Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e17/381692.760445.pdf
PDF · 101.6 KB
No categories available
5Tost/17/2011
N a j v y š š í s ú d 5 Tost 17/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného I. G., pre trestný čin
vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. zák. a iné účinného do 31. júla 2001,
o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 1. júna 2011, sp. zn.
6T 1/2008, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 21. júna 2011 takto
rozhodol:
Podľa § 149 ods. 1 Trestného poriadku účinného do 1. januára 2006 sa napadnuté
uznesenie z r u š u j e.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením krajského súdu senát tohto súdu podľa § 30 ods. 1 Tr. por.
za použitia § 31 ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 rozhodol, že predseda senátu
JUDr. P. S. a členka senátu JUDr. D. W. nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného
konania v trestnej veci obžalovaného I. G. vedenej u krajského súdu pod sp. zn. 6T 1/2008.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obžalovaného osobne nepoznajú a necítia sa voči nemu
zaujatí a pre ich vylúčenie z vykonávania úkonov chýba zákonný dôvod.
Proti tomuto uzneseniu obžalovaný I. G. zahlásil sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení
do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č. l. 207 p.v.), pričom včas podanú sťažnosť odôvodnil
v osobitnom podaní. V dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že naďalej trvá na svojej obave
z nestrannosti sudcov JUDr. S. a JUDr. W.. Vytýka súdu, že namietaní sudcovia sa vôbec
nevyjadrili k tej časti jeho námietky, kde uviedol, že po jeho vylúčení trestnej veci
na samostatné konanie verejne vyhlásili vo veci, sp. zn. 1 T 13/02, v roku 2010 rozsudok,
kde ho označili za páchateľa trestného činu vraždy Ing. J. K., čím porušili jeho právo
na tzv. prezumpciu neviny. O tomto sa dozvedel až pri študovaní spisu dňa 17. mája 2011.
Týmto výrokom senát u neho vzbudil obavu z ich nestrannosti, nakoľko práve títo dvaja majú
rozhodovať o jeho vine v tomto konaní. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci F. N. versus S. z 27. februára 2007. Vzhľadom
k tomu považuje svoje námietky voči predsedovi senátu i členke senátu za opodstatnené
a navrhuje, aby najvyšší súd rozhodol o ich vylúčení z vykonávania úkonov v jeho trestnej
veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách § 564 ods. 4 a ods. 5 teraz účinného
Trestného poriadku (zák. č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), ako súd
rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku konštatuje, že sťažnosť je prípustná a bola
podaná oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote. Na základe toho v zmysle § 147
ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) preskúmal
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať
sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru,
že sťažnosti obžalovaného I. G. je potrebné vyhovieť aj keď z iných dôvodov,
než sú uvedené v dôvodoch jeho sťažnosti.
V prvom rade považuje najvyšší súd za potrebné uviesť, že v napadnutom uznesení
senát krajského súdu použil pri rozhodovaní o námietkach obžalovaného ustanovenia §§ 30
a 31 Tr. por. Opomenul prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2009
uvedené v § 567c ods. 1 nového Trestného poriadku, podľa ktorého ustanovenia §§ 31 a 32
sa po 31. januári 2009 použijú aj v konaniach podľa § 564 ods. 3 až ods. 5; ustanovenia §§ 30
a 31 Trestného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2005 sa v týchto prípadoch
nepoužijú.
Ku zmene došlo na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/2008 Z. z.
z 3. decembra 2008, ktorým boli novelizované niektoré ustanovenia Trestného poriadku
(zák. č. 301/2005 Z. z.) a ktorý nadobudol účinnosť od 1. februára 2009.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca
alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať
pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer
k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Podľa § 31 ods. 4 Tr. por., veta prvá, námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť
bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia.
Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých
dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená
bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup súdu
v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch
ako dôvodoch podľa § 31.
V posudzovanej veci bola obžaloba podaná na Krajskom súde v Trnave začiatkom
júna 2002 a pod sp. zn 1T 13/2002 bola pridelená na vybavenie predsedovi senátu
JUDr. P. S., ktorý aj v senáte, ktorému predsedal dvakrát rozhodol rozsudkom
o vine obžalovaného I. G., avšak oba rozsudky boli aj na základe odvolania obžalovaného
uzneseniami najvyššieho súdu zrušené a vec bola vrátená krajskému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po tom, ako najvyšší súd druhýkrát
zrušil odsudzujúci rozsudok, sa členkou senátu stala JUDr. D. W., ktorá sa zúčastnila
aj neverejného zasadnutia 12. mája 2008, kedy senát uznesením podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
vylúčil zo spoločného konania trestnú vec obžalovaného I. G. na samostatné konanie
a rozhodnutie.
Vylúčená vec obžalovaného sa vedie na krajskom súde pod sp. zn. 6T 1/2008.
Na základe opatrenia predsedníčky krajského súdu z 18. marca 2011 pod Spr. 192/11
(č. l. 171) bol po odchode členky pôvodného senátu Mgr. A. M. určený ako tretí člen senátu
JUDr. I. I. a trestnú vec obžalovaného prejednáva senát v zložení JUDr. P. S. ako predseda
senátu a JUDr. D. W. a JUDr. I. I., ako členovia senátu.
Z predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že obžalovaný I. G., ktorý
sa v súčasnosti nachádza vo väzbe v inej trestnej veci, zaslal 5. mája 2011 súdu žiadosť
o možnosť naštudovania spisu a vyhotovenie fotokópií spisu, pretože od posledného
pojednávania uplynula už dlhšia doba.
Z úradného záznamu na č. l. 205 vyplýva, že dňa 17. mája 2011 bol o 09.00 hod.
predvedený obžalovaný I. G. za účelom štúdia trestného spisu, pričom štúdium spisu ukončil
o 11.55 hod. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný sa najneskôr 17. mája 2011 dozvedel
zloženie senátu, ktorý bude prejednávať jeho trestnú vec. Pokiaľ teda mal výhrady
voči predsedovi senátu a členke senátu, mal možnosť vzniesť námietku voči menovaným
už pri študovaní spisového materiálu. Svoje námietky zaujatosti však vzniesol až na hlavnom
pojednávaní 1. júna 2011. Námietky obžalovaného neboli vznesené bezodkladne,
ako to vyžaduje vyššie citované ustanovenie § 31 ods. 4 Tr. por., preto senát krajského súdu
o takto vznesenej námietke obžalovaného vzhľadom na ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por.
nemal vôbec konať a rozhodovať.
V tejto súvislosti najvyšší súd pripomína, že zo strany obžalovaného išlo o námietky
procesného charakteru, o ktorých sa taktiež nekoná, o čom mal senát obžalovaného poučiť
a ďalej vo veci konať. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku obžalovaného, najvyšší súd len poukazuje
na doterajšiu súdnu prax, podľa ktorej ak sa viedlo spoločné konanie proti viacerým
spolupáchateľom a neskôr došlo k vylúčeniu jedného alebo viacerých spolupáchateľov
na samostatné konanie (§ 23 ods. 1 Tr. por.), nepôjde o prejudikovanie viny, ak súd
v odsudzujúcom rozsudku, ktorý sa týka ďalších (nevylúčených) spolupáchateľov, v znení
skutkovej vety uvedie vecnú súvislosť konania vylúčeného spolupáchateľa (doteraz)
neodsúdeného, s konaním ostatných spolupáchateľov. Táto okolnosť nezakladá dôvod
na vylúčenie sudcov, ktorí majú prerokovať vec proti vylúčenému spolupáchateľovi. Na veci
v tomto smere nemôže nič zmeniť ani obžalovaným citované rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd rozhodol o sťažnosti
obžalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, bez toho aby bolo
potrebné vo veci vydať nové rozhodnutie.
Záverom najvyšší súd pripomína, že v posudzovanej veci je potrebné postupovať
dôsledne pri dodržiavaní všetkých základných zásad trestného konania. Platí to najmä
pri príprave hlavného pojednávania (§ 201 ods. 3 Tr. por.), kedy bude musieť predseda senátu
urobiť všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie zdarného priebehu hlavného pojednávania.
V posudzovanej veci to znamená, že je potrebné na hlavné pojednávanie predvolať nielen
obžalovaného, ale aj poškodeného, svedkov a znalcov, ktorých považuje súd za potrebné na
hlavnom pojednávaní osobne vypočuť a vykonať všetko preto, aby vo veci mohol senát
meritórne rozhodnúť. Ide o reštančnú vec ešte z roku 2002, a preto je povinnosťou súdu, aby
vec prejednal čo najrýchlejšie (§ 2 ods. 4 Tr. por.).
Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 21. júna 2011
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová