Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/115/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu I. M., bývajúceho v M.M.,

proti ţalovanej J. S., bývajúcej v M.M., zastúpenej advokátskou kanceláriou L., s.r.o., so

sídlom v B., o zaplatenie 17 260,80 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Martin pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

z 30. novembra 23010 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom zo 7. apríla 2010 č.k. -339 zaviazal

ţalovanú zaplatiť ţalobcovi 17 260,80 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 5. mája 2007 aţ

do zaplatenia a uhradiť mu trovy konania v sume 5487,89 Eur všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie zdôvodnil vykonaným dokazovaním na základe

ktorého mal preukázané, ţe kúpnou zmluvou zo 4. mája 2007 ţalobca ako predávajúci

odpredal ţalovanej ako kupujúcej nehnuteľnosť parcela KN č. X. o výmere X. m² – zastavané

plochy a nádvoria zapísanom na LV č. X. katastrálneho územia M. za kúpnu cenu 520 000 Sk

(17 260,80 Eur), ktorá mala byť zaplatená v deň podpisu zmluvy. Z vykonaného dokazovania

(vypočutím účastníkov konania, svedkov ako aj oboznámením sa s predloţenými listinnými

dôkazmi dospel k záveru ţe ţalovaná ţalobcovi kúpnu cenu predstavujúcu ţalovanú sumu

2

nevyplatila. K takémuto záveru dospel predovšetkým na základe výpovedí ţalobcu ako aj

svedkov J. S., M. K. a M. K.. Všetci menovaní presne popísali akým spôsobom došlo

k podpisu zmluvy na notárskom úrade, pričom potvrdili výpoveď ţalobcu, ţe ţalovaná pri

podpise zmluvy ţiadnu kúpnu cenu nevyplatila. Výpoveďou uvedených svedkov povaţoval

súd prvého stupňa za objektívne vierohodné a vykresľujúce skutočný stav veci. Naopak

výpovedi ţalovanej o zaplatení kúpnej ceny neuveril aj napriek tomu, ţe sám ţalobca kúpnu

zmluvu podpísal. Taktieţ neuveril v konaní vypočutým svedkom M. S., M. S., T. S. a J. K.,

a to predovšetkým pre ich rozpory vo výpovediach ohľadne toho, ako mala ţalovaná získať

peniaze na vyplatenie kúpnej ceny. Výpovede týchto svedkov hodnotil súd prvého stupňa ako

tendenčné, v snahe pomôcť ţalovanej. Pokiaľ sa aj ţalovaná bránila tým, ţe kúpnu cenu za

predanú nehnuteľnosť zaplatila ţalobcovi ešte pred podpisom zmluvy na notárskom úrade,

bolo by nelogické, ţe by veritelia ţalobcu, vypočutý svedkovia M. K. a J. S. išli so ţalobcom

a ţalovanou na notársky úrad. Za logické a presvedčivé povaţoval súd prvého stupňa aj

správanie ţalobcu, keď po podpise kúpnej zmluvy išiel ţalovanej ručiť na úver, nakoľko sa

chcel týmto spôsobom dostať ku svojim peniazom. Ďalšie listinné dôkazy predkladané

ţalovanou nebral súd pri rozhodovaní do úvahy, nakoľko neboli podpísané ţalobcom. Na

druhej strane však prihliadol na písomnosť, ktorej bola uvedená kalkulácia rozpisu splátok

ako na dôkaz toho, ţe ţalovaná kúpnu cenu nezaplatila. Tieţ to, ţe ţalobca v súčasnej dobe

stavia nehnuteľnosť v S., nebolo povaţované za dôkaz o vyplatení kúpnej ceny, nakoľko

z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe tak pozemok ako aj stavba v S. sú financované

z peňazí rodičov priateľky ţalobcu a z jej pôţičiek. Vychádzajúc z uvedeného a berúc do

úvahy aj nedostatočné účtovné doklady predloţené ţalobkyňou, nespĺňajúce zákonné

náleţitosti súd prvého stupňa návrhu ţalobcu v celom rozsahu vyhovel. Ţalovanú tieţ zaviazal

zaplatiť ţalobcovi ročný úrok z omeškania, a to od dňa 5. mája 2007, ku ktorému dátumu

ţalobca nepochybne preukázal, ţe ţalovaná je v omeškaní splnení svojho peňaţného záväzku.

O trovách konania rozhodol v súlade s

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 30. novembra 2010 sp. zn.

rozhodol tak, ţe rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bola ţalovaná

zaviazaná zaplatiť ţalobcovi 17 260,80 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 5. mája 2007 aţ

do zaplatenia potvrdil. Vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného

súdu zmenil tak, ţe ţalobcovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznal a nepriznal mu

3

tieţ náhradu trov odvolacieho konania. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd dospel

k záveru, ţe odvolanie ţalovanej nie je dôvodné. Krajský súd poukázal na to, ţe sa podrobne

zaoberal všetkými otázkami, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotoţnil so

skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Opakovane poukázal na výpovede

svedkov, z ktorých zhodne s názorom súdu prvého stupňa uzavrel nepreukázanie vyplatenie

kúpnej ceny pri podpise kúpnej zmluvy, resp. ţe k vyplateniu kúpnej ceny došlo ešte pred

podpisom predmetnej zmluvy, tak ako toto tvrdila ţalovaná. Za správne tieţ povaţoval

rozhodnutie súdu prvého stupňa uloţenie povinnosti ţalovanej zaplatiť ţalobcovi 8,5 % úrok

z omeškania od 5. mája 2007, t.j. odo dňa nasledujúceho po podpise kúpnej zmluvy v zmysle

v spojení s nariadenia vlády č. Krajský

súd konštatoval, ţe okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre

posúdenie danej veci, vec správne rozhodol a svoje rozhodnutie náleţite odôvodnil so

zreteľom na ustanovenie Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa

povaţoval za vecne správne, v bliţších podrobnostiach vzhľadom na uvedené konštatovanie

naň odvolací súd poukázal ( ). Vo výroku o trovách prvostupňového

konania odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, aplikujúc ustanovenie

Dôvody osobitného zreteľa popri rozhodovaní o náhrade trov konania videl v okolnostiach

prejednávanej veci, najmä v tom, ţe obaja účastníci svojim správaním prispeli k vzniku sporu.

Z toho istého dôvodu odvolací súd nepriznal ţalobcovi ani náhradu trov odvolacieho konania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorá prípustnosť

dovolania vyvodzovala z ustanovenie ako dovolací dôvod uvádzala

§ 241 ods. 2 písm. b/, t.j., ţe konanie je postihnuté inou vadou majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, a tieţ ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Poukázala na to, ţe súčasťou základného práva na súdnu

ochranu v občianskom súdnom konaní je podľa článku 46 ods. 1

právo na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle keď argumentovala

vyslovenými právnymi závermi v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky, či

v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva. Vyčítala súdom oboch stupňov, ţe

neodstránením konkrétnych rozporov pri hodnotení záverov dvoch protichodných skupín

dôkazov zaťaţili celé konanie vadou nepreskúmateľnosti a extrémneho nesúladu hodnotenia

celkovej dôkaznej situácie a obsahom jednotlivých dôkazov. Tým vlastnou rozhodovacou

činnosťou a napadnutými rozhodnutiami odňali jej moţnosť konať pred súdom na princípoch

spravodlivého súdneho konania. Oba súdy bez relevantného zdôvodnenia i napriek zjavnej

vnútornej nekonzistenčnosti vyjadrení a dôkazov vykonávaných na návrh ţalobcu uverili

práve ţalobcovi a argumentáciu dovolateľky povaţovali bez hlbšieho zdôvodnenia za

nepresvedčivú. Mala za to, ţe ţalobca v konaní nepredloţil ţiaden dôkaz, ktorý by

relevantným spôsobom spochybnil vyjadrenie dovolateľky, a ktoré by mohli mať

z objektívneho hľadiska väčšiu váhu ako dôkazy svedčiace v prospech dovolateľky.

Prvostupňový súd spojil vykonané dôkazy tak, ţe ich v konečnom dôsledku interpretoval

a vyhodnotil v prospech ţalobcu bez toho, aby sa vyporiadal s vnútornými rozpormi tvrdení

ţalobcu a vyjadreniami dovolateľky. Vyhodnotenie dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej

súvislosti v rozhodnutiach oboch súdov v prospech ţalobcu je podľa názoru dovolateľky

nedostatočné. Odôvodnenia rozhodnutí nepreukazujú ich opodstatnenosť, správnosť

a spravodlivosť. Z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch stupňov mala dovolateľka práve

naopak preukázanú ich nedostatočnosť a nesprávnosť. Navrhla, aby dovolací súd zrušil oba

dovolaním napadnuté rozsudky v zmysle a prikázal prvostupňovému

súdu ďalej vo veci konať.

Ţalobca nepovaţoval dovolanie ţalovanej za dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal predovšetkým jeho prípustnosť a dospel k záveru,

ţe dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba

odmietnuť.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania bolo potrebné skúmať v zmysle , podľa

ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok

5

súdu prvého stupňa vo veci samej ( ) alebo proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci ( ). alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 aţ 4

( ). Dovolaním ţalovanej je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v proti ktorým je dovolanie prípustné;

prípustnosť jej dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné len ak by v konaní

došlo k niektorej s procesných vád uvedených v , ku ktorým je dovolací súd

povinný prihliadnuť ( ). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

Prípustnosť dovolania z hľadiska pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe

dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou

v ale nastáva aţ vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou

v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Existenciu uvedených vád konania dovolací

súd nezistil.

Pokiaľ ţalovaná tvrdí, ţe rozsudky súdov niţších stupňov nevyhovujú poţiadavkám

kladeným na odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to

najmä pokiaľ ide o ich zrozumiteľnosť a presvedčivosť a vyvodzuje z toho, ţe absenciou

riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí jej odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia odvolací súd poukazuje na to, ţe podľa uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júla 2003: „Všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočný objasnený skutkový a právny základ

rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania, preto odôvodnenie rozsudku všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho),

6

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom, ţe

z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.

Dovolací súd povaţuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005 podľa ktorého: „Súčasťou

základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa

Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená

v Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

V odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú

námietku alebo argument, uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní zostali sporné alebo sú nevyhnutné na

doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dovolací súd zdôrazňuje, ţe , ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra

2008 bol doterajší text doplnený okrem iného odsekom 2, podľa ktorého ak sa

odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa

v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Týmto

ustanovením je teda odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodnenia rozhodnutia. Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým,

ţe odvolací súd sa v plnom rozsahu stotoţní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa a to

po skutkovej ako aj právnej stránke. Môţe síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvého stupňa, toto doplnenie však nemôţe byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa,

môţe ho iba dopĺňať v tom zmysle, ţe ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia

odôvodnenie súdu prvého stupňa.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd

prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane

vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia

7

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich

účelu, podstaty a zmyslom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46

ods. 1 a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia ( ). Za

porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1

v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv ţalovanej.

Pokiaľ ţalovaná spochybňuje správnosť toho, ako súdy vyhodnotili jednotlivé dôkazy

dovolací súd udáva, ţe v prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod zakladajúci

prípustnosť dovolania podľa (R 42/1993). V prieskumnej povahy dovolacieho

konania a charakteru dovolacieho konania vyplýva, ţe dokazovanie sa pred ním nevykonáva

( ) a dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy vykonané

v základnom konaní. Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov nezakladá procesnú vadu

konania v zmysle V súvislosti s vyššie uvedeným treba dodať, ţe pod

spravodlivým súdnym procesom sa v ţiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho

konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické

okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu

hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo

sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predpokladá účastník

konania ( , ).

Dovolateľkou uplatnené dovolacie dôvody (, ) sú síce

prípustnými dovolacími dôvodmi (ktoré moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné)

8

samotné tieto dôvody ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach

upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu a ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia alebo vady konania,

ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady

konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalovanej v súlade s v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

napadnutým rozsudok odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa (s pouţitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júna 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová