Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/8/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému M. Š. a spol.

pre spolupáchateľstvo pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1,

ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) na neverejnom zasadnutí

31. mája 2011 v Bratislave o odvolaní obţalovaných M.. Š., G. B. a krajského prokurátora

v Košiciach proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. februára 2010, sp. zn.

rozhodol

t a k t o :

Podľa , v znení účinnom do 1. januára 2006

sa napadnutý rozsudok z r u š u j e.

Podľa sa vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 8. februára 2010, sp. zn. boli

obţalovaní M. Š. a G. B. uznaní za vinných spolupáchateľstvom pokračovacieho trestného

činu podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006,

ktorého sa dopustili na tom skutkovom základe, ţe

1/ dňa 4. mája 2001 spoločným konaním s uţ odsúdeným E. S. ako konatelia

spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K. na základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou E.

s.r.o. K. pod zámienkou uskutočnenia nakúpu pohľadávok v rámci podnikateľskej obchodnej

činnosti v úmysle podviesť spoločnosť W. S. a.s. so sídlom v K., uzatvorili zmluvu o postúpení

pohľadávok podľa § - 530 a s

obchodnou spoločnosťou W. S. a.s. so sídlom v K., ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie

pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 predmetnej zmluvy, na základe ktorej sa spoločnosť

E. s.r.o. K. zaviazala v lehote do 30 dní od uzavretia zmluvy uhradiť postupcovi odplatu vo

výške 6 000 000 Sk, pričom uţ v čase podpisu zmluvy obţalovaní vedeli, ţe za postúpené

pohľadávky nezaplatia, po podpise zmluvy prevzali pohľadávky spoločnosti W. S. a.s. voči Ţ.

v hodnote 6 000 000 Sk, ktoré odpredali, dohodnutú odplatu v dohodnutom termíne

spoločnosti W. S. a.s. ani sčasti neuhradili, pričom aţ po podaní trestného oznámenia

spoločnosťou W. S. a.s. postupne uhradili sumu 5 972 119,50 Sk a do dnešného dňa im

neuhradili sumu 27 880,50 Sk (925,46 eur),

2/ dňa 23. marca 2001 v K. spoločným konaním s uţ odsúdeným E. S. ako konatelia

spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K. na základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou E.

s.r.o. K., ktorej jediným konateľom bol uţ odsúdený E. S. pod zámienkou uskutočnenia nákupu

pohľadávok v rámci obchodnej podnikateľskej činnosti uviedli do omylu spoločnosť M. s.r.o.

so sídlom v B., ktorú zastupoval konateľ spoločnosti J. J. tak, ţe sprostredkovali uzatvorenie

zmluvy o postúpení pohľadávok podľa § - 530 a

, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok

špecifikovaných v bode II.2 predmetnej zmluvy, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť E. v

lehote do 30 dní od uzavretia zmluvy uhradiť postupcovi odplatu vo výške

8 469 826,23 Sk, pričom uţ v čase podpisu zmluvy obţalovaní vedeli, ţe odplatu za postúpené

pohľadávky neuhradia a ţe túto pouţijú pre vlastnú potrebu a na základe splnomocnenia

konateľom spoločnosti E. s.r.o. s uţ odsúdeným S., obţalovaní M. Š. a G. B. odplatne postúpili

predmetné pohľadávky na spoločnosť N. a.s. so sídlom v B., ktorá dňa 2. apríla 2001 a dňa 3.

apríla 2001 zaplatila za predmetné pohľadávky formou bezhotovostného bankového prevodu

na bankový účet spoločnosti E. s.r.o. č. X. zaloţený v pobočke T. a.s. v K. odplatu vo výške

6 732 000 Sk, tieto prostriedky vybral uţ odsúdený E. S. z účtu a pouţil

ich v menšej časti pre vlastnú potrebu a väčšiu časť týchto finančných prostriedkov odovzdal

obţalovaným M. Š. a G. B., ktorí ich pouţili na doposiaľ nezistené účely, pričom dohodnutú

odplatu za pohľadávky neuhradili, čím spôsobili spoločnosti M. s.r.o. škodu vo výške 8 496

826,23 Sk (282 042,95 eur),

3/ dňa 4. apríla 2001 v K. spoločným konaním s uţ odsúdeným E. S. ako konatelia

spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K., na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa

28. marca 2001 so spoločnosťou E. s.r.o., ktorej jediným konateľom je s uţ odsúdený E. S. pod

zámienkou uskutočnenia nákupu pohľadávok v rámci obchodnej činnosti uviedli do omylu

spoločnosť T. H. s.r.o. K. tak, ţe sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok

podľa § - 530 so spoločnosťou T. H. s.r.o. K.,

ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 zmluvy,

a to neuhradené faktúry dlţníka Z. P. a.s. K. v celkovej sume 2 070 855,60 Sk, na základe

ktorej sa zaviazala spoločnosť E. s.r.o. v lehote do 30 dní od uzavretia zmluvy uhradiť

spoločnosti T. H. s.r.o. K. odplatu vo výške 1 863 770,04 Sk, hoci uţ v čase podpísania zmluvy

vedeli, ţe spoločnosti T. H. s.r.o. K. uvedené prostriedky nezaplatia a dňa 23. mája 2001 dlţník

- spoločnosť Z. P. a.s. K. v sídle svojej spoločnosti na ul. J. v K. vyplatila dlţnú sumu

zástupcovi spoločnosti E. s.r.o. K. a tieto prostriedky uţ odsúdený E. S., obţalovaní G. B. a M.

Š. pouţili na nezistený účel, čím spoločnosti T. H. s.r.o. K. spôsobili škodu vo výške 2 070

885,60 Sk (68 740,81 eur),

4/ (podľa obţaloby 11) dňa 27. septembra 2001 a dňa 1. októbra 2001 po spoločnej

a vzájomnej dohode ako konatelia spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K. na ul. M., IČO: X. na

základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou E. s.r.o., ktorej jediným konateľom je uţ

odsúdený E. S., so sídlom v K., na ul. B., IČO: X. sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o

postúpení pohľadávok podľa § - 530 a Obchodného

zákonníka so spoločnosťou O. a spol. so sídlom H., V., IČO: X., ktorú zastupoval konateľ

spoločnosti J. Č., ktorých predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v

bode II.2 predmetných zmlúv, a to neuhradené faktúry dlţníka E.Ţ., K., T., IČO: X., na

základe ktorých sa zaviazala spoločnosť E., s.r.o. v lehote do 30 dní od uzavretia zmlúv

uhradiť postupcovi O. a spol. podľa zmluvy zo dňa 27. septembra 2001 odplatu za postúpené

pohľadávky vo výške 729 488 Sk a podľa zmluvy zo dňa 1. októbra 2001 odplatu za postúpené

pohľadávky vo výške 901 536,20 Sk, pričom z uvedených pohľadávok uhradili J. Č. celkovo

sumu 600 000 Sk, ktoré menovaný prevzal v dňoch 2. októbra 2001 a dňa 28. novembra 2001

osobne v K. a zvyšné peniaze ani sčasti neuhradili a pouţili pre vlastnú potrebu a taktieţ na

bliţšie nezistené účely, čím takto svojím konaním sa obţalovaní obohatili vo svoj prospech a

spôsobili spoločnosti O. a spol. celkovo škodu vo výške 1 031 024 Sk (34 223,73 eur),

5/ (podľa obţaloby 14) dňa 1. júna 2001 v K. po spoločnej a vzájomnej dohode

obţalovaní ako konatelia spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K., na ul. M., IČO: X., na základe

zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou E. s.r.o., ktorej jediným konateľom je uţ odsúdený

E. S., so sídlom v K., na ul. B., IČO: X., sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení

pohľadávok podľa § - 530 a

so spoločnosťou L.L. so sídlom V., IČO: X., ktorú zastupovali M. I. - predseda predstavenstva

a JUDr. J. O., člen predstavenstva, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok

špecifikovaných v bode II.2 predmetnej zmluvy, a to neuhradené faktúry dlţníka E.Ţ., D., Ţ.,

K., IČO: X. v celkovej sume 4 614 680 Sk, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť E. s.r.o. v

piatich splátkach od podpísania zmluvy uhradiť postupcovi v období od 1. júna 2001 do 29.

júna 2001 dohodnutú odplatu, pričom konateľ spoločnosti E. s.r.o. uţ odsúdený E. S. a

konatelia spoločnosti N. s.r.o. obţalovaní M. Š. a G. B. uţ v čase uzavretia zmluvy konali s

úmyslom, ţe uvedenú pohľadávku po vymoţení od Ţ. spoločnosti L. a.s. v plnej výške

neuhradia a pouţijú pre úhradu dlhov voči iným spoločnostiam, ktorým dlhovali finančné

prostriedky, pričom celkovo z uvedenej sumy uhradili spoločnosti L. a.s. sumu 3 600 000 Sk

na účet v S. č.ú. X. bezhotovostným prevodom a zároveň dňa 28. septembra 2001 uţ odsúdený

E. S. prevzal od spoločnosti L. a.s. na základe faktúry č. P. sumu 510 734,40 Sk, ktorú

obţalovaní pouţili na bliţšie nezistené účely a následne na výzvy spoločnosti L. a.s.

na zaplatenie pohľadávky nereagovali, čím takto svojím konaním spôsobili spoločnosti L.

a s. škodu vo výške 503 945,60 Sk (16 727,93).

Za to boli obţalovaní M. Š. a G. B., kaţdý jednotlivo odsúdení podľa § 250 ods. 5 Tr.

zák. s pouţitím Čl. 6 ods. 1, ods. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 na trest odňatia slobody

vo výmere 2 rokov, ktorý im bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odloţený

na skúšobnú dobu 3 rokov (§ 59 ods. 1 Tr. zák.).

Podľa súd poškodené strany:

W. S. K., a.s., S., K.

M. spol. s r.o., A., K.

T. H., s.r.o., K., K.

M., spol. s r.o. R., B.

G., a.s., H., Ţ.

M., s.r.o., B., P.

G. - Ing. P.G., K., T.

D., s.r.o., P.

firma D. - Ing. J. D., P.

G., a.s., P., B.

O. a spol., H., V.

J., a.s., V., P.

M., a.s., T., P.

L. Vranov, a.s., V.

M., s.r.o., B., K.

s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obaja obţalovaní

a krajský prokurátor.

Obţalovaní, ktorí podali odvolanie prostredníctvom obhajcu v písomných dôvodoch

namietali, ţe skutky, ktoré sú im kladené za vinu nespáchali.

Trestné konanie nemôţe byť prostriedkom na zabezpečenie nárokov zo záväzkových

vzťahov. Oni len na základe sprostredkovateľskej zmluvy zabezpečovali klientov pre

spoločnosť E. s.r.o., ktorá uzatvárala zmluvy s klientmi o postúpení pohľadávok. Nikoho teda

neuviedli do omylu, zmluvy a odmeny za sprostredkovanie riadne viedli v účtovníctve.

Napokon aj uţ odsúdený E. S. na hlavnom pojednávaní (na rozdiel od prípravného konania)

potvrdil ich nevinu, pričom túto výpoveď učinili v pozícii svedka – ide teda o priamy dôkaz,

ktorému nevedno prečo súd neuveril a naopak precenil výpoveď svedka R. V., ktorý nemal

dostatok informácií o tom, ţe uţ odsúdený E. S. my mal pre nich vykonávať predmetnú

činnosť ako určitú protisluţbu za to, ţe ho zamestnali, resp. uhradili za neho dlţné výţivné.

Ich konanie preto nemôţe napĺňať znaky ţalovaného trestného činu.

Ţiadali preto, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok a trestné konanie zastavil

( ), alternatívne vrátil vec krajskému súdu na nové konanie

a rozhodnutie ( ).

Krajský prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania namietal, ţe krajský súd

pochybil pokiaľ ukladal trest obom obţalovaným pri aplikácií ustanovenia § 40 ods. 1

Tr. zák., pretoţe na takýto postup neboli splnené podmienky.

Ţiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uloţil

obom obţalovaným, ktorí svojim konaním spôsobili škodu viac ako 18 miliónov Sk

nepodmienečné tresty odňatia slobody s ich zaradením pre jeho výkon do prvej

nápravnovýchovnej skupiny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal na základe podaných

odvolaní podľa zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov

napadnutého rozsudku proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu prechádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané a zistil, ţe napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd sa totiţ opätovne nedôsledne vyrovnal so všetkými skutočnosťami

významnými pre rozhodnutie, ale ani z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na ktorých

skutočnostiach zaloţil svoje rozhodnite o vine obţalovaných, a prečo nerozhodol aj o ďalších

čiastkových útokoch, ktoré boli obţalovaným kladené za vinu obţalobou krajského

prokurátora.

Uvedené zistenia sú potom dôvodom, ţe najvyšší súd o odvolaniach obţalovaných

a krajského prokurátora rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretoţe chyby nebolo moţné

odstrániť na verejnom zasadnutí ( ).

Najvyšší súd v tejto súvislosti predovšetkým poukazuje na to, ţe v tejto veci uţ raz

rozhodoval. Svojím uznesením z 9. decembra 2008, sp. zn. , podľa § 258 ods. 1

písm. b/, ods. 2 v znení účinnom do 1. januára 2006 zrušil oslobodzujúci rozsudok

Krajského súdu v Košiciach z 5. februára 2007, sp. zn. , ohľadne obţalovaných

M.. Š. a G. B. (rozsudok ohľadne obţalovaného E. S. sa stal právoplatným, pretoţe generálny

prokurátor Slovenskej republiky odvolanie krajského prokurátora smerujúce proti nemu vzal

späť) a prikázal mu, aby predmetnú vec znovu v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Uţ v citovanom uznesení najvyšší súd uviedol, ţe krajský súd pri vyhodnotení

dôkazov postupoval jednostranne. Dôkazy vyhodnotil zásadne v prospech oboch obvinených.

Zvlášť prvotnú, usvedčujúcu výpoveď E. S. bez logického vysvetlenia vyhodnotil ako

nepresvedčivú, napriek jej náväznosti na výpoveď svedka R. V. a uţ vôbec nevzal do úvahy

výpoveď svedka M.. Č., zamestnanca fy N., s.r.o., ako aj ďalšie skutočnosti podrobne

uvedené v citovanom uznesení, ktoré vo svojom súhrne uţ vtedy spôsobili, ţe rozhodnutie

súdu bolo nepresvedčivé.

Krajský súd v novom konaní, ako je uvedené vyššie, teda síce uznal obţalovaných M..

Š. a G. B. vinnými zo skutkov uvedených v napadnutom rozsudku. Z pripojeného spisového

materiálu a hlavne obsahu odôvodnenia tohto rozsudku však vyplýva, ţe prvostupňový súd

svoj postup odôvodnil s poukazom na uznesenie najvyššieho súdu z 9. decembra 23008, sp.

zn. a v ňom údajne vyslovený právny názor ohľadne kvalifikácie konania

obţalovaného po právnej stránke (subjektívnej stránke trestného činu podvodu).

Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje uţ na dlhodobo uplatňovanú súdnu prax,

ţe viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 264 ods. 1

znamená povinnosť rešpektovať závery, ktoré učinil odvolací súd v otázkach

hmotného a procesného práva. V prípade hmotného práva viazanosť súdu prvého stupňa

právnym názorom odvolacieho súdu by spočívala v tom, ţe správne zistený skutočný stav

veci vykazuje znak konkrétneho trestného činu, resp. ţe zistený skutok trestným činom nie je.

Ak nie je skutočný stav veci správne zistený a ak má odvolací súd za to, ţe je tomu tak

preto, ţe krajský súd nehodnotil správne dôkazy vo veci vykonané (ako v tomto prípade)

môţe odvolací súd len upozorniť, v ktorých smeroch má byť konanie doplnené, alebo čím

je treba sa znovu zaoberať, nesmie však v ţiadnom prípade k spôsobu hodnotenia dôkazov

udeľovať závaţné pokyny.

Z uvedeného a z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je však

zrejmé, ţe v tomto prípade v ţiadnom smere nejde o vyslovenie právneho názoru, ale naopak

o spôsob hodnotenia dôkazov, a na to na ktoré dôkazy má prvostupňový súd zamerať svoju

pozornosť pri ich hodnotení.

Pokiaľ teda krajský súd odôvodnil svoj rozsudok poukazom na právny názor

vyslovený v uznesení najvyššieho súdu v jeho predchádzajúcom uznesení táto skutočnosť

nezodpovedá realite.

Krajský súd však primárne zásadne pochybil, keď vo svojom rozhodnutí nevyčerpal

celý skutok tak ako bol obom obţalovaným kladný za vinu obţalobou krajského prokurátora.

V odôvodnení rozsudku na túto okolnosť len vágne konštatuje, ţe sa tak stalo z dôvodu,

ţe generálny prokurátor vzal ohľadne teraz uţ odsúdeného E. S. svoje odvolanie späť,

a krajský prokurátor v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní navrhol, aby súd sa ďalšími

skutkami kladenými za vinu M. Š. a G. B. nezaoberal.

Krajský súd však opomenul, ţe generálny prokurátor vzal späť svoje odvolanie

len ohľadne obţalovaného (teraz uţ odsúdeného) E. S.. Teda späťvzatie odvolania sa nijakým

spôsobom nedotýka ostatných spoluobţalovaných a krajský súd mal v konaní povinnosť

vyčerpať celú obţalobu a rozhodnúť o nej ako o celku, a to bez ohľadu

na obsah návrhu krajského prokurátora.

Rovnako najvyšší súd poukazuje na nesprávne rozhodnutie ohľadne náhrady

spôsobenej škody, keď súd poškodené organizácie s jej náhradou odkázal na konanie

o veciach občianskoprávnych. Paradoxne pritom krajský súd toto svoje rozhodnutie

odôvodnil dĺţkou uţ doterajšieho konania, ktorá by sa rozhodovaním o náhrade škody ešte

predĺţila a tým, ţe teraz uţ právoplatne odsúdený v tejto veci E. S. bol uţ k jej náhrade

právoplatne zaviazaný.

Najvyšší súd k tomu len dodáva, ţe krajský súd vo svojom rozsudku ohľadne

jednotlivých dielčích skutkov (a teda poškodených organizácií) ustálil výšku spôsobenej

škody, ktorá sa napokon stala aj kvalifikačným znakom trestného činu, z ktorého oboch

obţalovaných uznal vinnými, t.j. trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.

Nie je teda zrejmé ako a prečo by vôbec rozhodnutie o jej náhrade malo predĺţiť prebiehajúce

konanie. Práve naopak, pokiaľ výška spôsobenej škody bola riadne ustálená a aj riadne

uplatnená (ako v tomto prípade) bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o jej náhrade. Na tom nič

nemení ani skutočnosť, ţe jeden zo spolupáchateľov (E. S.) uţ bol právoplatne k jej náhrade

zaviazaný.

V ďalšom konaní preto úlohou krajského súdu bude na hlavnom pojednávaní vyčerpať

celú obţalobu, vykonané dôkazy dôsledne vyhodnotiť v zmysle a v prípade

uznania viny obom obţalovaným uloţiť zákonný a spravodlivý trest.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková