Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/17/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného I. G., pre trestný čin

vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák. a iné účinného do 31. júla 2001,

o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 1. júna 2011, sp. zn.

, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 21. júna 2011 takto

rozhodol:

Podľa účinného do 1. januára 2006 sa napadnuté

uznesenie z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením krajského súdu senát tohto súdu podľa

za použitia účinného do 31. decembra 2005 rozhodol, že predseda senátu

JUDr. P. S. a členka senátu JUDr. D. W. nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného

konania v trestnej veci obžalovaného I. G. vedenej u krajského súdu pod sp. zn. .

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obžalovaného osobne nepoznajú a necítia sa voči nemu

zaujatí a pre ich vylúčenie z vykonávania úkonov chýba zákonný dôvod.

Proti tomuto uzneseniu obžalovaný I. G. zahlásil sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení

do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 207 p.v.), pričom včas podanú sťažnosť odôvodnil

v osobitnom podaní. V dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že naďalej trvá na svojej obave

z nestrannosti sudcov JUDr. S. a JUDr. W.. Vytýka súdu, že namietaní sudcovia sa vôbec

nevyjadrili k tej časti jeho námietky, kde uviedol, že po jeho vylúčení trestnej veci

na samostatné konanie verejne vyhlásili vo veci, sp. zn. , v roku 2010 rozsudok,

kde ho označili za páchateľa trestného činu vraždy Ing. J. K., čím porušili jeho právo

na tzv. prezumpciu neviny. O tomto sa dozvedel až pri študovaní spisu dňa 17. mája 2011.

Týmto výrokom senát u neho vzbudil obavu z ich nestrannosti, nakoľko práve títo dvaja majú

rozhodovať o jeho vine v tomto konaní. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci F. N. versus S. z 27. februára 2007. Vzhľadom

k tomu považuje svoje námietky voči predsedovi senátu i členke senátu za opodstatnené

a navrhuje, aby najvyšší súd rozhodol o ich vylúčení z vykonávania úkonov v jeho trestnej

veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách § 564 ods. 4 a ods. 5 teraz účinného

( v znení neskorších predpisov), ako súd

rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku konštatuje, že sťažnosť je prípustná a bola

podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote. Na základe toho v zmysle § 147

ods. 1 písm. a/, písm. b/ účinného do 1. januára 2006 (ďalej len ) preskúmal

správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať

sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru,

že sťažnosti obžalovaného I. G. je potrebné vyhovieť aj keď z iných dôvodov,

než sú uvedené v dôvodoch jeho sťažnosti.

V prvom rade považuje najvyšší súd za potrebné uviesť, že v napadnutom uznesení

senát krajského súdu použil pri rozhodovaní o námietkach obžalovaného ustanovenia §§ 30

a 31 Opomenul prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2009

uvedené v nového , podľa ktorého ustanovenia § a 32

sa po 31. januári 2009 použijú aj v konaniach podľa § 564 ods. 3 až ods. 5; ustanovenia §§ 30

a 31 v znení účinnom do 31. decembra 2005 sa v týchto prípadoch

nepoužijú.

Ku zmene došlo na základe

z 3. decembra 2008, ktorým boli novelizované niektoré ustanovenia

() a ktorý nadobudol účinnosť od 1. februára 2009.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer

k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa , veta prvá, námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť

bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.

Podľa o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých

dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená

bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup súdu

v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch

ako dôvodoch podľa § 31.

V posudzovanej veci bola obžaloba podaná na Krajskom súde v Trnave začiatkom

júna 2002 a pod sp. zn bola pridelená na vybavenie predsedovi senátu

JUDr. P. S., ktorý aj v senáte, ktorému predsedal dvakrát rozhodol rozsudkom

o vine obžalovaného I. G., avšak oba rozsudky boli aj na základe odvolania obžalovaného

uzneseniami najvyššieho súdu zrušené a vec bola vrátená krajskému súdu,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po tom, ako najvyšší súd druhýkrát

zrušil odsudzujúci rozsudok, sa členkou senátu stala JUDr. D. W., ktorá sa zúčastnila

aj neverejného zasadnutia 12. mája 2008, kedy senát uznesením podľa

vylúčil zo spoločného konania trestnú vec obžalovaného I. G. na samostatné konanie

a rozhodnutie.

Vylúčená vec obžalovaného sa vedie na krajskom súde pod sp. zn. .

Na základe opatrenia predsedníčky krajského súdu z 18. marca 2011 pod Spr. 192/11

(č. l. 171) bol po odchode členky pôvodného senátu Mgr. A. M. určený ako tretí člen senátu

JUDr. I. I. a trestnú vec obžalovaného prejednáva senát v zložení JUDr. P. S. ako predseda

senátu a JUDr. D. W. a JUDr. I. I., ako členovia senátu.

Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že obžalovaný I. G., ktorý

sa v súčasnosti nachádza vo väzbe v inej trestnej veci, zaslal 5. mája 2011 súdu žiadosť

o možnosť naštudovania spisu a vyhotovenie fotokópií spisu, pretože od posledného

pojednávania uplynula už dlhšia doba.

Z úradného záznamu na č. l. 205 vyplýva, že dňa 17. mája 2011 bol o 09.00 hod.

predvedený obžalovaný I. G. za účelom štúdia trestného spisu, pričom štúdium spisu ukončil

o 11.55 hod. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný sa najneskôr 17. mája 2011 dozvedel

zloženie senátu, ktorý bude prejednávať jeho trestnú vec. Pokiaľ teda mal výhrady

voči predsedovi senátu a členke senátu, mal možnosť vzniesť námietku voči menovaným

už pri študovaní spisového materiálu. Svoje námietky zaujatosti však vzniesol až na hlavnom

pojednávaní 1. júna 2011. Námietky obžalovaného neboli vznesené bezodkladne,

ako to vyžaduje vyššie citované ustanovenie , preto senát krajského súdu

o takto vznesenej námietke obžalovaného vzhľadom na ustanovenie

nemal vôbec konať a rozhodovať.

V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že zo strany obžalovaného išlo o námietky

procesného charakteru, o ktorých sa taktiež nekoná, o čom mal senát obžalovaného poučiť

a ďalej vo veci konať. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku obžalovaného, najvyšší súd len poukazuje

na doterajšiu súdnu prax, podľa ktorej ak sa viedlo spoločné konanie proti viacerým

spolupáchateľom a neskôr došlo k vylúčeniu jedného alebo viacerých spolupáchateľov

na samostatné konanie ( ), nepôjde o prejudikovanie viny, ak súd

v odsudzujúcom rozsudku, ktorý sa týka ďalších (nevylúčených) spolupáchateľov, v znení

skutkovej vety uvedie vecnú súvislosť konania vylúčeného spolupáchateľa (doteraz)

neodsúdeného, s konaním ostatných spolupáchateľov. Táto okolnosť nezakladá dôvod

na vylúčenie sudcov, ktorí majú prerokovať vec proti vylúčenému spolupáchateľovi. Na veci

v tomto smere nemôže nič zmeniť ani obžalovaným citované rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd rozhodol o sťažnosti

obžalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, bez toho aby bolo

potrebné vo veci vydať nové rozhodnutie.

Záverom najvyšší súd pripomína, že v posudzovanej veci je potrebné postupovať

dôsledne pri dodržiavaní všetkých základných zásad trestného konania. Platí to najmä

pri príprave hlavného pojednávania ( ), kedy bude musieť predseda senátu

urobiť všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie zdarného priebehu hlavného pojednávania.

V posudzovanej veci to znamená, že je potrebné na hlavné pojednávanie predvolať nielen

obžalovaného, ale aj poškodeného, svedkov a znalcov, ktorých považuje súd za potrebné na

hlavnom pojednávaní osobne vypočuť a vykonať všetko preto, aby vo veci mohol senát

meritórne rozhodnúť. Ide o reštančnú vec ešte z roku 2002, a preto je povinnosťou súdu, aby

vec prejednal čo najrýchlejšie ( ).

Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. júna 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová