Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
deb/364147.958a9e.pdf
PDF · 132.31 KB
No categories available
2To/8/2010
Najvyšší súd 2 To 8/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti obţalovanému M. Š. a spol.
pre spolupáchateľstvo pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1,
ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) na neverejnom zasadnutí
31. mája 2011 v Bratislave o odvolaní obţalovaných M.. Š., G. B. a krajského prokurátora
v Košiciach proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. februára 2010, sp. zn. 3 T 8/03
rozhodol
t a k t o :
Podľa § 258 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006
sa napadnutý rozsudok z r u š u j e.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. sa vec v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 8. februára 2010, sp. zn. 3 T 8/03 boli
obţalovaní M. Š. a G. B. uznaní za vinných spolupáchateľstvom pokračovacieho trestného
činu podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006,
ktorého sa dopustili na tom skutkovom základe, ţe
1/ dňa 4. mája 2001 spoločným konaním s uţ odsúdeným E. S. ako konatelia
spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K. na základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou E.
s.r.o. K. pod zámienkou uskutočnenia nakúpu pohľadávok v rámci podnikateľskej obchodnej
činnosti v úmysle podviesť spoločnosť W. S. a.s. so sídlom v K., uzatvorili zmluvu o postúpení
pohľadávok podľa §§ 524 - 530 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka s
obchodnou spoločnosťou W. S. a.s. so sídlom v K., ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie
pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 predmetnej zmluvy, na základe ktorej sa spoločnosť
E. s.r.o. K. zaviazala v lehote do 30 dní od uzavretia zmluvy uhradiť postupcovi odplatu vo
výške 6 000 000 Sk, pričom uţ v čase podpisu zmluvy obţalovaní vedeli, ţe za postúpené
pohľadávky nezaplatia, po podpise zmluvy prevzali pohľadávky spoločnosti W. S. a.s. voči Ţ.
v hodnote 6 000 000 Sk, ktoré odpredali, dohodnutú odplatu v dohodnutom termíne
spoločnosti W. S. a.s. ani sčasti neuhradili, pričom aţ po podaní trestného oznámenia
spoločnosťou W. S. a.s. postupne uhradili sumu 5 972 119,50 Sk a do dnešného dňa im
neuhradili sumu 27 880,50 Sk (925,46 eur),
2/ dňa 23. marca 2001 v K. spoločným konaním s uţ odsúdeným E. S. ako konatelia
spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K. na základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou E.
s.r.o. K., ktorej jediným konateľom bol uţ odsúdený E. S. pod zámienkou uskutočnenia nákupu
pohľadávok v rámci obchodnej podnikateľskej činnosti uviedli do omylu spoločnosť M. s.r.o.
so sídlom v B., ktorú zastupoval konateľ spoločnosti J. J. tak, ţe sprostredkovali uzatvorenie
zmluvy o postúpení pohľadávok podľa §§ 524 - 530 Občianskeho zákonníka a § 358
Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok
špecifikovaných v bode II.2 predmetnej zmluvy, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť E. v
lehote do 30 dní od uzavretia zmluvy uhradiť postupcovi odplatu vo výške
8 469 826,23 Sk, pričom uţ v čase podpisu zmluvy obţalovaní vedeli, ţe odplatu za postúpené
pohľadávky neuhradia a ţe túto pouţijú pre vlastnú potrebu a na základe splnomocnenia
konateľom spoločnosti E. s.r.o. s uţ odsúdeným S., obţalovaní M. Š. a G. B. odplatne postúpili
predmetné pohľadávky na spoločnosť N. a.s. so sídlom v B., ktorá dňa 2. apríla 2001 a dňa 3.
apríla 2001 zaplatila za predmetné pohľadávky formou bezhotovostného bankového prevodu
na bankový účet spoločnosti E. s.r.o. č. X. zaloţený v pobočke T. a.s. v K. odplatu vo výške
6 732 000 Sk, tieto prostriedky vybral uţ odsúdený E. S. z účtu a pouţil
ich v menšej časti pre vlastnú potrebu a väčšiu časť týchto finančných prostriedkov odovzdal
obţalovaným M. Š. a G. B., ktorí ich pouţili na doposiaľ nezistené účely, pričom dohodnutú
odplatu za pohľadávky neuhradili, čím spôsobili spoločnosti M. s.r.o. škodu vo výške 8 496
826,23 Sk (282 042,95 eur),
3/ dňa 4. apríla 2001 v K. spoločným konaním s uţ odsúdeným E. S. ako konatelia
spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K., na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa
28. marca 2001 so spoločnosťou E. s.r.o., ktorej jediným konateľom je s uţ odsúdený E. S. pod
zámienkou uskutočnenia nákupu pohľadávok v rámci obchodnej činnosti uviedli do omylu
spoločnosť T. H. s.r.o. K. tak, ţe sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok
podľa §§ 524 - 530 Občianskeho zákonníka so spoločnosťou T. H. s.r.o. K.,
ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v bode II.2 zmluvy,
a to neuhradené faktúry dlţníka Z. P. a.s. K. v celkovej sume 2 070 855,60 Sk, na základe
ktorej sa zaviazala spoločnosť E. s.r.o. v lehote do 30 dní od uzavretia zmluvy uhradiť
spoločnosti T. H. s.r.o. K. odplatu vo výške 1 863 770,04 Sk, hoci uţ v čase podpísania zmluvy
vedeli, ţe spoločnosti T. H. s.r.o. K. uvedené prostriedky nezaplatia a dňa 23. mája 2001 dlţník
- spoločnosť Z. P. a.s. K. v sídle svojej spoločnosti na ul. J. v K. vyplatila dlţnú sumu
zástupcovi spoločnosti E. s.r.o. K. a tieto prostriedky uţ odsúdený E. S., obţalovaní G. B. a M.
Š. pouţili na nezistený účel, čím spoločnosti T. H. s.r.o. K. spôsobili škodu vo výške 2 070
885,60 Sk (68 740,81 eur),
4/ (podľa obţaloby 11) dňa 27. septembra 2001 a dňa 1. októbra 2001 po spoločnej
a vzájomnej dohode ako konatelia spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K. na ul. M., IČO: X. na
základe zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou E. s.r.o., ktorej jediným konateľom je uţ
odsúdený E. S., so sídlom v K., na ul. B., IČO: X. sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o
postúpení pohľadávok podľa §§ 524 - 530 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného
zákonníka so spoločnosťou O. a spol. so sídlom H., V., IČO: X., ktorú zastupoval konateľ
spoločnosti J. Č., ktorých predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok špecifikovaných v
bode II.2 predmetných zmlúv, a to neuhradené faktúry dlţníka E.Ţ., K., T., IČO: X., na
základe ktorých sa zaviazala spoločnosť E., s.r.o. v lehote do 30 dní od uzavretia zmlúv
uhradiť postupcovi O. a spol. podľa zmluvy zo dňa 27. septembra 2001 odplatu za postúpené
pohľadávky vo výške 729 488 Sk a podľa zmluvy zo dňa 1. októbra 2001 odplatu za postúpené
pohľadávky vo výške 901 536,20 Sk, pričom z uvedených pohľadávok uhradili J. Č. celkovo
sumu 600 000 Sk, ktoré menovaný prevzal v dňoch 2. októbra 2001 a dňa 28. novembra 2001
osobne v K. a zvyšné peniaze ani sčasti neuhradili a pouţili pre vlastnú potrebu a taktieţ na
bliţšie nezistené účely, čím takto svojím konaním sa obţalovaní obohatili vo svoj prospech a
spôsobili spoločnosti O. a spol. celkovo škodu vo výške 1 031 024 Sk (34 223,73 eur),
5/ (podľa obţaloby 14) dňa 1. júna 2001 v K. po spoločnej a vzájomnej dohode
obţalovaní ako konatelia spoločnosti N. s.r.o. so sídlom v K., na ul. M., IČO: X., na základe
zmluvy o sprostredkovaní so spoločnosťou E. s.r.o., ktorej jediným konateľom je uţ odsúdený
E. S., so sídlom v K., na ul. B., IČO: X., sprostredkovali uzatvorenie zmluvy o postúpení
pohľadávok podľa §§ 524 - 530 Občianskeho zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka
so spoločnosťou L.L. so sídlom V., IČO: X., ktorú zastupovali M. I. - predseda predstavenstva
a JUDr. J. O., člen predstavenstva, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok
špecifikovaných v bode II.2 predmetnej zmluvy, a to neuhradené faktúry dlţníka E.Ţ., D., Ţ.,
K., IČO: X. v celkovej sume 4 614 680 Sk, na základe ktorej sa zaviazala spoločnosť E. s.r.o. v
piatich splátkach od podpísania zmluvy uhradiť postupcovi v období od 1. júna 2001 do 29.
júna 2001 dohodnutú odplatu, pričom konateľ spoločnosti E. s.r.o. uţ odsúdený E. S. a
konatelia spoločnosti N. s.r.o. obţalovaní M. Š. a G. B. uţ v čase uzavretia zmluvy konali s
úmyslom, ţe uvedenú pohľadávku po vymoţení od Ţ. spoločnosti L. a.s. v plnej výške
neuhradia a pouţijú pre úhradu dlhov voči iným spoločnostiam, ktorým dlhovali finančné
prostriedky, pričom celkovo z uvedenej sumy uhradili spoločnosti L. a.s. sumu 3 600 000 Sk
na účet v S. č.ú. X. bezhotovostným prevodom a zároveň dňa 28. septembra 2001 uţ odsúdený
E. S. prevzal od spoločnosti L. a.s. na základe faktúry č. P. sumu 510 734,40 Sk, ktorú
obţalovaní pouţili na bliţšie nezistené účely a následne na výzvy spoločnosti L. a.s.
na zaplatenie pohľadávky nereagovali, čím takto svojím konaním spôsobili spoločnosti L.
a s. škodu vo výške 503 945,60 Sk (16 727,93).
Za to boli obţalovaní M. Š. a G. B., kaţdý jednotlivo odsúdení podľa § 250 ods. 5 Tr.
zák. s pouţitím Čl. 6 ods. 1, ods. 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 na trest odňatia slobody
vo výmere 2 rokov, ktorý im bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odloţený
na skúšobnú dobu 3 rokov (§ 59 ods. 1 Tr. zák.).
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. súd poškodené strany:
W. S. K., a.s., S., K.
M. spol. s r.o., A., K.
T. H., s.r.o., K., K.
M., spol. s r.o. R., B.
G., a.s., H., Ţ.
M., s.r.o., B., P.
G. - Ing. P.G., K., T.
D., s.r.o., P.
firma D. - Ing. J. D., P.
G., a.s., P., B.
O. a spol., H., V.
J., a.s., V., P.
M., a.s., T., P.
L. Vranov, a.s., V.
M., s.r.o., B., K.
s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obaja obţalovaní
a krajský prokurátor.
Obţalovaní, ktorí podali odvolanie prostredníctvom obhajcu v písomných dôvodoch
namietali, ţe skutky, ktoré sú im kladené za vinu nespáchali.
Trestné konanie nemôţe byť prostriedkom na zabezpečenie nárokov zo záväzkových
vzťahov. Oni len na základe sprostredkovateľskej zmluvy zabezpečovali klientov pre
spoločnosť E. s.r.o., ktorá uzatvárala zmluvy s klientmi o postúpení pohľadávok. Nikoho teda
neuviedli do omylu, zmluvy a odmeny za sprostredkovanie riadne viedli v účtovníctve.
Napokon aj uţ odsúdený E. S. na hlavnom pojednávaní (na rozdiel od prípravného konania)
potvrdil ich nevinu, pričom túto výpoveď učinili v pozícii svedka – ide teda o priamy dôkaz,
ktorému nevedno prečo súd neuveril a naopak precenil výpoveď svedka R. V., ktorý nemal
dostatok informácií o tom, ţe uţ odsúdený E. S. my mal pre nich vykonávať predmetnú
činnosť ako určitú protisluţbu za to, ţe ho zamestnali, resp. uhradili za neho dlţné výţivné.
Ich konanie preto nemôţe napĺňať znaky ţalovaného trestného činu.
Ţiadali preto, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok a trestné konanie zastavil
(§ 257 písm. b/ Tr. por.), alternatívne vrátil vec krajskému súdu na nové konanie
a rozhodnutie (§ 259 ods. 1 Tr. por.).
Krajský prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania namietal, ţe krajský súd
pochybil pokiaľ ukladal trest obom obţalovaným pri aplikácií ustanovenia § 40 ods. 1
Tr. zák., pretoţe na takýto postup neboli splnené podmienky.
Ţiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uloţil
obom obţalovaným, ktorí svojim konaním spôsobili škodu viac ako 18 miliónov Sk
nepodmienečné tresty odňatia slobody s ich zaradením pre jeho výkon do prvej
nápravnovýchovnej skupiny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal na základe podaných
odvolaní podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku proti ktorým mohli odvolatelia podať odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu prechádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané a zistil, ţe napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd sa totiţ opätovne nedôsledne vyrovnal so všetkými skutočnosťami
významnými pre rozhodnutie, ale ani z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na ktorých
skutočnostiach zaloţil svoje rozhodnite o vine obţalovaných, a prečo nerozhodol aj o ďalších
čiastkových útokoch, ktoré boli obţalovaným kladené za vinu obţalobou krajského
prokurátora.
Uvedené zistenia sú potom dôvodom, ţe najvyšší súd o odvolaniach obţalovaných
a krajského prokurátora rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretoţe chyby nebolo moţné
odstrániť na verejnom zasadnutí (§ 263 ods. 1 písm. b/ Tr. por.).
Najvyšší súd v tejto súvislosti predovšetkým poukazuje na to, ţe v tejto veci uţ raz
rozhodoval. Svojím uznesením z 9. decembra 2008, sp. zn. 2 To 13/2007, podľa § 258 ods. 1
písm. b/, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 zrušil oslobodzujúci rozsudok
Krajského súdu v Košiciach z 5. februára 2007, sp. zn. 3 T 8/2003, ohľadne obţalovaných
M.. Š. a G. B. (rozsudok ohľadne obţalovaného E. S. sa stal právoplatným, pretoţe generálny
prokurátor Slovenskej republiky odvolanie krajského prokurátora smerujúce proti nemu vzal
späť) a prikázal mu, aby predmetnú vec znovu v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.
Uţ v citovanom uznesení najvyšší súd uviedol, ţe krajský súd pri vyhodnotení
dôkazov postupoval jednostranne. Dôkazy vyhodnotil zásadne v prospech oboch obvinených.
Zvlášť prvotnú, usvedčujúcu výpoveď E. S. bez logického vysvetlenia vyhodnotil ako
nepresvedčivú, napriek jej náväznosti na výpoveď svedka R. V. a uţ vôbec nevzal do úvahy
výpoveď svedka M.. Č., zamestnanca fy N., s.r.o., ako aj ďalšie skutočnosti podrobne
uvedené v citovanom uznesení, ktoré vo svojom súhrne uţ vtedy spôsobili, ţe rozhodnutie
súdu bolo nepresvedčivé.
Krajský súd v novom konaní, ako je uvedené vyššie, teda síce uznal obţalovaných M..
Š. a G. B. vinnými zo skutkov uvedených v napadnutom rozsudku. Z pripojeného spisového
materiálu a hlavne obsahu odôvodnenia tohto rozsudku však vyplýva, ţe prvostupňový súd
svoj postup odôvodnil s poukazom na uznesenie najvyššieho súdu z 9. decembra 23008, sp.
zn. 2 To 13/2007 a v ňom údajne vyslovený právny názor ohľadne kvalifikácie konania
obţalovaného po právnej stránke (subjektívnej stránke trestného činu podvodu).
Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje uţ na dlhodobo uplatňovanú súdnu prax,
ţe viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 264 ods. 1
Tr. por. znamená povinnosť rešpektovať závery, ktoré učinil odvolací súd v otázkach
hmotného a procesného práva. V prípade hmotného práva viazanosť súdu prvého stupňa
právnym názorom odvolacieho súdu by spočívala v tom, ţe správne zistený skutočný stav
veci vykazuje znak konkrétneho trestného činu, resp. ţe zistený skutok trestným činom nie je.
Ak nie je skutočný stav veci správne zistený a ak má odvolací súd za to, ţe je tomu tak
preto, ţe krajský súd nehodnotil správne dôkazy vo veci vykonané (ako v tomto prípade)
môţe odvolací súd len upozorniť, v ktorých smeroch má byť konanie doplnené, alebo čím
je treba sa znovu zaoberať, nesmie však v ţiadnom prípade k spôsobu hodnotenia dôkazov
udeľovať závaţné pokyny.
Z uvedeného a z obsahu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je však
zrejmé, ţe v tomto prípade v ţiadnom smere nejde o vyslovenie právneho názoru, ale naopak
o spôsob hodnotenia dôkazov, a na to na ktoré dôkazy má prvostupňový súd zamerať svoju
pozornosť pri ich hodnotení.
Pokiaľ teda krajský súd odôvodnil svoj rozsudok poukazom na právny názor
vyslovený v uznesení najvyššieho súdu v jeho predchádzajúcom uznesení táto skutočnosť
nezodpovedá realite.
Krajský súd však primárne zásadne pochybil, keď vo svojom rozhodnutí nevyčerpal
celý skutok tak ako bol obom obţalovaným kladný za vinu obţalobou krajského prokurátora.
V odôvodnení rozsudku na túto okolnosť len vágne konštatuje, ţe sa tak stalo z dôvodu,
ţe generálny prokurátor vzal ohľadne teraz uţ odsúdeného E. S. svoje odvolanie späť,
a krajský prokurátor v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní navrhol, aby súd sa ďalšími
skutkami kladenými za vinu M. Š. a G. B. nezaoberal.
Krajský súd však opomenul, ţe generálny prokurátor vzal späť svoje odvolanie
len ohľadne obţalovaného (teraz uţ odsúdeného) E. S.. Teda späťvzatie odvolania sa nijakým
spôsobom nedotýka ostatných spoluobţalovaných a krajský súd mal v konaní povinnosť
vyčerpať celú obţalobu a rozhodnúť o nej ako o celku, a to bez ohľadu
na obsah návrhu krajského prokurátora.
Rovnako najvyšší súd poukazuje na nesprávne rozhodnutie ohľadne náhrady
spôsobenej škody, keď súd poškodené organizácie s jej náhradou odkázal na konanie
o veciach občianskoprávnych. Paradoxne pritom krajský súd toto svoje rozhodnutie
odôvodnil dĺţkou uţ doterajšieho konania, ktorá by sa rozhodovaním o náhrade škody ešte
predĺţila a tým, ţe teraz uţ právoplatne odsúdený v tejto veci E. S. bol uţ k jej náhrade
právoplatne zaviazaný.
Najvyšší súd k tomu len dodáva, ţe krajský súd vo svojom rozsudku ohľadne
jednotlivých dielčích skutkov (a teda poškodených organizácií) ustálil výšku spôsobenej
škody, ktorá sa napokon stala aj kvalifikačným znakom trestného činu, z ktorého oboch
obţalovaných uznal vinnými, t.j. trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.
Nie je teda zrejmé ako a prečo by vôbec rozhodnutie o jej náhrade malo predĺţiť prebiehajúce
konanie. Práve naopak, pokiaľ výška spôsobenej škody bola riadne ustálená a aj riadne
uplatnená (ako v tomto prípade) bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o jej náhrade. Na tom nič
nemení ani skutočnosť, ţe jeden zo spolupáchateľov (E. S.) uţ bol právoplatne k jej náhrade
zaviazaný.
V ďalšom konaní preto úlohou krajského súdu bude na hlavnom pojednávaní vyčerpať
celú obţalobu, vykonané dôkazy dôsledne vyhodnotiť v zmysle § 2 ods. 6 Tr. por. a v prípade
uznania viny obom obţalovaným uloţiť zákonný a spravodlivý trest.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková