Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
793/363276.e78b6a.pdf
PDF · 120.63 KB
No categories available
3To/15/2010
N a j v y š š í s ú d 3 To 15/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na verejnom
zasadnutí v Bratislave 25. mája 2011 v trestnej veci obžalovaného J. I. pre trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. zák.), o odvolaní, ktoré podal obžalovaný J. I. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 19. mája 2010, sp. zn. 1T 24/2002, takto
rozhodol:
Podľa § 258 ods. 1 písm. d/, ods. 2 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. por.) napadnutý rozsudok krajského súdu sa z r u š u j e vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.
Na základe § 259 ods. 3 Tr. por. obžalovanému J. I. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák.,
s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák., sa u k l a d á trest odňatia slobody na dva roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody sa obžalovanému
podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému u r č u j e skúšobná doba na tri roky.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu prvého stupňa
z 19. mája 2010, sp. zn. 1T 24/2002, obžalovaný J. I. bol uznaný za vinného
zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v podstate na tom
skutkovom základe, že
1/ ako riaditeľ z. pobočky spoločnosti s ručením obmedzením B. so sídlom v K. (B.)
30. apríla 1999 v priestoroch tejto pobočky vo Z. vyhotovil v zastúpení spoločnosti zmluvu
o tichom spoločenstve s reálne neexistujúcim spoločníkom označeným ako M. S., r.č. X.,
bytom vo Z., predmetom ktorého bol záväzok tichého spoločníka zúčastňovať sa na
podnikateľskej činnosti spoločnosti vkladom 2 000 000 Sk na dobu troch mesiacov
s podielom na zisku spoločnosti 30 % ročne z výšky jeho vkladu s termínom jeho vyplatenia
a posledného výnosu 30. júla 1999, hoci v skutočnosti k vloženiu takého vkladu nedošlo,
realizáciu vkladu predstieral sfalšovaným príkazom z 22. apríla 1999 na úhradu sumy
2 000 000 Sk z účtu príkazcu M. S. v akciovej spoločnosti S.S. (S.) na účet príjemcu B.,
následne na základe vyhotovenej fingovanej zmluvy o tichom spoločenstve a výdavkových
pokladničných dokladov z 3., 6. a z 30. júla 1999, od 3. júla 1999
do 30. júla 1999 vyplatil na meno M. S. vklad a výnosy v sume 2 112 500 Sk a získal tak pre
seba finančný prospech v uvedenej výške na škodu B.;
2/ v rovnakom postavení od 30. novembra 1999 do 2. decembra 1999 po prevzatí
originálu bankového výpisu z účtu B. v pobočke akciovej spoločnosti I., z 29. novembra 1999
deklarujúceho účtovné operácie vykonané v tento deň na účte, vymenil ho za sfalšovaný výpis
deklarujúci na rozdiel od originálu vykonanie hotovostného vkladu od fyzickej osoby v sume
6 000 000 Sk, na jeho základe v spojení s nezistenou osobou vystupujúcou pod menom S. F.
odvolávajúcou sa na spomínaný hotovostný vklad, nechal zamestnankyňu pobočky L. Ú.
(ubezpečiac ju o svojej vedomosti o tomto vklade) vyhotoviť a 2. decembra 1999 uzavrieť
zmluvu o tichom spoločenstve s neexistujúcou tichou spoločníčkou S. F., nar. X., bytom
vo Z., predmetom ktorej bol záväzok tichej spoločníčky zúčastňovať sa na podnikateľskej
činnosti B. vkladom 6 000 000 Sk na dobu jedného mesiaca s podielom na zisku spoločnosti
29,50 % ročne z výšky jej vkladu a hoci vedel, že taký vklad na účet ním riadenej pobočky
nebol vykonaný, 30. decembra 1999 výdavkovými pokladničnými dokladmi vykázal
vyplatenie istiny a výnosu v sume 6 110 625 Sk, tieto peniaze použil v prospech seba,
čím spôsobil škodu B. v uvedenej výške.
Krajský súd za to obžalovanému J. I. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. uložil trest odňatia
slobody na 5 rokov a na jeho výkon tohto podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil
do druhej nápravnovýchovnej skupiny; zároveň podľa § 228 ods. 1 Tr. por. bola
obžalovanému uložená povinnosť nahradiť B. (v konkurze) škodu vo výške 272 957,74 €
(8 223 125 Sk).
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie obžalovaný J. I. (zastúpený
obhajcom), ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a následne oslobodenia
spod obžaloby.
Obžalovaný v odvolaní opakoval svoju obhajobu, že nespáchal žiadnu trestnú
činnosť, pričom poukázal na rozpory vo výpovediach viacerých svedkov, ktoré neboli podľa
jeho názoru odstránené. Vyslovil tiež mienku o nepreukázaní skutočnosti, že by sa dopustil
protiprávneho konania, teda že by pre seba alebo iného získal finančný prospech, pričom
poukázal tiež na znalecký posudok znalca M. N..
Obžalovaný poukázal v odvolaní tiež na to, že boli poškodené jeho práva
neprimeranou dĺžkou trestného stíhania.
Najvyšší súd v intenciách § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného poriadku
(zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací nezistil dôvod
na rozhodnutie podľa § 253 ods. 1, ods. 3 Tr. por., a preto v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, ako aj jemu
predchádzajúce konanie, prihliadajúc pritom aj na (prípadné) chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, pričom dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa
neaplikovaním ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. došlo k porušeniu tohto zákona.
V predmetnej trestnej veci ešte v roku 2003 rozhodol krajský súd ako súd prvého
stupňa, pričom následne došlo k zrušeniu rozsudku uznesením Najvyššieho súdu
z 26. apríla 2005, sp. zn. 3 To 93/03, a k vráteniu veci na nové prejednanie a rozhodnutie.
Najvyšší súd v tomto svojom uznesení za účelom dostatočného zistenia skutkového stavu veci
nariadil vykonať viaceré procesné úkony, pričom v súčasnosti je potrebné konštatovať,
že krajský súd v naznačenom smere doplnil dokazovanie a zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie.
Na základe vykonaného dokazovania je možné uzatvoriť, že obžalovaný J. I. spáchal
inkriminované skutky spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku, pričom tieto skutky
napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.
Je zrejmé, že v B. vládla vcelku chaotická situácia, pričom práve obžalovaný tieto okolnosti
využil a fingovanými vkladmi od neexitujúcich tichých spoločníkov získal majetkový
prospech veľkého rozsahu.
Odvolacie námietky obžalovaného J. I. nie je možné považovať za relevantné, keďže
vykonaným dokazovaním jeho obhajoba bola vyvrátená v každom smere.
Krajský súd v odôvodnení písomného vyhotovenia svojho rozsudku v súlade
s ustanovením § 125 Tr. por. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, vezmúc do úvahy aj rozpory v nich. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd prvého
stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a na základe ktorých skutočností považoval
vykonané dokazovanie za dostatočné, resp. akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.
Najvyšší súd plne akceptuje toto rozhodnutie krajského súdu v otázke viny
obžalovaného J. I. a v podrobnostiach na tam uvádzané okolnosti poukazuje, keďže tieto
si osvojuje.
Najvyšší súd však nemohol akceptovať výrok o treste v napadnutom rozsudku.
Obžalovanému J. I. krajský súd síce uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby poukazujúc aj na časový odstup od spáchania skutkov. Nedostatočne však zvážil práve
s poukazom na túto okolnosť potrebu aplikácie ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák.
o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody.
Obžalovaný J. I. spáchal trestný čin cca pred 12 rokmi, pričom obžaloba bola podaná
až v roku 2002, teda po viac ako troch rokoch. Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa z roku
2003 tento vydal ďalší rozsudok až po piatich rokoch, teda 19. mája 2010. Z uvedeného
vyplýva, že vo veci sú evidentné veľmi markantné prieťahy pokiaľ ide o rýchlosť konania,
pričom nebolo zistené zavinenie obžalovaného na tomto stave.
Ustálená judikatúra nadnárodného súdu ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednoznačne v takýchto prípadoch poukazuje
na porušenie práv obžalovaného vyjadrených v článku 1 ods. 1, ods. 2, článku 48 ods. 2
a článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Neprimerane dlhá dĺžka procesu potom vedie jednak
k zásadnému zníženiu stupňa nebezpečnosti deliktu pre spoločnosť, ako aj k záverom
o potrebe podstatnej korekcie sankcionovania tohto deliktu; odporovalo by všetkým
uvedeným princípom trestanie páchateľa podľa príslušnej trestnej sadzby, ako to prichádza
do úvahy pri rozhodovaní relatívne krátko po spáchaní deliktu.
Krajský súd tieto okolnosti náležite nevyhodnotil, pričom použitie trestnej sadzby
odňatia slobody by v súčasnosti bolo pre páchateľa neprimerane prísne, najmä ak je možné
účel trestu dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania, resp. iným druhom trestu. Pre aplikáciu
ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. sa vyžadujú určité osobitné okolnosti prípadu alebo pomery
páchateľa. Okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody je v rozhodovanej veci neprimeraná dĺžka procesu; doplnením dokazovania
v odvolacom konaní bolo zistené, že obžalovaný J. I. doteraz súdne trestaný nebol, teda
že od spáchania trestného činu podvodu nebol odsúdený za žiadny delikt.
Tieto okolnosti prípadu a pomery páchateľa mali viesť už súd prvého stupňa
k rozhodnutiu o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody a keďže sa tak nestalo, odvolací
súd konštatoval, že napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu ustanovenia
§ 40 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obžalovaného J. I..
Najvyšší súd preto podľa § 259 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok krajského súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu; tento postup je možný
vzhľadom na oddeliteľnosť spomínaných výrokov od ďalších výrokov rozsudku súdu prvého
stupňa.
Skutkový stav bol v napadnutom rozsudku správne zistený a doplnený dokazovaním
vykonaným v odvolacom konaní, a preto odvolací súd mohol sám vo veci rozhodnúť tak,
že na základe § 259 ods. 3 Tr. por. obžalovanému J. I. podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. uložil trest
odňatia slobody pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to na dva roky.
Najvyšší súd síce vzal do úvahy výšku spôsobenej škody, avšak rezultuje,
že sú splnené podmienky na podmienečný odklad výkonu uloženého trestu, a to vzhľadom
na osobu obžalovaného J. I., s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti prípadu.
Odvolací súd preto podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu tomuto obžalovanému
podmienečne odložil, pričom podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na tri roky;
takéto potrestanie považuje za primerané.
Najvyšší súd takto rozhodol aj s prihliadnutím na výrok napadnutého rozsudku, podľa
ktorého je obžalovaný J. I. povinný poškodenej strane nahradiť spôsobenú škodu v plnej
výške. Tento výrok napadnutého rozsudku je legálny a správny; odvolací súd nezistil dôvod
na zmenu výroku o náhrade škody.
Najvyšší súd zároveň konštatuje, že doterajšie konanie (až na jeho dĺžku) bolo
vykonané v súlade s procesnými predpismi, a preto nie je potrebné ďalšie konanie smerujúce
ku konvalidácii procesných nedostatkov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 25. mája 2011
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová