Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/18/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 29. júna 2011

v Bratislave v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Pavla

Farkaša a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obvineného A. P. a spol., pre zločin

zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné,

o sťaţnostiach obvinených A. P., Y. N., V. L. a M. O. proti uzneseniu sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. 35/2010,

zo dňa 10. júna 2011, takto

rozhodol:

Podľa sťaţnosti obvinených A. P., V. L., Y. N. a M. O.

sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava

boli postupne doručené ţiadosti obvinených A. P., V. L., Y. N. a M. O. o prepustenie z väzby.

Ţiadosť M. O. bola Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky doručená 16. mája 2011, ţiadosti A. P., V. L., Y. N. 20. mája 2011.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

ţiadostiam obvinených o prepustenie z väzby na slobodu nevyhovel, pretoţe dôvody väzby

u obvinených naďalej trvajú.

Navrhované a ponúkané záruky na nahradenie väzby povaţoval za nedostatočné

a predloţil spis na rozhodnutie Špecializovanému trestnému súdu Pezinok, pracovisko Banská

Bystrica.

2

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská

Bystrica, dňa 10. júna 2011 rozhodol tak, ţe podľa ţiadosti obvinených

A. P., V. L., Y. N., M. O. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

Podľa písomný sľub obvinených A. P., Y. N., V. L.,

M. O. neprijal.

Podľa dohľad probačného a mediačného úradníka

nad obvinenými A. P., M. O., Y. N. V. L. neuloţil.

Podľa ponuku peňaţnej záruky obvineného A. P. neprijal.

Proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,

pracovisko Banská Bystrica, podali riadne, v zákonom stanovenej lehote sťaţnosti obvinení

A. P., V. L., Y. N., M. O. a ich obhajcovia.

A. P. v písomne podanej sťaţnosti uviedol, ţe v čase vznesenia obvinenia neexistovali

ţiadne dôkazy voči nemu, ţe by bol organizátorom zločineckej skupiny. Vyšetrovateľ mu pri

prvom výsluchu povedal, ţe preto je tak označovaný, lebo je zo všetkých obvinených najstarší

a najinteligentnejší. Takéto dôvody povaţuje za nedostatočné, neboli k tomu zadováţené

ţiadne dôkazy a výsledky vyšetrovania potvrdzujú, ţe hovoril pravdu, ţe ţiadnu skupinu

nezaloţil a neriadil, pretoţe sa so spoluobvinenými nestretával, keď malo dochádzať

k páchaniu údajnej trestnej činnosti. Poskytoval len právne sluţby a tieto skutočnosti sú

potvrdené viacerými výpoveďami a dôkazmi. K obvineniu vznesenému vyšetrovateľom

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III vypovedal, ţe vyšetrovateľovi pri

prvom výsluchu popísal, čo sa stalo v r. 2006 a uviedol, ţe on sám sa stal obeťou podvodného

konania inej osoby, je poškodený. Vyšetrovateľ mu vzniesol obvinenie, namiesto toho, aby

stíhal skutočného páchateľa. Neexistujú u neho dôvody na väzbu, vzatie do väzby mu

neumoţňuje vykonávať právnu prax a hrozí, ţe príde o strechu nad hlavou. Počas pobytu vo

väzbe sa mu narodila dcéra, nemôţe ju vychovať a starať sa o ňu. Myslí si, ţe postačí

nahradiť väzbu iným opatrením.

V sťaţnosti podanej prostredníctvom svojho obhajcu vyslovil názor, ţe súd

i prokurátor pri rozhodovaní o predĺţení lehoty trvania väzby porušili ustanovenie § 72 ods. 2

3

, pretoţe obvineného v konaní neoboznámili s doplneným návrhom na predĺţenie

lehoty väzby zo dňa 22. marca 2011, týkajúci sa páchania ďalšej trestnej činnosti.

Napriek tejto skutočnosti súd odôvodnenie ďalšieho trvania väzby oprel aj o túto skutočnosť.

Tým došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní, pretoţe v konaní o väzbe treba návrhy

prokurátora doručiť obvinenému s časovým predstihom, aby sa k nim mohol vyjadriť.

Nerešpektovaním tohto princípu došlo k porušeniu práv obvineného. Poukázal na to,

ţe orgány činné v trestnom konaní nekonajú v súlade so zásadou zakotvenou v ustanovení

Od 11. marca 2011 do 8. júna 2011 bolo vykonaných 10 výsluchov. Neboli

vykonané ani iné dôkazy. Orgány činné v trestnom konaní mohli vo veci vykonať viac

procesných úkonov. Vzhľadom na to, ţe nebol doteraz súdne potrestaný, má stále

zamestnanie, vykonával podnikateľskú činnosť, nehrozí, ţe by pokračoval v páchaní trestnej

činnosti. V jeho prospech treba vyhodnotiť, ţe svedkovia, ktorí zamestnávali ukrajinských

robotníkov ho vôbec nepoznajú. Nestotoţňuje sa s názorom súdu, ţe pri ponuke peňaţnej

záruky nekonkretizoval výnimočnosť prípadu. Je toho názoru, ţe spĺňa podmienky

na nahradenie väzby peňaţnou zárukou alebo nahradenie väzby písomným sľubom

obvineného v zmysle ustanovenia

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Špecializovaného

trestného súdu, sp. zn. 35/2010, zo dňa 10. júna 2011 a prepustil obvineného z väzby

na slobodu, alternatívne, aby tak urobil po prijatí sľubu alebo peňaţnej záruky a nariadil

nad obvineným dohľad probačného a mediačného úradníka a prepustil ho na slobodu.

V. L. podal sťaţnosť sám aj prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch

sťaţnosti uviedli, ţe dôvod väzby podľa ustanovenia nie je daný.

Nie je ničím konkrétnym ustálená obava, ţe by ušiel alebo sa skrýval. Hrozbu vysokým

trestom a fakt, ţe je štátnym občanom Ukrajiny, nepostačujú na naplnenie dôvodov tzv.

útekovej väzby, ţe neexistuje obava z úteku, podporuje aj tá skutočnosť, ţe obvinený má

trvalý pobyt na Slovensku, kde ţije so svojou rodinou. Adresa trvalého pobytu je orgánom

činným v trestnom konaní známa, preberal na nej všetky zásielky predtým, ako bol vzatý do

väzby. Pokiaľ ide o páchanie trestnej činnosti v Čechách, táto skutočnosť nie je podporená

ţiadnym relevantným dôkazom. Namietal, ţe vyšetrovanie má v prípade väzby prebiehať

prednostne a urýchlene, ale orgány činné v trestnom konaní tak nepostupujú. Prvostupňový

súd nebral do úvahy pri rozhodovaní o väzbe dôkazy a okolnosti svedčiace v prospech

4

obvineného. Je potrebné v kaţdom štádiu konania skúmať dôvody väzby a starostlivejšie ako

pri rozhodovaní o vzatí do väzby a v tomto štádiu konania podľa obvineného nie sú dané

dôvody ani útekovej ani preventívnej väzby. V prípade, ţe nebudú prijaté argumenty

o neexistencii, resp. zániku dôvodov väzby, navrhol, aby súd nahradil väzbu písomným

sľubom alebo aby sa vyuţila moţnosť ustanovenia probačného dohľadu za súčasného

uloţenia povinností a obmedzení.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Špecializovaného

trestného súdu, sp. zn. 35/2010, zo dňa 10. júna 2011 a prepustil ho z väzby

alebo ho prepustil z väzby po prijatí písomného sľubu alebo po nariadení dohľadu probačným

a mediačným úradníkom.

Y. N. v sťaţnosti, ktorú podal sám, uviedol, ţe Špecializovaný trestný súd

nepostupoval v súlade s ustanovením , pretoţe ho síce vypočul

do zápisnice, ale rozhodnutie o jeho ţiadosti o prepustenie z väzby vyhlásil

v jeho neprítomnosti. V ďalšej časti sťaţnosti namieta všeobecné odôvodnenie rozhodnutia,

bez konkrétnych skutočností a dôkazov. Namieta, ţe súd o jeho ţiadosti rozhodoval

v uznesení spolu s ďalšími spoluobvinenými a mal rozhodovať o kaţdom samostatne. Pripojil

písomný sľub na nahradenie väzby podľa

Obhajca obvineného tú istú sťaţnosť, akú podal za obvineného V. L. podal

v doslovnom znení aj za Y. N.. Namietal, ţe u obvineného nie sú dané konkrétne skutočnosti,

ktoré by odôvodňovali u obvineného dôvod väzby podľa , nehrozí

obava, ţe by ušiel, alebo sa skrýval, má na Slovensku trvalý pobyt, ţije tu s rodinou.

V prípade prepustenia na slobodu sa môţe zamestnať a pracovať. Orgány činné v trestnom

konaní nekonajú urýchlene tak, ako im to prikazuje zákon.

Neboli v konaní vyhodnotené dôkazy, najmä niektoré svedecké výpovede

v jeho prospech. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci rozhodol sám,

prepustil ho z väzby, lebo nie je u neho daný väzobný dôvod. Ak by súd dospel k záveru,

ţe sú u neho dané dôvody väzby tak, ako boli v konaní doteraz ustálené, navrhol, aby ho súd

prepustil z väzby a prijal jeho písomný sľub, alebo nariadil nad ním dohľad probačného

a mediačného úradníka.

5

Obvinený M. O. v písomnej sťaţnosti, ktorú podal sám, uviedol,

ţe Špecializovaný trestný súd nerozhodol v ten deň, keď bol vypočutý k ţiadosti

o prepustenie z väzby, a tým bolo porušené jeho právo zakotvené v Ústave čl. 48 ods. 2.

Vytýkal prvostupňovému súdu všeobecné odôvodnenie rozhodnutia a ak existujú dôkazy

proti spoluobvineným, nemal by byť súhrnne s nimi posudzovaný a usvedčovaný. Namieta

zlý preklad odtajnených prepisov zvukových záznamov a poukazuje na to, ţe zvukové

záznamy boli doplnené, ţiada odstránenie týchto chýb a po ich odstránení sa zmení

aj podstata nahrávok. Úkony, ktoré boli vykonané, nepotvrdili protiprávnosť konania,

z ktorého je obvinený. V sťaţnosti podanej prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol,

ţe trestné stíhanie voči jeho osobe je nedôvodné, neexistujú ţiadne relevantné dôkazy o tom,

ţe by sa dopustil trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu. Nie je zrejmé,

z čoho je obvinený a proti čomu sa má brániť. Trvalé bydlisko má na Slovensku, poukazuje

na zmenu právnej kvalifikácie v konaní a prípadnú ďalšiu zmenu právnej kvalifikácie

by povaţoval za porušenie jeho práv. Pripojil písomný sľub podľa § 80 ods. 1 písm. b/

a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie Špecializovaného trestného

súdu a prepustil ho z väzby na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o sťaţnostiach preskúmal

na základe ustanovenia správnosť výrokov napadnutého uznesenia,

proti ktorým sťaţovatelia podali sťaţnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom

napadnutého uznesenia a zistil, ţe sťaţnosti obvinených nie sú dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pri rozhodovaní o sťaţnostiach

obvinených skúmal, či dôvody väzby trvajú alebo či sa zmenili. Po preštudovaní spisového

materiálu konštatuje, ţe dôvody väzby u obvinených tak, ako boli ustálené pri rozhodovaní

o ich vzatí do väzby trvajú a nezmenili sa. Aj v tomto štádiu trestného konania sú splnené

materiálne aj formálne podmienky väzby u obvinených. Naďalej existujú a sú zistené

skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, ţe skutky, pre ktoré sú začaté trestné stíhania, boli

spáchané, majú znaky trestných činov a sú dôvody na podozrenie, ţe skutky spáchali

obvinení. Obvinení síce v sťaţnostiach spochybňujú dôkaznú situáciu a tvrdia, ţe dôkazy,

ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli ich neusvedčujú, a preto by mali byť prepustení

z väzby na slobodu. Obvinení v sťaţnostiach citujú svedkov, ktorí ich neusvedčujú

zo spáchanej trestnej činnosti a tvrdia, ţe ani ďalšie dôkazy, ktoré boli doteraz vykonané

6

neodôvodňujú dôvodnú obavu a nie sú konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by u nich zakladali

väzobné dôvody, na základe ktorých boli vzatí do väzby.

Najvyšší súd sa nestotoţňuje, ale v tomto smere s tvrdeniami obvinených.

Pretoţe niektoré dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané po ostatnom rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vo veci (rozhodnutie z 31. marca 2011) sú v neprospech

obvinených a zvyšujú dôvodné podozrenie, ţe obvinení sa dopustili trestnej činnosti tak,

ako im to kladú orgány činné v trestnom konaní za vinu.

Nie všetky svedecké výpovede a všetky listinné dôkazy, ktoré boli vykonané majú

takú dôkaznú hodnotu, ţe usvedčujú osoby, ktoré sú postavené v pozícii obvineného.

Všetci sťaţovatelia namietajú, ţe orgány činné v trestnom konaní nekonajú tak,

ako to vyţaduje a zásada zakotvená v Ani s týmto argumentom

sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotoţňuje. Od rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 31. marca 2011, boli do spisu zadokumentované ďalšie výsluchy

svedkov, listinné dôkazy, nové prepisy odtajnených prepisov odpočúvaných hovorov.

Pri hodnotení tejto poţiadavky stanovenej , , a medzinárodnými

dohovormi, je potrebné v prospech orgánov činných v trestnom konaní vyhodnotiť, ţe ide

o rozsiahlu trestnú činnosť, ktorá bola páchaná niekoľko rokov, ide o vec s cudzím prvkom,

a preto aj vykonávanie jednotlivých dôkazov trvá dlhšie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje ani s tvrdením dôvodov

obvinených, ţe sa u nich zmenili dôvody väzby a nie je daný u nich dôvod väzby

podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/. Tvrdia, ţe u nich neexistuje, resp. nie je daný dôvod

väzby tzv. útekovej, lebo ţijú na Slovensku, majú tu zaloţené svoje rodiny a dávajú sľub,

ţe na kaţdé predvolanie orgánov činných v trestnom konaní sa dostavia. Osoby obvinených,

ich doterajší ţivot, dôvodné podozrenie z páchanej trestnej činnosti, jej charakter nie sú

zárukou toho, ţe to, čo tvrdia a ponúkajú aj dodrţia.

Pochybenie procesného charakteru, ktoré namieta v sťaţnosti P. (neoboznámenie

doplneného návrhu prokurátorom na predĺţenie lehoty väzby zo dňa

22. marca 2011 - jeho doplnenie o skutočnosť, ktorá mala odôvodňovať dôvod väzby

podľa ) nie je takým pochybením, ktoré by malo za následok

7

prepustenie obvinených z väzby. Dôvody väzby u obvinených podľa § 71 ods. 1 písm. c/, boli

dané pri jeho vzatí do väzby a súdy rozhodujúce o ţiadostiach obvinených o prepustenie

z väzby, o návrhu prokurátora o predĺţenie lehoty trvania väzby v kaţdom štádiu konania

skúmali, či dôvody väzby podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ u obvineného a aj ďalších

spoluobvinených trvajú. U obvineného išlo o dôkaz, ktorý mu bol známy. Obvinený si prevzal

uznesenie o vznesení obvinenia, sp. zn. ČVS : ORP-684/OVK-B3-2008 zo dňa 14. júla 2010,

advokát obvineného prevzal uznesenie o spojení veci deň pred výsluchom. Nešlo o nový

dôkaz, neznámy obvinenému pred rozhodovaním o predĺţenie lehoty trvania väzby dňa

23. marca 2011. Nemohol byť tým narušený princíp rovnosti zbraní. Inú situáciu by zakladala

skutočnosť, keby išlo o jediný dôkaz, ktorý by odôvodňoval dôvod väzby u obvineného

podľa ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/. Ale keďţe ide o skutočnosť, ktorú prokurátor

aj Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţoval za ďalší dôkaz odôvodňujúcu obavu,

ţe obvinený P. by mohol pokračovať v páchaní trestnej činnosti ani prokurátor

ani Najvyšší súd Slovenskej republiky, keď túto skutočnosť dali do návrhu a odôvodnenia

rozhodnutia o ďalšom trvaní, nepochybili a neporušili princíp rovnosti zbraní.

Obvinený A. P. v sťaţnosti vytýkal absenciu dôkazov pri rozhodovaní o jeho vzatí do

väzby. Túto skutočnosť mal vyšetrovateľ odôvodňovať tým, ţe je preto povaţovaný za

organizátora, lebo je z obvinených najstarší a najinteligentnejší. Súdy konajúce vo veci určite

ani v jednom prípade nerozhodovali na základe takýchto argumentov o dôvodnosti alebo

existencii dôvodov väzby. V jednotlivých rozhodnutiach súdy jasne a zrozumiteľne rozviedli

skutočnosti konkretizujúce odôvodnenosť existencie dôvodnosti väzobných dôvodov u

jednotlivých obvinených.

Z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise ohľadne trestnej činnosti obvineného v prípade

prevzatia trestného stíhania z Českej republiky, je moţné vyvodiť záver, ţe doteraz zistené

skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo prevzaté trestné stíhanie a vznesené

obvinenie A. P., bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe ho

spáchal obvinený. Preto argumentácia obvineného, ţe vysvetlil vyšetrovateľovi, ţe on je vo

veci podvedený a poškodený, neobstojí. Ak skutočne obvinený predloţí orgánom činným

v trestnom konaní dôkazy a skutočnosti, ktoré potvrdia jeho slová a zmenia dôkaznú situáciu

v jeho prospech, nemôţe byť problém po objektívnom vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v

súhrne odloţiť alebo zastaviť trestné stíhanie voči obvinenému A. P..

8

Z argumentácie obvineného V. L. a Y. N. spočívajúcej v tom, ţe nie sú u nich dané

dôvody ani útekovej ani preventívnej väzby a súdy pri rozhodovaní o väzbe nebrali do úvahy

okolnosti svedčiace v ich prospech a ţe súdy musia v kaţdom štádiu skúmať dôvody väzby

najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe rozhodovanie o väzbe

nie je rozhodovaním o vine alebo nevine obvinených. Ako uţ súd konštatoval

v predchádzajúcej časti odôvodnenia, súdy konajúce vo veci skúmali pri kaţdom rozhodovaní

o ţiadostiach obvinených súvisiacich s rozhodovaním o väzbe, danosť konkrétnych

skutočností odôvodňujúcich väzobné dôvody u obvinených. Pri vyhodnocovaní dôvodnosti

trvania väzby sa ale nevyhodnocujú dôkazy tak, ako to vyţaduje ustanovenie § 2 ods. 10

a ods. 12 Väzba nie je trestom, ani konečným rozhodnutím vo veci. Väzba je len

procesným opatrením zabezpečovací inštitút, ktorého účelom je dočasne zaistiť osobu

obvinenú z trestných činov pre potreby prebiehajúceho trestného konania.

Samozrejme, keby boli produkované závaţné dôkazy, alebo skutočnosti, ktoré

by vyvracali podozrenie obvineného z trestnej činnosti, tieto by súd vyhodnotil

aj pri rozhodovaní o dôvodoch väzby. Ale vyhodnocovať dôkazy tak, ţe bolo vypočutých

ďalších 10 svedkov, ktorí obvineného neusvedčujú z trestnej činnosti, a preto uţ nie sú dané

dôvody väzby alebo sa zmenili, nie je moţné.

Neobstojí ani námietka obvineného Y. N., ţe odôvodnenie sudcu Špecializovaného

trestného súdu Pezinok je všeobecné a o jeho ţiadosti o prepustenie z väzby sa malo

rozhodovať samostatne a nie v uznesení spolu ďalšími spoluobvinenými. Sudca

Špecializovaného trestného súdu Pezinok v odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí sťaţnosti

obvinených o prepustenie z väzby rozviedol skutočnosti, ktoré odôvodňovali existenciu

dôvodnosti väzby. Sudca nemôţe vyhodnocovať kaţdý dôkaz, ktorý orgány činné v trestnom

konaní od ostatného rozhodnutia vykonali. Inštitút spoločného konania zakotvený v Trestnom

poriadku umoţňuje, aby sa o trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým

obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia vykonalo spoločné konanie. Rozhodnutie

o ţiadostiach obvinených v jednom uznesení je v súlade so zákonom.

Obvinený M. O. namietal, ţe Špecializovaný trestný súd nerozhodol v ten deň. O jeho

ţiadosti o prepustenie z väzby, keď bol vypočutý a túto skutočnosť povaţuje za porušenie

zákona. Ustanovenia § 72 ods. 2 ukladá súdu vypočuť obvineného pred rozhodnutím o väzbe,

ale neukladá mu povinnosť aj rozhodnúť bezprostredne po výsluchu.

9

Zlý preklad odtajnených prepisov zvukových záznamov alebo ich doplnenie musí

namietať sťaţovateľ u vyšetrovateľa alebo dozorujúceho prokurátora. Najvyšší súd

Slovenskej republiky v konaní o sťaţnosti nemôţe tieto chyby (ak k ním došlo) naprávať.

Zmena právnej kvalifikácie konania obvineného nemôţe byť dôvodom

na vyhodnotenie, ţe ak dochádza k zmene právnej kvalifikácie konania obvineného, dochádza

tým zároveň k porušeniu jeho práv. Opačne je v súlade so zákonom, keď výsledky

dokazovania sú dôvodom zmeny právnej kvalifikácie a vyšetrovateľ na základe nových

dôkazov upozorní obvineného na inú právnu kvalifikáciu, ako to bolo pri vznesení obvinenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje s tvrdením obvineného, ţe nie je

mu zrejmé, z čoho je obvinený a nevie, proti čomu sa má brániť. V jednotlivých uzneseniach

o začatí trestného stíhania, resp. oznámenia obvinenia sú uvedené jednotlivé skutky, pre ktoré

bolo obvinenému vznesené obvinenie. Hore uvedené argumentácie obvineného nemôţu byť

dôvodom na jeho prepustenie z väzby.

V súlade so zákonom je aj rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu o neprijatí písomného sľubu obvinených A. P., Y. N., V. L., M. O.

a o neuloţení dohľadu probačného a mediačného úradníka u obvinených A. P., M. O., Y. N.,

V. L.. Správne sudca Špecializovaného trestného súdu v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe

u obvinených vzhľadom na to, ţe sú stíhaní za obzvlášť závaţný zločin, je moţno prijať

nahradenie väzby sľubom alebo dohľadom len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti

prípadu.

Výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a určitých

okolností prípadu. Práve okolnosti prípadu (dĺţka páchanej trestnej činnosti, jej charakter,

spôsob, akým bola trestná činnosť páchaná) neumoţňujú súdom prijať písomný sľub alebo

uloţiť nad nimi dohľad probačného alebo mediačného úradníka. Z týchto istých dôvodov ani

Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol rozhodnúť o nahradení väzby sľubom alebo

dohľadom u obvinených a ani o ponuke peňaţnej záruky.

Sťaţnosti obvinených neboli dôvodné a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

ich podľa zamietol.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave 29. júna 2011

JUDr. Peter H a t a l a , v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová