Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoKR-27-2012.pdf
PDF · 91.77 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoKR/27/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členov senátu JUDr. Natálie Čekanovej a JUDr. Jozefa Mészárosa v právnej veci žalobcu Slovenská republika
- Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Daňový úrad Trenčín so sídlom K dolnej stanici 22, 911 33 Trenčín, IČO 00 634 816, proti žalovanému E. E. - B. s miestom podnikania T. 1, XXX XX P., W. XX XXX XXX, právne zastúpenému S. kancelária I.. K. J., s.r.o. so sídlom G. XX, XXX XX P., W. XX XXX XXX, o určenie popretej pohľadávky vo výške 81,50 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cbi/64/2010-95 zo dňa 23. marca 2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky voči žalovanému v sume 81,50 Eur prihlásenej v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28R/8/2009 zo dňa 07.12.2009, prihláškou pohľadávky por. č. 10 titulom sankčného úroku na dani z pridanej hodnoty. Žalobcovi súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 28R/8/2009-95 zo dňa 07.12.2009, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 10.12.2009, povolil reštrukturalizáciu žalovaného - podnikateľa. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobca si v reštrukturalizácii žalovaného prihlásil prihláškou pod por.č. 10 daňovú pohľadávku v sume 81,50 Eur, ktorá vznikla titulom sankčného úrok na dani z pridanej hodnoty z dlžnej sumy 5.062,13 Eur za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006, splatnej 12.06.2009, vypočítaný za obdobie omeškania s úhradou, najdlhšie do 06.11.2009. Poukázal na znenie § 95 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pre účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje aj pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len "sankcia") sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie. Spôsob výpočtu a výška sankčných úrokov tvoril prílohu tejto prihlášky (obdobie od 13.06.2009 do 06.11.2009; 4 x 1% x 5.062, 13 x 147 dní omeškania / 365 = 81,50 Eur). Z výpisu zo zoznamu pohľadávok číslo 4-S-10 súd prvého stupňa zistil, že dôvodom popretia bola skutočnosť, že dlžník nevedie pohľadávku v účtovníctve, je nepreskúmateľná z dôvodu nemožnosti porovnania, o pohľadávke sa vedie súdny spor na Krajskom súde v Trenčíne č.k. 11S/70/2009. Súd prvého stupňa poukázal na to, že rozsudkom č.k. 11S/70/2009-50 zo dňa 17.03.2010 Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu, ktorou sa žalovaný E. E. - Laugart domáhal proti žalobcovi Daňové riaditeľstvo SR, Banská Bystrica zrušenia rozhodnutí, ktorými Daňové riaditeľstvo SR potvrdilo prvostupňové rozhodnutie (dodatočné platobné výmery) o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2006 v sume 5.062,13 Eur a za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 v sume 4.623,28 Eur a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžf/25/2010 zo dňa 22.06.2011 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/70/2009-50 zo dňa 17.03.2010. Predmetné daňové pohľadávky neboli ku dňu povolenia reštrukturalizácie správcom dane vyrubené, v dôsledku čoho nemohli byť vedené ani v účtovníctve žalovaného. Žalobca pripojil k prihláške pohľadávky výpočet sankčných úrokov ku dňu 6.11.2009, ktorý obsahuje presný výpočet popretej pohľadávky v sume 81,50 eur, v dôsledku čoho nemožno považovať žalovanú pohľadávku za nepreskúmateľnú. Dodatočné platobné výmery, ktorými bola žalovanému vyrubená daň z pridanej hodnoty ako základ vyrubeného sankčného úroku neboli zrušené. Súd prvého stupňa považoval za nedôvodnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení o zániku žalovanej pohľadávky v dôsledku potvrdeného reštrukturalizačného plánu. Plán, potvrdený súdom, spôsobuje vznik, zmenu alebo zánik práv, a preto ho možno považovať za inú právnu skutočnosť pre popretie pohľadávky. Až v prípade, že súd právoplatne rozhodne v konaní o určení pohľadávky, možno vyvodiť účinky súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu vo vzťahu k tejto pohľadávke. Na základe skutkového stavu zisteného dokazovaním a aplikácie § 124 ods. 1, 2, 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov účinného do 31.12.2011 (ZoKR), § 1a písm. a/, § 95 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov dospel súd prvého stupňa k záveru, že pohľadávka žalobcu prihlásená do reštrukturalizácie žalovaného je čo do právneho dôvodu a výšky oprávnená a v tomto rozsahu sa považuje za zistenú. Nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobca náhradu trov konania neuplatnil.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorým napadol tento rozsudok v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Poukázal na to, že správca pri kontrole prihlášok pohľadávok prihliada primárne na existenciu splnenia náležitostí prihlášky, exaktne definovaných § 122 ZoKR s poukazom na povinnosť veriteľov, ktorí sú povinní viesť účtovníctvo podľa osobitných predpisov podľa § 122 ods. 6 ZoKR pripojiť vyhlásenie, že prihlasovanú pohľadávku evidujú v účtovníctve a zároveň sú povinní pripojiť k prihláške listiny preukazujúce údaje v prihláške. Žalobca v prihláškach uviedol evidenciu prihlasovaných pohľadávok v účtovníctve, pričom nepredložil listiny osvedčujúce uvádzanú skutočnosť. Žalobca sa v žalobe nevyjadril k rozsahu opomenutia svojich povinností stanovených ZoKR, na nesplnenie ktorých správca pri zachovaní požadovanej odbornej starostlivosti musí pri zostavovaní konečného zoznamu pohľadávok prihliadať. Existencia prípadných tvrdení o nemožnosti evidovania prihlasovanej pohľadávky v účtovníctve je podľa názoru žalovaného v priamom rozpore najmä s § 3 ods. 9 zákona č. 278/1993 Z.z. s správe majetku štátu. Žalobca bez výhrad spĺňa definíciu správcu majetku štátu podľa § 2 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Povinnosť žalobcu viesť prihlasovanú pohľadávku v účtovníctve je nesporná. Správkyňa popretím pohľadávky postupovala v súlade a spôsobom podľa § 124 ZoKR a § 31 a nasl. vyhlášky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia ZoKR. Žalobca nepredložením požadovanej účtovnej evidencie znemožnil správcovi výkon porovnania s prihlásenou pohľadávkou. Existujúca spornosť prihlasovanej pohľadávky môže mať v zmysle § 124 ods.1 ZoKR jediný následok, a to popretie pohľadávky, pričom dôvody popretia pretrvávajú.
Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Poukázal zhodne ako v konaní pred súdom prvého stupňa predovšetkým na to, že dôvody a rozsah popretia pohľadávok sú určujúcim faktorom pre obsah a rozsah konania o určenie popretej pohľadávky. Veriteľ, ktorého pohľadávka bola popretá, sa môže žalobou domáhať, aby súd posúdil, či dôvody popretia zapísané do zoznamu pohľadávok sú spôsobilé vyvolať právny účinok neprihliadania na pohľadávku alebo či má byť pohľadávka zistená. Dôvodmi a rozsahom popretia zapísanými v zozname pohľadávok je limitovaný aj žalovaný a tieto dôvody nemôže v priebehu konania meniť a rozširovať. Dôvody odvolania sú podľa názoru žalobcu irelevantné a zjavne účelové, nekorešpondujúce s dôvodmi a rozsahom popretia pohľadávky, a teda so samotnou podstatou sporu o určenie pohľadávky. Vo svojom vyjadrení žalobca podrobne argumentoval k tvrdeniu žalovaného o popretí prihlásených pohľadávok z dôvodu porušenia povinnosti podľa § 122 ods. 6 ZoKR, keď žalobca k prihláške nepripojil vyhlásenie, že pohľadávku eviduje ako veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, v účtovníctve. Poukázal predovšetkým na to, že na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky je v časti Naše služby - civilné právo - konkurzné konanie a správcovia konkurznej podstaty - často kladené otázky k otázke formy vyhlásenia o vedení
pohľadávky v účtovníctve zverejnený právny názor tvorcu zákona : „Samotné vyhlásenie o tom, že veriteľ eviduje svoju pohľadávku v účtovníctve nie je potrebné, keďže toto čestné vyhlásenie je inkorporované v tlačive prihlášky, takže postačuje vyznačenie danej skutočnosti v príslušnej kolónke.“ Veriteľ je povinný vyhlásiť, že pohľadávku vedie v účtovníctve, túto skutočnosť však už nemusí preukazovať predložením ďalších listín, ako to mylne tvrdí žalovaný. V zmysle § 124 ods. 1 ZoKR správca v procese popierania a zisťovania pohľadávok porovnáva každú prihlásenú pohľadávku s odbornou starostlivosťou s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka. Predloženie účtovnej dokumentácie veriteľom nevyžaduje zákon a nevyžadovala ho ani správkyňa. Ak bola dôvodom popretia pohľadávky nepreskúmateľnosť z dôvodu nemožnosti porovnania, potom mohlo ísť iba o nemožnosť porovnania s účtovníctvom dlžníka v nadväznosti na dôvod, že dlžník neeviduje pohľadávka v účtovníctve. Sankcie boli vypočítané a prihlásené v súlade so zákonom bez vyrubenia, a teda ako také nemohli byť evidované v účtovníctve žalovaného. Záverom žalobca poukázal na to, že v reštrukturalizácii riadne a včas uplatnil prihláškami č. 1 - 51 pohľadávky v celkovej výške 13 840,83 eur a pri každej pripojil vyhlásenie vyznačením krížika v kolónke č. 46 a k žiadnej nepripojil listinu, účtovnú dokumentáciu preukazujúcu vedenie pohľadávky v účtovníctve. Správkyňa by musela poprieť všetkých 51 pohľadávok. Skutočnosť, že boli popreté iba tie pohľadávky, ktoré súviseli s konaním na Krajskom súde v Trenčíne, svedčí o tom, že námietky žalovaného sú zjavne nedôvodné, nemajú súvis so skutočnými dôvodmi popretia pohľadávky.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdiť.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov účinných do 31.12.2011 a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov žalobe žalobcu vyhovel. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa uvádza tieto dôvody :
Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie, dôvodnosti popretia pohľadávky správcom, ktorú žalobca prihlásil do reštrukturalizácie prihláškou pod poradovým číslom 10, a v nadväznosti na to posúdenie, či žalobca má alebo nemá vo vzťahu k tejto pohľadávke postavenie veriteľa v reštrukturalizačnom konaní.
Právo preskúmavať a popierať prihlásené pohľadávky má len správca. Preskúmaním pohľadávky sa rozumie zisťovanie pohľadávky, ktorá je uplatnená v prihláške v rozsahu, ktorý je stanovený zákonom. Správca musí preskúmať pri každej prihlásenej pohľadávke právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom a poradie zabezpečovacieho práva. Veriteľ je oprávnený podať žalobu v takom rozsahu, v akom mu bola pohľadávka správcom popretá, pričom je viazaný údajmi uvedenými v prihláške. V závislosti na dôvodoch popretia veriteľ v konaní preukazuje oprávnenosť tých skutočností, ktoré si prihlásil v prihláške pohľadávky.
Odvolací súd zistil, že prvostupňový súd postupoval správne, keď v súlade s § 206a ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 právnu vec posudzoval podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.11.2011, nakoľko v právnej veci ide o konanie začaté pred 1. januárom 2012 (žaloba došla súdu dňa 05.03.2010). Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného prezentovanou v odvolaní, lebo táto argumentácia nemá oporu v zákone. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že dôvody popretia právneho dôvodu vzniku a výšky sú nedôvodné. Prihlásená pohľadávka ako daňová pohľadávka nebola ku dňu povolenia reštrukturalizácie na majetok žalovaného vyrubená, v dôsledku čoho ani nemohla byť vedená v účtovníctve žalobcu. Výšku pohľadávky žalobca preukázal presným výpočtom daňovej pohľadávky. Výpočet výšky daňovej pohľadávky je preskúmateľný. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď s poukazom na § 135 ods. 2 druhá veta O.s.p. vychádzal pri určení, že žalobca je veriteľom popretej pohľadávky z právoplatného rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/70/2009-50 zo
dňa 17.03.2010 potvrdeného rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave č.k. 6Sžf/25/2010 zo dňa 22.06.2011.
Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názorom žalovaného o tom, že žalobcovi vznikla zákonná povinnosť predložiť listinu osvedčujúcu skutočnosť, že žalobca eviduje pohľadávku v účtovníctve podľa § 122 ods. 6 ZoKR, keď evidenciu prihlasovanej pohľadávky v účtovníctve deklaroval zaškrtnutím príslušnej kolónky v prihláške. Odvolací súd mal zo zoznamu pohľadávok preukázané, že táto právna skutočnosť nebola dôvodom popretia pohľadávok prihlásených žalobcom do reštrukturalizácie prihláškami. Aj napriek tomu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že zo znenia § 122 ods. 6 ZoKR vyplýva, že veriteľ k prihláške pripája listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Ak pohľadávku prihlasuje veriteľ, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného zákona, k prihláške pripojí vyhlásenie, že pohľadávku eviduje v účtovníctve. Vyhlásenie veriteľa, že pohľadávku eviduje v účtovníctve sa uskutočňuje priamo na tlačive prihlášky, ktoré pre tieto účely obsahuje zákonný text vyhlásenia. Toto vyhlásenie vykoná veriteľ vyplnením na to určeného miesta, keď do tlačiva zaznačí „X“. Vyžadovanie samostatnej listiny mimo tlačiva prihlášky pohľadávky v tomto prípade je podľa názoru odvolacieho súdu duplicitnou požiadavkou prejavujúcou sa nadbytočným formalizmom. Postup veriteľa podľa právneho predpisu nemôže byť veriteľovi na ujmu a nemôže mu brániť k prístupu k súdu. Súd prvého stupňa s poukazom na znenie § 124 ods. 6 ZoKR vyslovil správny právny názor, že potvrdením reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom, pohľadávka žalobcu uplatnená v súdnom konaní postupom podľa § 124 ods. 4 ZoKR nezanikla, právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka považuje za zistenú podľa § 124 ods. 6 ZoKR a správcovi vzniká podľa § 124 ods. 8 ZoKR povinnosť zistenie pohľadávky zapísať do zoznamu pohľadávok. Na zistenú pohľadávku pôsobia účinky reštrukturalizačného plánu.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny s tým, že na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. Žalobcovi ako úspešnému účastníkovi by patrila náhrada trov odvolacieho konania, ale keďže žalobca si ju neuplatnil, odvolací súd mu ju nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.