Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/77/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ J. K., bytom B., 2/ M.

K., bytom B., obaja zastúpení JUDr. J. S., PhD., advokátom v K., proti ţalovaným:

1/ Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábreţie 3,

zastúpená JUDr. P. N., advokátom v B., 2/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava,

so sídlom v Bratislave, Primaciálne námestie 1, o nahradenie prejavu vôle a iné, ktorá sa

viedla na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. apríla 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 2. marca 2009, č.k. -254 ţalobu

o nahradenie prejavu vôle ţalovaného 2/ uzavrieť so ţalobcami zmluvu o prevode vlastníctva

2

nebytových priestorov o ploche 210,03 mnachádzajúcich sa v dome súp. č. X postavenom na

parc. č. X zapísanej na LV č. X pre k. ú. S, a ţalobu o vydanie dokladov týkajúcich sa

dotknutých nehnuteľností ţalovaným1/ zamietol. Mal za preukázané, ţe ţalovaná1/ vykonáva

správu nehnuteľnosti vedených na LV č. X, so ţalobcom 1/ uzatvorila nájomnú zmluvu

s dobou nájmu 5 rokov (do 17.11.2002) na sporné nebytové priestory, nereagovala na ţiadosť

ţalobcu 1/ o predaj nebytových priestorov a po uplynutí doby nájmu sa súdnym rozhodnutím

(rozsudok KS v Bratislave z 28.11.2007 sp. zn. ) domohla vypratania sporných

nebytových priestorov. Na základe zisteného skutkového stavu vyvodil súd prvého stupňa

záver, ţe o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zakotvuje len

právo na prednostný prevod vlastníctva nebytového priestoru, nie však povinnosť obce takýto

2

prevod aj uskutočniť; takáto povinnosť sa vzťahuje len na byty. Pre uloţenie povinnosti

ţalovanému 1/ vydať ţalobcom sedem druhov dokladov týkajúcich sa sporných nehnuteľností

nezistil okresný súd právny dôvod.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 22. apríla 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil V zhode s výsledkami konania pred

súdom prvého stupňa konštatoval, ţe o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov neukladá ţalovanému 2/ povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode

vlastníctva nebytových priestorov. Ustanovenie § 16 ods. 3 citovaného zákona zakladá

nájomcovi nebytového priestoru právo na prednostný prevod, čo znamená, ţe ak sa vlastník

domu rozhodne nebytový priestor predať, je povinný ho ponúknuť najprv jeho nájomcovi.

Vyslovil názor, ţe vlastníka domu nemoţno formou nahradenia prejavu vôle podľa § 161

ods. 3 prinútiť, aby nebytový priestor predal ani jeho nájomcovi. Skonštatoval, ţe

ţalobca 1/ uţ nie je ani nájomcom sporných nebytových priestorov, nakoľko doba nájmu

uplynula. Zhodne so súdom prvého stupňa povaţoval za nedôvodnú ţalobu aj voči

ţalovanému 1/, pretoţe neexistuje ţiaden právny dôvod na vydanie dokumentov týkajúcich sa

sporných nebytových priestorov.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia. Prípustnosť

dovolania odôvodnili ustanovením tvrdiac, ţe postupom odvolacieho

súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom a bolo porušené právo na spravodlivý proces

v zmysle a nasl. a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Namietali, ţe krajský súd sa obmedzil len na prevzatie

argumentácie súdu prvého stupňa, pričom tak urobil bez toho, aby sa vyjadril k ich

argumentom uvedených v odvolaní alebo aby uviedol, prečo ich neakceptoval. Tieţ mali za

to, ţe obe rozhodnutia súdov niţších stupňov spočívajú aj na nesprávnom právnom posúdení

veci, keď sa pri výklade povinnosti obce pri nakladaní s nebytovými priestormi nezaoberali aj

existenciou a povahou všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta SR Bratislave č.

14/1996, ktoré nadobudlo účinnosť 10.10.1995 a ktoré je stále platné a účinné. Na základe

textu spomínaného všeobecne záväzného nariadenia vzniklo u nich legitímne očakávanie, ţe

dôjde k prevodu vlastníctva. Zamietnutím ţaloby súdy porušili aj princíp právnej istoty

v zmysle SR. Dovolatelia navrhli rozsudok odvolacieho súdu, spolu s rozsudkom

súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

3

Ţalovaní v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalobcov navrhli dovolanie odmietnuť

ako neprípustné. Podrobne uviedli dôvody, pre ktoré je potrebné povaţovať dovolanie za

neprípustné a zaujali stanovisko k ďalším jednotlivým námietkam dovolateľov uvádzanými

v dôvodoch dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či dovolanie ţalobcu smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu ( ) alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné a dovolací súd v prejednávanej

veci doteraz nerozhodoval. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

4

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku

alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Vzhľadom na námietky dovolateľov a tieţ s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods.

1, veta druhá , dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tej vady, ktorej existenciu

dovolatelia v dovolaní namietali ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred

súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti

rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv

a právom chránených záujmov, priznaných mu na

zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. Dovolatelia namietali, ţe odvolací súd porušil princíp

predvídateľnosti súdnych rozhodnutí tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je

nepreskúmateľné, a to z dôvodu, ţe odvolací súd všetky argumenty namietané v odvolaní

nevyhodnotil a nepremietol do rozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom.

5

Dovolatelia v súvislosti s tvrdením tejto procesnej vady konania namietali porušenie ich

práva na spravodlivý súdny proces.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to, aby

jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je

pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani

6

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyjadril k povinnosti

súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález -30). Ústavný súd

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozsudku musí mať náleţitosti uvedené v (

). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť

postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí

byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak

rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v , je

nepreskúmateľný.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

7

závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa s ohľadom na vykonané

dokazovanie dospel k záveru, ţe platný a účinný právny poriadok neukladá právnu povinnosť

vlastníkovi domu previesť vlastníctvo k nebytovým priestorom. Samotný fakt, ţe dovolatelia

sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku prvostupňového súdu nestotoţňujú neznamená, ţe jeho

zdôvodnenie nezodpovedá poţiadavkám, ktoré na túto časť rozsudku kladie vyššie citované

zákonné ustanovenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe aj

odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Aj odvolací súd dospel k

rovnakému záveru ohľadom interpretácie o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov, a preto návrh nahradenie prejavu vôle ţalovaného 2/ uzavrieť so

ţalobcami zmluvu o prevode vlastníctva nebytových priestorov nepovaţoval

za dôvodný. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp.

ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

Z podaného dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalobcovia v dovolaní namietali, ţe

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia ţalobcov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), ţalobcami vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

8

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či

ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalobcov nemoţno vyvodiť

zo ţiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania, proti ţalobcom ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal ţalovaným náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodali návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania (243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta