Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tost/14/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera

a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom zasadnutí

v Bratislave dňa 1. júna 2011 v trestnej veci odsúdeného B. A. a spol. pre trestný čin

vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. i/ a písm. j/ Tr. zák. účinného do 1. januára

2006 a iné, prerokoval sťažnosť odsúdeného B. A. proti uzneseniu Špecializovaného trestného

súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 22. marca 2011, sp. zn. , a

takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného B. A. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, uznesením zo dňa

22. marca 2011, sp. zn. ,

uložil v bode II. odsúdenému B. A. podľa povinnosť

nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby od 13. októbra 2005 do 13. apríla 2006

a od 24. augusta 2006 do 11. novembra 2008 s tým, že na základe tohto uznesenia vydá

riaditeľ ÚZVaJS rozhodnutie o výške trov väzby.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú

rozdelil do troch bodov.

V prvom bode vo vzťahu k väzbe v období od 13. októbra 2005 do 13. apríla 2006

uviedol, že orgány činné v trestnom konaní svojím postupom spôsobili prieťahy v konaní,

čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu v Michalovciach, sp. zn. -29, zo dňa

2

15. marca 2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. -38,

zo dňa 30. marca 2006, čím boli porušené jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 1, ods. 2

a ods. 5 a , ods. 3 a ods. 4 Dohovoru. Preto

nie on by mal platiť trovy väzby štátu, ale štát by mal odškodniť zásah do jeho práv.

V druhom bode vo vzťahu k väzbe v období od 24. augusta 2006 do 11. novembra

2008 odsúdený namietal, že bol vzatý do väzby na príkaz Špeciálneho súdu, ktorý bol

zriadený v rozpore s a bol zrušený na základe nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , čím opätovne došlo k porušeniu

jeho vyššie uvedených práv.

V treťom bode odsúdený namietal zaujatosť sudcu JUDr. J. H., na ktorého podal

žalobu na ochranu osobnosti na Okresnom súde v Michalovciach. Okrem toho je v spore

na ochranu svojej osobnosti na tomto súde aj s členmi senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky 2 Toš, JUDr. J. S., JUDr. M. K. a JUDr. P. F.. Odsúdený uviedol, že je vylúčené,

aby menovaní sudcovia dokázali objektívne rozhodnúť o ním podanej sťažnosti.

Najvyšší súd po zistení, že sú splnené všetky formálne podmienky predpokladané

na podanie sťažnosti – sťažnosť podala oprávnená osoba proti

rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná a podanie bolo urobené včas, podľa § 192

ods. 1 preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie, ktoré mu

predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného B. A. nie je dôvodná.

K prvej námietke odsúdeného treba uviesť, že táto je nedôvodná. Právo na náhradu

škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov

ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené, bol oslobodený

spod obžaloby, alebo vec bola postúpená inému orgánu. Naopak, v prípade právoplatného

uznania viny má odsúdený podľa povinnosť nahradiť štátu trovy spojené

s výkonom väzby. Túto povinnosť by nemal v tom prípade, ak by rozhodnutie o jeho vzatí

do väzby bolo zrušené ako nezákonné.

3

Konkrétnu výšku trov väzby v zmysle odkazovacieho ustanovenia § 555 ods. 2

a nadväzujúcich ustanovení a nasl. , o výkone väzby,

v znení neskorších predpisov určí riaditeľ Ústavu Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Ani druhá námietka odsúdeného nie je dôvodná. Ako už správne v tejto súvislosti

uviedol Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. , z 30. decembra 2010,

z nálezu Ústavného súdu, sp. zn. , nevyplýva, že by sa jeho uverejnením

v Zbierke zákonov stali všetky doterajšie rozhodnutia Špeciálneho súdu nulitnými.

Na základe tohto nálezu prešiel výkon súdnictva plynule na základe

zo Špeciálneho súdu na Špecializovaný trestný súd dňom uverejnenia tohto nálezu v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky, keď dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov

nadobudol účinnosť o Špecializovanom trestnom súde a o zmene

niektorých zákonov.

Vo vzťahu k tretej námietke odsúdeného Najvyšší súd opäť poukazuje na vyššie

zmienené rozhodnutie iného senátu Najvyššieho súdu, sp. zn. , zo dňa

30. decembra 2010, ktorý sa touto námietkou na strane 3 tohto rozhodnutia už dostatočne

zaoberal a s ním vyslovenou argumentáciou uvedenou v tomto rozhodnutí sa Najvyšší súd

plne stotožňuje a v ďalšom na ňu len odkazuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

považoval sťažnosť odsúdeného B. A. za nedôvodnú a túto podľa § 193 ods. 1 písm. c/

zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 1. júna 2011

JUDr. Igor B u r g e r, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová