Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/25/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Hargaša a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci ţalobcu: V. Š. – L., Š., právne zastúpený JUDr. A. Ž., advokátkou, Ul. P. proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/226/1106-54203/2009/990618-r zo dňa 21. mája 2009 a č. I/226/1106-54202/2009/990618-r zo dňa 21. mája 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 50 zo dňa 17. marca 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -50 zo dňa 17. marca 2010 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/226/1106- 54203/2009/990618-r zo dňa 21. mája 2009 a č. I/226/1106- 54202/2009/990618-r zo dňa 21. mája 2009, ktorými ţalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorými bol ţalobcovi ako daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2006 v sume 5.062,13 eura a za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2006 vo výške 4.623,28 eura.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe správca dane i ţalovaný

dostatočne zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom nevychádzali len z daňových dokladov ţalobcu, ale bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, hoci podľa je dôkazné bremeno na ţalobcovi. Ţalobca podľa názoru krajského súdu neodstránil pochybnosti o vierohodnosti a pravdivosti predloţených dokladov a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov so spoločnosťami A., s.r.o. a M., s.r.o.. Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, ţe rozhodnutia sú v súlade so zákonom a ţaloby ako nedôvodné podľa zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, ktorý

rozhodnutie krajského súdu povaţoval za nesprávne, pretoţe súd sa nedostatočne vysporiadal s predloţenými dôkazmi aj s tvrdeniami ţalobcu a tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 250 ods. 2 písm. f/. Ďalej uviedol, ţe objednávateľ diela rokoval len so ţalobcom a teda nemal vedomosť o tom, ţe ţalobca realizoval dielo formou subdodávateľov M., s.r.o. a A., s.r.o.; k čomu nebol potrebný súhlas objednávateľa. Podľa jeho názoru nie je pravdou, čo tvrdí objednávateľ, ţe ţalobca práce vykonal sám. Zmluva o dielo, zmluva o subdodávke nemusí byť písomná a pre ţalobcu nebolo rozhodujúce, kto vykonal práce subdodávateľov. Správca dane nezodpovedal, kedy je nutné registrovať osoby v Sociálnej poisťovni, kto má viesť stavebný denník, právny vzťah medzi objednávateľom a zhotoviteľom a subdodávateľmi, v ktorých prípadoch je potrebné ţivnostenské oprávnenie, či moţno sankcionovať ţalobcu za nezrovnalosti v účtovníctve subdodávateľov. Tvrdenie správcu dane o tom, ţe ţalobca nepredloţil dostačujúce dôkazy, nie je podľa jeho názoru podloţené hodnoverným dôkazom, či ţalobca nepreukázal vykonanie prác alebo nepreukázal, ţe doklady vyhotovili subdodávatelia. Ţalobca ďalej poukázal na to, ţe Krajský súd v Trenčíne sa nezaoberal jeho konkrétnymi námietkami proti postupu správcu dane a nepreskúmal jeho hodnotenie dôkazov. Krajský súd v odôvodnení konštatuje, ţe ţalobca nesie vinu za to, akých obchodných partnerov si vyberá a ţe sám ţalobca bol povinný si zodpovedne vybrať obchodných partnerov. Ţalobca nemal moţnosť si preveriť obchodných partnerov a problémy u subdodávateľov A., s.r.o. a M., s.r.o. nemôţu ísť na jeho ťarchu. Napokon ţalobca uviedol, ţe rozsiahle dokazovanie vo veci preukázalo, ţe došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov s dodávateľmi A., s.r.o. a M., s.r.o.. Má za to, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a preto Krajský súd v Trenčíne nemal dôvod zamietnuť ţalobu. Tvrdil, ţe konateľ spoločnosti A., s.r.o. M. M. sám vykonal potvrdenie prác pre ţalobcu, ako aj svedok F. K. potvrdil vykonanie brigádnických prác

pre subdodávateľa M., s.r.o.. Podľa jeho názoru hoci má v daňových vzťahov prioritu aplikácia daňových zákonov, správca dane sa mal zaoberať aj príslušnými ustanoveniami , , ktoré nie sú v týchto daňových zákonoch upravené sociálnymi zákonmi a Stavebným zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie ţalobu navrhol

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, ţe ţalobca v odvolaní uvádza v podstate tie isté námietky, ktoré boli predmetom súdneho pojednávania na Krajskom súde v Trenčíne, a preto sa pridrţiava svojho stanoviska podaného k ţalobe, keď poukazuje na to, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutia ţalovaného boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ( prvá veta a ), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( veta ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá, ) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné priznať úspech. Výsledok hlasovania senátu bol jednomyseľný.

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí

ţalovaného zo dňa 21. mája 2009, ktorými potvrdil dodatočné platobné výmery zo dňa 4. novembra 2008 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty ţalobcovi (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie tretí štvrťrok 2006 v sume 5.062,13 eura a za zdaňovacie obdobie štvrtý štvrťrok 2006 v sume 4.623,28 eura.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona

č. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „zákon o správe daní“) zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi ( ). V zmysle zásady

súčinnosti ( ) správca dane postupoval v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad je tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov ( ), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkazov jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti ( ), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov ( ).

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili

v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa dokazovanie vykonáva správca

dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa ; správca dane dbá, aby

skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ; ako dôkaz moţno pouţiť

všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektami a doklady k nim.

Podľa daňový subjekt preukazuje

skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môţe odpočítať

od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, výnimkou podľa odseku 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane

podľa § 49 môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ na faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, ţe ţalobca si za tretí

štvrťrok 2006 uplatnil odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr za práce od A., s.r.o. a následne bola u neho vykonaná daňová kontrola. Ţalobca ani podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nepreukázal, ţe elektroinštalačné práce na faktúrach vykonávala spoločnosť A., s.r.o., pretoţe okrem faktúr a dodacích listov nepredloţil iné dôkazy ako napr. evidenciu zamestnancov, evidenciu odpracovaných hodín, zmluvy, stavebný denník (v ňom by mali byť zapísané všetky dôleţité údaje o stavebných prácach). Nebolo to preukázané ani výpoveďami konateľov, svedkov, keďţe konateľ nepoznal mená zamestnancov, nemal doklady o zamestnaneckom pomere, v Sociálnej poisťovni nie je A., s.r.o. vôbec vedený, nemal zmluvy ani so ţivnostníkmi. Na faktúrach, ktoré predloţil ţalobca sú rozdiely s podkladmi, čo zaloţilo dôvodnú pochybnosť daňových orgánov, napr. na faktúre č. 029/2006 boli fakturované práce s daňou v sume 115.430,--Sk a na dodacom liste sú práce bez DPH v tej istej sume, k faktúre č. 030/2006 nebol predloţený výdavkový pokladničný doklad podpísaný príjemcom, ani doklad o úhrade faktúry, na faktúre č. 033/2006 je miesto prác uvedené v M., ale podľa objednávky práce mali byť vykonané v M., z podkladov pri faktúre č. 033/2006 subdodávateľ fakturoval práce v sume 84.481,--Sk, ale ţalobca investorovi fakturoval len sumu 38.244,40 Sk. Konateľ A., s.r.o. M.M. nepredloţil doklady, hoci potvrdil vykonanie prác, predloţenie vyhlásenia podpísané M. je aj podľa názoru odvolacieho súdu právne irelevantné, pretoţe nemoţno predpokladať, ţe konateľ M. sa bude podpisovať ako M..

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu ďalej zistil, ţe za zdaniteľné

obdobie štvrtý štvrťrok 2006 si ţalobca uplatnil odpočet DPH z dodávateľských faktúr za práce na stavbách od M., s.r.o. v sume 139.280,50 Sk, hoci uvedený

dodávateľ si v decembri 2006 (za október a november 2006 uviedol v daňovom priznaní DPH na vstupe i výstupe 0,--SK) odpočítanie DPH na vstupe uplatnil v sume 50.000,--Sk a na výstupe deklaroval odvod DPH 53.930,--Sk. Podľa Sociálnej poisťovne M., s.r.o. mal v evidencii len dve zamestnankyne, nemal ţiadny majetok, údajne zamestnával ţivnostníkov, ale o tom neboli predloţené ţiadne doklady a konateľka Š. si nepamätala mená pracovníkov. Svedok F. K. potvrdil vykonanie brigádnických prác pre M., s.r.o., ale odmietol podpísať zápisnicu. Ţalobca mal práce vykonať pre I. a práce kontroloval pri preberaní Ing. M. G. ako stavebný dozor, ktorý stavebný denník neviedol, nepoznal mená zamestnancov ani firmy, ktoré práce vykonávali. Podľa výpisu z Obchodného registra M., s.r.o. nemal servis na montáţ televíznej a satelitnej techniky. Na dodávateľských faktúrach je uvedené nesprávne DIČ dodávateľa M., s.r.o., k niektorým faktúram bol predloţený dodací list nepodpísaný dodávateľom, údaje na faktúrach sa nezhodujú s dodacím listom, k faktúram nie je vôbec priloţený dodací list. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý sa stotoţňuje s názorom krajského súdu v tom, ţe v danom prípade všetky faktúry od M., s.r.o. nie sú faktúrami v zmysle § 71 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, pričom doplnenie faktúr ţalobca napriek výzve správcu dane nevykonal.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/

zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladov, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry (ktorá musí spĺňať náleţitosti § 71) musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm resp. samotného vykonania týchto prác, nie sú samé o sebe predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH.

Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu

ako aj ţalovaného, ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli vykonané spoločnosťou A., s.r.o. a M., s.r.o., pričom naviac faktúry od M., s.r.o. nie sú faktúrami v zmysle § 71 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery

povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa veta druhá a potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení s veta prvá ), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd SR rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a , nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 22. júna 2011

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth