Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/10/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: E.F., bytom V., zast. JUDr. S., advokátom

so sídlom F., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Nitre so sídlom Štefánikova

trieda č. 88, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v reštitučnom

konaní, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa

22. septembra 2010 č. k. -23, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

zo dňa 22. septembra 2010 č. k. -23 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

2

Rozhodnutím zo dňa 28.05.2010. č. 2010/00288-171/04-R odporca podľa § 5 ods. 2

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej na účely tohto rozsudku

len „“) a v súlade s o správnom konaní

(ďalej len „Správny poriadok“) vyslovil, že navrhovateľke nepriznáva vlastnícke právo

ani právo na náhradu za požadovaný pozemok.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka v svojej žiadosti zo dňa

30.06.2004 požiadala o navrátenie vlastníckeho práva k parc. č. X. (identifikovaná

na EN p. č. X., KN p. č. X. druh pozemku – vinica) zapísaná v PKV vl. č. X. o výmere 161

2

mv k. ú N. (Z.), na základe uplatneného reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. j)

(kúpna zmluva uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok).

Samotné tvrdenie navrhovateľky, že dňa 25.05.1973 uzavrela s Technickými

a rekreačnými službami mesta Nitra kúpnu zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných

2

podmienok, je podľa odporcu v rozpore s obsahom tejto zmluvy (cena 10 Kčs/l m)

ako aj s právnymi predpismi platnými v tom čase, a to najmä s § 14 vyhlášky Slovenského

cenového úradu a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č.

o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností.

Rovnako výpoveď dvoch svedkov – R. R. a M. F., ktoré mali preukázať stav tiesne

navrhovateľky, vyhodnotil odporca ako nepostačujúce, lebo podľa jeho mienky sa tieseň

preukazuje aj dokumentmi, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa navrhovateľka bránila

vykúpeniu predmetnej parcely, že sa odvolávala a že s výkupom danej parcely nesúhlasila.

Takéto dôkazy navrhovateľka podľa odporcu nepredložila.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka na krajský súd opravný prostriedok

zo dňa 08.06.2010 označený ako odvolanie.

3

Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal rozhodnutie odporcu napadnuté

opravným prostriedkom navrhovateľky a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je

dôvodný, nakoľko v predmetnej reštitučnej veci bolo dostatočne preukázané,

že navrhovateľka neuzatvorila kúpnu zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.

Vo svojom odôvodnení vychádzal zo zisteného skutkového stavu,

tzn. že navrhovateľka sa v roku 1973 rozhodla stavať na svojich nehnuteľnostiach rodinný

dom a nemala prístupovú cestu k predmetnej nehnuteľnosti, pretože pôvodne mala vstup

na parcelu z Chmeľovej doliny. Preto požiadala Mesto Nitra o vybudovanie prístupovej cesty.

Technické služby Mesta Nitry jej oznámili, že je plánované vybudovanie cesty, a pokiaľ

nedôjde k odpredaju časti pozemku na vybudovanie cesty, potom bude táto časť nehnuteľnosti

vyvlastnená. na základe tohto stavu mala navrhovateľka vysloviť súhlas s kúpnou zmluvou,

rovnako ako jej susedia H. a A., ktorí bývali nad nimi. Nakoľko sused G., bývajúci pod jej

pozemkom nesúhlasil, vybudovaná cesta zostala ako slepá ulička, končiaca pred ich

pozemkom. Na nehnuteľnosti navrhovateľky si už postavila jej dcéra ďalší rodinný dom

a nehnuteľnosť, ktorú kúpnou zmluvou odpredala, naďalej užíva,

Ako reštitučný dôvod navrhovateľka uviedla ustanovenie § 3 ods. 1 písm. j)

, podľa ktorého sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemkom,

ktoré prešli na štát, alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni,

za nápadne nevýhodných podmienok.

Hoci navrhovateľka k stavu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok priložila čestné

prehlásenia svojho manžela ako aj pani R., jej susedy, tak krajský súd na základe judikatúrne

uznávanej doktríny o tiesni a nápadne nevýhodných podmienok nevyhovel jej návrhu.

III.

Odvolanie navrhovateľky/stanoviská

4

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 03.11.2010 (č. l. 27) proti rozsudku

prvostupňového súdu navrhovateľka navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozhodnutie zmenil tak, že podanému návrhu v celom rozsahu vyhovie, resp. vrátil

vec krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Navrhovateľka najmä poukázala na čestné prehlásenie svojho manžela, M. F.

(obdobne aj prehlásenie od R. R.), potvrdzujúce, že začiatkom mája 1973 navrhovateľka bola

zástupcami Technických a rekreačných služieb Mesta Nitry nútená k predaju časti parcely č.

2

X. – vinice o výmere 161 mpod hrozbou, že ak ten pozemok nepredá, tak jej bude

vyvlastnená oveľa väčšia časť pozemku, poprípade navrhovateľka bude vyhlásená za

triedneho nepriateľa. Len na základe tejto hrozby a pod takýmto psychickým nátlakom,

vedená obavami o budúcnosť svoju a budúcnosť svojej rodiny, sa navrhovateľka rozhodla

pripravenú kúpnu zmluvu nakoniec podpísať.

Ďalej navrhovateľka uviedla, že nápadne nevýhodné podmienky vidí v tom, že hoci

jej bola kúpna cena vyplatená podľa vtedy platnej vyhlášky (49/67 Zb.), v skutočnosti boli

ceny pozemkov na Z. v N. v tom čase podstatne vyššie. Podľa navrhovateľky sa kúpna cena

2

pohybovala okolo 500 Kčs/m.

Taktiež navrhovateľka vytýkala krajskému súdu, že kúpna zmluva nebola štátnym

notárstvom zaregistrovaná a k tomuto pozemku nebolo v evidencii pozemkov zapísané

vlastnícke právo v prospech štátu. Potom pozemok, ktorý mala navrhovateľka odpredať,

naďalej zostal v jej držbe.

Podľa platí, že ak bolo v období od 1. apríla 1964

do 31. decembra 1989 odňaté vlastnícke právo k pozemku bez vyvlastňovacieho alebo iného

rozhodnutia orgánu štátu, alebo bez registrácie kúpnej zmluvy štátnym notárom, oprávnená

osoba má právo na navrátenie vlastníckeho práva k pozemku, ak pozemok nebol odňatý,

ale zostal v držbe oprávnenej osoby odo dňa zrušenia vlastníckeho práva v evidencii

nehnuteľností do dňa uplatnenia práva podľa § 5 ods. 1, a ak k tomuto pozemku nebolo

v evidencii nehnuteľností zapísané vlastnícke právo štátu, inej fyzickej osoby alebo právnickej

osoby.

5

Z nasledujúceho odvolania zo 04.11.2010 podaného priamo navrhovateľkou

pre Najvyšší súd vyplýva, že zotrváva na svojich argumentoch

Z vyjadrenia odporcu (č. l. 29) zo dňa 28.04.2009 vyplýva, že zákonnosť rozhodnutia

č. Fin. 88/ev.19/H/1962máj zo dňa 28.06.1963 prešetril Okresný súd v Rožňave rozsudkom

sp. zn. -178, ktorým potvrdil, že uvedené rozhodnutie z 28.06.1963 je právoplatné

a vykonateľné dňa 15.08.1963.

Ďalej tento okresný súd potvrdil, že nehnuteľnosti, uvedené v rozhodnutí zo dňa

28.6.1963 dňom právoplatnosti (15.08.1963) prešli do vlastníctva štátu v správe Štátneho

rybárstva.

Zápis nehnuteľností do katastra na základe rozhodnutia č. Fin. 88/ev.19/H/1962máj.

zo dňa 28.06.1963 bol prešetrený prokurátorom s tým, že tento podnet bol odložený

na prešetrenie zápisu nehnuteľností do katastra, nakoľko nezistila dôvod na podanie protestu.

Ďalej odporca zdôraznil, že dňa 02.10.1990 schválilo Federálne zhromaždenie ČSFR

o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, ktorý nadobudol

účinnosť dňom 01.11.1990. Zákon sa vzťahoval aj na následky majetkových krívd

spôsobených odňatím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa vládneho nariadenia

č. o opatreniach týkajúcich sa niektorých vecí užívaných organizáciami

socialistického sektora. Reštitučný nárok podľa v znení noviel

a doplnkov bolo možné uplatniť v lehote 6 mesiacov od účinnosti zákona tzn. do 30.4.1991.

Avšak, podľa odporcu navrhovateľka nevyužila ustanovenia

o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd.

Záverom odporca požiadal o potvrdenie napadnutého rozsudku krajského súdu.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (

ods. 2 záver vety ) jednomyseľne ( ) dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Najvyšší súd konštatuje, že základnou právnou otázkou, ktorú preskúmaval krajský

súd, je právny výklad reštitučného titulu, ktorý si navrhovateľka uplatnila, tzn. tieseň

a nápadne nevýhodné podmienky. Správne krajský súd vyslovil, že v intenciách judikatúry

súdov sa pod pojmom tieseň rozumie taký hospodársky, sociálny, alebo psychický stav, ktorý

na konajúceho dolieha takým spôsobom a takou závažnosťou, že urobí právny úkon, ktorý

by inak neurobil alebo u dvojstranných konaní, by takýto úkon neuzavrel. Tieseň musí mať

základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, musí pre ňu byť daný objektívny dôvod

7

a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre prejav vôle dotknutej osoby tak, že koná v svoj

neprospech.

K tomu Najvyšší súd dodáva, že prevažujúca (historická) právna doktrína priraďuje

k právnym skutočnostiam, ktoré vylučujú (deformujú) slobodu vôle konajúceho ako jednu

z primárnych náležitostí právneho úkonu a ktoré vytvárajú negatívny stav konajúceho

bez ohľadu na to, ako tento stav vznikol a kto ho vyvolal, aj tieseň. Avšak právne významná

je iba ta tieseň, ktorej výsledkom je uzavretie zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok

(najmä s prihliadnutím na porušení očakávanú ekvivalentnosť navzájom poskytnutých

plnení).

Hoci zákonné predpoklady stavu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok nemajú

až tak ostro vymedzené hranice a často sa navzájom prelínajú, je nutné rešpektovať ich

relatívnu samostatnosť, kedy pre stav tiesne je významný najmä stav subjektívny

a predpokladom nápadne nevýhodných podmienok je najmä objektívna skutočnosť

v konkrétnej situácii.

Potom stav nápadnosti nevýhodných podmienok musí existovať už v čase právneho

úkonu a nemôže byť založené iba na subjektívnych pocitoch dotknutej osoby. Objektívnosť

je predovšetkým založená na tom, že zmluvy je nutné posudzovať vždy v porovnaní

s bežnými podmienkami, za ktorých sa v danom mieste a čase uzatvárajú obdobné zmluvy.

Samotnú skutočnosť, že orgán štátnej moci, resp. ním poverená osoba vyslovila názor

(viď pripojené čestné prehlásenie uvedených osôb), že v prípade nesúhlasu s predloženou

kúpnou zmluvou sa pristúpi k vyvlastneniu predmetných nehnuteľností, nie je možné označiť

za stav schopný vyvolať tieseň jednotlivca.

K samotným dôkazom predloženým v reštitučnom konaní, tzn. hore uvedené čestné

prehlásenia svedkov, Najvyšší súd uvádza, že je na účastníkovi, aké dôkazné prostriedky

v konaní predloží, resp. bude trvať, aby správny orgán v dokazovaní vykonal.

Zo administratívneho spisu má Najvyšší súd preukázané, že navrhovateľka predložila čestné

prehlásenie M. F. zo 04. septembra 2004 a čestné prehlásenie R. R. z 08. septembra 2004.

8

Podľa § 4 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania (§ 14) spolupracujú

so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.

Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť

na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

Podľa § 39 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán môže namiesto dôkazu

pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania; avšak čestné vyhlásenie správny orgán

nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi

účastníkmi konania.

Z predložených čestných vyhlásení jednoznačne vyplýva, že ho urobili iné osoby

ako účastníci, a preto správne postupoval správny orgán, ak tieto listiny nevyhodnotil

ako dôkazné prostriedky. Naopak, ak navrhovateľka mala v úmysle navrhnúť uvedené osoby

ako svedkov, mala túto skutočnosť spolu s údajmi navrhovaných svedkov oznámiť správnemu

orgánu (viď hore citované ustanovenie § 4 ods. 1) a porušenie svojho práva na vypočutie

svedkov namietať. Nakoľko navrhovateľka takto nekonala, bol správny záver správneho

orgánu potvrdený krajským súdom, že podkladmi pre rozhodnutie boli iba argumenty

navrhovateľky obsiahnuté v jej žiadosti z 20.02.2004.

Najvyšší súd už v svojom rozsudku sp. zn. z 19. mája 2010

konštatoval, že „Pokiaľ ide o ďalšiu zákonnú podmienku podľa § 3 ods. 1 písm. j)

reštitučného zákona, a to, že kúpna zmluva bola podpísaná za nápadne nevýhodných

podmienok, odvolací súd poukazuje na to, že pri skúmaní naplnenia znakov nápadne

nevýhodných podmienok treba vždy starostlivo skúmať, či ide o nevýhodnosť takej intenzity,

že ju možno kvalifikovať ako nápadnú voči stavu, ktorý existoval v dobe uzavretia kúpnej

zmluvy vzhľadom k podmienkam vtedy obvyklým. Ani podľa názoru odvolacieho súdu

zo skutkových okolností v danej veci nevyplýva, že by kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne

nevýhodných podmienok, pretože kúpna cena za odpredávané pozemky bola určená

na základe cenového predpisu platného v čase uzavretia zmluvy a to vyhlášky č.

spôsobom a vzhľadom k podmienkam obvyklým v čase uzavretia kúpnej zmluvy. ..... Nebolo

možné považovať za nápadné nevýhodné podmienky ani to, že predmetné nehnuteľnosti boli

štátom vykupované za účelom výstavby a hodnota za ne bola stanovená 0,40.- Kčs, pretože

9

predmetnou kúpnou zmluvou boli odpredávané nehnuteľnosti, ktoré mali v čase uzatvárania

tejto zmluvy charakter roľa a lúka.“ (m.m. nález sp.zn. -35 z 08.02.2011).

Aj v tejto prejednávanej veci je preukázané, že cena nehnuteľností bola určovaná

podľa vtedy platného cenového predpisu, tzn. vyhláška Slovenského cenového úradu

a ministerstva financií Slovenské socialistické republiky č. o cenách stavieb

v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností, a tento postup je možné

označiť ako, čo predstavovalo logicky očakávaný a obvyklým postup štátnych orgánov v čase

uzavretia kúpnej zmluvy. Preto Najvyšší súd námietku navrhovateľky vyhodnotil

ako nedôvodnú.

K námietke navrhovateľky, že kúpna zmluva nebola štátnym notárstvom

zaregistrovaná a k tomuto pozemku nebolo v evidencii pozemkov zapísané vlastnícke právo

v prospech štátu, a preto mal odporca postupovať v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3

Najvyšší súd poukazuje na žiadosť navrhovateľky zo dňa 20.02.2004,

kde navrhovateľka vyhlásila, že jej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období,

v roku 1973 do vlastníctva československého štátu a ako reštitučný dôvod uviedla

ustanovenie

Z ustanovenia vyplýva základný účel uvedeného zákona.

Podľa tohto ustanovenia citovaný zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré

neboli vydané podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku, poprípade neboli vydané podľa až 39

Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,

pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pričom v procese navrátenia musí byť

preukázané, že ide o pozemky, ktoré tvoria alebo poľnohospodársky pôdny fond alebo

do neho patria v zmysle o ochrane

poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo tvoria lesný pôdny fond v zmysle zákon

č. o lesoch.

Najvyšší súd hore uvedené ustanovenie a samotný účel dlhodobo

interpretuje (napríklad rozhodnutie sp. zn. 5Sž-o-KS 1/2005) v tom duchu, že má umožniť

10

oprávneným osobám, ktoré si z rôznych dôvodov svoj nárok na kompetentnom verejnom

orgáne neuplatnili postupom podľa o pôde v lehote určenej

v ust. § 13 ods. 1 a 2 cit. zákona, uplatniť si nárok na vydanie nehnuteľnosti, vlastníctvo

ku ktorým prešlo na štát niektorým zo spôsobov taxatívne vymedzeným v § 3

, a to v novo ustanovenej prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť

od 01.01.2004 a skončí dňa 31.12.2004.

Na tomto mieste Najvyšší súd všeobecne zdôrazňuje, že v rámci reštitučných konaní

nie je dôležitý druh vydávaného majetku, ale reštitučný titul, ktorá mal spôsobiť jednotlivcovi

v predchádzajúcom režime krivdu vo forme majetkovej alebo nemajetkovej ujmy. Preto

zákonodarca prijal také množstvo rôznorodých právnych predpisov týkajúcich sa zmiernenia

uvedených krívd, ktoré sa odlišovali druhom majetku alebo činnosti, okruhom oprávnených

osôb, oprávneného orgánu ako aj konkrétneho spôsobu zmiernenia krivdy.

Tento úmysel zákonodarcu sa prejavuje aj v koncentračnej zásade obsiahnutej

v ust. a , ktorá modifikuje náležitosti návrhu v správnom

konaní najmä k špecifikácii reštitučného dôvodu.

Podľa právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže

uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého

obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva

v lehote právo zanikne.

Z uvedeného vyplýva, že reštitučné konanie správny orgán nezačína zo svojej úradnej

povinnosti, tzn. že je viazaný obsahom návrhu a v jeho medziach o jeho obsahu rozhoduje

a po uplynutí dátumu 31.12.2004 zaniká možnosť navrhovateľa meniť (modifikovať) svoj

návrh aj smerom k reštitučnému dôvodu.

Preto sa Najvyšší súd nemôže stotožniť s argumentáciou navrhovateľky, že krajský

súd neprihliadol na ust. zákona

11

Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd mohol iba konštatovať, že krajský súd

v svojom rozsudku správne preveril skutkový stav zistený odporcom a v súlade so zákonom

potvrdil právne závery odporcu.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľa ako aj argumentácie odporkyne, a tiež s prihliadnutím

na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom

rozhodnutí sp. zn. , pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod,

aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného

skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením

si argumentácie krajského súdu postupom podľa v spojení s

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého neúspešnej

navrhovateľke právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2

rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný

záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná

možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava vzťahov

týkajúcich sa reštitučných nárokov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo

potrebné v súlade s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov

nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 24. mája 2011

12

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová