Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)edc/364241.4abc6c.pdf
PDF · 175.6 KB
No categories available
10Sžr/1/2011
Najvyšší súd 10Sžr/1/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu
v právnej veci ţalobcu: Krajský prokurátor v Banskej Bystrici, Partizánska cesta č. 1,
975 62 Banská Bystrica proti ţalovanému: Správa katastra Zvolen, Študentská č. 12,
960 01 Zvolen, za účasti ďalších účastníkov: 1/ O. D., nar. X., bytom K., zastúpenej
advokátom U.&P., s.r.o., so sídlom Z., 2/ S., s.r.o., so sídlom Z., IČO: X., zastúpeného
advokátom U.&P., s.r.o., so sídlom Z., 3/ J. K., nar. X., bytom Z., zastúpeného JUDr. M. V.,
B.B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. V 2846/2008 z 29. októbra 2008,
o odvolaní spoločnosti S., s.r.o., so sídlom Z. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 24S/58/2010-59 zo dňa 24. septembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 24S/58/2010-59 zo dňa 24. septembra 2010 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie ţalovanej
č. V 2846/2008 z 29. októbra 2008 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak
s odôvodnením, ţe po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len „ OSP“) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru,
ţe ţaloba je dôvodná. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, ţalovaná Správa
katastra Zvolen povolila vklad vlastníckeho práva pre O. D. k bytu č. X. na štvrtom poschodí
vo vchode č. X. bytového domu vo Zvolene na ulici L. Fullu súp. č. X., nachádzajúceho sa
v bytovom dome na pozemku parc. č. X. v k. ú. M. ako aj k spoluvlastníckemu podielu
na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, a to
na základe kúpnej zmluvy medzi predávajúcim S. s.r.o., so sídlom Z. a kupujúcou O. D.
Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 29. októbra 2008. Proti rozhodnutiu o povolení
vkladu podal dňa 01. marca 2010 prokurátor krajskej prokuratúry protest, ktorému
Katastrálny úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím číslo: UPo 3/2010 zo dňa 6.4.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 03.05.2010, nevyhovel. Na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovanej č. V 2846/2008 z 29. októbra 2008 podal preto prokurátor ţalobu v súlade s ust.
Skutkové okolnosti neboli sporné: predmetom prevodu vlastníckeho práva bol byt,
ktorého predávajúcim bol jeho vlastník, pôvodne vlastník celého bytového domu. V čase
prevodu bol byt prenajatý na základe nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, pričom kupujúcim
nebol nájomca. Sporná bola právna otázka, či predávajúci bol obmedzený v nakladaní
s predávaným bytom v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý poskytuje ochranu nájomníkom
bytov v nájomných vzťahoch zaloţených zmluvami na dobu neurčitú. Podľa právneho názoru
krajského súdu ţiadne ustanovenie zákona o vlastníctve bytov nezuţuje platnosť tohto
ustanovenia len pre niektorých vlastníkov bytových domov, takţe platí pre všetkých
vlastníkov bez rozdielu, či je to štát, obec alebo súkromná osoba. Kaţdý vlastník bytového
domu, ktorý sa rozhodne byty v ňom odpredať, je zákonom obmedzený pri nakladaní s nimi
tak, ţe tie byty, ktoré sú prenajaté na dobu neurčitú, nemôţe predať iným osobám ako ich
310Sžr/1/2011
nájomcom. Ţalovaný bol podľa § 31 katastrálneho zákona povinný skúmať, či je prevodca
oprávnený s bytom nakladať, t.j. či byt prevádza na nájomníka, alebo či byt prevádza na iného
ako nájomníka, avšak ide o byt, ktorý v čase prevodu nie je prenajatý na dobu neurčitú.
Ţalovaný sa týmto ustanovením neriadil, pretoţe vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia, ţe § 16 ods. 1 sa nevzťahuje na predávajúceho, lebo nie je osobou uvedenou
v § 17 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a nebol ani zaloţený
subjektom uvedeným v tomto ustanovení. Zákon ale obmedzenie vlastníkov bytových domov
uvedené v § 16 ods. 1 predať byt prenajatý na dobu neurčitú inému ako nájomcovi, v ţiadnom
svojom ustanovení nezuţuje len na niektorých vlastníkov. Podľa zákonnej konštrukcie
po predaji prvého z bytov v bytovom dome sa pôvodný vlastník bytového domu stáva uţ len
vlastníkom zvyšných bytov a spoluvlastníkom príslušných podielov na spoločných častiach,
zariadeniach a príslušenstve bytového domu a pozemku a toto obmedzenie sa vzťahuje
na neho aj ako na vlastníka bytu v predmetnom bytovom dome.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, ţe ţalovaný rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2
písm. a/ OSP zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
Proti rozsudku krajského súdu podal ďalší účastník v 2. rade S., s.r.o. včas odvolanie
a ţiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu v celom rozsahu a vec
mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu v celom rozsahu
zamietne a zaviaţe ţalovaného na náhradu trov konania. Odvolanie podal z dôvodu, ţe
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP tým, ţe súd prvého stupňa nesprávne
vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, ako aj tým, ţe ako účastníkovi konania mu súd svojím postupom odňal
moţnosť konať pred súdom, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieţ jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
V odvolaní uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie súdu je okrem iného aj zmätočné
a nezrozumiteľné, pretoţe neobsahuje odôvodnenie, z ktorého by bolo moţné vyvodiť, akými
úvahami bol súd prvého stupňa pri posudzovaní námietky absencie moţnosti krajského súdu
zaoberať sa podanou ţalobou vedený, aké skutočnosti boli pre rozhodnutie prvostupňového
súdu smerodajné a z akého dôvodu. Ďalej uviedol, ţe moţno konštatovať, ţe nájom bytu je
chránený, ale aj s poukazom na ust. článku 20 Ústavy Slovenskej republiky nemoţno
vlastníka bytu nútiť, aby previedol byt do vlastníctva nájomcu, ktorý o to ani nemá skutočný
záujem. Takýto výklad by popieral jednu zo základných zloţiek vlastníckeho práva, a to
ius disponendi. Opakovane však vznáša námietku absencie moţnosti súdu zaoberať sa
podanou ţalobou. Má za to, ţe v danom prípade nebola splnená zákonná podmienka
vyčerpania všetkých opravných prostriedkov, pretoţe prokurátor nevyuţil moţnosť podať
proti rozhodnutiu o nevyhovení jeho protestu odvolanie, hoci bol o moţnosti podania
opravného prostriedku riadne poučený. Namietal tieţ, ţe hoci v priebehu súdneho konania
namietal protiústavnosť výkladu ust. § 16 ods. 1 prvá veta zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov a súd sa aj touto námietkou v ústnom odôvodnení rozhodnutia
zaoberal, v písomnom vyhotovení rozhodnutia o tejto námietke nie je ani zmienka. V závere
poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu, podľa ktorých všetky práva a povinnosti upravené
zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sú viazané na vlastníkov bytov,
bytových domov a nebytových priestorov, t j. na subjekty vlastníctva.
Krajský prokurátor vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť. Jeho odôvodnenie povaţuje za jasné, logické a zrozumiteľné, vystihujúce podstatu
pochybenia ţalovaného. Preto povaţuje za potrebné reagovať iba na namietanú absenciu
moţnosti súdu vecne sa zaoberať podanou ţalobou. Uviedol, ţe protest prokurátora je
právnym prostriedkom dozoru prokurátora na zabezpečenie jemu zverenej ochrany verejného
záujmu. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora majú právo podať odvolanie len účastníci
konania (§ 27 ods. 1 písm. c/ zákona o prokuratúre). Prokurátor nemá právo podať odvolanie.
Prokurátor má právo podať priamo ţalobu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ OSP v spojení s §250
ods. 5 OSP a to v dvojmesačnej lehote od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o nevyhovení protestu prokurátora. Splnenie podmienok pre podanie ţaloby prokurátor
preukazuje protestom prokurátora podaným proti ţalobou napádanému rozhodnutiu orgánu
verejnej správy a rozhodnutím o nevyhovení protestu, čo bolo v prejednávanej veci splnené.
Poukázal tieţ na to, ţe právna úprava vzťahujúca sa na prvý prevod vlastníctva bytu –
z vlastníka pôvodne celého bytového domu na fyzickú osobu nájomcu s nájomnou zmluvou
uzavretou na dobu neurčitú, je tak jasná a precízna, ţe zabezpečuje aj predchádzanie
zbytočným súdnym sporom, ktoré však vznikajú práve preto, ţe katastrálne úrady povoľujú
takéto vklady vlastníckych práv k bytom na základe absolútne neplatných právnych úkonov.
Ţalovaný sa k odvolaniu vyjadril prípisom zo dňa 09.12.2010. Uviedol, ţe dôvody
odvolania povaţuje za vecne a právne dôvodné. Má za to, ţe pri prevode bytu a zavkladovaní
predmetnej zmluvy správa katastra ani spoločnosť S., s.r.o. nekonali v rozpore s ust. §16
ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z v platnom znení, keď súkromnoprávne vzťahy, ktorých
účastníkmi boli predávajúci a kupujúci, sú zaloţené na individuálnej autonómii a zmluvnej
slobode. Názor súdu o obmedzení vlastníka bytu predať prenajatý byt na dobu neurčitú inému
ako nájomcovi povaţuje za nesprávny a porušenie len zákonného predkupného práva
zakotveného v §16 ods. 1 druhá veta zákona č. 182/1993 Z. z. v platnom znení má
za následok len relatívnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú správa katastra neprihliada.
Takýto výklad by znamenal, ţe pokiaľ by nájomcovi nezanikla nájomná zmluva na dobu
neurčitú, vlastník bytu by nemohol vôbec nakladať s bytom a tento byt by musel vlastniť aj
proti svojej vôli, čo by bolo v rozpore s Ústavou SR ako aj s §123 Občianskeho zákonníka.
Okrem toho porušenie predmetného zákonného ustanovenia spôsobuje podľa jeho názoru len
relatívnu neplatnosť zmluvy, ktorú nebol povinný z úradnej moci ţalovaný v katastrálnom
konaní skúmať a s touto skutočnosťou sa krajský súd vôbec nezaoberal. V prípade absolútnej
neplatnosti by nájomca bytu poţíval vyššiu zákonnú ochranu ako vlastník bytu a ak by
nájomca neprejavil záujem o odkúpenie bytu za cenu stanovenú vlastníkom, vlastník by bol
obmedzený v moţnosti akokoľvek nakladať s bytom. Aj podľa vyjadrenia Ústredného orgánu
štátnej správy na úseku katastra ÚGKK SR č. LPO-1575/2009 Va zo dňa 20.04.2009, ktoré sa
nachádza v spisovom materiáli, správy katastra v rámci konania o vklade neskúmajú
skutočnosti, či predávajúci predáva byt nájomcovi, a ţalovaný nevidí dôvod, prečo by mal
v tomto konaní postupovať odlišným spôsobom. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu zrušil alebo ho zmenil tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietne.
K odvolaniu sa vyjadril aj ďalší účastník v 3. rade J. K., ktorý navrhol, aby odvolací
súd podané odvolanie odmietol, alternatívne rozsudok krajského súdu ako vecne správny
potvrdil. Namietal, ţe odvolanie môţe podať vedľajší účastník iba za predpokladu,
ţe z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom (§ 93 a § 201 OSP). Odvolanie však neobsahuje také skutočnosti
a označenie takého právneho predpisu, z ktorého by vyplýval určitý spôsob vyrovnania medzi
ţalovanou Správou katastra vo Zvolene a účastníkom konania 2/ S., s.r.o., a preto povaţuje
za správne a zákonné podané odvolanie odmietnuť.
Podľa § 244 ods. 1 OSP preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 OSP sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
rozsudok krajského súdu, rozhodnutie ţalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, pričom napadnuté rozhodnutie ţalovaného skúmal najmä z toho pohľadu, či sa
krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uvedenými v ţalobe a či z takto
vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
ţalovaného a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote
(§ 204 ods. 1 OSP) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202
v spojení s § 250s OSP) vec prejednal, pričom senát odvolacieho súdu jednomyseľne dospel
k záveru, ţe odvolaniu nemoţno priznať úspech. Preto napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 08.06.2011 (§ 156
ods. 1 a ods. 3 OSP).
Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal námietkou, ţe súd nemal ţalobu vecne
prejednať, pretoţe bola podaná bez toho, aby prokurátor vyčerpal všetky riadne opravné
prostriedky. Odvolateľ konkrétne namietal, ţe prokurátor nevyuţil moţnosť podať odvolanie
proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici číslo: UPo 3/2010 zo dňa 6.4.2010
o nevyhovení protestu prokurátora proti rozhodnutiu Správy katastra Zvolen č. V 2846/2008
zo dňa 29.10.2008, hoci toto rozhodnutie obsahovalo aj poučenie o moţnosti podať proti
nemu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Úrad geodézie, kartografie a katastra
SR cestou Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom
krajského súdu, ţe táto skutočnosť nebránila meritórnemu prejednaniu ţaloby, pretoţe podľa
§ 27 ods.1 písm. c/ zákona o prokuratúre, proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môţu
odvolať alebo podať rozklad iba účastníci konania, pričom prokurátor v tomto konaní
postavenie účastníka konania nemá, a preto nemôţe podať ani odvolanie. Pre podanú ţalobu
prokurátora je preto relevantné iba ustanovenie § 250 ods. 5 OSP, podľa ktorého prokurátor
môţe podať ţalobu do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo
vyhovené protestu, čo bolo v prejednávanej veci splnené.
Rovnako neobstojí námietka účastníka v 3. rade, ţe účastník v 2. rade v postavení
vedľajšieho účastníka nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania, pretoţe nebola splnená
podmienka podľa § 201 OSP, ţe vedľajší účastník môţe podať odvolanie iba vtedy,
ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom. Podľa § 250 ods. 6 OSP účastníkom konania o ţalobe prokurátora je
prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom
stupni. To znamená, ţe spoločnosť S., s.r.o., ktorá bola účastníkom v správnom konaní, má aj
v tomto konaní postavenie účastníka konania, a nie vedľajšieho účastníka v zmysle § 93 OSP.
Odvolanie bolo preto podané včas oprávnenou osobou, a nebol zákonný dôvod na jeho
odmietnutie, ako to navrhoval účastník v 3. rade.
Pokiaľ ide o podstatu prejednávanej veci, odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu
ţalovaný rozhodol nezákonne, ak rozhodol o povolení vkladu na základe absolútne
neplatného právneho úkonu, ktorým je kúpna zmluva uzavretá medzi vlastníkom bytu,
spoločnosťou S., s.r.o. so sídlom Z. a pani O. D. Nemoţno prijať názor ţalovaného, ţe
v tomto prípade ide len o relatívnu neplatnosť, na ktorú správny orgán ex offo neprihliada,
pretoţe tu ide o neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor
so zákonom s dôsledkom absolútnej neplatnosti, na ktorú bol ţalovaný povinný prihliadnuť.
Výklad ustanovenia § 16 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako ho
uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia je jasný, jednoznačný a zrozumiteľný,
preto k nemu niet čo dodať. Rovnako pokiaľ ide o citáciu relevantných právnych predpisov,
odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Skutočnosť, či sa na daný
prípad vzťahuje alebo nevzťahuje aj cenové obmedzenie v zmysle § 17 cit. zákona, nemá
ţiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 16. Rozhodnutie najvyššieho
súdu, ktoré odvolateľ pripojil k odvolaniu, rieši len otázku ceny pri prevode bytu a je na danú
vec neaplikovateľné. Odvolací súd sa nestotoţňuje ani s názorom odvolateľa, ţe obmedzenie
vyplývajúce pre vlastníka bytu z ustanovenia § 16 by bolo protiústavné. Napokon v tomto
prípade nájomnú zmluvu uzavrel vlastník s nájomcom na dobu neurčitú dňa 01.09.1996, teda
za účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z. s predvídateľným právnym dôsledkom tohto právneho
úkonu. Ani námietku, ţe krajský súd sa v odôvodnení písomného vyhotovenia rozhodnutia
na rozdiel od ústneho odôvodnenia nezaoberal namietanou protiústavnosťou ustanovenia § 16
cit. zákona, nepovaţoval odvolací súd vo vzťahu k výsledku sporu za relevantnú, nakoľko
nejde o vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd stotoţnil so záverom krajského súdu,
ţe rozhodnutie ţalovaného, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva k bytu č. X. v bytovom
dome v Z. na ul. Ľ. Fullu súp. č. X., nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. X. k. ú. M.,
vrátane spoluvlastníckeho podielu k spoločným častiam, zariadeniam domu a pozemku
v prospech O. D. na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy z 13. augusta 2008 podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom bolo nezákonné, preto napadnutý
rozsudok podľa § 219 OSP v spojení s § 246c OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 250k ods. 1 OSP
v spojení s § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 246c OSP tak, ţe účastníkom konania právo na ich
náhradu nepriznal, pretoţe ţalovaní neboli úspešní a ţalobcovi právo na náhradu trov
nevzniklo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. júna 2011
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková