Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
517/363255.6a22a1.pdf
PDF · 180 KB
No categories available
7Cdo/28/2011
Najvyšší súd 7 Cdo 28/2011
Slovenskej republiky 7 Cdo 29/2011
U z n e s en i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Mgr. M. H.,
bývajúceho vo Z. 2/ J. H., bývajúcej vo Z., zastúpený advokátom kancelária H., K. & P. s.r.o.
B., proti odporcom 1/ Ing. M. D., bývajúcemu v B., 2/ Ing. I. M., bývajúcemu v B. , 3/ Ing.
B. S., CSc., bývajúcej v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 12 C 430/2004, o dovolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
16. decembra 2008 sp. zn. 8 Co 246/2008 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30.
septembra 2010 sp. zn. 8 Co 344/2010, takto
rozhodol:
Dovolania navrhovateľov 1/, 2/ odmieta.
Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô vo d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 12. októbra 2007 č. k. 12 C 430/2004 – 63
návrh navrhovateľov na náhradu škody podľa „zákona č. 58/1969 Zb.“ o zodpovednosti za
škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom
( ďalej len zákon č. 58/1969 Zb. ) zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
odporcov. Odporcom náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, ţe podľa uvedeného zákona
( § 18 ) je pasívne legitimovaným štát, zastúpený orgánom, ktorý mal nesprávne úradne
postupovať, prípadne orgánom, ktorý za nesprávny úradný postup zodpovedá a má
spôsobilosť byť účastníkom konania podľa procesných noriem. Štát podľa zákona č. 58/1969
Zb. zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie za súčasného splnenia v ňom
uvedených podmienok. Napriek nedostatku pasívnej legitimácie odporcov súd skúmal, či
navrhovateľom vznikla škoda ( majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch ), či sa štát dopustil
2
nesprávneho úradného postupu ( spočívajúceho v činnosti alebo nečinnosti ) a či škoda
uplatnená navrhovateľmi je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátu.
Dospel k záveru, ţe ani jeden z uvedených predpokladov nebol splnený. V konaní totiţ
nebolo preukázané, ţe by štát nedodrţal správny úradný postup t. j. ţe by nebankový subjekt
B. druţstvo B. B. vykonával činnosť, ktorú je podľa zákona č. 385/1999 Z. z. oprávnená
vykonávať len správcovská spoločnosť, nad ktorou v zmysle zákona č. 329/2000 Z. z.
vykonával dozor Úrad pre finančný trh. Správcovská spoločnosť v zmysle tohto zákona je
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromaţďovať peňaţné prostriedky od
verejnosti na základe verejnej výzvy s cieľom ich investovania do majetku vymedzeného
zákonom a z neho vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu
podielových fondov. Správcovské spoločnosti môţu mať iba formu akciovej spoločnosti, ich
základné imanie musí byť najmenej 50 000 000 Sk ( 1 659 695, 90 € ) a ich obchodné meno
musí obsahovať označenie správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť alebo správ. spol. a.
s. Uţ nahliadnutím do obchodného registra muselo byť navrhovateľom zrejmé, ţe v prípade
B. druţstvo nešlo o investičnú spoločnosť, ktorá vykonáva svoju činnosť na základe
vydávania cenných papierov ( akcie, podielové fondy ) investorom. Spoločnosť B. druţstvo
B. B. vykonávala činnosť na základe členských vkladov a zmlúv o vrátení ďalšieho
členského vkladu. Vykonávanie tejto činnosti jej štát zakázať nemohol, lebo nemohol
zasahovať do záväzkovo - právnych vzťahov, ktoré vznikli medzi navrhovateľmi
a obchodnou spoločnosťou na základe ich slobodnej vôle podľa Obchodného zákonníka.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov rozsudkom zo 16. decembra
2008 sp. zn. 8 Co 246/2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcom 1/ aţ 3/
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotoţnil so záverom súdu
prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie odporcov, pretoţe v zmysle zákona č.
58/1969 Zb. môţe byť nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom štátneho orgánu len štát, t. j. v danom prípade Slovenská republika, nie jej
jednotlivé orgány a uţ vôbec nie fyzické osoby , ktoré vykonávali funkcie ( ústavní činitelia )
v týchto štátnych orgánoch. Uviedol, ţe pri nedostatku pasívnej resp. vecnej legitimácie nie je
daná ani poučovacia povinnosť súdu voči účastníkom konania, pretoţe by nešlo o poučenie
3
o ich procesných právach a povinnostiach podľa § 5 O. s. p. , ale o poučenie o hmotnom
práve, pričom len z neho moţno vyvodiť vecnú legitimáciu. Stotoţnil sa aj so záverom
prvostupňového súdu vedúcim k zamietnutiu návrhu navrhovateľov spočívajúcemu v tom, ţe
v predmetnej veci nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátu, resp. jednotlivých jeho
orgánov, ako jedna z podmienok zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb.
Zdôraznil, ţe navrhovatelia slobodne a z vlastnej vôle v rámci zmluvnej autonómie vstúpili
do záväzkových vzťahov s druţstvom, s ktorým uzavreli zmluvy neodporujúce ţiadnemu
ustanoveniu v danom čase platného Obchodného zákonníka , prípadne Občianskeho
zákonníka a museli si byť vedomí aj rizika spojeného s poskytovaním peňaţného vkladu,
ktorým sa mali podieľať na jeho majetku resp. podnikateľskej činnosti. Štát teda v zásade
nemal moţnosť a ani povinnosť zasiahnuť do takýchto súkromno-právnych vzťahov a tým ani
do vlastníckeho práva občanov, lebo takýto zásah by bol nad rámec ochrany zaručenej
Ústavou Slovenskej republiky. Pre štátne orgány platí, ţe môţu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky ). Z toho vyplýva, ţe ani v prípade, ak by návrh smeroval voči štátu ( Slovenskej
republike ), neboli by splnené zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom jeho štátnych orgánov. O trovách konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali ( prvé ) dovolanie navrhovatelia.
Navrhli ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietali rozhodnutie bez
pojednávania a trvali na oprávnenosti uplatneného nároku na náhradu škody z uvedených
dôvodov. Uviedli, ţe štátne orgány zodpovedajú za škodu spôsobenú svojím nesprávnym
úradným postupom spočívajúcim v nevykonávaní kontroly a dozoru nad nebankovými
subjektmi a v zakázaní činnosti D. a B. druţstva ( 25.X..2002 ). Preto sa domáhajú
vyplatenia peňazí vloţených do B. druţstva v špecifikovanej výške podľa zákona č. 58/1969
Zb. ( § 18 ).
Odporcovia 1/, 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Odporkyňa 3/ vo vyjadrení k dovolaniu trvala na nedostatku pasívnej legitimácie
v konaní.
4
Okresný súd Bratislava I uznesením z 9. júna 2010 č. k. 12 C 430/2004 – 190 zmenil
uznesenie tohto súdu zo 7. apríla 2010 č. k. 12 C 430/2004 – 183 tak, ţe navrhovateľom 1/,
2/ ustanovil pre dovolacie konanie právneho zástupcu z radov advokátov Advokátsku
kanceláriu H., K. & P. s. r. o., so sídlom v B. Uviedol, ţe uznesením zo 7. apríla 2010 ( čl.
183 ), vydaným vyšším súdnym úradníkom, bolo navrhovateľom priznané oslobodenie od
súdnych poplatkov a súčasne ustanovený právny zástupca pre dovolacie konanie Centrum
právnej pomoci, Kancelária Bratislava so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 12. Proti
tomuto uzneseniu podali navrhovatelia vo výroku, ktorým bol ustanovený právny zástupca,
odvolanie. Toto odôvodnili tým, ţe o ustanovenie právneho zástupcu ţiadali len preto, aby sa
podrobili zákonu a kaţdý morálny advokát ich zastupovať odmietol. Jedine advokát P. H.
bol schopný zastupovať ich na súde a sú oprávnení sa v zmysle § 20 O. s. p. zastupovať aj
sami a neprajú si zastupovanie Centrom právnej pomoci, Kancelária Bratislava. V zmysle §
374 Ods. 4 O. s. p. sudca ich odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie
vyššieho súdneho úradníka zmenil a navrhovateľom ustanovil pre dovolacie konanie zástupcu
z radov advokátov ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) .
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. septembra 2010 sp. zn. 8 Co 344/2010
odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol. V odôvodnení
uviedol, ţe podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Právo podať
odvolanie však prináleţí len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená
ujma, ktorá vyplýva z posúdenia jeho práv a povinností a pre posúdenie ktorej je podstatné
porovnanie výsledku sporu s návrhom ( nárokom ) uplatňovaným navrhovateľom v konaní.
Prípustnosť odvolania má totiţ vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku
subjektívnu, ktorá sa viaţe na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt
toho, kto podáva odvolanie t. j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie
( hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom ),
takýmto dôvodom je skutočnosť, ţe rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po
procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.
Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdeniu objektívnej
prípustnosti odvolania. Právo podať odvolanie teda nie je dané tomu účastníkovi,
v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý
5
na svojich právach. V posudzovanej veci bol navrhovateľom na ich ţiadosť ustanovený
( uznesením zo 7. apríla 2010 ) ako zástupca pre dovolacie konanie Centrum právnej pomoci
v Bratislave. Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia odvolanie, ktorému súd v plnom
rozsahu vyhovel a uznesením z 9. júna 2010 zmenil uznesenie zo 7. apríla 2010 tak, ţe
navrhovateľom ustanovil pre dovolacie konanie právneho zástupcu z radov advokátov –
Advokátsku kanceláriu H., K. & P. s. r. o. , so sídlom v B.. Preto navrhovatelia neboli
napadnutým uznesením dotknutí na svojich právach a nebola im spôsobená ţiadna ujma,
z ktorého dôvodu neboli osobami subjektívne oprávnenými na podanie odvolania ( § 218 ods.
1 písm. b/ O. s. p.).
Proti tomuto uzneseniu ( ako aj uzneseniu súdu prvého stupňa ) podali ( druhé )
dovolanie navrhovatelia. Ţiadali ho zmeniť a ustanoviť im za právneho zástupcu Centrum
právnej pomoci Bratislava . Uviedli, ţe ich vyjadrenie , podľa ktorého by ich vedel obhajovať
len advokát JUDr. P. H., neznamenalo, ţe má byť ustanovený na ich zastupovanie
v dovolacom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
ţe dovolania podali včas účastníci konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) skúmal najskôr , či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiam, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( § 236
a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) dospel
k záveru, ţe dovolania smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je ( prvým ) dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
V zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2
O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od
právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je
dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,
vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
6
po právnej stránke zásadného významu alebo ţe ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3, 4.
Dovolaním navrhovateľov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ,
ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil
prípustnosť dovolania. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný
právny názor , od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa
neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 . Z týchto dôvodov dospel Najvyšší
súd Slovenskej republiky k záveru, ţe ( prvé ) dovolanie nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné.
( Druhé ) dovolanie navrhovateľov smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti
uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( § 239
ods. 1 písm. a/ O. s. p. ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( § 239 ods. 1 písm. b/
O. s. p. ) . Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa , ak a/ odvolací súd vyslovil vo
svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní
) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území
Slovenskej republiky. Keďţe ( druhým ) dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu,
ktorým bolo odmietnuté odvolanie ( podané neoprávnenou osobou ), teda uznesenie
odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1, 2 O. s. p.,
nemoţno prípustnosť tohto dovolania z uvedených ustanovení vyvodiť.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. , ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O. s. p. ( či to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p. ( proti rozsudku ) a podľa § 239
ods. 1, 2 O. s. p. ( proti uzneseniu ) , ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolania nie sú prípustné
podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému
7
rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku alebo uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo
vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/
aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti účastníka,
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ
prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným senátom). Navrhovatelia existenciu procesných vád
konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. nenamietali a procesné vady tejto povahy
v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolaní preto z týchto ustanovení
nevyplýva.
Z obsahu ( prvého ) dovolania proti rozsudku krajského súdu moţno vyvodiť, ţe
navrhovatelia namietali, ţe konanie je zaťaţené procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/
O. s. p. Teda, ţe im postupom odvolacieho súdu, ktorý odvolanie prejednal bez nariadenia
pojednávania, bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
Zákon č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok,
s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah prechádzajúceho znenia ustanovenia § 214
O. s. p. tak, ţe inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na
prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môţe rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 214 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný
záujem.
V ostatných prípadoch moţno o dovolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
( § 214 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 ).
Podľa § 372p ods. 1 O. s. p. na konanie začaté pred 15. októbrom 2008 sa pouţijú
predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ustanovené ďalej inak.
8
V prejednávanej veci navrhovatelia podali odvolanie 28. novembra 2007 a odvolacím
súdom bolo rozhodnuté 16. decembra 2008, teda uţ za účinnosti uvedenej novely
Občianskeho súdneho poriadku. Na danú vec v súvislosti s postupom odvolacieho súdu bolo
potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
15. októbra 2008.
Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania
podľa § 214 ods. 1 O. s. p. ( krajský súd nepovaţoval za potrebné dokazovanie dopĺňať alebo
zopakovať, súd prvého stupňa nerozhodoval podľa § 115a O. s. p. bez nariadenia
pojednávania a nariadenie pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem), odvolací súd
v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodol o odvolaní navrhovateľov bez
nariadenia pojednávania. Postupom odvolacieho súdu, plne rešpektujúcim platnú úpravu
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008, sa navrhovateľom
neodňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia
spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred
súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným
rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne
odvolanie ako podané neoprávnenou osobou ( R 23/1994 ).
Podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo
podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
V súlade s citovaným ustanovením odmietol odvolací súd odvolanie navrhovateľov
uznesením napadnutým ( druhým ) dovolaním navrhovateľov.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesením ( vydaným vyšším súdnym úradníkom ) zo
7. apríla 2010 súd prvého stupňa vyhovel ţiadosti navrhovateľov a ustanovil im zástupcu pre
dovolacie konanie ( dovolanie proti rozhodnutiu vo veci samej ) Centrum právnej pomoci ,
Kancelária Bratislava . Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia odvolanie, v ktorom
9
namietali ustanovenie im tohto právneho zástupcu a súčasne uviedli, ţe jediným advokátom,
ktorý je schopný ich zastupovať je JUDr. P. H.. Odvolaniu navrhovateľov sudca okresného
súdu ( § 374 ods. 4 O. s. p. ) v plnom rozsahu vyhovel a navrhovateľom pre dovolacie
konanie uznesením z 9. júna 2010 ustanovil nimi uvedeného právneho zástupcu . Preto
týmto uznesením neboli navrhovatelia dotknutí na svojich právach ( ustanovenie právneho
zástupcu ). Ak za tohto stavu odvolací súd odvolanie navrhovateľov ( druhým ) dovolaním
napadnutým uznesením odmietol, neodňal tým navrhovateľom moţnosť konať pred súdom
( § 237 písm. f/ O. s. p. ).
Pokiaľ navrhovatelia namietali nesprávne rozhodnutie vo veci samej ako aj vo veci
ustanovenia im zástupcu pre dovolacie konania treba uviesť, ţe ustanovenie § 237 písm. f/
O. s. p. odňatie moţnosti konať pred súdom dáva výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou
súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších
stupňov je v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţované za relevantný
dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie ( pozri § 241 ods. 2
písm. c/ O. s. p. ); samo osebe však nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/
O. s. p. Účastníkovi konania sa ním neznemoţňuje realizácia procesného oprávnenia
a neodníma sa mu moţnosť konať pred súdom ( pozri uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej
praxe č. 43/2003, 1/2003, ale aj rozhodnutia tohto súdu napr. sp. zn. 2 Cdo 282/2006,
3 Cdo 174/2005, 4 Cdo 165/2003 ).
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania proti
napadnutým rozhodnutiam nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a § 239 O. s. p. ,
ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolania v súlade
s § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiam,
proti ktorým nie je dovolanie prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou
dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutými rozhodnutiami odvolacieho súdu z hľadiska
ich vecnej správnosti.
10
V dovolacom konaní úspešným odporcom dovolací súd náhradu trov tohto konania
proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali, nepriznal, pretoţe im ţiadne trovy tohto konania
nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. júna 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta