Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Rks/2/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci o návrhu Slovenského pozemkového

fondu na určenie právomoci správneho orgánu podľa takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e

Podaním z 9.12.2010 požiadal Slovenský pozemkový fond – Bratislava (ďalej len

„SPF“) podľa o vydanie uznesenia najvyššieho súdu, ktorým súd určí,

že na rozhodnutie o nároku navrhovateľov ako oprávnených osôb v konkrétnej reštitučnej

veci, na vydanie náhrady za pozemky, ku ktorým pre zákonné prekážky nebolo možné

navrátiť vlastníctvo v zmysle rozhodnutia príslušného pozemkového úradu, je daná právomoc

Slovenského pozemkového fondu. Súčasne SPF žiadal zrušiť právoplatný rozsudok

Okresného súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 26.10.2007, ktorým bolo rozhodnuté

o náhrade za pozemky, ktoré nebolo možné vrátiť.

SPF v návrhu poukázal, že podľa vyznačenej doložky právoplatnosti predmetný

rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť 12.12.2007. Súčasne uviedol, že na SPF prebieha

konanie vo veci vydania náhradných pozemkov na základe žiadosti oprávnených osôb

a konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené, účastníci sa vyjadrili k spôsobu oceňovania

náhradných pozemkov, doposiaľ však SPF nerozhodol o vydaní náhradných pozemkov.

2

Podľa názoru SPF v danom prípade sa jedná o pozitívny kompetenčný konflikt medzi

SPF ako orgánom verejnej správy na strane jednej a Okresným súdom Trnava na strane

druhej, preto je na prejednanie sporu príslušný Najvyšší súd SR podľa . Navrhovateľ

uviedol, že si uvedomuje rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. z 29.11.2005,

kde uviedol nasledovnú právnu vetu: „Podmienkou pre rozhodnutie súdu o kompetenčnom

konflikte medzi súdom a orgánom štátnej správy v konkrétnej veci je splnenie požiadavky,

aby kompetenčný konflikt vznikol ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej.“

Logika uvedeného súdneho rozhodnutia sa zakladá na tom, že o kompetenčnom konflikte je

možné rozhodnúť len do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľ s týmto

názorom nesúhlasí. V prípade, že orgán verejnej správy alebo súd rozhodne o veci,

ktorá nepatrí do jeho právomoci, tak ide o tzv. ničotný akt (ak tak rozhodne orgán verejnej

správy, ide o správny ničotný akt - paakt; ak tak rozhodne súd, ide o súdny ničotný akt –

paakt). Súdna prax a právna veda sa zjednotili v tom, že nedostatok právomoci je tak

závažným nedostatkom, že na takéto rozhodnutie musia orgány verejnej moci hľadieť

z úradnej povinnosti tak, ako keby vôbec nebolo vydané. Uvedené platí bez ohľadu, či je

na ňom formálne vyznačená právoplatnosť, resp. či uplynula lehota na podanie riadnych,

resp. mimoriadnych opravných prostriedkov. Uvedený názov navrhovateľ rozviedol v ďalšej

časti návrhu vo vzťahu k nulite správneho aktu aj súdneho rozhodnutia (napr. k rozhodnutiam

NS ČR „O ničotné rozhodnutie súdu by išlo len v prípade, ak by súd

pri rozhodovaní zjavne vybočil z medzí svojej právomoci (napr. keby v občianskom súdnom

konaní vydal stavebné povolenie a pod.).“ Navrhovateľ ďalej uzatvára, že na paakty sa

prihliada z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či sa jedná o paakt správny alebo súdny.

Z uvedených dôvodov nie je podľa navrhovateľa uvažovať o právoplatnosti paktu a táto preto

nemôže byť prekážkou v spore o právomoc, a táto povinnosť zaťažuje aj najvyšší súd

prejednávajúci spor o právomoc. Navrhovateľ zrejme príkladmo uvádza: „O právoplatnosti

paaktu preto nemožno uvažovať v prípade, ak vada rozhodnutia spočíva napr. v tom,

že rozsudok vydá úradník alebo zapisovateľ. Taktiež tento paakt nemôže mať ani formálnu

právoplatnosť a jej vyznačenie nemôže byť prekážkou pre prejednanie sporu o právomoc.

Ak by napr. v danom konaní rozsudok vydal vyšší súdny úradník a na tomto by bola formálne

vyznačená právoplatnosť, tak súd by podľa nášho názoru nemohol vecne neprejednať tento

spor o právomoc len z dôvodu vyznačenia právoplatnosti.

Máme preto zato, že akt vydaný orgánom, na ktorý nemá právomoc, t.j. paakt,

nemôže nikdy nadobudnúť právoplatnosť.“

3

Súčasne poukázal na vady v doručovaní rozsudku Okresného súdu v Trnave.

V časti II/2 návrhu SPF zdôvodňuje svoje postavenie ako orgánu verejnej moci

s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. z 10.8.2009, rozhodnutie ÚS ČSFR

z 9.6.1992 sp. zn. , podľa ktorého „Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým

prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju

môžu vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie či iný subjekt

koná ako orgán verejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach

a povinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynutiteľné, či môže štát

do týchto práv a povinností zasahovať.“ Navrhovateľ v nadväznosti na zákonné úpravy

(, a ) uviedol, že „zákon

č. novelizoval niektoré ustanovenia oboch reštitučných predpisov (t.j. zákona

č. ako i ) ohľadom pravidiel regulujúcich vydávanie

náhradných pozemkov Slovenským pozemkovým fondom. Dôsledkom týchto nových

pravidiel došlo aj k prijatiu Nariadenia Vlády SR č. z 25.05.2010, ktorým sa

ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní

náhradných pozemkov (ďalej len ako „“). uvedené

nadobudlo účinnosť dňom 01.06.2010 a nahradilo

dovtedajšie zo dňa 01.04.2009. Predmetné nariadenie

upravovali procesný postup Slovenského pozemkového fondu pri prideľovaní náhradných

pozemkov“, pričom charakterizoval jednotlivé procesy „rozhodovacej činnosti SPF

pri poskytovaní reštitučných náhrad“. Proces rozhodovacej činnosti Slovenského

pozemkového fondu pri poskytovaní reštitučných náhrad možno rozdeliť do niekoľkých etáp:

1. etapa – Iniciačná etapa

Uvedená etapa sa začína na podnet oprávnenej osoby. V uvedenej fáze sa oprávnená

osoba musí jednoznačne vyjadriť, či náhradu za pozemky, ktoré jej nemožno vydať, požaduje

vo forme vydania náhradného pozemku alebo požaduje finančnú náhradu. Pokiaľ oprávnená

osoba požaduje poskytnutie náhradného pozemku, v tejto etape sa rieši, či SPF prijme návrh

náhradného pozemku zo strany oprávnenej osoby, resp. či oprávnená osoba príjme ponuku

náhradného pozemku zo strany SPF. Inými slovami povedané, v tejto fáze sa rieši to, či SPF

a oprávnená osoba sa „dohodnú“ na vydaní konkrétneho náhradného pozemku.

Výsledkom tejto fázy je, že regionálny odbor SPF sa s oprávnenou osobou dohodnú

na vydaní konkrétneho pozemku alebo takémuto konsenzu nedôjde. Ak k takejto zhode

4

nedôjde, proces vydania náhradných pozemkov sa končí a oprávnenej osobe sa poskytne

peňažná náhrada; a ak k zhode dôjde, tak sa proces posúva do tzv. etapy prípravy

dokumentov.

2. etapa – Etapa „prípravy dokumentov“

V uvedenej etape príslušné orgány SPF pripravia návrh dohody o spôsobe náhrady

a návrh zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva alebo zápisnicu z prerokovania plnenia

reštitučnej náhrady a návrh zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva konkrétneho

pozemku. Je to teda fáza „prípravy dokumentov“ potrebných pre vydanie pozemkov.

Uvedená etapa sa končí doručením uvedených dokumentov príslušnému organizačnému

útvaru SPF.

3. etapa – Schvaľovacia etapa

V uvedenej etape príslušný organizačný útvar SPF „zisťuje, či sú tu okolnosti

zabraňujúce vydaniu náhradného pozemku“ a ak tieto nezistí, tak „predloží štatutárnemu

orgánu návrh zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva konkrétneho pozemku

na prerokovanie radou fondu.“ Prerokovanie radou SPF je prejavom kontrolnej pôsobnosti

orgánu SPF a z hľadiska uzatvárania zmluvy o bezodplatnom prevode je hmotnoprávnou

podmienkou nevyhnutnou pre dovŕšenie procesu vydania náhradných pozemkov oprávnenej

osobe, ktorým je práve uzavretie zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva

ku konkrétnemu pozemku. Takúto zmluvu uzatvára v mene SPF generálny riaditeľ

a námestník generálneho riaditeľa. Až uzatvorením zmluvy o bezodplatnom prevode

vlastníctva uzatvorenej medzi SPF a oprávnenou osobou dochádza k zavŕšeniu procesu

vydania náhradných pozemkov. Z pohľadu rozhodovacej činnosti SPF ide o konečné

rozhodnutie, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok; je však preskúmateľný

súdom. Až uzavretím zmluvy možno teda hovoriť o právoplatnosti tohto rozhodnutia

SPF ako „iného správneho rozhodnutia“.

Na vyššie uvedenom rozhodovacom procese sa podieľajú viaceré orgány SPF:

Regionálny odbor SPF (I. a II. etapa),

Príslušný organizačný odbor SPF, ktorý zisťuje okolnosti, ktoré prípadne zabraňujú

vydaniu náhradných pozemkov (III. Etapa),

Rada SPF (ako kontrolný orgán SPF prerokúva právne akty podľa § 35a ods. 5

písm. f/ bod 1 a predkladá k ním štatutárnym orgánom odporúčacie

alebo neodporúčacie stanovisko“).

Z uvedeného je teda jednoznačné, že právomoc konať o reštitučnom nároku

prislúcha Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý nekoná zo súkromnej iniciatívy,

5

ale koná vo verejnom záujme (ktorý je protikladom súkromného záujmu) a teda

právomoc súdu je daná až v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom podania navrhovateľa

s rozsudkom OS Trnava -262 z 26.10.2007 a uznesením Krajského súdu

v Trnave -262 z 28.2.2011 dospel k záveru, že na konanie podľa nie sú

dané podmienky konania.

Kompetenčný konflikt medzi súdmi a iným orgánom (najčastejšie orgánom verejnej

správy) môže vzniknúť iba za situácie, že oba orgány ochrany práva tvrdia, že majú právomoc

danú právnu vec prejednať a rozhodnúť (tzv. pozitívny kompetenčný konflikt), alebo ani

jeden orgán nie je ochotný vec prejednať a rozhodnúť tvrdiac, že daná vec nepatrí do jeho

právomoci (tzv. negatívny kompetenčný konflikt).

V danom prípade je zrejmé, že spor o právomoc rozhodnúť danú vec je možný

a reálny len vtedy, ak o danej veci orgán ešte nerozhodol. Najvyšší súd zotrváva na svojom

právnom názore, ktorý vyslovil už v citovanej právnej vete k rozhodnutiu Rks 1/2005

z 29.11.2005, uverejnenom v Zbierke stanovisko NS SR o rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod R61/2006 cit.: „Podmienkou na rozhodnutie súdu o kompetenčnom konflikte

medzi súdom a orgánom štátnej správy v konkrétnej veci je splnenie požiadavky,

aby kompetenčný konflikt vznikol ešte pred právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej“.

Najvyšší súd nepochybuje o tom, že taký konflikt mohol prípadne vzniknúť aj medzi

okresným súdom a SPF, pokiaľ by v konaní vedenom na OS Trnava bol

navrhovateľ (SPF) tvrdil skutočnosti a uviedol právne názory zodpovedajúce časti II/B návrhu

predloženého najvyššiemu súdu, resp. ak by taký návrh ( ) bol v čase prebiehajúceho

konania pred okresným súdom predložil. Návrh na konanie podľa bol najvyššiemu

súdu predložený 9.12.2010. Naproti tomu rozsudok Okresného súdu v Trnave z 26.10.2007 sa

stal podľa dôvodovej časti uznesenia Krajského súdu v Trnave právoplatným 14.7.2010

(najneskôr). Navrhovateľ (SPF) v návrhu na konanie podľa nepreukázal a ani

netvrdil, že by v priebehu konania vo veci OS Trnava, t.j. 14.7.2010 bol

vzniesol námietku právomoci súdu na konanie o nároku, ktorý reštituenti (F. F. a J. F.)

uplatnili pred súdom v nadväznosti na reštitučné rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu

v Trnave č. K 2004/01142 z 8.7.2004 a K 2004/01142 z 1.10.2004, t.j. náhradu za pozemky,

ktoré im pre zákonné prekážky nebolo možné vrátiť. Právo reštituentov obrátiť sa na súd

6

navrhovateľ v súdnom konaní preukázateľne do dňa a právoplatného rozhodnutia

nespochybnil.

Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že by v konaní podľa

mal posúdiť rozhodnutie okresného súdu ako paakt, ktorý nemôže nadobudnúť právoplatnosť.

Uniklo zrejme pozornosti navrhovateľa, že nedostatok súdu je dovolacím dôvodom podľa

a bolo v moci navrhovateľa tento dôvod uplatniť vo včas podanom

odvolaní. Konanie podľa § 8a nie je možné vnímať ako ďalšiu možnosť domáhať sa nápravy

prípadného nezákonného rozhodnutia súdu vydaného v sporovom konaní.

Pokiaľ navrhovateľ argumentoval vo vzťahu k právomoci SPF rozsudkom NS SR

sp. zn. z 10.8.2009, najvyšší súd v tomto konaní nemohol z neho vychádzať,

pretože predmetné rozhodnutie bolo procesným rozhodnutím, ktorým najvyšší súd zrušil

nedostatočne odôvodnené rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania o preskúmanie

zákonnosti postupu žalovaného (SPF).

Samotná otázka právomoci SPF konať a rozhodovať o náhrade (jej druhu) (náhradný

pozemok či finančná náhrada) a miere (miesto a rozloha pozemku či výška finančnej náhrady)

s účinkami záväznosti rozhodnutia pre všetky orgány štátu ako aj pre účastníkov konania

nebola navrhovateľom predložená konkrétnym odkazom na ustanovenia zákona upravujúce

jeho kompetenciu, pričom je nepochybné, že SPF je v konečnom dôsledku len oprávnený

na uzavretie zmluvy o poskytnutej náhrade s oprávneným. Vo vzťahu k návrhu podanému

podľa nie je vnútorný proces prípravy zmluvy a jej schvaľovania v orgánoch SPF

rozhodujúci a naviac, navrhovateľ poukazoval na právnu úpravu tohto procesu účinnú

v súčasnosti a ktorý nie je pre vznik nároku na náhradu (2004) relevantný.

Z týchto dôvodov najvyšší súd konanie podľa pre nedostatok podmienok

konania zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

7

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková