Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/10/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej

veci ţalobcu: J. B. B+B, IČO: X., DIČ: X., miesto podnikania T.Š., zastúpeného Mgr. M. J.,

advokátom so sídlom v S. Ľ., adresa na doručovanie P.,

proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13,

Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/225/607-

15295/2010/990723-r zo dňa 24. februára 2010, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove č. k. -112 zo dňa 26. októbra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. -112 zo dňa 26. októbra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane,

dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Svit č. /Hoz zo dňa

25.08.2009, ktorým správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil ţalobcovi

podľa o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o správe daní“) rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku

2007 v sume 7 866,12 Eur. Ţalobcovi bol na základe výsledkov daňovej kontroly zvýšený

základ dane z príjmov za sledované zdaňovacie obdobie z dôvodu neuznania nasledovných

daňových výdavkov:

1. dodanie stavebného a montáţneho materiálu dodávateľom Bc. M. M. – na základe

faktúry č. DF 070063 zo dňa 16. februára 2007 na sumu 177 500,- Sk a faktúra č. DF

070064 zo dňa 08. marca 2007 na sumu 120 000,- Sk, ktoré neboli uznané, pretoţe

dodávateľ uvedené faktúry nemá zaúčtované, nevystavil ich, tovar nedodal a úhradu

neprijal.

2. dodávateľská faktúra č. DF 0700025 zo dňa 08. septembra 2007 na sumu 213 668,- Sk

vystavenej dodávateľom A. P. s.r.o. neuznaná ako výdavok za reštauračné sluţby

nesúvisiaci so zdaniteľným príjmom.

3. za nákup N. na mieru od dodávateľa M. L. - T. P. - faktúra č. DF 070014 zo dňa 24.

septembra 2007 na sumu 41 822,70 Sk a za nákup N. od dodávateľa K. G., P. - VPD č.

V-00130 zo dňa

2l. decembra 2007 na sumu 12 974,80 Sk, ktoré neboli uznané, a to z dôvodu,

ţe uvedený N. sa nenachádza v kancelárskych priestoroch daňovníka,

ani v inventúrnom súpise krátkodobého majetku.

4. dodávateľská faktúra č. DF 070045 zo dňa 19. decembra 2007 na sumu 160 70 l,- Sk

za nákup N. pre vybavenie kancelárie a sekretariátu, ktorý výdavok bol správcom dane

posúdený ako výdavok obstaranie hmotného majetku ako súbor hnuteľných vecí, ktoré

majú samostatné technicko-ekonomické určenie, a preto bol vypočítaný ročný daňový

odpis a rozdiel medzi obstarávacou cenou a ročným daňovým odpisom správca

neuznal ako daňový výdavok a o tento zvýšil základ dane.

3

5. za prepravu tovaru podľa dohody za obdobie od 01. marca 2007 do 31. júla 2007

dodávateľom R. Z. - dodávateľská faktúra DF 070098 zo dňa 12.07.2007 v sume 250

000,- Sk, pretoţe dokazovaním sa nepreukázalo, ţe táto sluţba bola pre ţalobcu

realizovaná.

6. ďalšie výdavky, a to od dodávateľa J., s.r.o. za dodanie - nákup spotrebného tovaru v

sume 31 252,90 Sk, dodávateľ M.. C. a C. S., s.r.o.

za dodanie - nákup spotrebného tovaru v sume 8 307,10 Sk, dodávateľ A., s.r.o.

za nákup technického zariadenia do prenajatého bytu - dodávateľská faktúra

č. DF 070052 zo dňa 28. decembra 2007 na sumu 191 352,- Sk, dodávateľ A. N., s.r.o.

za nákup zariadenia do prenajatého bytu v sume 100 849,40 Sk, ktoré neboli uznané

ako výdavky na zariadenie prenajatého bytu za daňové výdavky

z dôvodu, ţe uvedené výdavky, ako aj samotný byt boli pouţité na osobnú spotrebu

ţalobcu.

Krajský súd vykonaním súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí ako

i procesného postupu predchádzajúceho ich vydaniu dospel k názoru, ţe vo vzťahu

k ţalobcovi a jeho právam neboli daňovými orgánmi porušené základné zásady daňového

konania a skutkový stav potrebný k prevereniu ţalobcom priznanej daňovej povinnosti

a zisteniu výšky dane bol riadne zistený zákonnými dôkaznými prostriedkami. Ţalovaný

a správca dane postupovali v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, dbali

na zachovanie práv a právom chránených záujmov ţalobcu, postupovali v konaní v úzkej

súčinnosti so ţalobcom, ako daňovým subjektom a dôkazy hodnotili podľa svojej úvahy, a to

kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadali na všetko,

čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa názoru prvostupňového súdu ţalobca ako

kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno vyplývajúce mu z ustanovenia § 29

ods. 8 zákona o správe daní, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú

vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení

a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového

konania a ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií vedených

daňovým subjektom.

Krajský súd sa stotoţnil s vyhodnotením dôkaznej situácie a závermi správcu dane

a ţalovaného vyplývajúcimi z výsledkov daňovej kontroly, nakoľko i súdu z obsahu

administratívneho spisu je zrejmé, ţe ţalobca nepreukázal súvislosť neuznaných daňových

4

výdavkov so zdaniteľným príjmom ţalobcu. Rovnako ako ţalovaný, ani súd nepovaţoval

za vierohodný dôkaz písomné vyhlásenie Bc. M. M. zo dňa 23. septembra 2009 o dodaní

tovaru ţalobcovi a o inkasovaní spornej sumy za dodaný tovar, pretoţe predtým dvakrát

jednoznačne poprel, ţe takýto obchod medzi ním a ţalobcom bo uskutočnený. Podľa názoru

súdu náklady účtované na dopravu realizovanú dodávateľom R. Z. boli rozsiahlym

dokazovaním správcom dane spochybnené a súd poukazuje na rozhodnutia správnych

orgánov, ktorých závery sú logické, jednoznačné a presvedčivé.

Podľa súdu z administratívneho spisu je tieţ nesporné, ţe výdavky v sume 213 668,-

Sk od dodávateľa A. Poprad nie sú daňovými výdavkami, čo vyplýva z dokladov tohto

dodávateľa (dodávateľ účtoval sporné reštauračné sluţby ako poskytnuté na Republikové

zasadnutie HZDS).

Vo vzťahu k nákladom vynaloţeným na zariadenie prenajatého bytu na L. ulici

v Poprade ţalobca v odvolaní a následne ani v ţalobe neuviedol ţiadnych konkrétnych ním

spomínaných lektorov, školiteľov, atď., ktorí mali byť v predmetnom byte ubytovaní

za účelom poskytnutia sluţby súvisiacej s dosiahnutím, udrţaním alebo zabezpečením

daňového príjmu ţalobcu. Tvrdenia a námietky ţalobcu sú veľmi všeobecné a predloţený

program seminára "Regionálny rozvoj s vyuţitím štrukturálnych fondov EÚ .... " súd

povaţuje za účelový, pretoţe je v rozpore s dôkazmi získanými od dodávateľa.

Súd poukazuje i na ďalší dôvod neuznania výdavkov na prenajatý byt, a síce na to,

ţe dôkazom, ţe ide o výdavky podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, nie je ani interná

smernica č. 3 z 28. decembra 2007, pretoţe sa jedná o výdavky v rámci zdaňovacieho obdobia

roku 2007, a smernica je z konca decembra 2007. Z vykonaného dokazovania je nepochybné,

ţe prenajatý byt slúţil osobnej potrebe ţalobcu.

Ani ostatné sporné výdavky účtované ţalobcom na základe vykonaného dokazovania

nie sú daňovými výdavkami a súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia

ţalovaného.

Ţalobca namieta nezákonnosť dôkazu získaného v súvislosti s výdavkami súvisiacimi

s nákladmi na podnikateľské priestory ţalobcu na L. ulici v Poprade, bytový dom V., č. bytu

13 formou úradného záznamu. Z úradného záznamu zo dňa 13. novembra 2008 vyplýva, ţe

tento bol napísaný podľa o správe dani a poplatkov a o zmenách

5

v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, a to dňa 13.

novembra 2008 bola vykonaná obhliadka podnikateľských priestorov daňového subjektu v

súvislosti s daňovou kontrolou dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku

2007. Pri obhliadke bolo zistené, ţe podnikateľské priestory daňového subjektu tvorí plne

zariadený byt. V predmetnom byte sa nachádzali osobné veci ţalobcu, na prvý pohľad bolo

zrejmé, ţe predmetný byt slúţi na bývanie a je obývaný, o čom svedčilo aj to, ţe v skriniach

sa nachádzali osobné veci ţalobcu, v kuchyni sa na odkvapovači nachádzal poumývaný riad,

na kuchynskej linke čerstvé pečivo, v kúpeľni viseli pouţité uteráky a hygienické pomôcky

dennej potreby. Pri obhliadke bol ţalobca ústne vyzvaný, aby zdokladoval vyuţitie

predmetného bytu na podnikateľské účely.

Argumentácia ţalovaného, ţe z obhliadky uvedených podnikateľských priestorov bol

spísaný úradný záznam a nie zápisnica, lebo zamestnanci správcu dane zápisnicu nemali

k dispozícii, nezodpovedá obsahu spisu, pretoţe z predmetného úradného záznamu vyplýva,

ţe tento bol napísaný na Daňovom úrade Svit, oddelenie kontroly. V súvislosti s týmto

dôkazom, ako získaným nezákonným spôsobom, súd poukazuje na to, ţe aj podľa názoru

súdu z obhliadky uvedených priestorov mala byť spísaná zápisnica, súčasne však dodáva,

ţe musí isť o také procesné pochybenie, ktoré má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a tak, ako

upravuje , podľa ktorého pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho

orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať

vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z predloţeného administratívneho spisu je však nepochybné, ţe ţalobcovi zistené

skutočnosti boli známe, pretoţe pri obhliadke bol osobne prítomný, na obsah tohto úradného

záznamu reagoval, lebo predloţil správcovi dane vnútornú smernicu č. 3 zo dňa 27. decembra

2007. Napriek procesnej chybe súd je toho názoru, ţe na toto procesné pochybenie nemôţe

prihliadnuť, pretoţe aj podľa judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa proces

neopakuje preto, aby boli odstránené formálne chyby, ak nové rozhodnutie nemôţe privodiť

pre ţalobcu priaznivejšie rozhodnutie, čo platí aj na predmetnú preskúmavanú vec.

Súd zdôrazňuje, ţe sám ţalobca popísal akým spôsobom bol prenajatý byt vyuţívaný,

resp. neuţívaný, ide o kontrolu dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku

2007 a interná smernica bola prijatá aţ v úplnom závere predmetného zdaňovacieho obdobia.

Vo vzťahu k podpisu rozhodnutia za ţalovaného súd poukazuje na ustanovenie § 30 ods. 2

6

písm. f/ zákona o správe daní, podľa ktorého musí ísť o vlastnoručný podpis povereného

zamestnanca daňového riaditeľstva, čo ţalobca ţalobnou námietkou nespochybnil.

Z predloţeného administratívneho spisu a rozhodnutia ţalovaného nepochybne

vyplýva, ţe ţalovaný ako odvolací orgán vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 48

ods. 2, 6 zákona o správe daní, pretoţe preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie

v rozsahu poţadovanom v odvolaní, výrok rozhodnutia náleţite a presvedčivo odôvodnil,

vychádzajúc z dokazovania vykonaného správcom dane a v odôvodnení rozhodnutia podľa

názoru súdu sa ţalovaný ako odvolací orgán vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými

ţalobcom.

Proti rozsudku krajského súdu ţalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu

v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak,

ţe rozhodnutie ţalovaného ako i dodatočný platobný výmer zrušuje a vec mu vracia na nové

konanie. Ţalobca povaţuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nesprávne a namieta

zákonnosť prvostupňového správneho konania z dôvodu:

nesprávneho právneho posúdenia námietky prvostupňovým súdom ohľadne

nezákonného dôkazu získaného správcom dane formou úradného záznamu (spísaného

dňa 13.11.2008) v súvislosti s výdavkami ţalobcu vynaloţenými na podnikateľské

priestory ţalobcu nachádzajúcimi sa v Poprade na L. ulici. Podľa názoru ţalobcu

správca dane porušil ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o správe daní a ustanovenia § 2

ods. 3 a ods. 6 uvedeného zákona, pretoţe o takomto zisťovaní, resp. preverovaní bol

správca dane povinný spísať zápisnicu o ústnom pojednávaní, čo však neurobil.

Ţalobca povaţuje predmetný úradný záznam za nezákonne získaný, čím sa z neho

stáva nezákonný dôkaz, ktorý podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní nemôţe byť

podkladom pre rozhodnutie.

nedodrţania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a porušenia

ustanovenia § 15 ods. 17 zákona o správe daní, čím správca dane porušil zásadu

primeranosti a zákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola začala dňa 25.07.2008

a ţalobca uvádza, ţe bola ukončená dňa 03.08.2008, pričom nemá vedomosť o tom,

ţe by bola nadriadeným orgánom predĺţená lehota na jej vykonanie o 6 mesiacov,

7

a teda daňová kontrola mala byť ukončená po 6 mesiacoch od jej začatia, dňa

25.01.2008. Ţalobca poukazuje na to, ţe počas viac ako 12 mesačného trvania daňovej

kontroly poskytoval správcovi dane potrebnú súčinnosť. Ţalobca namieta, ţe z dôvodu

nedodrţania zásady primeranosti a zákonnosti výkonu daňovej kontroly, protokol z nej

nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom

konaní nemoţno pouţiť (ả contrario § 29 ods. 4 zákona o správe daní). Podľa názoru

ţalobcu rozhodnutie vychádzajúce zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej

kontroly, zachytených v takomto protokole o výsledku daňovej kontroly, je rovnako

nezákonné.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok

prvostupňového súdu potvrdil, pretoţe ţalobcom namietané procesné pochybenia nemajú

vplyv na zákonnosť daňového konania a prvostupňového rozhodnutia správcu dane.

K napádanému úradnému záznamu ţalovaný uvádza, ţe správne orgány aj krajský súd

vo svojich rozhodnutiach konštatovali, ţe namietané pochybenie nemalo vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia, pretoţe správca dane i bez tohto dôkazu disponoval dostatkom

dôkazov na správny záver ohľadne kontrolovaných výdavkov ţalobcu. Nové rozhodnutie by

i bez pouţitia namietaného úradného záznamu neprivodilo pre ţalobcu priaznivejšie

rozhodnutie vo veci, navyše ţalobca zistený skutkový stav nenamieta. Námietku

o nezákonnosti protokolu z daňovej kontroly ako dôkazu ţalovaný povaţuje za nedôvodnú,

pričom ţalovaný dáva odvolaciemu súdu do pozornosti skutočnosť (poukazujúc na ust. § 205a

), ţe prekročenie zákonom stanovenej dĺţky daňovej kontroly ţalobca dosiaľ nenamietal

v ţiadnom opravnom prostriedku ani v priebehu prvostupňového správneho konania.

Argumentuje tým, ţe protokol o kontrole nie je dôkazným prostriedkom, ale sumárom

výsledkov zistení správcu dane z daňovej kontroly vo forme a s obsahom vyplývajúcim

z ustanovení § 15 ods. 10 a 11 zákona o správe daní. Podľa ţalovaného nedodrţanie zákonom

stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly nemôţe mať za následok nezákonnosť

protokolu ako podkladu pre rozhodnutie, ani nezákonnosť z protokolu vzišlého dodatočného

platobného výmeru. Ţalobca poukazuje na to, ţe porušenie § 15 ods. 17 nastalo mimo procesu

daňového konania, kedy mal ţalobca ako daňový subjekt vyuţiť právo namietať postup

správcu dane podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní, čo však nevyuţil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa preskúmal

v medziach odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie

8

prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pričom deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk ( a v spojení

s veta prvá a ) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je

dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Podľa na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak

vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom

na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom

konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti

rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

9

Podľa § 12 zákona o správe daní úradný záznam zachytáva rôzne ústne podania,

oznámenia, poznámky, obsah telefonických hovorov, odkazy na iné spisové materiály, výpisy

z vlastných alebo cudzích záznamov a ďalšie skutočnosti vzťahujúce sa na vec a zistené

správcom dane. Úradný záznam podpíše zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil.

V úradnom zázname tieţ odkáţe na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie

náleţitosti úradného záznamu sa vzťahuje primerane § 11.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o správe daní správca dane je oprávnený na účely správy

daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne

zisťovanie podľa § 3 ods. 13. Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane

povinný preukázať sa sluţobným preukazom.

Podľa § 14 ods. 2 prvé dve vety zákona o správe daní zamestnanec správcu dane má

právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený

prístup do kaţdej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta, vrátane dopravných

prostriedkov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám na technických nosičoch

dát a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa

tohto zákona. Toto právo má tieţ, ak ide o byt, ktorý daňový subjekt pouţíva tieţ

na podnikanie.

Podľa § 14 ods. 7 prvé tri vety zákona o správe daní o miestnom zisťovaní spíše

zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec

správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo zamestnancovi daňového subjektu, za účasti

ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový

subjekt alebo jeho zamestnanec, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam.

Podľa § 15 ods. 1 prvé dve vety zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec

správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo

na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je

nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

10

Podľa § 15 ods. 17 zákona o správe daní správca dane ukončí daňovú kontrolu

do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbliţšie nadriadený správcovi dane môţe

lehotu uvedenú v prvej vete v zloţitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺţiť,

najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb,

ktoré vyčíslujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov.

Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺţenie

lehoty je ministerstvo.

Podľa § 15 ods. 18 zákona o správe daní, ak správca dane alebo orgán podľa odseku

15 nemôţe daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota

predĺţená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť

kontrolovaný daňový subjekt.

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie

správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný

iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide

najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu

dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových

kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými

subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti,

ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol

vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť

alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie

obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie,

11

ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a pouţitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní odvolací orgán preskúma odvolaním

napadnuté rozhodnutie vţdy v rozsahu poţadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní

najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný

vplyv na výrok rozhodnutia, moţno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť.

Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmu daňovým výdavkom výdavok (náklad)

na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov preukázateľne vynaloţený daňovníkom,

zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6

ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 11 písm. a/ zákona o dani z príjmu, ak daňovník uplatňuje pri príjmoch

uvedených v odseku 3 preukázateľne vynaloţené daňové výdavky, vedie počas celého

zdaňovacieho obdobia evidenciu o príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmu pri zisťovaní základu dane alebo daňovej

straty sa vychádza a) u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva 1) alebo

u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi

príjmami a výdavkami.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmu daňovými výdavkami nie sú výdavky

(náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník

účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne

preukázané.

Súčasťou administratívneho spisu je úradný záznam, napísaný dňa 13.11.2008

na Daňovom úrade Svit, podpísaný dvoma kontrolórmi správcu dane, z ktorého vyplýva,

ţe kontrolóri za účelom preverenia daňových výdavkov ţalobcu viaţucich sa na zariadenie

a vybavenie prenajatého bytu č. 13 v obytnom dome V. v Poprade na L. ulici

č. 15 vykonali ohliadku uvedeného bytu. Z obsahu úradného záznamu vyplýva dátum

vykonania ohliadky, 13.11.2008, dôvod vykonania ohliadky, popis skutočností zrejmých

z beţného prezretia bytu a pozorovania daňových kontrolórov, ako napríklad „ V predmetnom

12

byte sa nachádzali osobné veci p. B., na prvý pohľad bolo zrejmé, ţe predmetný byt slúţi na

bývanie a je obývaný, o čom svedčilo aj: v skriniach sa nachádzali osobné veci

p. B., v kuchyni sa na odkvapovači nachádzal poumývaný riad, na kuchynskej linke čerstvé

pečivo, v kúpeľni viseli pouţité uteráky a hygienické potreby dennej potreby. Pri obhliadke

bol pán B. ústne vyzvaný, aby zdokladoval vyuţitie predmetného bytu na podnikateľské

účely“.

Krajský súd sa s námietkou formálneho pochybenia správcu dane z dôvodu nespísania

zápisnice z ohliadky prenajatého bytu vysporiadal konštatovaním, ţe podľa názoru súdu mala

byť spísaná o tomto úkone zápisnica, avšak v tomto prípade nejde o také procesné

pochybenie, ktoré má vplyv na zákonnosť rozhodnutia, preto v súlade s ust.

pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu prihliada len na tie vady konania

pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Vo vzťahu k neuznaným daňovým výdavkom ţalobcu pouţitým na zariadenie a vybavenie

prenajatého bytu sa prvostupňový súd ďalej vysporiadal so zisteniami správcu dane a vecnou

správnosťou rozhodnutia daňových orgánov, s prihliadnutím na aplikované relevantné

hmotnoprávne ustanovenia zákona o dani z príjmov, ako i s argumentáciou a dôkazmi

predkladanými ţalobcom na podporu jeho tvrdení. Prvostupňový súd zdôvodnil a vysvetlil,

prečo nepovaţuje ţalobcom predkladané dôkazy za vierohodné a postačujúce na preukázanie

vecnej a materiálnej súvislosti sporných daňových výdavkov slúţiacich na dosiahnutie,

zabezpečenie a udrţanie príjmov ţalobcu. Z uvedeného vyplýva, ţe prvostupňový súd

nepovaţoval namietaný úradný záznam za jediný dôkaz potvrdzujúci nedôveryhodnosť

tvrdení a dôkazov predkladaných ţalobcom ohľadne sporných daňových výdavkov.

Odvolací súd hodnotí procesnú situáciu preverovania daňových výdavkov

v prenajatom byte ţalobcu ako miestne zisťovanie vykonané v súlade s ust. § 14 ods. 2

zákona o správe daní. Z obsahu sporného úradného záznamu vyplýva, ţe obsahuje všetky

formálne náleţitosti zápisnice (§ 11 ods. 2 citovaného zákona) potrebné na zistenie priebehu

vykonávaného úkonu, pričom zároveň moţno z neho vyvodiť, ţe v ňom kontrolór akoby

pre vlastnú potrebu vedenia poznámok zaznamenal predovšetkým skutkový stav viaţuci sa

na sledované prostredie, získaný bezprostredným pozorovaním a hodnotením kontrolórov

na mieste ohliadky. Uvedená časť obsahu úradného záznamu by mohla zvádzať k výkladu

prevedenia procesného úkonu v tom zmysle, ţe postačuje zaznamenať priebeh ohliadky bytu

formou úradného záznamu. Preto odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe akonáhle je

13

pri vykonávaní miestneho zisťovania, napr. prehliadkou bytu v dispozícii daňového subjektu,

prítomný daňový subjekt (bez ohľadu na to, či podáva správcovi dane vysvetlenia alebo je

vypočúvaný), je podľa ust. § 14 ods. 7 zákona o správe daní zamestnanec správcu dane

povinný spísať zápisnicu o priebehu miestneho zisťovania, a to obzvlášť v prípade, ak správca

dane vyzve daňový subjekt na vykonanie nejakého úkonu, predloţenie dôkazov a podobne.

Nič nebráni správcovi dane vyzvať daňový subjekt, aby sa dostavil na príslušný daňový úrad

na spísanie zápisnice o vykonanom miestnom zisťovaní. Zákon o správe daní pripúšťa len

v jedinej procesnej situácii zaznamenať priebeh miestneho zisťovania formou úradného

záznamu namiesto zápisnice, a to vtedy, ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový

subjekt alebo jeho zamestnanec.

Prvostupňový súd správne posúdil, ţe z vykonanej ohliadky prenajatého bytu bolo

potrebné spísať zápisnicu a taktieţ správne posúdil vplyv namietaného procesného nedostatku

na rozsah prieskumu zákonnosti ţalobou napadnutého rozhodnutia, a to vo vzťahu k iným

dôkazom vykonaným na preverenie sporných daňových výdavkov ohľadne prenajatého bytu.

S prihliadnutím na dôkazy zabezpečené správcom dane a predloţené ţalobcom,

ktoré nevyvrátili pochybnosti ţalobcových tvrdení o vyuţití prenajatého bytu na podnikanie,

nemoţno formálnu chybu pri zaznamenaní priebehu miestneho zisťovania povaţovať

za dôkaz, ktorým by boli poškodené práva ţalobcu v takej miere, ţe by to malo vplyv

na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Odvolací súd pri posudzovaní

tejto otázky vychádza aj zo skutočnosti, ţe ţalobca sa so zisteniami správcu dane,

vychádzajúcimi z ohliadky prenajatého bytu, ako i s jeho hodnotením tejto dôkaznej situácie

oboznámil v návrhu protokolu o výsledku daňovej kontroly, ktorý mu bol správcom dane

zaslaný za účelom oboznámenia ţalobcu s výsledkami kontroly a prípravy jeho návrhov

na doplnenie dokazovania vo veci a prípadnej argumentácie na obhajobu jeho tvrdení.

Ţalobca sa k uvedenému dôkazu vyjadril, doloţil dôkazy, ktoré správca dane zobral do úvahy,

doplnil dokazovanie ich vyhodnotením v protokole o výsledku daňovej kontroly,

ako i v dodatočnom platobnom výmere. Za daného stavu nemoţno tvrdiť, ţe ţalobcovi bolo

odňaté právo na oboznamovanie sa s výsledkami dokazovania, resp. preverovania priznanej

daňovej povinnosti, alebo ţe mu bolo odňaté právo navrhovať alebo predkladať dôkazy,

teda ţalobca nebol ukrátený na svojich právach.

Odvolací súd s prihliadnutím na celkovú dôkaznú situáciu ohľadne sporných daňových

výdavkov na zariadenie prenajatého bytu namietaný úradný záznam nehodnotí ako dôkaz

14

získaný v rozpore so zákonom, ale ako formálnu vadu procesu zabezpečovania dôkazov,

ktorej odstránenie v prípade zrušenia prvostupňového správneho rozhodnutia by nemohlo

privodiť vecne iné alebo výhodnejšie rozhodnutie pre ţalobcu v časti dorubenej daňovej

povinnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje rozhodnutie č. k. 4 Sţ 98-

102/2002 zo dňa 17.12.2002 (Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces

a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie

pre účastníka).

Ţalobca v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu namietal nezákonnosť

protokolu o výsledku daňovej kontroly ako dôkazu pre vydanie dodatočného platobného

výmeru z dôvodu prekročenia zákonom stanovenej maximálnej dĺţky výkonu daňovej

kontroly (§ 15 ods. 17 zákona o správe daní), čo podľa názoru ţalobcu spôsobuje

nezákonnosť zistení v ňom uvádzaných, a teda i nezákonnosť prvostupňového správneho

rozhodnutia.

Uvedený rozpor so zákonom ţalobca v odvolaní namietal po prvýkrát, pričom nepodal

námietku proti nezákonnému postupu správcu dane v priebehu daňovej kontroly,

ani v priebehu vyrubovacieho konania a taktieţ ju neuplatnil ako odvolací dôvod v odvolaní

podanom proti napadnutému dodatočnému platobnému výmeru a ani v správnej ţalobe

netvrdil, ţe bol uvedeným postupom správcu dane ukrátený na svojich právach. Preto sa

uvedenou námietkou ţalovaný ako odvolací správny orgán (§ 48 ods. 2 zákona o správe daní)

ani prvostupňový súd ( v spojení s ods. 3 ) nezaoberal, nakoľko

zrejme podľa ich názoru prekročenie lehoty na vykonanie daňovej lehoty nemalo podstatný

vplyv na správnosť a zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.

Pri zachovaní zásady dodrţania rozsahu prieskumu zákonnosti správnych rozhodnutí,

ovládajúcej správne súdnictvo a určenej medzami ţaloby (§ 250j ods. 1 v spojení s ods. 3

), odvolací súd by sa ani v tomto prípade nemal zaoberať námietkou nedodrţania

maximálnej zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly, pretoţe nemôţe skúmať zákonnosť

rozhodovania o porušení zákona, ktoré de facto neprebehlo. Avšak s prihliadnutím

na vyvíjajúcu sa judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. č. k. , )

a Ústavného súdu SR (č. k. -57) ohľadne charakteru a následkov nedodrţania

lehoty stanovenej na výkon daňovej kontroly § 15 ods. 17 zákona o správe daní, odvolací súd

15

vychádzajúc z okolností prejednávaného prípadu preskúma zákonnosť namietaného

procesného postupu a zaujme k tejto otázke právne stanovisko.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe daňová kontrola začala dňa 25.07.2008

a bola ukončená prerokovaním protokolu o výsledku kontroly dňa 24.08.2009. Ďalej z obsahu

spisu vyplýva, ţe správca dane poţiadal nadriadený orgán ţiadosťou zo dňa 28.11.2008

o predĺţenie lehoty na výkon daňovej kontroly, pričom Daňové riaditeľstvo SR, pracovisko

Prešov listom zo dňa 08.12.2008 správcovi dane oznámilo, ţe predlţuje lehotu na vykonanie

daňovej kontroly do 25.06.2009. Správca dane v súlade s ust. § 15 ods. 18 zákona o správe

daní listom zo dňa 15.12.2008 upovedomil ţalobcu o predĺţení lehoty na vykonanie daňovej

kontroly; zásielka s uvedeným oznámením doručovaná do vlastných rúk ţalobcu sa vrátila

správcovi dane ako nevyzdvihnutá ţalobcom v odbernej lehote (podľa záznamu na obálke bol

ţalobca upovedomený o opakovanom doručení dňa 22.12.2008). Upovedomenie o predĺţení

lehoty na vykonanie kontroly bolo ţalobcovi predloţené v rámci jeho nahliadania do spisu

dňa 28.07.2009. Z uvedeného vyplýva, ţe výkon daňovej kontroly prebiehal bez jedného dňa

dva mesiace nad časový rámec stanovený nadriadeným orgánom, pričom protokol z kontroly

bol vypracovaný dňa 09.07.2009 (v ten istý deň bol návrh protokolu expedovaný ţalobcovi

na vyjadrenie). Na základe vyjadrenia a návrhov ţalobcu na doplnenie dokazovania správca

dane vykonával ďalšie dôkazy formou miestnych zisťovaní a výsluchom navrhnutých

svedkov a skúmaním obsahu predloţených listinných dôkazov. Týmto správca dane umoţnil

ţalobcovi uplatniť svoje procesné práva pri výkone daňovej kontroly pred jej ukončením.

Z obsahu administratívneho spisu taktieţ vyplýva, ţe v priebehu daňovej kontroly

správca dane preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie výšky daňovej

povinnosti a vykonal rozsiahle dokazovanie vlastnými procesnými úkonmi a úkonmi

vykonávanými prostredníctvom doţiadaných daňových úradov; doţiadaniami na tri daňové

úrady, ktoré za účelom zadováţenia dôkazov vykonávali výsluchy svedkov, miestne

zisťovania, prijímali na základe výsluchov opatrenia a opakovali výsluchy, pokiaľ sa

z dôvodu nedostatočnej súčinnosti vyslúchaných svedkov (väčšinou sa jednalo o dodávateľov

ţalobcu) nepodarilo odstrániť rozpory, príp. potvrdiť dôkazy predloţené ţalobcom. Odvolací

súd má za to, ţe jednotlivé procesné úkony v rámci vykonávaného dokazovania prebiehali

v časovom slede bez zbytočných prieťahov, pričom treba prihliadnuť na vágne a neuspokojivé

výpovede väčšiny ţalobcových dodávateľov vo vzťahu k preverovaným nedôveryhodným

16

daňovým výdavkovým dokladom ţalobcu, čo malo za následok opakovanie niektorých

procesných úkonov a následne i predĺţenie výkonu celej daňovej kontroly.

Vo svetle týchto okolností prípadu a s prihliadnutím na zásadu primeranosti

(proporcionality) nevyhnutného zásahu do súkromnoprávnej sféry ţalobcu pri výkone daňovej

kontroly, ktorej realizáciu musel strpieť nad časový rámec stanovený zákonom, avšak

odvolací súd podotýka, vo vzťahu k účelu správy daní a záujmu demokratickej spoločnosti na

inkase daní, sa prekročenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly o dva mesiace nejaví ako

zásadné porušenie práv ţalobcu a protokol o výsledku daňovej kontroly nemoţno povaţovať

za podklad k rozhodnutiu zadováţený nezákonným spôsobom.

Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na svoje rozhodnutie č. k. ,

vyjadrujúce názor, podľa ktorého daňová kontrola po uplynutí zákonnej lehoty na jej

vykonanie môţe pokračovať iba so súhlasom dotknutého daňového subjektu. V opačnom

prípade môţe konanie správcu dane vytvoriť protiprávny stav v podobe nezákonného zásahu

orgánu verejnej správy.

Ţalobca dĺţku daňovej kontroly v jej priebehu nenamietal, ani po jej ukončení

a predkladaním ďalších dôkazov a návrhov na doplnenie dokazovania konkludentne súhlasil

s jej realizáciou. Na margo dôkazov zosumarizovaných v návrhu protokolu zo dňa

09.07.2009, predkladaného ţalobcovi na vyjadrenie, moţno dodať, ţe sa v ňom nachádzali

dôkazy vykonané správcom dane v lehote prolongovanej nadriadeným orgánom,

t. j. v zákonnej lehote.

Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysporiadal

s hodnotením zákonnosti postupu správcu dane ako i zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

odvolacieho správneho orgánu, pričom dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná.

Pre úplnosť odvolací súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, uvádza,

ţe ţalobcovi v priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly ako i následného daňového

konania neboli postupom správcu dane a ţalovaného správneho orgánu odňaté ţiadne práva

daňového subjektu vyplývajúce mu zo zásad daňového konania upravených ustanovením § 2

zákona o správe daní, prípadne zákonných oprávnení kontrolovaného daňového subjektu

podľa ust. § 15 ods. 5 zákona o správe daní. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé,

17

ţe ţalobca aktívne vyuţíval svoje procesné práva a predkladal dôkazy, navrhoval vykonanie

jednotlivých dôkazov, v čom mu správca dane vyhovel, avšak výsledok vykonaného

dokazovania ( napr. výsluch svedkyne J. R., preverovanie dodania reštauračných sluţieb

obchodnou spoločnosťou A. Poprad, s.r.o.), napriek očakávaniu ţalobcu, nepotvrdil

pravdivosť jeho tvrdení, ba naopak, skôr potvrdil objektívne podozrenie správcu dane

o nesprávnom účtovaní sporných daňových výdavkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych

orgánov v medziach odvolania, v časti námietky nedodrţania zákonnej lehoty na výkon

daňovej kontroly i nad rámec medzí ţaloby, dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu, vznesené

v odvolaní, nie sú dôvodné, a preto rozhodol podľa v spojení s

druhá veta tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení

s a . Ţalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková