Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d89/375306.885fac.pdf
PDF · 196.36 KB
No categories available
1Sžr/26/2010
Najvyšší súd 1Sžr/26/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľa: P., s. r. o., IČO: X., so sídlom P., proti
odporcovi: Správa katastra Martin, so sídlom ul. Severná 15, 036 01 Martin, za účasti: V.,
bytom M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu v katastrálnom konaní,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 11. októbra 2010, č.
k. 23Sp/32/2010–28, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
11. októbra 2010, č. k. 23Sp/32/2010–28 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím zo dňa 06.05.2009 č. V 2192/2008 odporca podľa § 31 ods. 3 zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len
„zák. č. 162/1995 Z.z.“) zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam
dotknutým začatým vkladovým konaním.
Svoje zamietavé rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že po začatí konania bolo toto
prerušené za účelom odstránenia zistených nedostatkov:
1. Podľa § 30 ods. 4 písm. g/ zák. č. 162/1995 Z.z. prílohou návrhu na vklad je dohoda
o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov. Uvedený nedostatok
je potrebné odstrániť spôsobom, že záložca – V. dodatočne schváli právny úkon.
2. Spoločnosť P., s.r.o. je podľa Zmluvy o úvere zastúpená mandatárom p. P., ale
plnomocenstvo udelené štatutárnym orgánom spoločnosti na zastupovanie tejto
spoločnosti pri uzatváraní zmlúv daným mandatárom netvorí prílohu návrhu na vklad.
Správa katastra preto požadovala predložiť uvedené plnomocenstvo.
V zákonom stanovenej lehote 30 dní neboli odstránené nedostatky konania uvedené
v rozhodnutí o prerušení konania, a preto odporca konanie zastavil. V nadväzujúcom
odvolacom konaní odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové
konanie s tým právnym názorom, že odporca, po zistení absolútnej neplatnosti dohody
o plnomocenstve, obsiahnutej v úverovej zmluve zo dňa 10.10.2007, a teda po zistení
nedostatku oprávnenia záložcu, advokáta Mgr. T., nakladať s nehnuteľnosťami, evidovaným
na LV č. X., k. ú. B., v súlade s ustanovením § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z., v nadväznosti
na ustanovenie § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z., mal konanie o návrhu na vklad záložného
práva zamietnuť, a nie konanie prerušiť a vyžadovať schválenie právneho úkonu. Ak je
právny úkon absolútne neplatný, z takéhoto právneho úkonu nenastanú právne následky ani
dodatočným schválením.
Na základe tohto názoru prvostupňový správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku napadnutého rozhodnutia a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností zamietol.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu na Krajský súd v Žiline
opravný prostriedok.
Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je vecne správne. Preto ho podľa § 250q
ods. 2 OSP potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že sa stotožnil so záverom
správneho orgánu, že vo vkladovom konaní nebolo predložené platné a účinné
plnomocenstvo, ktoré by účastníčka konania V. udelila tretej osobe, v danom prípade Mgr. T.,
advokátovi so sídlom v B., a ktoré by umožňovalo uzavrieť za záložného dlžníka zmluvu
o zriadení záložného práva a podať súčasne aj návrh na vklad takejto zmluvy na príslušný
kataster. Krajský súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v preskúmavanej veci
plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, bolo spísané priamo v zmluve o úvere bez
ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom.
Z obsahu celého kontextu zmluvy o úvere a jej podpisovania nie je zrejmé, akú vôľu mienil
dlžník prejaviť podpísaním zmluvy. Účastníčka konania predmetnú úverovú zmluvu
podpísala a podpisom vyhlásila, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
ktorú sú súčasťou úverovej zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržovať
a súčasne podpisom potvrdila prevzatie týchto podmienok. Uviedol, že neboli predložené
všeobecné podmienky na ktoré sa predmetná zmluva o úvere odvoláva. Nemožno tvrdiť, že
dlžník podpísaním zmluvy o úvere mienil uzavrieť a vyjadril určito a zrozumiteľne vôľu
uzavrieť zmluvu o plnomocenstve s tam označeným advokátom Mgr. K., a to z toho dôvodu,
že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že mal možnosť prejaviť slobodnú vôľu
aj pri výbere advokáta, ktorý mal hájiť výlučne len jeho záujmy.
Krajský súd ďalej poukázal na skutočnosť, že práve P., s.r.o. ako právnickú osobu
v konaniach vo veci zaplatenia nesplatených úverov aj pred Krajským súdom v Žiline
v obchodných veciach zastupuje a v minulosti zastupoval práve Mgr. K. Krajský súd sa teda
stotožnil s právnym názorom správneho orgánu, že z predložených listinných dôkazov
a z predloženej zmluvy o úvere nevyplýva, že by zástupca za záložného dlžníka mohol v jeho
mene uzavrieť záložnú zmluvu, ktorá bolo predmetom vkladového konania. Taktiež je toho
názoru, že formulácia splnomocnenia vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť bližšie
špecifikované na liste vlastníctva, je neurčitá, nakoľko v danom prípade splnomocnenec ani
splnomocniteľ v čase uzatvárania dohody o plnomocenstve nevedeli s akými konkrétnymi
nehnuteľnosťami sa bude nakladať a vo vzťahu ku ktorým konkrétnym nehnuteľnostiam bude
uzavretá záložná zmluva. Krajský súd teda skonštatoval, že takého dojednanie je neurčité
a spôsobuje neplatnosť právneho úkonu a dospel tiež k záveru, že v danom prípade
navrhovateľ nepreukázal existenciu platnej dohody medzi dlžníkom a Mgr. K. podľa § 31
Občianskeho zákonníka. V prípade, že by aj takáto dohoda o plnomocenstve medzi nimi
existovala, skutočnosť, že Mgr. K. zastupuje práve záložného veriteľa v sporových konaniach
o zaplatenie nesplatených úverov pred Krajským súdom v Žiline, by sa podľa názoru súdu
takáto dohoda o plnomocenstve priečila dobrým mravom, nakoľko nie je možné, aby advokát
nestranne zastupoval záložného dlžníka, keď zastupuje aj v iných konania záložného veriteľa.
III.
Odvolanie navrhovateľa/ stanoviská
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie z 28.10.2010
(č. l. 32) v celom rozsahu, ktoré odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 OSP. Podľa jeho názoru
odporca i krajský súd vec nesprávne právne posúdili.
Podľa názoru navrhovateľa plná moc v úverovej zmluve spĺňa všetky náležitosti
vyžadované Občianskym zákonníkom, a keďže bola splnená zákonom predpísaná písomná
forma, možno ju považovať za platnú. Vyplýva z nej jednoznačný zámer dlžníka
splnomocniť Mgr. K. pre prípad insolventnosti dlžníka na uzatvorenie záložnej zmluvy
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka. V čase podpisu navrhovateľ nevyžadoval
od dlžníka predloženie listov vlastníctva, pretože od podpisu úverovej zmluvy
po insolventnosť často ubehne dlhšie časové obdobie a dochádza k rýchlym prevodom
nehnuteľností za účelom ukracovania veriteľa.
Na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia
nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú
identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade, ak z obsahu
dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený
zriaďovať záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu. Plná moc
je platným právnym úkonom, pretože je v písomnej forme, konajúce osoby pripojili svoje
podpisy na jednej listine a z udeleného plnomocenstva je zrejmý rozsah zástupcovho
oprávnenia konať v mene a na účet zastúpeného.
K obmedzeniu voľby dlžníka na výber splnomocneného zástupcu uviedol, že dlžník
neprejavil svoj nesúhlas s Mgr. K., neodmietol udelenie takejto plnej moci, ani túto plnú moc
neskôr neodvolal.
Krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil, že rozhodnutie odporcu bolo
zákonné, pretože podľa navrhovateľa sú Úverová zmluva, Udelené plnomocenstvo, ako
aj Záložná zmluva platné.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal o uloženie povinnosti odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy
konania.
Odporca sa k podanému odvolaniu proti rozsudku krajského súdu nevyjadril.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 v spojení s § 250l ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
v texte rozsudku len „OSP“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia
§ 201 v spoj. s ust. § 250s OSP odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250ja
ods. 2 v spoj. s ust. 250l ods. 2) jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne
správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným
v § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2
OSP umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie
dôvody).
Z administratívneho spisu Najvyšší súd zistil, že navrhovateľ uzavrel zmluvu o úvere
dňa 10.10.2007 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako veriteľ s dlžníkom V..
Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 8.000 Sk, dlžník sa zaviazal vrátiť túto
sumu zvýšenú o poplatok vo výške 7.600 Sk. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že dlžník
splnomocnil advokáta Mgr. T., aby za účelom zabezpečenia jeho záväzku voči veriteľovi na
základe úverovej zmluvy uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho
zákonníka k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste
vlastníctva, vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy ako formu zabezpečenia
splnenia úveru s tým, že pokiaľ nesplní riadne a včas podmienky úverovej zmluvy do
dodatočne poskytnutej lehoty jeden mesiac od uzavretia zmluvy, berie na vedomie, že veriteľ
sa stáva výlučným vlastníkom jeho nehnuteľností.
Splnomocnenie bolo udelené na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať
za účelom uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi
na základe úverovej zmluvy, zostávajúci z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva,
vrátane nákladov preukázateľne vynaložených za účelom jej zabezpečenia a vykonania
príslušného zápisu. Dojednanie o plnomocenstve s klauzulou „plnomocenstvo prijímam“
je podpísané Mgr. T.K.. Podpis dlžníka bol overený dňa 08.10.2007. Dátum podpisu zmluvy
je deň, v ktorý mal dlžník prevziať finančnú hotovosť od mandatára navrhovateľa. Následne
bola uzavretá záložná zmluva podľa § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi
navrhovateľom a dlžníkom v zastúpení advokátom Mgr. T.K.
Najvyšší súd ďalej zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou
činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého
neoddeliteľnou súčasťou je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje
zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako.
Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená
prostredníctvom ustanovenia § 250ja ods. 7 OSP.
Podľa § 250ja ods. 7 OSP platí, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje
ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom,
môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení
uvedie.
Na základe hore citovaného ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje
na svoj rozsudok zo dňa 10.01.2008 sp. zn. 8Sžo/30/2007 zverejnený v plnom rozsahu
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia.
Najvyšší súd tu konštatuje podobnosť skutkového stavu v prejednávanej veci
s rozsudkom 8Sžo/30/2007 najmä v tom, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného
práva v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere uzavretej medzi
navrhovateľom v pozícii záložného veriteľa na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka,
najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie vyčíslenej
istiny úveru a poplatku, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných
platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia.
Text odôvodnenia hore uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu sa ďalej v príslušnom
rozsahu uvádza.
„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok podľa § 219 OSP ako vecne správny je treba potvrdiť.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa tretej hlavy piatej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam
správnych orgánov.
Podľa § 250q ods. 2 OSP o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie
§ 250j ods. 5 platí obdobne.
............. [súd skutkové podrobnosti prípadu ďalej uvedené v rozsudku 8Sžo/30/2007
vzhľadom na ich irelevanciu k prejednávanej veci necituje] .........
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom.
Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri
nálezy Ústavného súdu SR napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom
štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú
mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať,
uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva
k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra,
záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam
v katastri.
Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“)
je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach
k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve
zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva
a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva
k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku
obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom,
ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len „právo
k nehnuteľnosti“). Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv
k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä
pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu,
na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu
národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území
a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach
(§ 2 katastrálneho zákona).
V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom
vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu
správu na úseku katastra v územnom obvode okresu.
Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené
v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 28
ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra.
Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu
je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2
katastrálneho zákona).
V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne
a obsahuje:
a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť
právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých
právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré
má byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri,
10 1Sžr/26/2010
e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu
na iné osoby podľa osobitného predpisu.
Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:
a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte
vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo
k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľností,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická
osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,
h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa
osobitného predpisu.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy,
a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený
v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné
a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
Podľa ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada
správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené správa
katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti
návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda
právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno
podať opravný prostriedok. Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia
o povolení vkladu všetkým účastníkom konania (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona). V zmysle
§ 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
11 1Sžr/26/2010
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra,
ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra
podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pri skúmaní
platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje
zákonom alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom, a to najmä, či:
a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,
b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným
zástupcom,
c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme
notárskej zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom
na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu
s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní
s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách vyššie citovaných ustanovení
katastrálneho zákona a vyhlášky preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel
k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom
(condicio sine qua non). Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv
k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych
inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike
sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony.
Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napr. podľa
Občianskeho a obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa
hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu
podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného
práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená,
12 1Sžr/26/2010
že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom
do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu
a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv
k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie
o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza
nehnuteľnosť.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu
účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,
na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré
má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu
vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení
§ 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách
ustanovenia § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,
pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.) posudzuje
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na vklad.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo
rozhodnutia štátneho orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo
zo zákona, na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa
toho rozlišujeme:
1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu,
či iného štátneho orgánu,
2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie).
Pri zmluvnom zastúpení rozlišujeme:
13 1Sžr/26/2010
a) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto
zmluvu dohodou o plnomocenstve (§ 23). Za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú
právny vzťah zastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavreté
medzi klientom a advokátom,
b) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný
predmetom a obsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia;
c) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.
V súdenom prípade plnomocenstvo (ako jednostranný právny úkon preukazujúci
existenciu právneho vzťahu zastúpenia) bolo spísané priamo v zmluve o úvere (v strede textu),
bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom
a klientom. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je nejasné akú vôľu mienil dlžník
prejaviť podpísaním zmluvy. Zmluvu podpísal 08.03.2006 (pozri dátum podpisu zmluvy),
s tým, že vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a zároveň tieto spolu so zmluvou prevzal. Všeobecné
podmienky zmluvy k návrhu na vklad pripojené neboli.
Na tieto všeobecné podmienky na body 15. a 16. sa odvoláva zmluva pri splnomocnení
veriteľa dlžníkom na všetky úkony vykonať sa majúce v centrálnom depozitári cenných
papierov SR, a.s. Samotné plnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je. Platný právny úkon
podľa § 37 Občianskeho zákonníka je, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda
vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Vôľa bez jej prejavu
nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti
neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho
úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité
na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný
jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Je možné súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, že dohoda o plnomocenstve
je dvojstranný právny úkon a ani dokazovaním nebolo zistené, že takáto zmluva platne bola
uzavretá, ktorej existenciu malo prezentovať plnomocenstvo uvedené v zmluve. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu nie je možné odstrániť rozpor, čo mienil podpisom úverovej zmluvy,
okrem súhlasu s prijatou sumou a o jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlasu
14 1Sžr/26/2010
so všeobecnými podmienkami zmluvy (ktoré zmluva o plnomocenstve neobsahuje), dlžník
prejaviť.
Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, každý má právo
na poskytnutie právnej pomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta.
Takáto slobodná voľba advokáta v skutočnosti mohla byť obmedzená, ak v pred tlači
úverovej zmluvy, v textovej časti na rovnakej strane na ktorej sa uzatvárajú zmluvné
podmienky pre poskytnutú výšku úveru a podmienky jej vrátenia sa v samostatnej časti textu
uvádza konkrétny advokát, ktorý má na základe plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa.
Ako vyššie v rozsudku je uvedené nie je možné jednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník
podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve a už vonkoncom nie,
že tým mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere advokáta, ktorý háji jeho záujmy.
Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v zmluvách o úvere je použitá forma
zabezpečenia úveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k dlžníkovej nehnuteľnosti
s doložkou, že v prípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa vrátený, nadobudne veriteľ
„úplné“ vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že dojednanie prevodu práva
ako obligačného zabezpečovacieho inštitútu má v zásade len funkciu zabezpečovaciu a nie
funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného
vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď
sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom,
podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka neplatné.
Napokon najvyšší súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení
záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom
zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako
nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa
podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný
a nežiaduci.
15 1Sžr/26/2010
Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu
o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je potrebné však posúdiť
aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť.
V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej
sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho
celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia
povinného z úverovej zmluvy.
Preto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa,
že týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými
mravmi.
Z horeuvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu je
v súlade so zákonom a krajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil.“ [koniec citácie
rozsudku zo dňa 10.01.2008 sp. zn. 8Sžo/30/2007].
Vzhľadom na to, že právne vyhodnotenie účinkov plnomocenstva, ktoré mal dlžník
údajne udeliť v prejednávanej katastrálnej veci svojmu zástupcovi, tvorí jadro veci spornej
medzi účastníkmi, s prihliadnutím na hore uvedené detailné právne závery ako
aj na to, že citovaný rozsudok sa vysporiadal s podstatnou časťou odvolacích námietok
navrhovateľa, sa konajúci senát Najvyššieho súdu k nim bližšie už nevyjadruje.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok navrhovateľa ako aj argumentácie odporkyne, a tiež s prihliadnutím
na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom
rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/30/2007, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod,
aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného
skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si
argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 OSP
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
16 1Sžr/26/2010
O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa
§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého úspešnému
navrhovateľovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2
OSP rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný
záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná
možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 OSP (úprava vzťahov týkajúcich
sa evidencie nehnuteľností vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné
v súlade s ust. § 250i ods. 1 OSP vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba
pojednávanie nariadiť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok
(§ 246c ods. 1 OSP).
V Bratislave 21. júna 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Petra Slezáková