Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/40/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek: 1/ I. E., bytom M.,

2/ J. U., bytom M., v dovolacom konaní právne zastúpených JUDr. Š. H., advokátom, B.,

proti odporcovi: S., IČO: X, so sídlom M., v dovolacom konaní právne zastúpeného Mgr. P.

P., advokátom, M., o neplatnosť uznesenia , ktorá sa viedla na Okresnom súde Martin pod

sp. zn. , o dovolaní navrhovateliek proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa

30. novembra 2010 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľky 1/,2/ sú povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcovi náhradu

trov dovolacieho konania 35,91€ do rúk Mgr. P. P. do troch dní od právoplatnosti tohto

uznesenia.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľky návrhom podaným 8. júla 2009 domáhali určenia neplatnosti uznesenia

zo dňa 18.06.2009 v bode 4, v bode 10 om 5 a v bode 7, prijatom na zhromaţdení vlastníkov

bytov. Svoj návrh odôvodnili tým, ţe dňa 18. júna 2009 na zhromaţdení vlastníkov bytov

bolo prijaté uznesenie, ktoré nespĺňalo zákonom predpísané kvórum na odhlasovanie

jednotlivých bodov ( ).

2

Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 15. apríla 2010 č.k. -131 návrh

navrhovateliek zamietol, a navrhovateľkám uloţil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania

v sume 0,00-€.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie navrhovateliek rozsudkom zo dňa 30. novembra

2010 sp.zn. napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil

a odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom

prvostupňového súdu v tom, ţe návrh navrhovateľky uplatnili po 15-dňovej lehote stanovenej

v . Navrhovateľky sa výsledok hlasovania z 18. júna 2009

dozvedeli dňa 22. júna 2009, čo samé v konaní potvrdili a od toho dňa im začala plynúť

15-dňová lehota na uplatnenie ich zákonného nároku na podanie návrhu na súd. Skonštatoval,

ţe navrhovateľkám lehota uplynula 7. júla 2009 a keďţe preukázateľne bol návrh podaný

8. júla 2009 ich nárok zanikol.

Proti tomuto rozsudku podali dovolanie navrhovateľky, ktoré odôvodnili vadou v

zmysle , trvali na tom, ţe svoj návrh podali včas, a preto zamietnutím

návrhu im ako účastníčkam konania bola odňatá reálna a efektívna moţnosť konať pred

súdom. Nebolo im umoţnené právne i skutkovo argumentovať k vecnej a procesnej otázke

rozhodovanej veci. Namietali, ţe neboli riadne vykonané nimi predloţené dôkazy, ktorými sa

súd ani nezaoberal. Odvolací súd bez toho, aby nariadil pojednávanie alebo akýmkoľvek

spôsobom vyhodnotil dôkazy, rozhodol a svoje rozhodnutie iba verejne vyhlásil. Mali tieţ za

to, ţe rozsudok Krajského súdu v Ţiline je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť

a nedostatok dôvodov.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu zviedol, ţe v plnom rozsahu súhlasí s rozsudkom

Okresného súdu Martin, ktorým bol návrh navrhovateliek zamietnutý, ako aj rozsudkom

Krajského súdu v Ţiline ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu. Zároveň si uplatnil si

náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. moţno napadnúť dovolaním.

3

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení aţ g/ , a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani

o prípad, ţe by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďţe dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej

alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v , ale nastáva aţ

vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v Nezistil, ani podmienky prípustnosti dovolania podľa

písm.f/ .

4

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi

odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva .

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd

je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti uplatnenia ich práv [napr. vykonávať procesné

úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť si z neho

výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), vyjadriť sa

k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( ), na to, aby im

bol doručený rozsudok do vlastných rúk ( )]. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe

by oba niţšie súdy v prejedávanej veci v prípade ţalovanej nerešpektovali niektoré z týchto

práv.

Dovolateľky v tejto súvislosti namietali nesprávne posúdenie plynutia zákonnej lehoty

na podanie návrhu na začatie konania. Posúdenie zachovania hmotnoprávnej pätnásť dňovej

lehoty na podanie návrhu na súd je právnym posúdením veci. Skutočnosť, ţe by rozhodnutie

prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, môţe byť len dôvodom

dovolania v zmysle a to v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie

dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

V dôsledku tohto posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, by prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Právnym posúdením je totiţ činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci nemá základ vo vade konania v zmysle § 237

a nespôsobuje ani zmätočnosť rozhodnutia.

K odňatiu moţnosti dovolateliek pred súdom konať malo podľa ich názoru dôjsť tým,

ţe odvolací súd konal a rozhodol bez vytýčenia pojednávania .

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať

5

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyţaduje a ani z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nemoţno vysledovať, ţe by sa malo na všetkých súdnych

inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa

na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd môţe

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, len ak je rozhodnutie nesprávne výlučne po právnej

stránke. Odvolací súd však vţdy môţe nariadiť pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné. Bez

pojednávania nemôţe odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak :

- zistí, ţe je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

- ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Je na úvahe odvolacieho senátu, v ktorých prípadoch ďalej bude povaţovať za

potrebné nariadiť pojednávanie. V zákone nie je moţné kauzisticky vypočítať všetky moţné

situácie, ktoré môţu v súdnej praxi nastať a práve naopak tým, ţe sa ponechá otázka

nariadenia pojednávania na rozhodnutí súdu v porovnaní so striktnou normatívnou úpravou,

takáto úprava bude v súlade s materiálnou stránkou právneho štátu.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací

senát nevykonával ani neopakoval dokazovanie, na súde prvého stupňa sa uskutočnilo

pojednávanie, a nie je tu ani dôleţitý verejný záujem, aby bolo vo veci nariadené

pojednávanie. Tým, ţe odvolací senát v predmetnej veci nenariadil pojednávanie a vo veci

verejne vyhlásil rozsudok dňa 30. novembra 2010 neodňal navrhovateľkám moţnosť konať

pred súdom, tak ako to má na mysli ustanovenie

K námietke dovolateliek, ţe súd nevykonal všetky potrebné dôkazy, dovolací súd

uvádza, ţe nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka alebo vykonanie

iných dôkazov ako účastníkmi navrhnutých nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi

6

moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí

výlučne súdu, a nie účastníkovi konania, a súd môţe vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú

účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( ). Ak

súd niektorý dôkaz nevykoná alebo vykoná aj iné dôkazy, neţ sú účastníkmi navrhované,

môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku

aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k vade konania v zmysle Ani prípadné

nesprávnosti pri hodnotení dôkazov nevedú k odňatiu moţnosti účastníka pred súdom konať

a nezakladajú prípustnosť dovolania podľa

Pokiaľ navrhovateľky tvrdia, ţe rozsudok odvolacieho súdu nevyhovuje

poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí z hľadiska princípov spravodlivého

procesu, a to najmä pokiaľ ide o jeho úplnosť, zrozumiteľnosť a presvedčivosť a vyvodzujú z

toho, ţe absenciou riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia im bola odňatá moţnosť konať

pred súdom, dovolací súd poukazuje na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to

uznesenie sp.zn. z 3. júla 2003 v zmysle ktorého: „Všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, ţe z tohto

aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“, ako aj na

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo 16. marca 2005, podľa

ktorého: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa

je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je

rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní

( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať

na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na

doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.“

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

7

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotoţní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen , ale aj

čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, a preto aj odôvodnenie dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu ako celok s poukazom na ustanovenia spĺňa

parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva

zaručeného v v ţiadnom prípade nemoţno

povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv navrhovateliek.

8

Keďţe prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno z ustanovení § 239 ods. 1 a 2

vyvodiť a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, ţe by konanie na súdoch niţšieho

stupňa bolo postihnuté vadami uvedenými v , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie navrhovateliek odmietol podľa v spojení s

písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľkám, ktoré úspech nemali ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd priznal odporcovi náhradu trov dovolacieho

konania, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon poskytnutej právnej sluţby

( vypracovanie vyjadrenia k dovolaniu navrhovateliek podľa § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb) vo

výške 1 x 28,50 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j.

1 x 7,41 €)] predstavuje spolu 35,91-€.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. mája 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta