Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/69/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. J. J., R., správca

konkurznej podstaty úpadcu B.

S., a. s., B. zastúpený advokátom JUDr. L. J.,

D. proti ţalovanému: V., a. s., T. G. M., zastúpený advokátom JUDr. D. I., N., P. O. B.,

o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 26. februára 2010, č. k. -96, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

26. februára 2010, č. k. -96 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom určil, ţe mandátna zmluva uzavretá

medzi úpadcom a ţalovaným zo dňa 15. mája 1996 je voči konkurzným veriteľom úpadcu B.

S., a. s., B. neúčinná, uloţil ţalovanému povinnosť vrátiť

do konkurznej podstaty úpadcu 47 799,24 Eur a zaplatiť ţalobcovi trovy konania

498,56 Eur na účet právneho zástupcu.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe ţalobca si uplatnil, aby súd určil, ţe Mandátna

zmluva zo dňa 15. mája 1996 je voči konkurzným veriteľom úpadcu neúčinná, vrátiť

do konkurznej podstaty 1 440 000 Sk a priznať trovy konania. Návrh odôvodnil tým,

ţe na majetok dlţníka B. S., a. s., B. bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 22. apríla 1998. Ţalobca zistil, ţe v dobe troch rokov pred vyhlásením

konkurzu bola medzi ţalobcom a ţalovaným, za existencie majetkového a personálneho

prepojenia, uzavretá mandátne zmluva, predmetom ktorej

bolo vykonanie odbornej pomoci v cene 1 440 000 Sk, ktorú mal mandant vyplatiť do troch

dní od podpisu zmluvy.

Ţalovaný vo vyjadrení uviedol, ţe mandátna zmluva bola riadne uzavretá a dohodnutá

2

činnosť bola vykonaná a týmto úkonom nemohlo dôjsť k ukráteniu konkurzných veriteľov,

preto je neodporovateľná.

Súd vykonal dokazovanie a zistil, ţe na majetok dlţníka bol vyhlásený konkurz dňa

22. apríla 1998 / K 29/93 / a ustanovený správca konkurznej podstaty. Dňa 19. decembra 1994

bola medzi s. r. o. C.C. ako mandatárom a úpadcom ako mandantom uzavretá mandátna

zmluva na vykonanie odbornej pomoci a úspešné zastupovanie mandanta pri vymáhaní

neuhradených zakladateľských pohľadávok mandanta vo výške 30 757 Sk

voči dlţníkovi – F. s platnosťou do 31. decembra 2000. V zmluve sa mandatár zaviazal, ţe

pomocou prostriedkov, ktoré vymôţe od F. zabezpečí , ţe vo vybraných strojárskych

podnikoch vzniknú projekty, ktorých výsledkom bude získanie nových zákazníkov, ako aj

vývoj a rozvoj výrobných programov v týchto podnikoch. V roku 1995

na základe rokovania s F. bol záväzok splnený poskytnutím 93 000 akcií

Reštitučného fondu v hodnote akcie 1000 Sk. Akcie boli poukázané v prospech mandatára,

ktorý ich speňaţil a získané prostriedky si ponechal na účte.

Dňa 15. mája 1996 úpadca ako mandant uzavrel so ţalovaným ako mandatárom

mandátnu zmluvu na vykonanie odbornej pomoci, na základe ktorej sa mandatár zaviazal

vykonať odbornú pomoc pri prieskume trhu v oblasti výroby náradia a vŕtacej techniky,

nadviazanie obchodných kontaktov s výrobcami uvedenej techniky, organizačné zabezpečenie

týchto obchodných kontaktov a stretnutie na účet mandatára. Zmluva bola uzavretá

do 31. decembra 1996 a odmena bola dohodnutá vo výške 1 440 000 Sk, ktorá bola zaplatená.

Súd s poukazom na § 15 ods. 1, 4 písm. a/, § 16 ods. 4 ZKV a na výpis z obchodného

registra týkajúci sa spoločností C., s. r. o., úpadcu a ţalovaného, zistil osobné prepojenie

spoločností, čím boli splnené podmienky neúčinnosti právneho úkonu a vzhľadom na túto

skutočnosť bol účastníkom známy úmysel dlţníka, i s ohľadom na čas uzavretia mandátnej

zmluvy a na to, ţe návrh na vyhlásenie konkurzu podal sám dlţník.

Vzhľadom na uvedené súd ţalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa v prospech úspešného ţalobcu.

Ţalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa

3

9. apríla 2010. V odôvodnení odvolania uviedol, ţe ospravedlnil svoju neprítomnosť

na vytýčenom pojednávaní a poţiadal o odročenie z dôvodu práceneschopnosti,

o čom predloţil dôkaz. Z uvedeného dôvodu má za to, ţe podmienky na prejednanie veci

v jeho neprítomnosti neboli splnené / druhá veta /, čím mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie R 31/1995

publikované v zbierke súdnych rozhodnutí.

Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej o neúčinnosti mandátnej zmluvy, zastáva

názor, ţe súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, ţe finančné prostriedky, z ktorých bola

odmena vyplatená, nepatrili ţalobcovi, nakoľko medzi ţalobcom a a. s. S. bola uzavretá

zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej ţalobca postúpil svoju pohľadávku voči F.

a jej vymáhaním bola poverená spoločnosť C., s. r. o. v prospech S.. Ďalej v odvolaní

poukázal na obsah mandátnej zmluvy z hľadiska splnomocnenia, ktoré nebolo mandatárovi

udelené a preto platí ust. § 33 ods. 2 Obč. zák.

Odvolanie doplnil podaním zo dňa 18. augusta 2010, v ktorom uviedol, ţe súd

odporovateľnosť mandátnej zmluvy posudzoval podľa § 15 ZKV v znení účinnom

od 01. 02. 1998, s čím ţalovaný nesúhlasil s odkazom na prvej vety SR

v spojení s ust. § 70a ZKV k úpravám účinným od 01. 02. 1998. Poukázal na to, ţe konanie

v predmetnej veci začalo pred 1.februárom 1998, teda pred účinnosťou novely č.

V tejto súvislosti poukázal na ust. § 70a ods. 3 ZKV a Nález Ústavného súdu SR

z 23. júna 1999 / č. / podľa ktorého ustanovenie ZKV zakotvuje

nepravú retroaktivitu, ktorá je prípustná, avšak len v prípade, ak nie je v rozpore s ochranou

nadobudnutých práv / iura quesita /. Zásada ochrany nadobudnutých práv vylučuje uplatnenie

novej právnej úpravy na právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím jej účinnosti,

ak by to viedlo k zásahu do existujúcich právnych vzťahov.

Poukázal na to, ţe § 70a ods. 3 ZKV, ktorý upravuje okrem iného časovú pôsobnosť

právnej úpravy odporovateľnosti obsiahnutej v § 15 ZKV účinnej od 01. 02. 1998, je potrebné

vykladať v súlade s uvedenými zásadami právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv.

Účinkami mandátnej zmluvy z 15. mája 1996 bol vznik práv a povinností mandanta

a mandatára, pričom jedným z nich bolo právo na zmluvnú odmenu. Odvolateľ zastáva názor,

ţe účinnosť zmluvy je potrebné posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.

V tejto súvislosti poukázal na trojročnú prekluzívnu lehotu na odporovanie mandátnej

4

zmluvy, ktorá trvala do 15. mája 1999, pričom vychádzal zo ZKV účinného do 01. 02. 1998

a nie od 01. 02. 1998 / podľa ktorého by lehota na uplatnenie uplynula dňa 23. apríla 2003 /.

Zároveň poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu 1 MObdo V 7/2010 zo dňa 24. júna 2010.

Uplynutím prekluzívnej lehoty došlo k zániku práva, preto mal súd ţalobu zamietnuť.

Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť.

Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe rozsudok bol vydaný na podklade

správneho postupu konania, úplne a správne zisteného skutkového stavu veci a na základe

správneho právneho posúdenia.

Nesúhlasí s odvolateľom, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, ţalovaný

mal moţnosť sa k ţalobe, dôkazom aj tvrdeniam ţalobcu vyjadriť. Ţalobca zhodnotil postup

ţalovaného ako účelový, so znakmi obštrukcií. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť

a priznať ţalobcovi trovy odvolacieho konania tak, ako si ich vyčíslil vo vyjadrení

k odvolaniu / 1 úkon + paušálna náhrada za vyjadrenie k odvolaniu /.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací / § 10 ods. 2 /

podľa a v znení platnom a účinnom od 15. 10. 2008

/ ďalej len „“ / a zistil, ţe odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol správne,

keď ţalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu vyhovel. Odvolací súd po preskúmaní

odvolania zistil, ţe súd prvého stupňa nezistil dostatočne skutkový stav a v tejto súvislosti

nemohol následne vysloviť správny právny záver.

Základným právom na spravodlivé konanie podľa SR a článku

36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Toto vyjadruje aj znenie , podľa ktorého

súd v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne vyloţí, ktoré skutočnosti má za preukázané

a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil.

Z tohto jednoznačne vyplýva, ţe ust. určuje obsahové náleţitosti rozsudku,

5

ich správnosť a úplnosť. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným

právom na súdnu ochranu / SR /. Súd teda pri odôvodňovaní rozsudku

musí postupovať spôsobom záväzne určeným v a ak daným spôsobom

nepostupuje, dochádza k nepreskúmateľnosti rozsudku. Pokiaľ súd v odôvodnení neuvedie,

ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôţe odvolací súd posúdiť vecnú správnosť

rozhodnutia.

Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu nespĺňa náleţitosti vo vyššie uvedených

ustanoveniach.

V odôvodnení napadnutého rozsudku je síce citovaný § 15 ZKV a vyslovenie,

ţe predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je, ţe sa jedná o právny úkon dlţníka, týka

sa jeho majetku a došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, pričom úmysel dlţníka

bol účastníkom zmluvy známy, avšak pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu

nie je uvedené odôvodnenie dostatočné a presvedčivé, i keď je jednoznačné, ţe medzi

účastníkmi sporného právneho vzťahu bolo personálne prepojenie.

K námietke, ţe súd prvého stupňa rozhodol bez jeho účasti na pojednávaní, odvolací

súd zistil, ţe prvé pojednávanie bolo vytýčené na 18. marca 2009, z účasti ktorého sa ţalovaný

ospravedlnil / PN právneho zástupcu / a poţiadal o odročenie. Súd pojednávanie odročil a nové

pojednávanie vytýčil na 26. februára 2010, predvolanie bolo právnemu zástupcovi ţalovaného

doručené dňa 18. 02. 2010, ktorý neprítomnosť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa

1. marca 2010 / aţ po pojednávaní /, ktoré bolo odoslané poštou dňa 24. 02. 2010.

V tejto súvislosti sa však ţiada dodať, ţe by bolo vhodné v predmetnej veci ţalovaného

vypočuť.

K odkazu odvolateľa na rozsudok dovolacieho súdu 1 MObdo V 7/2010 je potrebné

uviesť, ţe tento bol zrušený Nálezom Ústavného súdu SR č. -50 zo dňa

29. marca 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa

a zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania.

Úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude posúdiť, či mandátnou zmluvou

bola naplnená skutková podstata ust. § 15 ods. 4 ZKV – ukrátenie konkurzného veriteľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 25. mája 2011

Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková