Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/19/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.,

v právnej veci navrhovateľa: V. P., nar. X. alias D. D., nar. X., štátny občan Gruzínska, t. č.

miesto pobytu neznáme, zastúpený Advokátskou kanceláriou Š., s.r.o., M., proti odporcovi:

Oddelenie cudzineckej polície, Policajného zboru Trnava, ul. Športová č. 10, Trnava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. p. UHCP-48-8/RHCP-BA-TT-AV-2009 zo

dňa 6. novembra 2009, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.

k. -110 zo dňa 14. februára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. -110 zo dňa 14. februára 2011 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Trnave rozsudkom uvedeným vo výroku, potvrdil rozhodnutie

č. p. UHCP-48-8/RHCP-BA-TT-AV-2009 zo dňa 6. novembra 2009, ktorým odporca podľa

o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) zaistil dňom 6.11.2009 o 15.00 h

navrhovateľa na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 180 dní, t. j. do 4.5.2010 (podľa § 62

ods. 3 zákona o pobyte cudzincov) a podľa § 62 ods. 4 zákona navrhovateľa umiestnil

v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov M.

Krajský súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a odvolanie

navrhovateľa povaţoval za nedôvodné. Podľa jeho názoru skutočnosť, ţe navrhovateľ nemá

na území Slovenskej republiky prechodný pobyt, na ktorom sa zdrţuje a kde by bol

zastihnuteľný pre účely správnych orgánov, ako aj skutočnosť, ţe nemá platné cestovné

doklady, finančné prostriedky, je dostatočným dôvodom na to, aby bol navrhovateľ zaistený

pre účely výkonu trestu vyhostenia. Tento dôvod je zrejmý aj zo samotného správania

sa navrhovateľa, ktorý počas celej doby, kedy mu bola obmedzená osobná sloboda

nespolupracoval s orgánmi polície, čo je zrejmé aj z toho, ţe doposiaľ nebolo ustálené jeho

meno a priezvisko.

V čase vydania napadnutého rozhodnutia bol síce ţiadateľom o azyl, s poukazom

na ust. § 62 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov však táto skutočnosť nebránila vydaniu

rozhodnutia o zaistení pre účely administratívneho vyhostenia. Navrhovateľ podáva ţiadosti

o azyl opakovane, z jeho konania je teda zrejmé, ţe ide len o účelové konania s cieľom zmariť

výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení.

Krajský súd sa plne stotoţnil s právnym názorom odporcu a to, ţe v čase zaistenia

sa navrhovateľ zdrţiaval na území Slovenskej republiky neoprávnene. Nakoľko rozhodnutie

o administratívnom vyhostení je právoplatné, je naplnený nielen dôvod zaistenia, ale aj jeho

účel, ktorým je fyzická prítomnosť navrhovateľa pre potreby cudzineckej polície

3

pri samotnom výkone trestu vyhostenia, keďţe existuje dôvodná obava, ţe navrhovateľ

sa bude skrývať a vyhostenie nebude moţné vykonať.

Krajský súd preto dospel k záveru, ţe odporca správne aplikoval ust. § 62 ods. 1

písm. a/ zákona o pobyte cudzincov a tým, ţe navrhovateľa zaistil, nedošlo k pozbaveniu

osobnej slobody v rozpore s článkom 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Krajský súd sa nestotoţnil ani s námietkou navrhovateľa, ţe rozhodnutie správneho

orgánu je neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné. Podľa krajského súdu rozhodnutie

odporcu je v súlade s ust. § 47 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia odporca

uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, uviedol akými úvahami bol

vedený pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie

z dôvodov uvedených v , teda z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci súdom.

Navrhovateľ vyjadril presvedčenie, ţe bol opakovane hrubým spôsobom poškodený

na jeho medzinárodne garantovaných právach a slobodách, konkrétne bol porušený článok 5

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhovateľ sa v čase vydania

rozhodnutia o zaistení nachádzal na území Slovenskej republiky oprávnene, a to ako ţiadateľ

o azyl. Aţ vtedy, keď rozhodnutie v konaní o udelenie azylu nadobudne právoplatnosť, môţe

sa ţiadateľ ocitnúť na území Slovenskej republiky neoprávnene. Podľa navrhovateľa,

na skutočnosti, ţe sa nachádzal v čase vydania rozhodnutia o zaistení na území Slovenskej

republiky oprávnene, nemení nič ani ustanovenie zákona o azyle, podľa ktorého rozklad proti

rozhodnutiu Migračného úradu o zastavení konania nemá odkladný účinok. Odkladný účinok

sa vzťahuje na vykonateľnosť rozhodnutia a právoplatnosti rozhodnutia sa nijakým spôsobom

nedotýka ani s ňou nesúvisí. V prípade rozhodnutia o zastavení konania ani nemoţno hovoriť

4

o vykonateľnosti, pretoţe ide o rozhodnutie ktoré neukladá navrhovateľovi ţiadnu povinnosť.

Zaistenie osoby oprávnene sa zdrţiavajúcej na území Slovenskej republiky nespĺňa

podmienku efektívnosti a účelnosti, ktorá je vyţadovaná, aby mohlo byť rozhodnutie

pozbavujúce osobnú slobodu povaţované za zákonné.

Rozhodnutie krajského súdu je podľa názoru navrhovateľa nedostatočne odôvodnené

a zmätočné, nakoľko rozhodnutie o zastavení azylového konania navrhovateľa vydané

20.10.2009 bolo potvrdené rozsudkom krajského súdu dňa 7.1.2009 a tento bol následne

potvrdený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4.6.2009, čo bolo neskôr

ako bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu. Zmätočnosť rozhodnutia krajského súdu

spočívala podľa navrhovateľa aj v tom, ţe na niektorých miestach hovorí o zaistení

navrhovateľa z účelom výkonu trestu vyhostenia a na iných o zaistení za účelom

administratívneho vyhostenia.

Navrhovateľ preto ţiadal, aby Najvyšší Súd Slovenskej republiky rozsudok krajského

súdu zmenil, a to tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu v celom rozsahu.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, ţe cudzinec bol zaistený na základe

zákona o pobyte cudzincov a aj postup pri zaistení bol v súlade s uvedeným zákonom.

Zaistený bol za účelom administratívneho vyhostenia, nakoľko jeho výkon nebolo moţné

zabezpečiť ihneď, z dôvodu, ţe cudzinec bol bez cestovného doklady a nemal ani prostriedky

na vycestovanie. U menovaného neboli porušené jeho práva vyplývajúce z článku 5

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretoţe bol zaistený v zmysle

zákona o pobyte cudzincov, ktorý je platný a účinný a je vydaný v súlade s

Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Rozhodnutie o zaistení je zrozumiteľné a je vydané v súlade so zákonom o pobyte cudzincov.

Opakovaným podávaním ţiadostí o udelenie azylu (navrhovateľ poţiadal o azyl uţ osemkrát),

pričom o jeho neudelení sa uţ právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil

sa skôr javí, ţe cudzinec sa účelovo vyhýba výkonu právoplatného rozhodnutia správneho

orgánu, čo moţno povaţovať za nerešpektovanie všeobecne záväzných právnych predpisov

Slovenskej republiky.

5

Skutočnosť, ţe krajský súd napísal, ţe navrhovateľ bol zaistený pre účely výkonu

trestu vyhostenia povaţuje za zrejmú nesprávnosť z dôvodu, ţe z odôvodnenia rozsudku

je zrejmé, ţe navrhovateľ bol z územia Slovenskej republiky administratívne vyhostený.

K vykonateľnosti rozhodnutia odporca uviedol, ţe v tomto prípade podanie opravného

prostriedku nemá odkladný účinok. Tento účinok v zmysle

o správnom konaní (Správny poriadok) vyjadruje skutočnosť, ţe rozhodnutie je vykonateľné.

Skutočnosti uvádzané cudzincom pri opakovaných ţiadostiach o azyl boli objektívne

posúdené a komplexne vyhodnotené a neboli zistené skutočnosti, ktoré by bránili jeho

administratívnemu vyhosteniu do krajiny pôvodu. Ak by situácia cudzinca bola taká váţna,

tak by opakovane bez udania dôvodu a upovedomenia personálu neopustil zariadenia

Migračného úradu MV SR, ako to urobil v piatich prípadoch, pričom v troch prípadoch bol

vrátený na územie Slovenskej republiky z Rakúska na základe Dublinského dohovoru,

ale by zotrval na území Slovenskej republiky pokiaľ Migračný úrad nerozhodne o jeho

ţiadosti o azyl.

Z dôvodu, ţe cudzincovi bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení, ktoré

je právoplatné, a v ktorom mu bol určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky,

ako aj preto, ţe cudzinec sa na území Slovenskej republiky dopustil úmyselnej trestnej

činnosti, naďalej sa zdrţiava na území Slovenskej republiky neoprávnene, bez cestovného

dokladu a bez finančných prostriedkov, je odôvodnený záver, ţe bude aj naďalej mariť

a sťaţovať výkon právoplatného rozhodnutia o administratívnom vyhostení, a preto je

potrebné ho zaistiť a zaistením zabezpečiť výkon administratívneho vyhostenia z územia

Slovenskej republiky a teda aj Schengenského priestoru.

V čase zaistenia bolo Migračným úradom MV SR uţ rozhodnuté o zastavení konania

o udelenie azylu (rozhodnutie vydané 20.10.2009), rozhodnutie bolo doručené 28.10.2009

a rozklad proti rozhodnutiu nemá odkladný účinok, rozhodnutie je preto vykonateľné, pričom

rozhodnutie ktoré mu predchádzalo, t. j. rozhodnutie o neudelení azylu, neposkytnutí

doplnkovej ochrany, ako aj o tom, ţe neexistuje prekáţka administratívneho vyhostenia

ČAS: MU-459/PO-Ţ-2008 zo dňa 2.9.2008 nadobudlo právoplatnosť 29.6.2009

6

potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorému predchádzal

potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Košiciach.

Odporca povaţoval za nesporné, ţe v deň vydania rozhodnutia o zaistení

sa navrhovateľ nachádzal na území Slovenskej republiky neoprávnene z dôvodu, ţe bol

administratívne vyhostený z dôvodu zdrţiavania sa na území Slovenskej republiky

bez cestovného dokladu, pričom mu bol zakázaný vstup na územie Slovenskej republiky

na dobu 5 rokov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2005 a cudzinec

ho ţiadnym spôsobom nespochybnil, nepodal opravný prostriedok. Pre účel administratívneho

vyhostenia bol navrhovateľ následne zaistený, a to na nevyhnutne potrebný čas. Zaistenie

navrhovateľa nie je porušením ţiadneho z jeho základných práv, ale naopak postupom

výslovne predpokladaným ako príslušným zákonom, tak aj jednou z medzinárodných zmlúv,

ktorými je Slovenská republika viazaná.

Odporca uviedol, ţe na základe uvedených skutočností vydal rozhodnutie o zaistení,

ktorým nedošlo k porušeniu zákona. Rozhodnutie o zaistení bolo vydané v súlade so zákonom

a podľa odporcu cudzinec sa len všemoţne snaţí o to, aby nemusel opustiť územie Slovenskej

republiky a teda i Schengenský priestor. S namietaním navrhovateľa teda odporca nesúhlasil,

pretoţe zastavenie konania o azyle bolo v čase zaistenia vykonateľné a rozhodnutie

o neudelení azylu právoplatné. Preto navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodnutie ako vecne a právne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne

( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia , s tým, ţe deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 24. mája 2011 ( a ).

Z administratívneho spisu bolo zistené, ţe navrhovateľ prvýkrát poţiadal o udelenie

azylu na území Slovenskej republiky dňa 2.2.2004 pod menom D. D., pričom ako dôvod

uviedol zlú ekonomickú situáciu. Po podaní ţiadosti svojvoľne opustil azylové zariadenie,

konanie o azyle pod č. MU-907/PO-Ţ/2004 bolo preto 7.4.2004 zastavené. Neskôr

neoprávnene vstúpil na územie Rakúska, odkiaľ bol vrátený späť na Slovensko.

7

Druhýkrát poţiadal o udelenie azylu 23.3.2004 z politických dôvodov. Opäť

nepovolene vstúpil na územie Rakúska a bol vrátený na územie Slovenskej republiky. Aj toto

konanie o azyle pod č. MU-1955/PO-Ţ/2004 bolo preto 28.3.2004 zastavené.

Tretíkrát poţiadal o udelenie azylu 28.3.2004, pričom ako dôvod uviedol ekonomické

dôvody. Znova nedovolene vstúpil na územie Rakúska, bol vrátený na územie Slovenskej

republiky a konanie o udelenie azylu č. MU-2076/ PO-Ţ/2004 bolo 14.4.2004 zastavené.

Štvrtýkrát poţiadal o udelenie azylu 6.4.2004 z ekonomických a politických dôvodov.

Aj toto konanie pod č. MU-2438/PO-Ţ/2004 bolo dňa 19.4.2004 zastavené, nakoľko

sa navrhovateľ po podaní vyhlásenia nedostavil v zákonnej lehote do azylového zariadenia.

Piatykrát poţiadal o udelenie azylu 23.6.2004. V tomto prípade svojvoľne opustil

azylové zariadenie a konanie pod č. MU-5897/POŢ/2004 bolo 27.7.2004 zastavené.

Dňa 7.10.2005 Oddelenie hraničnej kontroly PZ Bratislava – Rusovce vydalo

rozhodnutie o administratívnom vyhostení pod č. p.: P-PPZ-14/HK-Ru/2005 a bol mu určený

zákaz vstupu na územie SR na dobu 5 rokov, t. j. do 7.10.2010, z dôvodu, ţe sa na území

Slovenskej republiky nachádzal neoprávnene bez cestovného dokladu. Navrhovateľ sa proti

tomuto rozhodnutiu neodvolal a to nadobudlo právoplatnosť 22.10.2005.

Šiestykrát poţiadal o udelenie azylu 15.2.2006 z politických a národnostných

dôvodov. Rozhodnutím č. MU-235-22/PO-Ţ/2006 zo dňa 12.5.2006 mu nebol azyl na území

SR udelený. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom Bratislava 7.2.2006

pod č. .

Siedmykrát poţiadal o azyl, uţ ako V. P., 29.7.2008 z dôvodu obavy o svoj ţivot

v krajine pôvodu. Rozhodnutím č. MU-459/PO-Ţ-2008 zo dňa 2.9.2008 mu nebol udelený

azyl, ani mu nebola poskytnutá doplnková ochrana. Toto rozhodnutie bolo potvrdené pod č.

dňa 7.1.2009 Krajským súdom v Košiciach a rozhodnutie krajského súdu bolo

potvrdené rozhodnutím č. zo dňa 4.6.2009 Najvyšším súdom Slovenskej

republiky.

Ôsmykrát poţiadal o udelenie azylu 3.9.2009 počas výkonu trestu odňatia slobody

v ÚVTOS H. (za spáchanie úmyselného prečinu krádeţe bol odsúdený k trestu odňatia

slobody na osem mesiacov nepodmienečne) z dôvodu ohrozenia ţivota aj zdravia v krajine

pôvodu zo strany príbuzných svojho otca. pod č. MU-517-20/PO-Ţ-2009 vydal Migračný

8

úrad MV SR dňa 20.10.2009 rozhodnutie o zastavení konania o udelenie azylu z dôvodu, ţe

sa uţ právoplatne rozhodlo o tom, ţe sa neudeľuje azyl a skutkový stav sa podstatne

nezmenil. Toto rozhodnutie je vykonateľné a podaný rozklad nemal odkladný účinok.

Po jeho prepustení z ÚVTOS H., Oddelenie cudzineckej polície PZ Trnava dňa

6.11.2009 vydalo rozhodnutie č. p.: UHCP-48-8/RHCP-BA-TT-AV-2009, ktorým bol

navrhovateľ zaistený v zmysle § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, teda na účel

výkonu jeho administratívneho vyhostenia. Cudzinec bol podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte

cudzincov zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 180 dní, t. j. do

4.5.2010. Dňa 5.5.2010 o 14.30 hod bol cudzinec prepustený na slobodu z ÚPZC M. podľa §

63 písm. f/ bod 3. zákona o pobyte cudzincov, nakoľko uplynula lehota zaistenia. Podľa

odporcu jeho súčasný pobyt nie je známy.

Proti tomuto rozhodnutiu o zaistení podal navrhovateľ opravný prostriedok. Krajský

súd v Trnave rozhodnutím č. k. -26 zo dňa 7.1.2010 potvrdil napadnuté

rozhodnutie odporcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky toto rozhodnutie krajského súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie rozhodnutím č. zo dňa 4.5.2010,

vzhľadom k tomu, ţe krajský súd sa uvedenými námietkami navrhovateľa uplatnenými

v opravnom prostriedku nezaoberal a odňal mu tým moţnosť konať o uplatnených

námietkach pred súdom. Krajský súd svojím rozhodnutím č. k. -68 zo dňa

14.6.2010 znova potvrdil rozhodnutie správneho orgánu. Aj toto rozhodnutie krajského súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. zo dňa 7.12.2010 zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie, vzhľadom na to, ţe krajský súd sa znova uvedenými

námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku nezaoberal, čím neodstránil

vytýkané nedostatky svojho rozhodnutia a odňal tým navrhovateľovi moţnosť konať

o uplatnených námietkach pred súdom. Krajský súd vydal pod č. k. -110 dňa

14.2.2011 rozsudok, ktorým napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Proti tomuto

rozhodnutiu sa navrhovateľ znova odvolal.

V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa

podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými

9

námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Podľa Z.z účinného od 1.1.2008 policajt je

oprávnený zaistiť cudzinca na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu

trestu vyhostenia.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov cudzinec môţe byť zaistený na čas

nevyhnutne potrebný, najviac však na 180 dní.

Nevyhnutným podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení je v zmysle § 62 ods. 1

písm. a/ zákona o pobyte cudzincov preukázanie existencie rozhodnutia o administratívnom

vyhostení.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zaistení navrhovateľa splnením podmienok podľa

§ 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, a to existenciu rozhodnutia odporcu

o administratívnom vyhostení navrhovateľa č. p. P-PPZ-14/HK-Ru/2005 zo dňa 7.10.2005.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto povaţoval odvolacie námietky navrhovateľa

za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Nezistil

ani ţiadne pochybenie v postupe odporcu, pričom krajský súd sa dostatočne vysporiadal

so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku.

Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ sa na niektorých miestach v odôvodnení

rozhodnutia krajského súdu uvádza ako účel zaistenia navrhovateľa zabezpečenie výkonu

trestu vyhostenia, ide v danom prípade o formulačnú nedôslednosť, nakoľko v ostatných

častiach rozhodnutia uviedol krajský súd ako účel zaistenia administratívne vyhostenie,

čo sa aj v iných častiach rozhodnutia výslovne uvádza. Z obsahu pripojených spisov je

zrejmé, ţe ide o zaistenie pre účely administratívneho vyhostenia.

Krajskému súdu moţno vyčítať aj nepresné uvádzanie časových údajov

o rozhodnutiach, keď nesprávne uviedol údaje o rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach

a Najvyššieho súdu SR, ktorými bolo potvrdené rozhodnutie Migračného úradu MV SR

ČAS: MU-517-20/PO-Ţ-2009 zo dňa 20.10.2009.

Uvedené nedostatky však nespôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia

pre nezrozumiteľnosť a nejde ani o vadu majúcu vplyv na jeho vecnú správnosť.

10

Z uvedených dôvodov preto bolo moţné vyvodiť záver, ţe rozhodnutie odporcu

o zaistení navrhovateľa podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov, bolo potrebné

povaţovať za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho

rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku

stotoţnil, námietkam navrhovateľa nevyhovel a napadnutý rozsudok podľa

v spojení s ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a , tak, ţe navrhovateľovi,

ako neúspešnému účastníkovi konania trovy odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. mája 2011

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová