Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/28/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s en i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Mgr. M. H.,

bývajúceho vo Z. 2/ J. H., bývajúcej vo Z., zastúpený advokátom kancelária H., K. & P. s.r.o.

B., proti odporcom 1/ Ing. M. D., bývajúcemu v B., 2/ Ing. I. M., bývajúcemu v B. , 3/ Ing.

B. S., CSc., bývajúcej v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.

zn. , o dovolaní navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

16. decembra 2008 sp. zn. a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30.

septembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolania navrhovateľov 1/, 2/ odmieta.

Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô vo d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 12. októbra 2007 č. k. – 63

návrh navrhovateľov na náhradu škody podľa „“ o zodpovednosti za

škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom

( ďalej len ) zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie

odporcov. Odporcom náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, ţe podľa uvedeného zákona

( § 18 ) je pasívne legitimovaným štát, zastúpený orgánom, ktorý mal nesprávne úradne

postupovať, prípadne orgánom, ktorý za nesprávny úradný postup zodpovedá a má

spôsobilosť byť účastníkom konania podľa procesných noriem. Štát podľa

Zb. zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie za súčasného splnenia v ňom

uvedených podmienok. Napriek nedostatku pasívnej legitimácie odporcov súd skúmal, či

navrhovateľom vznikla škoda ( majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch ), či sa štát dopustil

2

nesprávneho úradného postupu ( spočívajúceho v činnosti alebo nečinnosti ) a či škoda

uplatnená navrhovateľmi je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátu.

Dospel k záveru, ţe ani jeden z uvedených predpokladov nebol splnený. V konaní totiţ

nebolo preukázané, ţe by štát nedodrţal správny úradný postup t. j. ţe by nebankový subjekt

B. druţstvo B. B. vykonával činnosť, ktorú je podľa oprávnená

vykonávať len správcovská spoločnosť, nad ktorou v zmysle

vykonával dozor Úrad pre finančný trh. Správcovská spoločnosť v zmysle tohto zákona je

právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromaţďovať peňaţné prostriedky od

verejnosti na základe verejnej výzvy s cieľom ich investovania do majetku vymedzeného

zákonom a z neho vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu

podielových fondov. Správcovské spoločnosti môţu mať iba formu akciovej spoločnosti, ich

základné imanie musí byť najmenej 50 000 000 Sk ( 1 659 695, 90 € ) a ich obchodné meno

musí obsahovať označenie správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť alebo správ. spol. a.

s. Uţ nahliadnutím do obchodného registra muselo byť navrhovateľom zrejmé, ţe v prípade

B. druţstvo nešlo o investičnú spoločnosť, ktorá vykonáva svoju činnosť na základe

vydávania cenných papierov ( akcie, podielové fondy ) investorom. Spoločnosť B. druţstvo

B. B. vykonávala činnosť na základe členských vkladov a zmlúv o vrátení ďalšieho

členského vkladu. Vykonávanie tejto činnosti jej štát zakázať nemohol, lebo nemohol

zasahovať do záväzkovo - právnych vzťahov, ktoré vznikli medzi navrhovateľmi

a obchodnou spoločnosťou na základe ich slobodnej vôle podľa .

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov rozsudkom zo 16. decembra

2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcom 1/ aţ 3/

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotoţnil so záverom súdu

prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie odporcov, pretoţe v zmysle zákona č.

môţe byť nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom štátneho orgánu len štát, t. j. v danom prípade Slovenská republika, nie jej

jednotlivé orgány a uţ vôbec nie fyzické osoby , ktoré vykonávali funkcie ( ústavní činitelia )

v týchto štátnych orgánoch. Uviedol, ţe pri nedostatku pasívnej resp. vecnej legitimácie nie je

daná ani poučovacia povinnosť súdu voči účastníkom konania, pretoţe by nešlo o poučenie

3

o ich procesných právach a povinnostiach podľa , ale o poučenie o hmotnom

práve, pričom len z neho moţno vyvodiť vecnú legitimáciu. Stotoţnil sa aj so záverom

prvostupňového súdu vedúcim k zamietnutiu návrhu navrhovateľov spočívajúcemu v tom, ţe

v predmetnej veci nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátu, resp. jednotlivých jeho

orgánov, ako jedna z podmienok zodpovednosti za škodu podľa

Zdôraznil, ţe navrhovatelia slobodne a z vlastnej vôle v rámci zmluvnej autonómie vstúpili

do záväzkových vzťahov s druţstvom, s ktorým uzavreli zmluvy neodporujúce ţiadnemu

ustanoveniu v danom čase platného , prípadne Občianskeho

zákonníka a museli si byť vedomí aj rizika spojeného s poskytovaním peňaţného vkladu,

ktorým sa mali podieľať na jeho majetku resp. podnikateľskej činnosti. Štát teda v zásade

nemal moţnosť a ani povinnosť zasiahnuť do takýchto súkromno-právnych vzťahov a tým ani

do vlastníckeho práva občanov, lebo takýto zásah by bol nad rámec ochrany zaručenej

. Pre štátne orgány platí, ţe môţu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( Slovenskej

republiky ). Z toho vyplýva, ţe ani v prípade, ak by návrh smeroval voči štátu ( Slovenskej

republike ), neboli by splnené zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom jeho štátnych orgánov. O trovách konania rozhodol podľa

v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali ( prvé ) dovolanie navrhovatelia.

Navrhli ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietali rozhodnutie bez

pojednávania a trvali na oprávnenosti uplatneného nároku na náhradu škody z uvedených

dôvodov. Uviedli, ţe štátne orgány zodpovedajú za škodu spôsobenú svojím nesprávnym

úradným postupom spočívajúcim v nevykonávaní kontroly a dozoru nad nebankovými

subjektmi a v zakázaní činnosti D. a B. druţstva ( 25.X..2002 ). Preto sa domáhajú

vyplatenia peňazí vloţených do B. druţstva v špecifikovanej výške podľa

Zb. ( § 18 ).

Odporcovia 1/, 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Odporkyňa 3/ vo vyjadrení k dovolaniu trvala na nedostatku pasívnej legitimácie

v konaní.

4

Okresný súd Bratislava I uznesením z 9. júna 2010 č. k. – 190 zmenil

uznesenie tohto súdu zo 7. apríla 2010 č. k. – 183 tak, ţe navrhovateľom 1/,

2/ ustanovil pre dovolacie konanie právneho zástupcu z radov advokátov Advokátsku

kanceláriu H., K. & P. s. r. o., so sídlom v B. Uviedol, ţe uznesením zo 7. apríla 2010 ( čl.

183 ), vydaným vyšším súdnym úradníkom, bolo navrhovateľom priznané oslobodenie od

súdnych poplatkov a súčasne ustanovený právny zástupca pre dovolacie konanie Centrum

právnej pomoci, Kancelária Bratislava so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 12. Proti

tomuto uzneseniu podali navrhovatelia vo výroku, ktorým bol ustanovený právny zástupca,

odvolanie. Toto odôvodnili tým, ţe o ustanovenie právneho zástupcu ţiadali len preto, aby sa

podrobili zákonu a kaţdý morálny advokát ich zastupovať odmietol. Jedine advokát P. H.

bol schopný zastupovať ich na súde a sú oprávnení sa v zmysle zastupovať aj

sami a neprajú si zastupovanie Centrom právnej pomoci, Kancelária Bratislava. V zmysle §

374 Ods. 4 sudca ich odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie

vyššieho súdneho úradníka zmenil a navrhovateľom ustanovil pre dovolacie konanie zástupcu

z radov advokátov ( ) .

Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. septembra 2010 sp. zn.

odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol. V odôvodnení

uviedol, ţe podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Právo podať

odvolanie však prináleţí len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená

ujma, ktorá vyplýva z posúdenia jeho práv a povinností a pre posúdenie ktorej je podstatné

porovnanie výsledku sporu s návrhom ( nárokom ) uplatňovaným navrhovateľom v konaní.

Prípustnosť odvolania má totiţ vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku

subjektívnu, ktorá sa viaţe na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt

toho, kto podáva odvolanie t. j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie

( hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom ),

takýmto dôvodom je skutočnosť, ţe rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po

procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.

Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdeniu objektívnej

prípustnosti odvolania. Právo podať odvolanie teda nie je dané tomu účastníkovi,

v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý

5

na svojich právach. V posudzovanej veci bol navrhovateľom na ich ţiadosť ustanovený

( uznesením zo 7. apríla 2010 ) ako zástupca pre dovolacie konanie Centrum právnej pomoci

v Bratislave. Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia odvolanie, ktorému súd v plnom

rozsahu vyhovel a uznesením z 9. júna 2010 zmenil uznesenie zo 7. apríla 2010 tak, ţe

navrhovateľom ustanovil pre dovolacie konanie právneho zástupcu z radov advokátov –

Advokátsku kanceláriu H., K. & P. s. r. o. , so sídlom v B.. Preto navrhovatelia neboli

napadnutým uznesením dotknutí na svojich právach a nebola im spôsobená ţiadna ujma,

z ktorého dôvodu neboli osobami subjektívne oprávnenými na podanie odvolania ( § 218 ods.

1 písm. b/ ).

Proti tomuto uzneseniu ( ako aj uzneseniu súdu prvého stupňa ) podali ( druhé )

dovolanie navrhovatelia. Ţiadali ho zmeniť a ustanoviť im za právneho zástupcu Centrum

právnej pomoci Bratislava . Uviedli, ţe ich vyjadrenie , podľa ktorého by ich vedel obhajovať

len advokát JUDr. P. H., neznamenalo, ţe má byť ustanovený na ich zastupovanie

v dovolacom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolania podali včas účastníci konania ( ) skúmal najskôr , či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiam, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( § 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolania smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je ( prvým ) dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

V zmysle je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

6

po právnej stránke zásadného významu alebo ţe ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3, 4.

Dovolaním navrhovateľov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ,

ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil

prípustnosť dovolania. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný

právny názor , od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa

neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4 . Z týchto dôvodov dospel Najvyšší

súd Slovenskej republiky k záveru, ţe ( prvé ) dovolanie nie je podľa prípustné.

( Druhé ) dovolanie navrhovateľov smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti

uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( § 239

ods. 1 písm. a/ ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( § 239 ods. 1 písm. b/

) . Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa , ak a/ odvolací súd vyslovil vo

svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní

) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území

Slovenskej republiky. Keďţe ( druhým ) dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu,

ktorým bolo odmietnuté odvolanie ( podané neoprávnenou osobou ), teda uznesenie

odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v , ,

nemoţno prípustnosť tohto dovolania z uvedených ustanovení vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

( či to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ( proti rozsudku ) a podľa

ods. 1, 2 ( proti uzneseniu ) , ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolania nie sú prípustné

podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

7

rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku alebo uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo

vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/

aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti účastníka,

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ

prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným senátom). Navrhovatelia existenciu procesných vád

konania v zmysle aţ e/ a nenamietali a procesné vady tejto povahy

v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolaní preto z týchto ustanovení

nevyplýva.

Z obsahu ( prvého ) dovolania proti rozsudku krajského súdu moţno vyvodiť, ţe

navrhovatelia namietali, ţe konanie je zaťaţené procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/

Teda, ţe im postupom odvolacieho súdu, ktorý odvolanie prejednal bez nariadenia

pojednávania, bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

, ktorým sa mení a dopĺňa ,

s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah prechádzajúceho znenia ustanovenia § 214

tak, ţe inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na

prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môţe rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Podľa v znení účinnom od 15.októbra 2008 na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný

záujem.

V ostatných prípadoch moţno o dovolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( v znení účinnom od 15. októbra 2008 ).

Podľa na konanie začaté pred 15. októbrom 2008 sa pouţijú

predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ustanovené ďalej inak.

8

V prejednávanej veci navrhovatelia podali odvolanie 28. novembra 2007 a odvolacím

súdom bolo rozhodnuté 16. decembra 2008, teda uţ za účinnosti uvedenej novely

. Na danú vec v súvislosti s postupom odvolacieho súdu bolo

potrebné aplikovať ustanovenia v znení účinnom od

15. októbra 2008.

Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania

podľa ( krajský súd nepovaţoval za potrebné dokazovanie dopĺňať alebo

zopakovať, súd prvého stupňa nerozhodoval podľa bez nariadenia

pojednávania a nariadenie pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem), odvolací súd

v súlade s ustanovením rozhodol o odvolaní navrhovateľov bez

nariadenia pojednávania. Postupom odvolacieho súdu, plne rešpektujúcim platnú úpravu

v znení účinnom od 15. októbra 2008, sa navrhovateľom

neodňala moţnosť konať pred súdom v zmysle

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle treba

rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré

účastníkom občianskeho súdneho konania predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia

spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred

súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným

rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne

odvolanie ako podané neoprávnenou osobou ( R 23/1994 ).

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo

podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

V súlade s citovaným ustanovením odmietol odvolací súd odvolanie navrhovateľov

uznesením napadnutým ( druhým ) dovolaním navrhovateľov.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesením ( vydaným vyšším súdnym úradníkom ) zo

7. apríla 2010 súd prvého stupňa vyhovel ţiadosti navrhovateľov a ustanovil im zástupcu pre

dovolacie konanie ( dovolanie proti rozhodnutiu vo veci samej ) Centrum právnej pomoci ,

Kancelária Bratislava . Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia odvolanie, v ktorom

9

namietali ustanovenie im tohto právneho zástupcu a súčasne uviedli, ţe jediným advokátom,

ktorý je schopný ich zastupovať je JUDr. P. H.. Odvolaniu navrhovateľov sudca okresného

súdu ( ) v plnom rozsahu vyhovel a navrhovateľom pre dovolacie

konanie uznesením z 9. júna 2010 ustanovil nimi uvedeného právneho zástupcu . Preto

týmto uznesením neboli navrhovatelia dotknutí na svojich právach ( ustanovenie právneho

zástupcu ). Ak za tohto stavu odvolací súd odvolanie navrhovateľov ( druhým ) dovolaním

napadnutým uznesením odmietol, neodňal tým navrhovateľom moţnosť konať pred súdom

( ).

Pokiaľ navrhovatelia namietali nesprávne rozhodnutie vo veci samej ako aj vo veci

ustanovenia im zástupcu pre dovolacie konania treba uviesť, ţe ustanovenie § 237 písm. f/

odňatie moţnosti konať pred súdom dáva výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou

súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších

stupňov je v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţované za relevantný

dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie ( pozri § 241 ods. 2

písm. c/ ); samo osebe však nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle

Účastníkovi konania sa ním neznemoţňuje realizácia procesného oprávnenia

a neodníma sa mu moţnosť konať pred súdom ( pozri uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej

praxe č. 43/2003, 1/2003, ale aj rozhodnutia tohto súdu napr. sp. zn. ,

, ).

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania proti

napadnutým rozhodnutiam nemoţno vyvodiť z ustanovenia a ,

ani z ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolania v súlade

s v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiam,

proti ktorým nie je dovolanie prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutými rozhodnutiami odvolacieho súdu z hľadiska

ich vecnej správnosti.

10

V dovolacom konaní úspešným odporcom dovolací súd náhradu trov tohto konania

proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali, nepriznal, pretoţe im ţiadne trovy tohto konania

nevznikli ( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. júna 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta