Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/1/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu

v právnej veci ţalobcu: Krajský prokurátor v Banskej Bystrici, Partizánska cesta č. 1,

975 62 Banská Bystrica proti ţalovanému: Správa katastra Zvolen, Študentská č. 12,

960 01 Zvolen, za účasti ďalších účastníkov: 1/ O. D., nar. X., bytom K., zastúpenej

advokátom U.&P., s.r.o., so sídlom Z., 2/ S., s.r.o., so sídlom Z., IČO: X., zastúpeného

advokátom U.&P., s.r.o., so sídlom Z., 3/ J. K., nar. X., bytom Z., zastúpeného JUDr. M. V.,

B.B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. V 2846/2008 z 29. októbra 2008,

o odvolaní spoločnosti S., s.r.o., so sídlom Z. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -59 zo dňa 24. septembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -59 zo dňa 24. septembra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e : 

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie ţalovanej

č. V 2846/2008 z 29. októbra 2008 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak

s odôvodnením, ţe po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu

predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku, ďalej len „ “) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru,

ţe ţaloba je dôvodná. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, ţalovaná Správa

katastra Zvolen povolila vklad vlastníckeho práva pre O. D. k bytu č. X. na štvrtom poschodí

vo vchode č. X. bytového domu vo Zvolene na ulici L. Fullu súp. č. X., nachádzajúceho sa

v bytovom dome na pozemku parc. č. X. v k. ú. M. ako aj k spoluvlastníckemu podielu

na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, a to

na základe kúpnej zmluvy medzi predávajúcim S. s.r.o., so sídlom Z. a kupujúcou O. D.

Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29. októbra 2008. Proti rozhodnutiu o povolení

vkladu podal dňa 01. marca 2010 prokurátor krajskej prokuratúry protest, ktorému

Katastrálny úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím číslo: zo dňa 6.4.2010, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 03.05.2010, nevyhovel. Na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovanej č. V 2846/2008 z 29. októbra 2008 podal preto prokurátor ţalobu v súlade s ust.

.

Skutkové okolnosti neboli sporné: predmetom prevodu vlastníckeho práva bol byt,

ktorého predávajúcim bol jeho vlastník, pôvodne vlastník celého bytového domu. V čase

prevodu bol byt prenajatý na základe nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, pričom kupujúcim

nebol nájomca. Sporná bola právna otázka, či predávajúci bol obmedzený v nakladaní

s predávaným bytom v zmysle o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý poskytuje ochranu nájomníkom

bytov v nájomných vzťahoch zaloţených zmluvami na dobu neurčitú. Podľa právneho názoru

krajského súdu ţiadne ustanovenie zákona o vlastníctve bytov nezuţuje platnosť tohto

ustanovenia len pre niektorých vlastníkov bytových domov, takţe platí pre všetkých

vlastníkov bez rozdielu, či je to štát, obec alebo súkromná osoba. Kaţdý vlastník bytového

domu, ktorý sa rozhodne byty v ňom odpredať, je zákonom obmedzený pri nakladaní s nimi

tak, ţe tie byty, ktoré sú prenajaté na dobu neurčitú, nemôţe predať iným osobám ako ich

310Sžr/1/2011

nájomcom. Ţalovaný bol podľa § 31 katastrálneho zákona povinný skúmať, či je prevodca

oprávnený s bytom nakladať, t.j. či byt prevádza na nájomníka, alebo či byt prevádza na iného

ako nájomníka, avšak ide o byt, ktorý v čase prevodu nie je prenajatý na dobu neurčitú.

Ţalovaný sa týmto ustanovením neriadil, pretoţe vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia, ţe § 16 ods. 1 sa nevzťahuje na predávajúceho, lebo nie je osobou uvedenou

v § 17 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a nebol ani zaloţený

subjektom uvedeným v tomto ustanovení. Zákon ale obmedzenie vlastníkov bytových domov

uvedené v § 16 ods. 1 predať byt prenajatý na dobu neurčitú inému ako nájomcovi, v ţiadnom

svojom ustanovení nezuţuje len na niektorých vlastníkov. Podľa zákonnej konštrukcie

po predaji prvého z bytov v bytovom dome sa pôvodný vlastník bytového domu stáva uţ len

vlastníkom zvyšných bytov a spoluvlastníkom príslušných podielov na spoločných častiach,

zariadeniach a príslušenstve bytového domu a pozemku a toto obmedzenie sa vzťahuje

na neho aj ako na vlastníka bytu v predmetnom bytovom dome.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, ţe ţalovaný rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2

písm. a/ zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

Proti rozsudku krajského súdu podal ďalší účastník v 2. rade S., s.r.o. včas odvolanie

a ţiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu v celom rozsahu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu v celom rozsahu

zamietne a zaviaţe ţalovaného na náhradu trov konania. Odvolanie podal z dôvodu, ţe

v konaní došlo k vadám uvedeným v tým, ţe súd prvého stupňa nesprávne

vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne

zistil skutkový stav, ako aj tým, ţe ako účastníkovi konania mu súd svojím postupom odňal

moţnosť konať pred súdom, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieţ jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

V odvolaní uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie súdu je okrem iného aj zmätočné

a nezrozumiteľné, pretoţe neobsahuje odôvodnenie, z ktorého by bolo moţné vyvodiť, akými

úvahami bol súd prvého stupňa pri posudzovaní námietky absencie moţnosti krajského súdu

zaoberať sa podanou ţalobou vedený, aké skutočnosti boli pre rozhodnutie prvostupňového

súdu smerodajné a z akého dôvodu. Ďalej uviedol, ţe moţno konštatovať, ţe nájom bytu je

chránený, ale aj s poukazom na ust. článku 20 nemoţno

vlastníka bytu nútiť, aby previedol byt do vlastníctva nájomcu, ktorý o to ani nemá skutočný

záujem. Takýto výklad by popieral jednu zo základných zloţiek vlastníckeho práva, a to

ius disponendi. Opakovane však vznáša námietku absencie moţnosti súdu zaoberať sa

podanou ţalobou. Má za to, ţe v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka

vyčerpania všetkých opravných prostriedkov, pretoţe prokurátor nevyuţil moţnosť podať

proti rozhodnutiu o nevyhovení jeho protestu odvolanie, hoci bol o moţnosti podania

opravného prostriedku riadne poučený. Namietal tieţ, ţe hoci v priebehu súdneho konania

namietal protiústavnosť výkladu ust. § 16 ods. 1 prvá veta zákona o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov a súd sa aj touto námietkou v ústnom odôvodnení rozhodnutia

zaoberal, v písomnom vyhotovení rozhodnutia o tejto námietke nie je ani zmienka. V závere

poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu, podľa ktorých všetky práva a povinnosti upravené

zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sú viazané na vlastníkov bytov,

bytových domov a nebytových priestorov, t j. na subjekty vlastníctva.

Krajský prokurátor vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť. Jeho odôvodnenie povaţuje za jasné, logické a zrozumiteľné, vystihujúce podstatu

pochybenia ţalovaného. Preto povaţuje za potrebné reagovať iba na namietanú absenciu

moţnosti súdu vecne sa zaoberať podanou ţalobou. Uviedol, ţe protest prokurátora je

právnym prostriedkom dozoru prokurátora na zabezpečenie jemu zverenej ochrany verejného

záujmu. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora majú právo podať odvolanie len účastníci

konania (§ 27 ods. 1 písm. c/ zákona o prokuratúre). Prokurátor nemá právo podať odvolanie.

Prokurátor má právo podať priamo ţalobu podľa v spojení s

ods. 5 a to v dvojmesačnej lehote od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

o nevyhovení protestu prokurátora. Splnenie podmienok pre podanie ţaloby prokurátor

preukazuje protestom prokurátora podaným proti ţalobou napádanému rozhodnutiu orgánu

verejnej správy a rozhodnutím o nevyhovení protestu, čo bolo v prejednávanej veci splnené.

Poukázal tieţ na to, ţe právna úprava vzťahujúca sa na prvý prevod vlastníctva bytu –

z vlastníka pôvodne celého bytového domu na fyzickú osobu nájomcu s nájomnou zmluvou

uzavretou na dobu neurčitú, je tak jasná a precízna, ţe zabezpečuje aj predchádzanie

zbytočným súdnym sporom, ktoré však vznikajú práve preto, ţe katastrálne úrady povoľujú

takéto vklady vlastníckych práv k bytom na základe absolútne neplatných právnych úkonov.

Ţalovaný sa k odvolaniu vyjadril prípisom zo dňa 09.12.2010. Uviedol, ţe dôvody

odvolania povaţuje za vecne a právne dôvodné. Má za to, ţe pri prevode bytu a zavkladovaní

predmetnej zmluvy správa katastra ani spoločnosť S., s.r.o. nekonali v rozpore s ust. §16

ods. 1 Z.z v platnom znení, keď súkromnoprávne vzťahy, ktorých

účastníkmi boli predávajúci a kupujúci, sú zaloţené na individuálnej autonómii a zmluvnej

slobode. Názor súdu o obmedzení vlastníka bytu predať prenajatý byt na dobu neurčitú inému

ako nájomcovi povaţuje za nesprávny a porušenie len zákonného predkupného práva

zakotveného v druhá veta v platnom znení má

za následok len relatívnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú správa katastra neprihliada.

Takýto výklad by znamenal, ţe pokiaľ by nájomcovi nezanikla nájomná zmluva na dobu

neurčitú, vlastník bytu by nemohol vôbec nakladať s bytom a tento byt by musel vlastniť aj

proti svojej vôli, čo by bolo v rozpore s SR ako aj s .

Okrem toho porušenie predmetného zákonného ustanovenia spôsobuje podľa jeho názoru len

relatívnu neplatnosť zmluvy, ktorú nebol povinný z úradnej moci ţalovaný v katastrálnom

konaní skúmať a s touto skutočnosťou sa krajský súd vôbec nezaoberal. V prípade absolútnej

neplatnosti by nájomca bytu poţíval vyššiu zákonnú ochranu ako vlastník bytu a ak by

nájomca neprejavil záujem o odkúpenie bytu za cenu stanovenú vlastníkom, vlastník by bol

obmedzený v moţnosti akokoľvek nakladať s bytom. Aj podľa vyjadrenia Ústredného orgánu

štátnej správy na úseku katastra ÚGKK SR č. LPO-1575/2009 Va zo dňa 20.04.2009, ktoré sa

nachádza v spisovom materiáli, správy katastra v rámci konania o vklade neskúmajú

skutočnosti, či predávajúci predáva byt nájomcovi, a ţalovaný nevidí dôvod, prečo by mal

v tomto konaní postupovať odlišným spôsobom. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu zrušil alebo ho zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietne.

K odvolaniu sa vyjadril aj ďalší účastník v 3. rade J. K., ktorý navrhol, aby odvolací

súd podané odvolanie odmietol, alternatívne rozsudok krajského súdu ako vecne správny

potvrdil. Namietal, ţe odvolanie môţe podať vedľajší účastník iba za predpokladu,

ţe z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom

a vedľajším účastníkom ( a ). Odvolanie však neobsahuje také skutočnosti

a označenie takého právneho predpisu, z ktorého by vyplýval určitý spôsob vyrovnania medzi

ţalovanou Správou katastra vo Zvolene a účastníkom konania 2/ S., s.r.o., a preto povaţuje

za správne a zákonné podané odvolanie odmietnuť.

Podľa preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,

ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada,

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy

piatej časti „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam

a postupom správnych orgánov“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu, rozhodnutie ţalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, pričom napadnuté rozhodnutie ţalovaného skúmal najmä z toho pohľadu, či sa

krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe a či z takto

vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

ţalovaného a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (

v spojení s ) vec prejednal, pričom senát odvolacieho súdu jednomyseľne dospel

k záveru, ţe odvolaniu nemoţno priznať úspech. Preto napadnutý rozsudok ako vecne

správny podľa a potvrdil. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 08.06.2011 (§ 156

ods. 1 a ods. 3 ).

Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal námietkou, ţe súd nemal ţalobu vecne

prejednať, pretoţe bola podaná bez toho, aby prokurátor vyčerpal všetky riadne opravné

prostriedky. Odvolateľ konkrétne namietal, ţe prokurátor nevyuţil moţnosť podať odvolanie

proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici číslo: zo dňa 6.4.2010

o nevyhovení protestu prokurátora proti rozhodnutiu Správy katastra Zvolen č. V 2846/2008

zo dňa 29.10.2008, hoci toto rozhodnutie obsahovalo aj poučenie o moţnosti podať proti

nemu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Úrad geodézie, kartografie a katastra

SR cestou Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom

krajského súdu, ţe táto skutočnosť nebránila meritórnemu prejednaniu ţaloby, pretoţe podľa

§ 27 ods.1 písm. c/ zákona o prokuratúre, proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môţu

odvolať alebo podať rozklad iba účastníci konania, pričom prokurátor v tomto konaní

postavenie účastníka konania nemá, a preto nemôţe podať ani odvolanie. Pre podanú ţalobu

prokurátora je preto relevantné iba ustanovenie , podľa ktorého prokurátor

môţe podať ţalobu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo

vyhovené protestu, čo bolo v prejednávanej veci splnené.

Rovnako neobstojí námietka účastníka v 3. rade, ţe účastník v 2. rade v postavení

vedľajšieho účastníka nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania, pretoţe nebola splnená

podmienka podľa , ţe vedľajší účastník môţe podať odvolanie iba vtedy,

ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom

a vedľajším účastníkom. Podľa účastníkom konania o ţalobe prokurátora je

prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom

stupni. To znamená, ţe spoločnosť S., s.r.o., ktorá bola účastníkom v správnom konaní, má aj

v tomto konaní postavenie účastníka konania, a nie vedľajšieho účastníka v zmysle .

Odvolanie bolo preto podané včas oprávnenou osobou, a nebol zákonný dôvod na jeho

odmietnutie, ako to navrhoval účastník v 3. rade.

Pokiaľ ide o podstatu prejednávanej veci, odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu

ţalovaný rozhodol nezákonne, ak rozhodol o povolení vkladu na základe absolútne

neplatného právneho úkonu, ktorým je kúpna zmluva uzavretá medzi vlastníkom bytu,

spoločnosťou S., s.r.o. so sídlom Z. a pani O. D. Nemoţno prijať názor ţalovaného, ţe

v tomto prípade ide len o relatívnu neplatnosť, na ktorú správny orgán ex offo neprihliada,

pretoţe tu ide o neplatnosť právneho úkonu podľa pre rozpor

so zákonom s dôsledkom absolútnej neplatnosti, na ktorú bol ţalovaný povinný prihliadnuť.

Výklad ustanovenia v znení neskorších predpisov, ako ho

uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia je jasný, jednoznačný a zrozumiteľný,

preto k nemu niet čo dodať. Rovnako pokiaľ ide o citáciu relevantných právnych predpisov,

odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Skutočnosť, či sa na daný

prípad vzťahuje alebo nevzťahuje aj cenové obmedzenie v zmysle § 17 cit. zákona, nemá

ţiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 16. Rozhodnutie najvyššieho

súdu, ktoré odvolateľ pripojil k odvolaniu, rieši len otázku ceny pri prevode bytu a je na danú

vec neaplikovateľné. Odvolací súd sa nestotoţňuje ani s názorom odvolateľa, ţe obmedzenie

vyplývajúce pre vlastníka bytu z ustanovenia § 16 by bolo protiústavné. Napokon v tomto

prípade nájomnú zmluvu uzavrel vlastník s nájomcom na dobu neurčitú dňa 01.09.1996, teda

za účinnosti s predvídateľným právnym dôsledkom tohto právneho

úkonu. Ani námietku, ţe krajský súd sa v odôvodnení písomného vyhotovenia rozhodnutia

na rozdiel od ústneho odôvodnenia nezaoberal namietanou protiústavnosťou ustanovenia § 16

cit. zákona, nepovaţoval odvolací súd vo vzťahu k výsledku sporu za relevantnú, nakoľko

nejde o vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd stotoţnil so záverom krajského súdu,

ţe rozhodnutie ţalovaného, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva k bytu č. X. v bytovom

dome v Z. na ul. Ľ. Fullu súp. č. X., nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. X. k. ú. M.,

vrátane spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam, zariadeniam domu a pozemku

v prospech O. D. na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy z 13. augusta 2008 podľa

pre rozpor so zákonom bolo nezákonné, preto napadnutý

rozsudok podľa v spojení s ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa

v spojení s , a tak, ţe účastníkom konania právo na ich

náhradu nepriznal, pretoţe ţalovaní neboli úspešní a ţalobcovi právo na náhradu trov

nevzniklo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. júna 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková