Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5be/364823.40ec3c.pdf
PDF · 141.12 KB
No categories available
4Tdo/22/2011
Najvyšší súd 4 Tdo 22/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Emila
Bdţocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom
zasadnutí 21. júna 2011 v trestnej veci proti obvinenému J. Ď., pre prečin ublíţenia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom
splnomocneného obhajcu JUDr. L. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 26. októbra
2010, sp. zn. 1 To 105/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. Ď. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Ţilina z 18. júna 2010, sp. zn. 9 T 42/2007, bol obvinený
J. Ď. uznaný za vinného z prečinu ublíţenia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, ţe
dňa 20. apríla 2006 asi o 17:30 hod. v obci S., v blízkosti miestneho potoka pred
domom č. X. po predchádzajúcom slovnom konflikte bezdôvodne fyzicky napadol J. Š., nar.
X., tak, ţe do neho hodil konár o priemere cca 5 cm a dĺţke cca 100 cm, pričom ho ním
zasiahol do ľavej časti chrbta, čím mu svojím konaním spôsobil zlomeninu VIII. rebra
v pazušnej čiare vľavo bez posunu úlomkov a pomliaţdenie v oblasti ľavého podrebria
ľahkého stupňa, pričom tieto zranenia si vyţiadali práceneschopnosť v trvaní 4 týţdne,
s rovnakou dobou obmedzenia v obvyklom spôsobe ţivota (najmä bolesti pri kašli, chôdzi
a beţných prácach).
Za to mu bol podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ s pouţitím § 56
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uloţený peňaţný trest vo výmere 300 (tristo) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd ustanovil obvinenému pre prípad, ţe by výkon
peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere
10 (desať) dní.
Na podklade odvolania obvineného proti prvostupňovému rozsudku Krajský súd
v Ţiline uznesením z 26. októbra 2010, sp. zn. 1 To 105/2010, podľa § 319 Tr. por. odvolanie
obvineného ako nedôvodné zamietol.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený J. Ď. písomným
podaním z 8. februára 2011 (doručenom súdu prvého stupňa 10. februára 2011)
prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. L. P. dovolanie.
Dovolateľ sa ním domáhal zrušenia uznesenia Krajského súdu v Ţiline s tým, aby
dovolací súd podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona
v ustanoveniach, o ktoré sa podané dovolanie opiera, zrušil aj jemu predchádzajúci rozsudok
Okresného súdu Ţilina a prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/,
písm. g/, písm. i/ a písm. j/ Tr. por.
Pochybenie súdu prvého stupňa vidí v tom, ţe na hlavnom pojednávaní neboli
vypočutí svedkovia (príslušníci polície), ktorí boli prítomní na mieste incidentu a ktorí
zdokumentovali „údajnú trestnú činnosť“. Súd zamietol aj vykonanie rekonštrukcie
a previerky výpovede na mieste činu, ako aj vyţiadanie správy zo Slovenského
hydrometeorologického ústavu, ktorá mala slúţiť k zisteniu, či oblečenie poškodeného
umoţňovalo spôsobenie popísaných zranení.
Ďalej uviedol, ţe zápisnica o ohliadke miesta činu z 20. apríla 2006 neobsahuje
záznam o tom, či sa na uvedenom mieste nachádzal zraňujúci predmet, či bol ako dôkaz
odovzdaný príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru Bytča, resp. či ho odmietli
prevziať a ak áno, z akého dôvodu sa tak stalo.
Argumentoval aj tým, ţe v súvislosti s fotografiou vonkajšieho viditeľného poranenia
poškodeného J. Š. nastali protichodné závery znalcov MUDr. F. H. a MUDr. J. T. Z nej malo
byť zrejmé, ţe išlo o telo, ktoré charakterizuje oblý tvar svedčiaci dobrej kondícii, pričom
organizmus poškodeného J. Š. bol aj podľa znalcov schátralý a znivočený. Znalci riadne
neskontrolovali jeho zdravotnú dokumentáciu, aby mohli objektívne posúdiť, či sa jednalo
o čerstvé zranenie, alebo išlo o zranenie skoršieho dáta. Protichodné boli aj vyjadrenia
samotného poškodeného, ktorý najskôr tvrdil, ţe bol udretý do hrudníka, do oblasti ľavých
rebier, a napokon konštatoval, ţe bol doňho konár hodený.
Na záver spochybnil aj rozhodnutie odvolacieho súdu, v ktorom sa uvádzalo, ţe súd
prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a tento bol
v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré ho upravujú. Okresný a krajský súd
nerešpektovali a nedodrţali základné zásady trestného konania, a tým došlo k porušeniu jeho
ľudských práv, najmä práva na spravodlivý proces.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného
na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Ţilina.
Prokurátorka okresnej prokuratúry k podanému dovolaniu uviedla, ţe z vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní mal okresný súd dostatočne preukázaný záver o vine
obvineného J. Ď. Súd dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní zhodnotil podľa svojho
vnútorného presvedčenia, kaţdý jednotlivo a v ich súhrne a rozhodol, ţe obvinený
sa dopustil skutku tak, ako bolo uvedené v obţalobe. Námietky obvineného, ako aj jeho
obhajcu, ţe dôkazy neboli vykonané tak, ako boli z ich strany navrhované, povaţuje
za neopodstatnené, výsluch ďalších svedkov (policajtov), ktorí boli prítomní na mieste
incidentu, zabezpečenie správy zo Slovenského hydrometeorologiského ústavu a vykonanie
rekonštrukcie, za neúčelné a nadbytočné. Vzhľadom na to, ţe orgány činné v trestnom konaní
a súdy postupovali tak, ţe bol spoľahlivo zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, navrhla, aby dovolací súd podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol, nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené
dôvody dovolania.
Po tomto postupe predloţil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu
je prípustné (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 2 písm. b/ Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie
súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 373 Tr. por., ako aj obsahové náleţitosti uvedené
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,
ţe dovolateľom namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/,
písm. i/ a písm. j/ Tr. por. v posudzovanom prípade splnené neboli.
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie moţno podať, ak
zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c/),
rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom
(písm. g/),
rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť (písm. i/),
odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné
dôvody (písm. j/).
Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe obsah
konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému
vymedzeniu dovolacích dôvodov podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie a podané
dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci
v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu,
ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
treba chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného
a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu
na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva.
Z obsahu predloţeného procesného spisu vyplýva, ţe obvinený mal moţnosť vyjadriť
sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré mu boli kladené za vinu, a k dôkazom o nich, mal však
aj právo odoprieť vypovedať, ktoré ale nevyuţil a na hlavnom pojednávaní, aj po zmene
zákonnej sudkyne, vypovedal. Mohol uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať
dôkazy slúţiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať ţiadosti a opravné prostriedky. Mal
právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným
v trestnom konaní alebo súdom. Mal právo vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo
ktorých navrhol jeho obhajca, a klásť svedkom otázky, pričom všetky tieto práva mohol
uplatniť aj prostredníctvom svojho obhajcu.
Obvinený bol v konaní po celý čas zastúpený obhajcom JUDr. L. P.
(č. l. 24) a v prípade, ţe on nebol prítomný na hlavnom pojednávaní, bola zabezpečená účasť
obhajcu na základe substitučného plnomocenstva. Nemoţno preto súhlasiť s názorom
obvineného, ţe v konaní na súde prvého stupňa, ako aj na súde druhého stupňa bolo zásadným
spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, nakoľko obhajca je povinný poskytovať
obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho záujmov účelne vyuţívať
prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby boli v konaní
náleţite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu
zmierňujú.
Pokiaľ ide o obvineným uvádzané protichodné názory znalcov MUDr. F. H.
a MUDr. J. T., tieto neboli nijakým spôsobom preukázané, práve naopak, ich výsluchom boli
tieto tvrdenia vyvrátené. Sami konštatovali, ţe mnohé veci moţno opísať rozlične, avšak
podstata zostáva zachovaná.
V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. a navrhovaním
dôkazov zo strany obvineného, dovolací súd uvádza, ţe tomuto právu zodpovedá povinnosť
orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa kaţdým dôkazným návrhom
a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím takémuto návrhu buď vyhovieť alebo
ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, ţe sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. Nie je však moţné
úspešne podať dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. na podklade toho,
ţe sa návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovelo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe návrhy obvineného a jeho
obhajcu na vykonanie výsluchu príslušníkov Policajného zboru, ktorí boli privolaní na miesto
činu, uskutočnenie previerky na mieste činu a vyţiadanie správy od Slovenského
hydrometeorologického ústavu o počasí v deň incidentu, boli okresným súdom odmietnuté,
nakoľko ich tento povaţoval za neúčelné a nadbytočné, pričom toto svoje rozhodnutie
zrozumiteľným spôsobom aj vysvetlil.
Za naplnenie dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. teda nemoţno povaţovať
obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe
pouţitých dôkazných prostriedkov.
Zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní
a procesne (rozhodnutím súdu) podloţené zamietnutie dôkazných návrhov obvineného
nemoţno povaţovať za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
ani nemoţno vyvodiť, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané
zákonným spôsobom podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
Skutkové zistenia a preskúmavanie ich správnosti je vecou prvostupňového
a odvolacieho súdneho konania, nie konania o dovolaní, pretoţe dovolací súd ex lege nemá
právo skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku a tento meniť.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., z tohto ustanovenia
vyplýva, ţe dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je zaloţené napadnuté
rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení ani nesprávne
hodnotenie dôkazov a podobne. Rozsah jeho prieskumnej povinnosti je vţdy vymedzený len
dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako súdu dovolacieho dôsledne vychádza zo zásady, ţe trestné konanie je zaloţené
na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu
nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých
uplatnením moţno riešiť niektoré nedostatky v skutkových zisteniach. Skutkový stav
je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná
okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda či sú právne kvalifikované
v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Na podklade tohto dovolacieho
dôvodu teda nie je moţné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu
v zmysle § 2 ods. 5 Tr. por., ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť
hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr. por., pretoţe to sú otázky upravené
normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti,
ţe dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde
nemoţno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu
rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, ţe v tomto konaní nebude dokazovanie
vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané
výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní (§ 379 ods. 2 Tr. por.).
V rámci tohto dovolacieho dôvodu je teda vylúčené uplatňovanie námietok proti
skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť, či uţ v dôsledku nevykonania
potrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov. Vo vzťahu k zistenému
skutku moţno namietať iba to, ţe tento mal byť posúdený ako iný trestný čin, resp. ţe skutok
nevykazuje znaky ţiadneho trestného činu.
Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera
o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok,
z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby
zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe skutková veta tak, ako bola ustálená,
obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený právoplatne uznaný
za vinného a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými
ustanoveniami hmotného práva, nakoľko skúmal, či zistený skutkový stav bol správne právne
kvalifikovaný a či nedošlo k porušeniu iných ustanovení trestnoprávneho charakteru (napr.
či neexistujú dôvody vylučujúce protiprávnosť skutku, zánik trestnosti a pod.).
V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por. dovolací súd
upozorňuje, ţe jeho uplatnenie je zjavne nesprávne, nakoľko krajský súd odvolanie
obvineného J. Ď. zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por., a nie podľa § 316 ods. 1 Tr.
por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody (odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo
podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.), tak ako
to vyţaduje predmetné ustanovenie.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
ţe dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ a písm. j/ Tr. por.
v posudzovanom prípade splnené neboli, a preto vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí
spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 21. júna 2011
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková