Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)c3f/363190.59a249.pdf
PDF · 190.47 KB
No categories available
2Sžo/133/2010
Najvyšší súd 2Sžo/133/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého
a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci ţalobcov: 1) I. M., 2) J. M., obaja
zastúpení JUDr. I. R., advokátkou, proti ţalovanému: Krajský pozemkový úrad
Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného č. A/2008/002989
zo dňa 17. septembra 2008, o odvolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach č.k. 6S/127/2008-57 zo dňa 25. februára 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 6S/127/2008-57 zo dňa 25. februára 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie Krajského
pozemkového úradu Košice č. A/2008/002989 zo dňa 17. septembra 2008
ako aj rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Košice – mesto č. 2008/00885-15-
130-An zo dňa 30. júna 2008 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol ţalobu v zmysle
ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p., ktorou sa ţalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného, ktorý v odvolacom konaní odvolanie ţalobcov ako i ďalších
účastníkov konania zamietol a potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu
Košice – mesto č. 2008/00885-15-130-An zo dňa 30. júna 2008, ktorým obvodný
pozemkový úrad podľa § 15 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o uţívaní pozemkov
v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 64/1997 Z.z.“) nariadil vykonanie projektu pozemkov ých
úprav, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je dodatok k projektu pozemkových úprav
na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade ZO SZZ schváleného
rozhodnutím tunajšieho úradu č. 2008/00885-7-11-An zo dňa 22. mája 2008, a to na
pozemkoch v kat. úz. V. I.. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotoţnil s právnym
názorom ţalovaného, ţe tento nie je v súčasnosti príslušný posudzovať platnosť, resp.
neplatnosť predmetnej zmluvy ohľadne legálnosti zriadenia záhradkovej osady, nakoľko
túto námietku si ţalobcovia neuplatnili v prvej etape konania a poukázal na to, ţe
ţalobcovia ničím nepreukázali, ţeby v priebehu správneho konania podali námietky
proti úvodným podkladom a proti rozhodnutiu o schválení úvodných podkladov.
Vyjadrili sa len k výzve obvodného pozemkového úradu o spôsobe náhrady za pozemky.
Pokiaľ ţalobcovia namietali výšku náhrady za pozemky stanovenú podľa § 11 ods. 2
záhradkového zákona s tým, ţe správny orgán mal vychádzať z trhovej hodnoty
pozemkov, pričom poukázali na obdobný prípad vedený na Európskom súde pre ľudské
práva v Štrasburgu, kde Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej
republike uspela, tak krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe pre
súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia ţalovaného
(17.09.2008) a ţalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal z príslušného zisteného
skutkového stavu, ktorý tu bol ku dňu vydania ţalovaného rozhodnutia (§ 250i ods. 1
O.s.p.) a teda otázka uţ bola riešená právoplatným rozhodnutím ţalovaného v druhej
etape schvaľovania projektu pozemkových úprav.
Proti rozsudku krajského súdu podali odvolanie ţalobcovia a ţiadali,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutia
správnych orgánov ako nezákonné zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
Namietali, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
záverom a vyslovili nesúhlas s jeho názorom, ţe ţalovaný postupoval v súlade
so zákonom, keď sa nezaoberal námietkami ţalobcov, ktorí poukazovali na to,
ţe hospodárska zmluva zo dňa 03.05.1982, ktorá má zakladať právo uţívania
v záhradkárskej osade ZO SZZ, je neplatná. Bolo povinnosťou ţalovaného zistiť
skutkový stav v otázke platnosti uvedenej zmluvy spoľahlivo, pretoţe len takéto zistenie
môţe byť podkladom pre zákonné rozhodnutie. Podľa ţalobcov nie je celkovo
zrozumiteľná tá časť odôvodnenia súdu prvého stupňa, v ktorej uvádza,
ţe ani prvostupňovému správnemu orgánu ale ani ţalovanému nebolo známe,
ţe v predmetnej veci je na Okresnom súde Košice II vedené konanie o neplatnosť
predmetnej zmluvy pod sp. zn. 42C/129/2007. Taktieţ ţalobcovia namietali, ţe krajský
súd rozhodol nezákonne, pretoţe sa nevyporiadal s otázkou primeranosti náhrady
za pozemky, ktoré sú predmetom konania a poukázali na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR
ako i čl. 7 Ústavy SR s tým, ţe medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách majú prednosť pred vnútroštátnymi predpismi a výklad a uplatňovanie
zákonov správnymi orgánmi nemôţe byť v rozpore s týmito pravidlami zakotvenými
v Ústave SR.
Ţalovaný správny orgán sa písomne k odvolaniu ţalobcov vyjadril. Poukázal
na to, ţe sa stotoţňuje so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktoré
sú uvedené v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré povaţuje za vecne správne.
Z hľadiska obsahu písomného vyjadrenia ţalovaného ţiadal ţalovaný napadnuté
rozhodnutie krajského súdu potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení
s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku),
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli súdu a na jeho internetovej stránke.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania
posudzoval, či správne orgány ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali
z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietku ţalobcov
ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či príslušné konanie bolo vedené takým
procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané
spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.
Ţalobcovia v konaní pred správnymi orgánmi ako i v preskúmavacom konaní
pred krajským súdom namietali, ţe výška náhrady za predmetné pozemky stanovená
podľa § 11 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z.z. nie je skutočnou trhovou hodnotou pozemkov
a k tejto hodnote sa ani nepribliţuje a poukázali na obdobný prípad, ktorý bol vedený
na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu pod č. 74258/01 týkajúci
sa Urbárskej obci Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike, kde Európsky súd
pre ľudské práva podľa ţalobcov vyslovil, ţe uvedeným spôsobom vypočítaná peňaţná
náhrada vyplácaná vlastníkom pozemkov je porušením čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11.
Správny orgán v tejto súvislosti poukázal na to, ţe Ústavný súd SR svojim nálezom
zverejneným pod č. 220 Z.z. ročník 2001 rozhodol, ţe aţ na § 17 ods. 3 je záhradkový
zákon súladný s Ústavou SR a Obvodný pozemkový úrad Košice - mesto preto konal
v súlade s platným a účinným zákonom.
V odvolacom konaní Najvyšší súd SR z administratívneho spisu ţalovaného
správneho orgánu zistil, ţe správne orgány v dôvodoch svojich rozhodnutí adekvátnym
spôsobom nereagovali na námietky ţalobcov, ako i ďalších vlastníkov, a to
i v predchádzajúcich etapách rozhodovacieho procesu v zmysle záhradkového zákona.
V súvislosti s obdobnou vecou, na ktorú ţalobcovia poukázali, a to s Urbárskou obcou
Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike na Európskom súde pre ľudské práva
v Štrasburgu povaţuje za potrebné uviesť, ţe Európsky súd pre ľudské práva
v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP) svojim rozsudkom vyslovil, ţe Slovenská republika
prijatím zákona o záhradkárskych osadách porušila v podstate dvojnásobne
„Dohovorové“ právo pokojne uţívať svoj majetok, čo sa udialo v roku 2007. ESĽP
rozhodoval v novembri 2009 o primeranosti náhrady, ktorú podľa záhradkového zákona
vyplácajú záhradkári majiteľom pôdy z titulu prenájmu ich pozemkov a dospel k záveru,
ţe právna úprava, zakotvená v záhradkovom zákone, týkajúca sa tejto problematiky,
porušuje Dohovor. Je potrebné uviesť, ţe jednak rozsudok ESĽP z roku 2007
ale i rozsudok ESĽP z roku 2009 zakotvil svojim právnym názorom v ňom obsiahnutým
povinnosť štátu neporušovať uţ ďalej Dohovor, čo znamená, ţe Slovenská republika
mala zmeniť zákon a dovtedy zabezpečiť, aby sa neuplatňovali ustanovenia zákona
o neprimerane nízkej náhrade. Nie je preto moţné, aby príslušný pozemkový úrad
bez ďalšieho pokračoval v konaní, keď v podstate poukáţe na to, ţe rozsudok
Štrasburského súdu vo veci obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike má
význam výlučne pre Urbársku obec Trenčianske Biskupice. Takýto nezákonný postup
pozemkového úradu, realizovaný i v predchádzajúcich etapách rozhodovacieho procesu
v zmysle záhradkového zákona, je v rozpore s právnymi závermi ESĽP, a to v dôsledku
porušenia práva pokojne uţívať svoj majetok nesprávnym úradným postupom.
Ţalobcom, ako i ďalším vlastníkom bolo odňaté právo na spravodlivý proces.
Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach
a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona,
sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší
rozsah ústavných práv a slobôd.
Základné procesné záruky práva na spravodlivý proces sú atribútmi právneho
štátu. Právnym štátom je Slovenská republika v zmysle čl. 1 ods. 2 veta Ústavy SR.
Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach
a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný
zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Keďţe Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd je medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, je v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR
postavený na úroveň ústavného zákona.
Samotné právo na spravodlivý proces je nesporne jedným z najdôleţitejších práv
zakotvených v Dohovore. Jeho obsahom je široké spektrum procesných práv a právo
na spravodlivý proces je zakotvené v čl. 6 Dohovoru a nevzťahuje sa len na konanie
občianskoprávne a trestné ale i na konanie správne.
Vzhľadom na právny charakter posudzovanej veci ţalobcov nemal potom
odvolací súd pochybnosť o tom, ţe ţalobcovia majú právo na spravodlivý proces
v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Preto bolo potrebné i v konaní podľa záhradkového zákona v jeho jednotlivých
etapách prednostne aplikovať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
tak ako bol interpretovaný v rozsudku Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti
Slovenskej republike. Je potrebné zvlášť citlivo pristupovať k tomuto problému a dbať
o to, aby nedošlo k ďalším konaniam pre porušenie dohovoru. Na tieto skutočnosti
reagovala i novela záhradkového zákona č. 57/2011 Z.z., ktorou bolo potrebné v rámci
výkonu rozsudku ESĽP, týkajúceho sa Urbárskej obce Trenčianske Biskupice proti
Slovenskej republike, uskutočniť na vnútroštátnej úrovni všeobecné opatrenia, ktoré
spočívajú v tom, ţe štát má odstrániť všetky prekáţky toho, aby sa nájom pôdy
v záhradkových osadách realizoval za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu
pôdy a súčasne trhové podmienky v dotknutej lokalite a ďalej ţe odstráni všetky
prekáţky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k takýmto pozemkom poskytovala
náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu
prevodu. Touto novelou zákona sa zosúladila slovenská právna úprava s právom pokojne
uţívať svoj majetok. Z tohto dôvodu je potrebné i v ďalších konaniach dbať o to,
aby potom nová náhrada bola primeranou náhradou podľa podmienok ochrany
vlastníckeho práva v trhovej ekonomike a aby nedochádzalo k ďalším konaniam
o porušení Dohovoru. Príslušná novela v danom prípade vytvorila priestor pre skutočnú
náhradu za odnímané pozemky a zároveň vytvorila i priestor pre ochranu vlastníckeho
práva.
Ţalobcovia namietali aj tú skutočnosť, ţe správne orgány sa dostatočným
spôsobom nevyporiadali s tvrdeniami ţalobcov, ţe v súčasnosti prebieha na Okresnom
súde Košice II konanie o neplatnosť zmluvy, keď majú za to, ţe príslušná hospodárska
zmluva o dočasnom uţívaní nehnuteľností datovaná dňom 3.5.1982 je neplatná, pretoţe
bola uzavretá v rozpore s vtedy platnými právnymi predpismi, pričom je zrejmé, ţe táto
hospodárska zmluva je povaţovaná za právny titul uţívania pozemkov členmi
záhradkovej osady. Taktieţ namietali, ţe je neplatný aj jej Dodatok č. 1 zo dňa 6.7.1982.
Poukazovali na to, ţe nie je zrejmé, kto je zmluvnou stranou tejto zmluvy a tieţ,
ţe pozemky, ktoré mali byť predmetom dočasného uţívania, nie sú v tejto zmluve
identifikované a v bode IV. tejto zmluvy sa uvádza, ţe dočasné uţívanie sa stanovuje
na určitú dobu, neurčitý čas. Poukázali tieţ na to, ţe návrh na neplatnosť zmluvy
si podali na okresný súd z dôvodu, ţe na takýto postup a konanie boli odkázaní
rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Košice – mesto zo dňa 13.8.2007.
Ţalobcovia sú toho názoru, ţe vzhľadom na tieto skutočnosti posúdenie platnosti tejto
zmluvy je otázkou predbeţnou, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci a Krajský
pozemkový úrad Košice nie je oprávnený posudzovať platnosť predmetnej zmluvy .
tvrdili, ţe jeho postupom došlo k porušeniu ustanovení správneho poriadku § 32 ods. 1,
§ 40 ods. 1 a § 29 ods. 2.
Podľa § 18 ods. 2 záhradkového zákona na konanie podľa tohto zákona
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone
ustanovené inak alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy.
Vzhľadom na citované ustanovenie § 18 ods. 2 záhradkového zákona je potrebné
uviesť, ţe na procesný postup príslušného pozemkového úradu v konaní podľa
záhradkového zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a preto bolo
povinnosťou správnych orgánov dôsledne a transparentne zdôvodniť svoje rozhodnutie
(§ 47 ods. 1 a 3 správneho poriadku).
Podľa § 15 ods. 1 záhradkového zákona v znení novely vykonanej zákonom
č. 57/2011 Z.z. po schválení projektu obvodný pozemkový úrad nariadi rozhodnutím
jeho vykonanie, v ktorého rámci sa na základe rozdeľovacieho plánu vytýčia pozemky
v samostatnom obvode náhradných pozemkov a vyhotoví sa geometrický plán.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia geometrický plán spolu s rozhodnutím, ktorým
sa schváli vykonanie projektu (§ 16 ods. 1), je verejnou listinou, na ktorej základe
sa vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, vykonanie projektu sa nenariaďuje, ak sa náhrada
poskytuje len v peniazoch a v konaní nebol určený samostatný obvod náhradných
pozemkov.
Podľa § 16 ods. 1 záhradkového zákona v znení novely vykonanej zákonom
č. 57/2011 Z.z. vykonanie projektu obvodný pozemkový úrad schváli rozhodnutím.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, v rozhodnutí podľa ods. 1 obvodný pozemkový
úrad
a) určí Slovenskému pozemkovému fondu lehotu na poskytnutie náhrady
v peniazoch vlastníkom uvedeným v § 12 ods. 1 písm. a/ 4 a 5. bode,
b) uvedie pozemky a podiely, ktorých uţívatelia nezaplatili v určenej lehote
(§ 12 ods. 1 písm. a/ 3. bod) náhradu a hodnotu podielu.
Podľa § 17 ods. 1 tohto zákona v znení uvedenej novely, dňom vydania
rozhodnutia o vykonaní projektu alebo neskorším dňom uvedeným v rozhodnutí
sa nadobúda vlastníctvo k pozemkom v samostatnom obvode zriadenej záhradkovej
osady a v samostatnom obvode náhradných pozemkov.
Podľa ods. 2 tohto zákona v znení uvedenej novely, pri zápise vlastníckeho práva
k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade podľa ods. 1 katastrálny úrad zapíše
do katastra nehnuteľností aj povinnosť uţívať a zachovať doterajší spôsob vyuţitia
pozemku v zriadenej záhradkovej osade do času, kým sa nerozhodne o jeho inom
vyuţití.
Podľa § 18a záhradkového zákona v znení novely vykonanej zákonom
č. 57/2011 Z.z. konania začaté pred dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
ustanovení tohto zákona.
Podľa § 18c ods. 1 záhradkového zákona v znení uvedenej novely, ak v konaní
do 31. marca 2011 nebolo právoplatne schválené vykonanie projektu alebo rozhodnutie
o schválení vykonania projektu bolo zrušené súdom, obvodný pozemkový úrad
zabezpečí znalecký posudok na určenie výšky náhrady za pozemok podľa tohto zákona.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia v znení uvedenej novely, obvodný pozemkový
úrad do 30 dní od doručenia znaleckého posudku oznámi uţívateľom pozemkov určenú
výšku náhrady podľa tohto posudku a poučí ich o moţnosti zobrať späť návrh na začatie
konania v lehote do 60 dní odo dňa doručenia oznámenia. Ak uţívatelia, ktorí uţívajú
nadpolovičnú výmeru plochy, ktorá je predmetom konania a prislúchajúci podiel výmery
spoločných pozemkov zoberú návrh späť, obvodný pozemkový úrad konanie zastaví.
Ak uţívateľ zaplatil Slovenskému pozemkovému fondu náhradu a hodnotu podielu
podľa § 14 ods. 1, obvodný pozemkový úrad v rozhodnutí o zastavení konania určí
Slovenskému pozemkovému fondu lehotu na vrátenie náhrady a hodnoty podielu
uţívateľovi.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia v znení uvedenej novely, ak obvodný pozemkový
úrad podľa ods. 1 konanie podľa § 7 ods. 4 nezastaví, zabezpečí aktualizáciu registra
pôvodného stavu. Rozhodnutia vydané v konaniach do 31. marca 2011 obvodný
pozemkový úrad nahradí novými rozhodnutiami, vydanými podľa tohto zákona.
Vzhľadom na uvedenú citáciu príslušných ustanovení novely záhradkového
zákona vykonanej zákonom č. 57/2011 Z.z. obvodný pozemkový úrad v ďalšom konaní
dôsledne zváţi ďalší postup v konaní tak, aby bol v súlade i s novelou záhradkového
zákona vykonanou zákonom č. 57/2011 Z.z., účinnou od 1. apríla 2011.
Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom
konania moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu
i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
V danom prípade vzhľadom na tak citlivú prejednávanú problematiku akou
je problematika, ktorej postup je upravený v záhradkovom zákone bolo nesporne
i povinnosťou predovšetkým prvostupňového správneho orgánu pred vydaním
rozhodnutia umoţniť ţalobcom i ďalším vlastníkom vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V danom
prípade I. o kogentnú povinnosť správneho orgánu, ktorá vyplýva priamo zo zákona.
Podľa názoru odvolacieho súdu túto kogentnú povinnosť si mal predovšetkým splniť
prvostupňový správny orgán vo vzťahu k účastníkom konania, pričom nič nebránilo
i správnemu orgánu konajúcemu v druhom stupni, teda ţalovanému, aby z úradnej
povinnosti prihliadol na toto váţne procesné pochybenie prvostupňového správneho
orgánu v danej veci, a to vzhľadom na citlivosť a dôleţitosť charakteru a povahy
posudzovanej veci.
V ďalšom konaní bude úlohou obvodného pozemkového úradu dôsledne
rešpektovať ustanovenia zákona č. 64/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov a zvlášť
bude dbať na rešpektovanie ustanovení novely tohto zákona vykonanej zákonom
č. 57/2011 Z.z., ktorého účinnosť nastala dňom 1. apríla 2011. Taktieţ bude potrebné
dôsledne rešpektovať príslušné ustanovenia zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb.
v znení neskorších predpisov. V novom konaní príslušný obvodný pozemkový úrad sa
bude dôsledne zaoberať i tvrdeniami a námietkami ţalobcov, ako i ďalších vlastníkov
a transparentným spôsobom sa vyporiada s ich tvrdeniami a námietkami prezentovanými
jednak pred krajským súdom ako i v odvolacom konaní pred Najvyšším súdom SR.
Nakoľko z uvedených dôvodov je i samotné rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím predčasného charakteru, a to vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potom
potrebné, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. rozsudok
krajského súdu zmenil a rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe
zrušil a vec vrátil ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodol odvolací súd tak, ţe účastníkom ich náhradu
nepriznal v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. v spojení
s ustanovením § 224 ods. 1, 2 O.s.p. za pouţitia ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p.
V odvolacom konaní si ţalobcovia trovy konania neuplatnili a preto napriek úspechu
vo veci nebol dôvod priznať im trovy odvolacieho konania. Taktieţ čo sa týka i trov
prvostupňového konania, je odvolací súd vzhľadom i na právoplatne uzavreté etapy
konania v zmysle záhradkového zákona ako i skutočnosť, ţe ţalobcovia ako účastníci
konania pred správnym orgánom prvého stupňa v štádiu nariadenia vykonania projektu
pozemkových úprav nevystupovali aktívnym spôsobom, ktorá skutočnosť vyplýva
z administratívneho spisu a vzhľadom na charakter posudzovanej problematiky
je odvolací súd toho názoru, ţe sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 250k ods. 1
veta druhá O.s.p.), pre ktoré odvolací súd ţalobcom náhradu trov konania nepriznal. Tá
skutočnosť, ţe v posudzovanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
odvolací súd ţalobcom náhradu trov konania ani za konanie prvostupňové priznať
nemôţe svedčí i odvolanie ţalobcov, resp. ich právnej zástupkyne zo dňa 21.7.2008 voči
rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu Košice – mesto zo dňa 30.6.2008,
kde problematiku, na ktorú poukazuje ESĽP v rozsudku týkajúcom sa obce Trenčianske
Biskupice vôbec neuvádzajú a danú problematiku v podstate ţalobcovia a ich právna
zástupkyňa otvorili a začali prezentovať prakticky aţ v samotnej ţalobe v konaní podľa
piatej časti hlavy druhej O.s.p. Ţalovaný správny orgán vo veci úspech nemal
a zo zákonu mu ani náhrada trov konania neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 18. mája 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová