Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)e71/363507.07685c.pdf
PDF · 199.7 KB
No categories available
4Sžf/10/2011
Najvyšší súd 4Sžf/10/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej
veci ţalobcu: J. B. B+B, IČO: X., DIČ: X., miesto podnikania T.Š., zastúpeného Mgr. M. J.,
advokátom so sídlom v S. Ľ., adresa na doručovanie P.,
proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13,
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/225/607-
15295/2010/990723-r zo dňa 24. februára 2010, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/61/2010-112 zo dňa 26. októbra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 1S/61/2010-112 zo dňa 26. októbra 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal
preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane,
dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Svit č. 719/230/16252/09/Hoz zo dňa
25.08.2009, ktorým správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil ţalobcovi
podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o správe daní“) rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku
2007 v sume 7 866,12 Eur. Ţalobcovi bol na základe výsledkov daňovej kontroly zvýšený
základ dane z príjmov za sledované zdaňovacie obdobie z dôvodu neuznania nasledovných
daňových výdavkov:
1. dodanie stavebného a montáţneho materiálu dodávateľom Bc. M. M. – na základe
faktúry č. DF 070063 zo dňa 16. februára 2007 na sumu 177 500,- Sk a faktúra č. DF
070064 zo dňa 08. marca 2007 na sumu 120 000,- Sk, ktoré neboli uznané, pretoţe
dodávateľ uvedené faktúry nemá zaúčtované, nevystavil ich, tovar nedodal a úhradu
neprijal.
2. dodávateľská faktúra č. DF 0700025 zo dňa 08. septembra 2007 na sumu 213 668,- Sk
vystavenej dodávateľom A. P. s.r.o. neuznaná ako výdavok za reštauračné sluţby
nesúvisiaci so zdaniteľným príjmom.
3. za nákup N. na mieru od dodávateľa M. L. - T. P. - faktúra č. DF 070014 zo dňa 24.
septembra 2007 na sumu 41 822,70 Sk a za nákup N. od dodávateľa K. G., P. - VPD č.
V-00130 zo dňa
2l. decembra 2007 na sumu 12 974,80 Sk, ktoré neboli uznané, a to z dôvodu,
ţe uvedený N. sa nenachádza v kancelárskych priestoroch daňovníka,
ani v inventúrnom súpise krátkodobého majetku.
4. dodávateľská faktúra č. DF 070045 zo dňa 19. decembra 2007 na sumu 160 70 l,- Sk
za nákup N. pre vybavenie kancelárie a sekretariátu, ktorý výdavok bol správcom dane
posúdený ako výdavok obstaranie hmotného majetku ako súbor hnuteľných vecí, ktoré
majú samostatné technicko-ekonomické určenie, a preto bol vypočítaný ročný daňový
odpis a rozdiel medzi obstarávacou cenou a ročným daňovým odpisom správca
neuznal ako daňový výdavok a o tento zvýšil základ dane.
5. za prepravu tovaru podľa dohody za obdobie od 01. marca 2007 do 31. júla 2007
dodávateľom R. Z. - dodávateľská faktúra DF 070098 zo dňa 12.07.2007 v sume 250
000,- Sk, pretoţe dokazovaním sa nepreukázalo, ţe táto sluţba bola pre ţalobcu
realizovaná.
6. ďalšie výdavky, a to od dodávateľa J., s.r.o. za dodanie - nákup spotrebného tovaru v
sume 31 252,90 Sk, dodávateľ M.. C. a C. S., s.r.o.
za dodanie - nákup spotrebného tovaru v sume 8 307,10 Sk, dodávateľ A., s.r.o.
za nákup technického zariadenia do prenajatého bytu - dodávateľská faktúra
č. DF 070052 zo dňa 28. decembra 2007 na sumu 191 352,- Sk, dodávateľ A. N., s.r.o.
za nákup zariadenia do prenajatého bytu v sume 100 849,40 Sk, ktoré neboli uznané
ako výdavky na zariadenie prenajatého bytu za daňové výdavky
z dôvodu, ţe uvedené výdavky, ako aj samotný byt boli pouţité na osobnú spotrebu
ţalobcu.
Krajský súd vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí ako
i procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel k názoru, ţe vo vzťahu
k ţalobcovi a jeho právam neboli daňovými orgánmi porušené základné zásady daňového
konania a skutkový stav potrebný k prevereniu ţalobcom priznanej daňovej povinnosti
a zisteniu výšky dane bol riadne zistený zákonnými dôkaznými prostriedkami. Ţalovaný
a správca dane postupovali v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, dbali
na zachovanie práv a právom chránených záujmov ţalobcu, postupovali v konaní v úzkej
súčinnosti so ţalobcom, ako daňovým subjektom a dôkazy hodnotili podľa svojej úvahy, a to
kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadali na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa názoru prvostupňového súdu ţalobca ako
kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce mu z ustanovenia § 29
ods. 8 zákona o správe daní, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení
a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania a ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií vedených
daňovým subjektom.
Krajský súd sa stotoţnil s vyhodnotením dôkaznej situácie a závermi správcu dane
a ţalovaného vyplývajúcimi z výsledkov daňovej kontroly, nakoľko i súdu z obsahu
administratívneho spisu je zrejmé, ţe ţalobca nepreukázal súvislosť neuznaných daňových
výdavkov so zdaniteľným príjmom ţalobcu. Rovnako ako ţalovaný, ani súd nepovaţoval
za vierohodný dôkaz písomné vyhlásenie Bc. M. M. zo dňa 23. septembra 2009 o dodaní
tovaru ţalobcovi a o inkasovaní spornej sumy za dodaný tovar, pretoţe predtým dvakrát
jednoznačne poprel, ţe takýto obchod medzi ním a ţalobcom bo uskutočnený. Podľa názoru
súdu náklady účtované na dopravu realizovanú dodávateľom R. Z. boli rozsiahlym
dokazovaním správcom dane spochybnené a súd poukazuje na rozhodnutia správnych
orgánov, ktorých závery sú logické, jednoznačné a presvedčivé.
Podľa súdu z administratívneho spisu je tieţ nesporné, ţe výdavky v sume 213 668,-
Sk od dodávateľa A. Poprad nie sú daňovými výdavkami, čo vyplýva z dokladov tohto
dodávateľa (dodávateľ účtoval sporné reštauračné sluţby ako poskytnuté na Republikové
zasadnutie HZDS).
Vo vzťahu k nákladom vynaloţeným na zariadenie prenajatého bytu na L. ulici
v Poprade ţalobca v odvolaní a následne ani v ţalobe neuviedol ţiadnych konkrétnych ním
spomínaných lektorov, školiteľov, atď., ktorí mali byť v predmetnom byte ubytovaní
za účelom poskytnutia sluţby súvisiacej s dosiahnutím, udrţaním alebo zabezpečením
daňového príjmu ţalobcu. Tvrdenia a námietky ţalobcu sú veľmi všeobecné a predloţený
program seminára "Regionálny rozvoj s vyuţitím štrukturálnych fondov EÚ .... " súd
povaţuje za účelový, pretoţe je v rozpore s dôkazmi získanými od dodávateľa.
Súd poukazuje i na ďalší dôvod neuznania výdavkov na prenajatý byt, a síce na to,
ţe dôkazom, ţe ide o výdavky podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, nie je ani interná
smernica č. 3 z 28. decembra 2007, pretoţe sa jedná o výdavky v rámci zdaňovacieho obdobia
roku 2007, a smernica je z konca decembra 2007. Z vykonaného dokazovania je nepochybné,
ţe prenajatý byt slúţil osobnej potrebe ţalobcu.
Ani ostatné sporné výdavky účtované ţalobcom na základe vykonaného dokazovania
nie sú daňovými výdavkami a súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
ţalovaného.
Ţalobca namieta nezákonnosť dôkazu získaného v súvislosti s výdavkami súvisiacimi
s nákladmi na podnikateľské priestory ţalobcu na L. ulici v Poprade, bytový dom V., č. bytu
13 formou úradného záznamu. Z úradného záznamu zo dňa 13. novembra 2008 vyplýva, ţe
tento bol napísaný podľa § 12 zákona č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, a to dňa 13.
novembra 2008 bola vykonaná obhliadka podnikateľských priestorov daňového subjektu v
súvislosti s daňovou kontrolou dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku
2007. Pri obhliadke bolo zistené, ţe podnikateľské priestory daňového subjektu tvorí plne
zariadený byt. V predmetnom byte sa nachádzali osobné veci ţalobcu, na prvý pohľad bolo
zrejmé, ţe predmetný byt slúţi na bývanie a je obývaný, o čom svedčilo aj to, ţe v skriniach
sa nachádzali osobné veci ţalobcu, v kuchyni sa na odkvapovači nachádzal poumývaný riad,
na kuchynskej linke čerstvé pečivo, v kúpeľni viseli pouţité uteráky a hygienické pomôcky
dennej potreby. Pri obhliadke bol ţalobca ústne vyzvaný, aby zdokladoval vyuţitie
predmetného bytu na podnikateľské účely.
Argumentácia ţalovaného, ţe z obhliadky uvedených podnikateľských priestorov bol
spísaný úradný záznam a nie zápisnica, lebo zamestnanci správcu dane zápisnicu nemali
k dispozícii, nezodpovedá obsahu spisu, pretoţe z predmetného úradného záznamu vyplýva,
ţe tento bol napísaný na Daňovom úrade Svit, oddelenie kontroly. V súvislosti s týmto
dôkazom, ako získaným nezákonným spôsobom, súd poukazuje na to, ţe aj podľa názoru
súdu z obhliadky uvedených priestorov mala byť spísaná zápisnica, súčasne však dodáva,
ţe musí isť o také procesné pochybenie, ktoré má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a tak, ako
upravuje § 250i ods. 3 OSP, podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho
orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Z predloţeného administratívneho spisu je však nepochybné, ţe ţalobcovi zistené
skutočnosti boli známe, pretoţe pri obhliadke bol osobne prítomný, na obsah tohto úradného
záznamu reagoval, lebo predloţil správcovi dane vnútornú smernicu č. 3 zo dňa 27. decembra
2007. Napriek procesnej chybe súd je toho názoru, ţe na toto procesné pochybenie nemôţe
prihliadnuť, pretoţe aj podľa judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa proces
neopakuje preto, aby boli odstránené formálne chyby, ak nové rozhodnutie nemôţe privodiť
pre ţalobcu priaznivejšie rozhodnutie, čo platí aj na predmetnú preskúmavanú vec.
Súd zdôrazňuje, ţe sám ţalobca popísal akým spôsobom bol prenajatý byt vyuţívaný,
resp. neuţívaný, ide o kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku
2007 a interná smernica bola prijatá aţ v úplnom závere predmetného zdaňovacieho obdobia.
Vo vzťahu k podpisu rozhodnutia za ţalovaného súd poukazuje na ustanovenie § 30 ods. 2
písm. f/ zákona o správe daní, podľa ktorého musí ísť o vlastnoručný podpis povereného
zamestnanca daňového riaditeľstva, čo ţalobca ţalobnou námietkou nespochybnil.
Z predloţeného administratívneho spisu a rozhodnutia ţalovaného nepochybne
vyplýva, ţe ţalovaný ako odvolací orgán vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 48
ods. 2, 6 zákona o správe daní, pretoţe preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie
v rozsahu poţadovanom v odvolaní, výrok rozhodnutia náleţite a presvedčivo odôvodnil,
vychádzajúc z dokazovania vykonaného správcom dane a v odôvodnení rozhodnutia podľa
názoru súdu sa ţalovaný ako odvolací orgán vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými
ţalobcom.
Proti rozsudku krajského súdu ţalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak,
ţe rozhodnutie ţalovaného ako i dodatočný platobný výmer zrušuje a vec mu vracia na nové
konanie. Ţalobca povaţuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nesprávne a namieta
zákonnosť prvostupňového správneho konania z dôvodu:
nesprávneho právneho posúdenia námietky prvostupňovým súdom ohľadne
nezákonného dôkazu získaného správcom dane formou úradného záznamu (spísaného
dňa 13.11.2008) v súvislosti s výdavkami ţalobcu vynaloţenými na podnikateľské
priestory ţalobcu nachádzajúcimi sa v Poprade na L. ulici. Podľa názoru ţalobcu
správca dane porušil ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o správe daní a ustanovenia § 2
ods. 3 a ods. 6 uvedeného zákona, pretoţe o takomto zisťovaní, resp. preverovaní bol
správca dane povinný spísať zápisnicu o ústnom pojednávaní, čo však neurobil.
Ţalobca povaţuje predmetný úradný záznam za nezákonne získaný, čím sa z neho
stáva nezákonný dôkaz, ktorý podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní nemôţe byť
podkladom pre rozhodnutie.
nedodrţania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a porušenia
ustanovenia § 15 ods. 17 zákona o správe daní, čím správca dane porušil zásadu
primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola začala dňa 25.07.2008
a ţalobca uvádza, ţe bola ukončená dňa 03.08.2008, pričom nemá vedomosť o tom,
ţe by bola nadriadeným orgánom predĺţená lehota na jej vykonanie o 6 mesiacov,
a teda daňová kontrola mala byť ukončená po 6 mesiacoch od jej začatia, dňa
25.01.2008. Ţalobca poukazuje na to, ţe počas viac ako 12 mesačného trvania daňovej
kontroly poskytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť. Ţalobca namieta, ţe z dôvodu
nedodrţania zásady primeranosti a zákonnosti výkonu daňovej kontroly, protokol z nej
nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom
konaní nemoţno pouţiť (ả contrario § 29 ods. 4 zákona o správe daní). Podľa názoru
ţalobcu rozhodnutie vychádzajúce zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej
kontroly, zachytených v takomto protokole o výsledku daňovej kontroly, je rovnako
nezákonné.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu potvrdil, pretoţe ţalobcom namietané procesné pochybenia nemajú
vplyv na zákonnosť daňového konania a prvostupňového rozhodnutia správcu dane.
K napádanému úradnému záznamu ţalovaný uvádza, ţe správne orgány aj krajský súd
vo svojich rozhodnutiach konštatovali, ţe namietané pochybenie nemalo vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, pretoţe správca dane i bez tohto dôkazu disponoval dostatkom
dôkazov na správny záver ohľadne kontrolovaných výdavkov ţalobcu. Nové rozhodnutie by
i bez pouţitia namietaného úradného záznamu neprivodilo pre ţalobcu priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, navyše ţalobca zistený skutkový stav nenamieta. Námietku
o nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly ako dôkazu ţalovaný povaţuje za nedôvodnú,
pričom ţalovaný dáva odvolaciemu súdu do pozornosti skutočnosť (poukazujúc na ust. § 205a
OSP ), ţe prekročenie zákonom stanovenej dĺţky daňovej kontroly ţalobca dosiaľ nenamietal
v ţiadnom opravnom prostriedku ani v priebehu prvostupňového správneho konania.
Argumentuje tým, ţe protokol o kontrole nie je dôkazným prostriedkom, ale sumárom
výsledkov zistení správcu dane z daňovej kontroly vo forme a s obsahom vyplývajúcim
z ustanovení § 15 ods. 10 a 11 zákona o správe daní. Podľa ţalovaného nedodrţanie zákonom
stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly nemôţe mať za následok nezákonnosť
protokolu ako podkladu pre rozhodnutie, ani nezákonnosť z protokolu vzišlého dodatočného
platobného výmeru. Ţalobca poukazuje na to, ţe porušenie § 15 ods. 17 nastalo mimo procesu
daňového konania, kedy mal ţalobca ako daňový subjekt vyuţiť právo namietať postup
správcu dane podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní, čo však nevyuţil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
v medziach odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie
prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), pričom deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je
dôvodné.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247
ods. 1 OSP).
Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak
vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom
na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb
zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom
konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
Podľa § 12 zákona o správe daní úradný záznam zachytáva rôzne ústne podania,
oznámenia, poznámky, obsah telefonických hovorov, odkazy na iné spisové materiály, výpisy
z vlastných alebo cudzích záznamov a ďalšie skutočnosti vzťahujúce sa na vec a zistené
správcom dane. Úradný záznam podpíše zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil.
V úradnom zázname tieţ odkáţe na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie
náleţitosti úradného záznamu sa vzťahuje primerane § 11.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o správe daní správca dane je oprávnený na účely správy
daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne
zisťovanie podľa § 3 ods. 13. Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane
povinný preukázať sa sluţobným preukazom.
Podľa § 14 ods. 2 prvé dve vety zákona o správe daní zamestnanec správcu dane má
právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený
prístup do kaţdej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta, vrátane dopravných
prostriedkov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám na technických nosičoch
dát a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa
tohto zákona. Toto právo má tieţ, ak ide o byt, ktorý daňový subjekt pouţíva tieţ
na podnikanie.
Podľa § 14 ods. 7 prvé tri vety zákona o správe daní o miestnom zisťovaní spíše
zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec
správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo zamestnancovi daňového subjektu, za účasti
ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový
subjekt alebo jeho zamestnanec, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam.
Podľa § 15 ods. 1 prvé dve vety zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec
správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo
na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je
nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
10 4Sţf/10/2011
Podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu
do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbliţšie nadriadený správcovi dane môţe
lehotu uvedenú v prvej vete v zloţitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺţiť,
najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb,
ktoré vyčíslujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov.
Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺţenie
lehoty je ministerstvo.
Podľa § 15 ods. 18 zákona o správe daní, ak správca dane alebo orgán podľa odseku
15 nemôţe daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota
predĺţená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť
kontrolovaný daňový subjekt.
Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie
správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,
ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide
najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu
dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,
ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie
obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie,
11 4Sţf/10/2011
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a pouţitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní odvolací orgán preskúma odvolaním
napadnuté rozhodnutie vţdy v rozsahu poţadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní
najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný
vplyv na výrok rozhodnutia, moţno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť.
Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmu daňovým výdavkom výdavok (náklad)
na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom,
zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 11 písm. a/ zákona o dani z príjmu, ak daňovník uplatňuje pri príjmoch
uvedených v odseku 3 preukázateľne vynaloţené daňové výdavky, vedie počas celého
zdaňovacieho obdobia evidenciu o príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede.
Podľa § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmu pri zisťovaní základu dane alebo daňovej
straty sa vychádza a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo
u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi
príjmami a výdavkami.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmu daňovými výdavkami nie sú výdavky
(náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník
účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne
preukázané.
Súčasťou administratívneho spisu je úradný záznam, napísaný dňa 13.11.2008
na Daňovom úrade Svit, podpísaný dvoma kontrolórmi správcu dane, z ktorého vyplýva,
ţe kontrolóri za účelom preverenia daňových výdavkov ţalobcu viaţucich sa na zariadenie
a vybavenie prenajatého bytu č. 13 v obytnom dome V. v Poprade na L. ulici
č. 15 vykonali ohliadku uvedeného bytu. Z obsahu úradného záznamu vyplýva dátum
vykonania ohliadky, 13.11.2008, dôvod vykonania ohliadky, popis skutočností zrejmých
z beţného prezretia bytu a pozorovania daňových kontrolórov, ako napríklad „ V predmetnom
12 4Sţf/10/2011
byte sa nachádzali osobné veci p. B., na prvý pohľad bolo zrejmé, ţe predmetný byt slúţi na
bývanie a je obývaný, o čom svedčilo aj: v skriniach sa nachádzali osobné veci
p. B., v kuchyni sa na odkvapovači nachádzal poumývaný riad, na kuchynskej linke čerstvé
pečivo, v kúpeľni viseli pouţité uteráky a hygienické potreby dennej potreby. Pri obhliadke
bol pán B. ústne vyzvaný, aby zdokladoval vyuţitie predmetného bytu na podnikateľské
účely“.
Krajský súd sa s námietkou formálneho pochybenia správcu dane z dôvodu nespísania
zápisnice z ohliadky prenajatého bytu vysporiadal konštatovaním, ţe podľa názoru súdu mala
byť spísaná o tomto úkone zápisnica, avšak v tomto prípade nejde o také procesné
pochybenie, ktoré má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, preto v súlade s ust. § 250i ods. 3 OSP
pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu prihliada len na tie vady konania
pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Vo vzťahu k neuznaným daňovým výdavkom ţalobcu pouţitým na zariadenie a vybavenie
prenajatého bytu sa prvostupňový súd ďalej vysporiadal so zisteniami správcu dane a vecnou
správnosťou rozhodnutia daňových orgánov, s prihliadnutím na aplikované relevantné
hmotnoprávne ustanovenia zákona o dani z príjmov, ako i s argumentáciou a dôkazmi
predkladanými ţalobcom na podporu jeho tvrdení. Prvostupňový súd zdôvodnil a vysvetlil,
prečo nepovaţuje ţalobcom predkladané dôkazy za vierohodné a postačujúce na preukázanie
vecnej a materiálnej súvislosti sporných daňových výdavkov slúţiacich na dosiahnutie,
zabezpečenie a udrţanie príjmov ţalobcu. Z uvedeného vyplýva, ţe prvostupňový súd
nepovaţoval namietaný úradný záznam za jediný dôkaz potvrdzujúci nedôveryhodnosť
tvrdení a dôkazov predkladaných ţalobcom ohľadne sporných daňových výdavkov.
Odvolací súd hodnotí procesnú situáciu preverovania daňových výdavkov
v prenajatom byte ţalobcu ako miestne zisťovanie vykonané v súlade s ust. § 14 ods. 2
zákona o správe daní. Z obsahu sporného úradného záznamu vyplýva, ţe obsahuje všetky
formálne náleţitosti zápisnice (§ 11 ods. 2 citovaného zákona) potrebné na zistenie priebehu
vykonávaného úkonu, pričom zároveň moţno z neho vyvodiť, ţe v ňom kontrolór akoby
pre vlastnú potrebu vedenia poznámok zaznamenal predovšetkým skutkový stav viaţuci sa
na sledované prostredie, získaný bezprostredným pozorovaním a hodnotením kontrolórov
na mieste ohliadky. Uvedená časť obsahu úradného záznamu by mohla zvádzať k výkladu
prevedenia procesného úkonu v tom zmysle, ţe postačuje zaznamenať priebeh ohliadky bytu
formou úradného záznamu. Preto odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe akonáhle je
13 4Sţf/10/2011
pri vykonávaní miestneho zisťovania, napr. prehliadkou bytu v dispozícii daňového subjektu,
prítomný daňový subjekt (bez ohľadu na to, či podáva správcovi dane vysvetlenia alebo je
vypočúvaný), je podľa ust. § 14 ods. 7 zákona o správe daní zamestnanec správcu dane
povinný spísať zápisnicu o priebehu miestneho zisťovania, a to obzvlášť v prípade, ak správca
dane vyzve daňový subjekt na vykonanie nejakého úkonu, predloţenie dôkazov a podobne.
Nič nebráni správcovi dane vyzvať daňový subjekt, aby sa dostavil na príslušný daňový úrad
na spísanie zápisnice o vykonanom miestnom zisťovaní. Zákon o správe daní pripúšťa len
v jedinej procesnej situácii zaznamenať priebeh miestneho zisťovania formou úradného
záznamu namiesto zápisnice, a to vtedy, ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový
subjekt alebo jeho zamestnanec.
Prvostupňový súd správne posúdil, ţe z vykonanej ohliadky prenajatého bytu bolo
potrebné spísať zápisnicu a taktieţ správne posúdil vplyv namietaného procesného nedostatku
na rozsah prieskumu zákonnosti ţalobou napadnutého rozhodnutia, a to vo vzťahu k iným
dôkazom vykonaným na preverenie sporných daňových výdavkov ohľadne prenajatého bytu.
S prihliadnutím na dôkazy zabezpečené správcom dane a predloţené ţalobcom,
ktoré nevyvrátili pochybnosti ţalobcových tvrdení o vyuţití prenajatého bytu na podnikanie,
nemoţno formálnu chybu pri zaznamenaní priebehu miestneho zisťovania povaţovať
za dôkaz, ktorým by boli poškodené práva ţalobcu v takej miere, ţe by to malo vplyv
na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Odvolací súd pri posudzovaní
tejto otázky vychádza aj zo skutočnosti, ţe ţalobca sa so zisteniami správcu dane,
vychádzajúcimi z ohliadky prenajatého bytu, ako i s jeho hodnotením tejto dôkaznej situácie
oboznámil v návrhu protokolu o výsledku daňovej kontroly, ktorý mu bol správcom dane
zaslaný za účelom oboznámenia ţalobcu s výsledkami kontroly a prípravy jeho návrhov
na doplnenie dokazovania vo veci a prípadnej argumentácie na obhajobu jeho tvrdení.
Ţalobca sa k uvedenému dôkazu vyjadril, doloţil dôkazy, ktoré správca dane zobral do úvahy,
doplnil dokazovanie ich vyhodnotením v protokole o výsledku daňovej kontroly,
ako i v dodatočnom platobnom výmere. Za daného stavu nemoţno tvrdiť, ţe ţalobcovi bolo
odňaté právo na oboznamovanie sa s výsledkami dokazovania, resp. preverovania priznanej
daňovej povinnosti, alebo ţe mu bolo odňaté právo navrhovať alebo predkladať dôkazy,
teda ţalobca nebol ukrátený na svojich právach.
Odvolací súd s prihliadnutím na celkovú dôkaznú situáciu ohľadne sporných daňových
výdavkov na zariadenie prenajatého bytu namietaný úradný záznam nehodnotí ako dôkaz
14 4Sţf/10/2011
získaný v rozpore so zákonom, ale ako formálnu vadu procesu zabezpečovania dôkazov,
ktorej odstránenie v prípade zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia by nemohlo
privodiť vecne iné alebo výhodnejšie rozhodnutie pre ţalobcu v časti dorubenej daňovej
povinnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje rozhodnutie č. k. 4 Sţ 98-
102/2002 zo dňa 17.12.2002 (Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces
a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie
pre účastníka).
Ţalobca v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu namietal nezákonnosť
protokolu o výsledku daňovej kontroly ako dôkazu pre vydanie dodatočného platobného
výmeru z dôvodu prekročenia zákonom stanovenej maximálnej dĺţky výkonu daňovej
kontroly (§ 15 ods. 17 zákona o správe daní), čo podľa názoru ţalobcu spôsobuje
nezákonnosť zistení v ňom uvádzaných, a teda i nezákonnosť prvostupňového správneho
rozhodnutia.
Uvedený rozpor so zákonom ţalobca v odvolaní namietal po prvýkrát, pričom nepodal
námietku proti nezákonnému postupu správcu dane v priebehu daňovej kontroly,
ani v priebehu vyrubovacieho konania a taktieţ ju neuplatnil ako odvolací dôvod v odvolaní
podanom proti napadnutému dodatočnému platobnému výmeru a ani v správnej ţalobe
netvrdil, ţe bol uvedeným postupom správcu dane ukrátený na svojich právach. Preto sa
uvedenou námietkou ţalovaný ako odvolací správny orgán (§ 48 ods. 2 zákona o správe daní)
ani prvostupňový súd (§ 250j ods. 1 v spojení s ods. 3 § 250j OSP) nezaoberal, nakoľko
zrejme podľa ich názoru prekročenie lehoty na vykonanie daňovej lehoty nemalo podstatný
vplyv na správnosť a zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
Pri zachovaní zásady dodrţania rozsahu prieskumu zákonnosti správnych rozhodnutí,
ovládajúcej správne súdnictvo a určenej medzami ţaloby (§ 250j ods. 1 v spojení s ods. 3
§ 250j OSP), odvolací súd by sa ani v tomto prípade nemal zaoberať námietkou nedodrţania
maximálnej zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, pretoţe nemôţe skúmať zákonnosť
rozhodovania o porušení zákona, ktoré de facto neprebehlo. Avšak s prihliadnutím
na vyvíjajúcu sa judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. č. k. 3 Sţf 1/2009, 3 Sţf 107/2009)
a Ústavného súdu SR (č. k. III. ÚS 24/2010-57) ohľadne charakteru a následkov nedodrţania
lehoty stanovenej na výkon daňovej kontroly § 15 ods. 17 zákona o správe daní, odvolací súd
15 4Sţf/10/2011
vychádzajúc z okolností prejednávaného prípadu preskúma zákonnosť namietaného
procesného postupu a zaujme k tejto otázke právne stanovisko.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe daňová kontrola začala dňa 25.07.2008
a bola ukončená prerokovaním protokolu o výsledku kontroly dňa 24.08.2009. Ďalej z obsahu
spisu vyplýva, ţe správca dane poţiadal nadriadený orgán ţiadosťou zo dňa 28.11.2008
o predĺţenie lehoty na výkon daňovej kontroly, pričom Daňové riaditeľstvo SR, pracovisko
Prešov listom zo dňa 08.12.2008 správcovi dane oznámilo, ţe predlţuje lehotu na vykonanie
daňovej kontroly do 25.06.2009. Správca dane v súlade s ust. § 15 ods. 18 zákona o správe
daní listom zo dňa 15.12.2008 upovedomil ţalobcu o predĺţení lehoty na vykonanie daňovej
kontroly; zásielka s uvedeným oznámením doručovaná do vlastných rúk ţalobcu sa vrátila
správcovi dane ako nevyzdvihnutá ţalobcom v odbernej lehote (podľa záznamu na obálke bol
ţalobca upovedomený o opakovanom doručení dňa 22.12.2008). Upovedomenie o predĺţení
lehoty na vykonanie kontroly bolo ţalobcovi predloţené v rámci jeho nahliadania do spisu
dňa 28.07.2009. Z uvedeného vyplýva, ţe výkon daňovej kontroly prebiehal bez jedného dňa
dva mesiace nad časový rámec stanovený nadriadeným orgánom, pričom protokol z kontroly
bol vypracovaný dňa 09.07.2009 (v ten istý deň bol návrh protokolu expedovaný ţalobcovi
na vyjadrenie). Na základe vyjadrenia a návrhov ţalobcu na doplnenie dokazovania správca
dane vykonával ďalšie dôkazy formou miestnych zisťovaní a výsluchom navrhnutých
svedkov a skúmaním obsahu predloţených listinných dôkazov. Týmto správca dane umoţnil
ţalobcovi uplatniť svoje procesné práva pri výkone daňovej kontroly pred jej ukončením.
Z obsahu administratívneho spisu taktieţ vyplýva, ţe v priebehu daňovej kontroly
správca dane preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie výšky daňovej
povinnosti a vykonal rozsiahle dokazovanie vlastnými procesnými úkonmi a úkonmi
vykonávanými prostredníctvom doţiadaných daňových úradov; doţiadaniami na tri daňové
úrady, ktoré za účelom zadováţenia dôkazov vykonávali výsluchy svedkov, miestne
zisťovania, prijímali na základe výsluchov opatrenia a opakovali výsluchy, pokiaľ sa
z dôvodu nedostatočnej súčinnosti vyslúchaných svedkov (väčšinou sa jednalo o dodávateľov
ţalobcu) nepodarilo odstrániť rozpory, príp. potvrdiť dôkazy predloţené ţalobcom. Odvolací
súd má za to, ţe jednotlivé procesné úkony v rámci vykonávaného dokazovania prebiehali
v časovom slede bez zbytočných prieťahov, pričom treba prihliadnuť na vágne a neuspokojivé
výpovede väčšiny ţalobcových dodávateľov vo vzťahu k preverovaným nedôveryhodným
16 4Sţf/10/2011
daňovým výdavkovým dokladom ţalobcu, čo malo za následok opakovanie niektorých
procesných úkonov a následne i predĺţenie výkonu celej daňovej kontroly.
Vo svetle týchto okolností prípadu a s prihliadnutím na zásadu primeranosti
(proporcionality) nevyhnutného zásahu do súkromnoprávnej sféry ţalobcu pri výkone daňovej
kontroly, ktorej realizáciu musel strpieť nad časový rámec stanovený zákonom, avšak
odvolací súd podotýka, vo vzťahu k účelu správy daní a záujmu demokratickej spoločnosti na
inkase daní, sa prekročenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly o dva mesiace nejaví ako
zásadné porušenie práv ţalobcu a protokol o výsledku daňovej kontroly nemoţno povaţovať
za podklad k rozhodnutiu zadováţený nezákonným spôsobom.
Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na svoje rozhodnutie č. k. 3 Sţf 1/2009,
vyjadrujúce názor, podľa ktorého daňová kontrola po uplynutí zákonnej lehoty na jej
vykonanie môţe pokračovať iba so súhlasom dotknutého daňového subjektu. V opačnom
prípade môţe konanie správcu dane vytvoriť protiprávny stav v podobe nezákonného zásahu
orgánu verejnej správy.
Ţalobca dĺţku daňovej kontroly v jej priebehu nenamietal, ani po jej ukončení
a predkladaním ďalších dôkazov a návrhov na doplnenie dokazovania konkludentne súhlasil
s jej realizáciou. Na margo dôkazov zosumarizovaných v návrhu protokolu zo dňa
09.07.2009, predkladaného ţalobcovi na vyjadrenie, moţno dodať, ţe sa v ňom nachádzali
dôkazy vykonané správcom dane v lehote prolongovanej nadriadeným orgánom,
t. j. v zákonnej lehote.
Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysporiadal
s hodnotením zákonnosti postupu správcu dane ako i zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
odvolacieho správneho orgánu, pričom dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná.
Pre úplnosť odvolací súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, uvádza,
ţe ţalobcovi v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly ako i následného daňového
konania neboli postupom správcu dane a ţalovaného správneho orgánu odňaté ţiadne práva
daňového subjektu vyplývajúce mu zo zásad daňového konania upravených ustanovením § 2
zákona o správe daní, prípadne zákonných oprávnení kontrolovaného daňového subjektu
podľa ust. § 15 ods. 5 zákona o správe daní. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé,
17 4Sţf/10/2011
ţe ţalobca aktívne vyuţíval svoje procesné práva a predkladal dôkazy, navrhoval vykonanie
jednotlivých dôkazov, v čom mu správca dane vyhovel, avšak výsledok vykonaného
dokazovania ( napr. výsluch svedkyne J. R., preverovanie dodania reštauračných sluţieb
obchodnou spoločnosťou A. Poprad, s.r.o.), napriek očakávaniu ţalobcu, nepotvrdil
pravdivosť jeho tvrdení, ba naopak, skôr potvrdil objektívne podozrenie správcu dane
o nesprávnom účtovaní sporných daňových výdavkov.
Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov v medziach odvolania, v časti námietky nedodrţania zákonnej lehoty na výkon
daňovej kontroly i nad rámec medzí ţaloby, dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu, vznesené
v odvolaní, nie sú dôvodné, a preto rozhodol podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3
druhá veta OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1 OSP a § 246c OSP. Ţalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. mája 2011
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková