Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/22/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Emila

Bdţocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí 21. júna 2011 v trestnej veci proti obvinenému J. Ď., pre prečin ublíţenia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom

splnomocneného obhajcu JUDr. L. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 26. októbra

2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného J. Ď. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Ţilina z 18. júna 2010, sp. zn. , bol obvinený

J. Ď. uznaný za vinného z prečinu ublíţenia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.

na tom skutkovom základe, ţe

dňa 20. apríla 2006 asi o 17:30 hod. v obci S., v blízkosti miestneho potoka pred

domom č. X. po predchádzajúcom slovnom konflikte bezdôvodne fyzicky napadol J. Š., nar.

X., tak, ţe do neho hodil konár o priemere cca 5 cm a dĺţke cca 100 cm, pričom ho ním

zasiahol do ľavej časti chrbta, čím mu svojím konaním spôsobil zlomeninu VIII. rebra

v pazušnej čiare vľavo bez posunu úlomkov a pomliaţdenie v oblasti ľavého podrebria

ľahkého stupňa, pričom tieto zranenia si vyţiadali práceneschopnosť v trvaní 4 týţdne,

s rovnakou dobou obmedzenia v obvyklom spôsobe ţivota (najmä bolesti pri kašli, chôdzi

a beţných prácach).

Za to mu bol podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ s pouţitím § 56

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uloţený peňaţný trest vo výmere 300 (tristo) eur.

2

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ustanovil obvinenému pre prípad, ţe by výkon

peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere

10 (desať) dní.

Na podklade odvolania obvineného proti prvostupňovému rozsudku Krajský súd

v Ţiline uznesením z 26. októbra 2010, sp. zn. , podľa odvolanie

obvineného ako nedôvodné zamietol.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený J. Ď. písomným

podaním z 8. februára 2011 (doručenom súdu prvého stupňa 10. februára 2011)

prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. L. P. dovolanie.

Dovolateľ sa ním domáhal zrušenia uznesenia Krajského súdu v Ţiline s tým, aby

dovolací súd podľa , vyslovil rozsudkom porušenie zákona

v ustanoveniach, o ktoré sa podané dovolanie opiera, zrušil aj jemu predchádzajúci rozsudok

Okresného súdu Ţilina a prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. g/, písm. i/ a písm. j/

Pochybenie súdu prvého stupňa vidí v tom, ţe na hlavnom pojednávaní neboli

vypočutí svedkovia (príslušníci polície), ktorí boli prítomní na mieste incidentu a ktorí

zdokumentovali „údajnú trestnú činnosť“. Súd zamietol aj vykonanie rekonštrukcie

a previerky výpovede na mieste činu, ako aj vyţiadanie správy zo Slovenského

hydrometeorologického ústavu, ktorá mala slúţiť k zisteniu, či oblečenie poškodeného

umoţňovalo spôsobenie popísaných zranení.

Ďalej uviedol, ţe zápisnica o ohliadke miesta činu z 20. apríla 2006 neobsahuje

záznam o tom, či sa na uvedenom mieste nachádzal zraňujúci predmet, či bol ako dôkaz

odovzdaný príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru Bytča, resp. či ho odmietli

prevziať a ak áno, z akého dôvodu sa tak stalo.

3

Argumentoval aj tým, ţe v súvislosti s fotografiou vonkajšieho viditeľného poranenia

poškodeného J. Š. nastali protichodné závery znalcov MUDr. F. H. a MUDr. J. T. Z nej malo

byť zrejmé, ţe išlo o telo, ktoré charakterizuje oblý tvar svedčiaci dobrej kondícii, pričom

organizmus poškodeného J. Š. bol aj podľa znalcov schátralý a znivočený. Znalci riadne

neskontrolovali jeho zdravotnú dokumentáciu, aby mohli objektívne posúdiť, či sa jednalo

o čerstvé zranenie, alebo išlo o zranenie skoršieho dáta. Protichodné boli aj vyjadrenia

samotného poškodeného, ktorý najskôr tvrdil, ţe bol udretý do hrudníka, do oblasti ľavých

rebier, a napokon konštatoval, ţe bol doňho konár hodený.

Na záver spochybnil aj rozhodnutie odvolacieho súdu, v ktorom sa uvádzalo, ţe súd

prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a tento bol

v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré ho upravujú. Okresný a krajský súd

nerešpektovali a nedodrţali základné zásady trestného konania, a tým došlo k porušeniu jeho

ľudských práv, najmä práva na spravodlivý proces.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Ţilina.

Prokurátorka okresnej prokuratúry k podanému dovolaniu uviedla, ţe z vykonaného

dokazovania na hlavnom pojednávaní mal okresný súd dostatočne preukázaný záver o vine

obvineného J. Ď. Súd dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní zhodnotil podľa svojho

vnútorného presvedčenia, kaţdý jednotlivo a v ich súhrne a rozhodol, ţe obvinený

sa dopustil skutku tak, ako bolo uvedené v obţalobe. Námietky obvineného, ako aj jeho

obhajcu, ţe dôkazy neboli vykonané tak, ako boli z ich strany navrhované, povaţuje

za neopodstatnené, výsluch ďalších svedkov (policajtov), ktorí boli prítomní na mieste

incidentu, zabezpečenie správy zo Slovenského hydrometeorologiského ústavu a vykonanie

rekonštrukcie, za neúčelné a nadbytočné. Vzhľadom na to, ţe orgány činné v trestnom konaní

a súdy postupovali tak, ţe bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné

pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, navrhla, aby dovolací súd podľa

dovolanie obvineného odmietol, nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené

dôvody dovolania.

Po tomto postupe predloţil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu

je prípustné ( a ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ) a v zákonom stanovenej lehote ( ). Dovolanie

súčasne spĺňa podmienky uvedené v , ako aj obsahové náleţitosti uvedené

v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

ţe dovolateľom namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/,

písm. i/ a písm. j/ v posudzovanom prípade splnené neboli.

Podľa dovolanie moţno podať, ak

zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c/),

rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom

(písm. g/),

rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť (písm. i/),

odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné

dôvody (písm. j/).

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe obsah

konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému

vymedzeniu dovolacích dôvodov podľa Pokiaľ tomu tak nie a podané

dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci

v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu,

ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa odmietnuť.

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa

treba chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného

5

a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu

na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva.

Z obsahu predloţeného procesného spisu vyplýva, ţe obvinený mal moţnosť vyjadriť

sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré mu boli kladené za vinu, a k dôkazom o nich, mal však

aj právo odoprieť vypovedať, ktoré ale nevyuţil a na hlavnom pojednávaní, aj po zmene

zákonnej sudkyne, vypovedal. Mohol uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať

dôkazy slúţiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať ţiadosti a opravné prostriedky. Mal

právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným

v trestnom konaní alebo súdom. Mal právo vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo

ktorých navrhol jeho obhajca, a klásť svedkom otázky, pričom všetky tieto práva mohol

uplatniť aj prostredníctvom svojho obhajcu.

Obvinený bol v konaní po celý čas zastúpený obhajcom JUDr. L. P.

(č. l. 24) a v prípade, ţe on nebol prítomný na hlavnom pojednávaní, bola zabezpečená účasť

obhajcu na základe substitučného plnomocenstva. Nemoţno preto súhlasiť s názorom

obvineného, ţe v konaní na súde prvého stupňa, ako aj na súde druhého stupňa bolo zásadným

spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, nakoľko obhajca je povinný poskytovať

obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho záujmov účelne vyuţívať

prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní

náleţite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu

zmierňujú.

Pokiaľ ide o obvineným uvádzané protichodné názory znalcov MUDr. F. H.

a MUDr. J. T., tieto neboli nijakým spôsobom preukázané, práve naopak, ich výsluchom boli

tieto tvrdenia vyvrátené. Sami konštatovali, ţe mnohé veci moţno opísať rozlične, avšak

podstata zostáva zachovaná.

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa a navrhovaním

dôkazov zo strany obvineného, dovolací súd uvádza, ţe tomuto právu zodpovedá povinnosť

orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa kaţdým dôkazným návrhom

a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím takémuto návrhu buď vyhovieť alebo

ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, ţe sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. Nie je však moţné

6

úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa na podklade toho,

ţe sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe návrhy obvineného a jeho

obhajcu na vykonanie výsluchu príslušníkov Policajného zboru, ktorí boli privolaní na miesto

činu, uskutočnenie previerky na mieste činu a vyţiadanie správy od Slovenského

hydrometeorologického ústavu o počasí v deň incidentu, boli okresným súdom odmietnuté,

nakoľko ich tento povaţoval za neúčelné a nadbytočné, pričom toto svoje rozhodnutie

zrozumiteľným spôsobom aj vysvetlil.

Za naplnenie dôvodu v zmysle teda nemoţno povaţovať

obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe

pouţitých dôkazných prostriedkov.

Zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní

a procesne (rozhodnutím súdu) podloţené zamietnutie dôkazných návrhov obvineného

nemoţno povaţovať za porušenie práva na obhajobu v zmysle ,

ani nemoţno vyvodiť, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané

zákonným spôsobom podľa

Skutkové zistenia a preskúmavanie ich správnosti je vecou prvostupňového

a odvolacieho súdneho konania, nie konania o dovolaní, pretoţe dovolací súd ex lege nemá

právo skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku a tento meniť.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa , z tohto ustanovenia

vyplýva, ţe dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je zaloţené napadnuté

rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení ani nesprávne

hodnotenie dôkazov a podobne. Rozsah jeho prieskumnej povinnosti je vţdy vymedzený len

dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ako súdu dovolacieho dôsledne vychádza zo zásady, ţe trestné konanie je zaloţené

na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu

nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých

uplatnením moţno riešiť niektoré nedostatky v skutkových zisteniach. Skutkový stav

je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná

7

okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda či sú právne kvalifikované

v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Na podklade tohto dovolacieho

dôvodu teda nie je moţné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu

v zmysle , ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť

hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa , pretoţe to sú otázky upravené

normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti,

ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde

nemoţno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu

rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, ţe v tomto konaní nebude dokazovanie

vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané

výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní ( ).

V rámci tohto dovolacieho dôvodu je teda vylúčené uplatňovanie námietok proti

skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť, či uţ v dôsledku nevykonania

potrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov. Vo vzťahu k zistenému

skutku moţno namietať iba to, ţe tento mal byť posúdený ako iný trestný čin, resp. ţe skutok

nevykazuje znaky ţiadneho trestného činu.

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera

o dôvod dovolania podľa len z toho hľadiska, či skutok,

z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby

zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe skutková veta tak, ako bola ustálená,

obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený právoplatne uznaný

za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými

ustanoveniami hmotného práva, nakoľko skúmal, či zistený skutkový stav bol správne právne

kvalifikovaný a či nedošlo k porušeniu iných ustanovení trestnoprávneho charakteru (napr.

či neexistujú dôvody vylučujúce protiprávnosť skutku, zánik trestnosti a pod.).

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa dovolací súd

upozorňuje, ţe jeho uplatnenie je zjavne nesprávne, nakoľko krajský súd odvolanie

obvineného J. Ď. zamietol ako nedôvodné podľa , a nie podľa Tr.

por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody (odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo

8

podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala

alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.), tak ako

to vyţaduje predmetné ustanovenie.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

ţe dovolacie dôvody podľa , , a

v posudzovanom prípade splnené neboli, a preto vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí

spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21. júna 2011

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková