Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)2b8/364054.fe7570.pdf
PDF · 118.28 KB
No categories available
2MCdo/22/2010
Najvyšší súd 2 M Cdo 22/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ A. M., bývajúceho v K.,
2/ R. M., bývajúceho v K., proti ţalovaným 1/ T. M., bývajúcej K., 2/ V. M., bývajúcemu
v K., o zrušenie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Košice I pod
sp.zn. 39 C 45/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky
proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 9. novembra 2009 sp.zn. 5 Co 329/2009
v spojení s uznesením Okresného súdu Košice I z 25. mája 2009 č. k. 39 C 45/2009-30, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 9. novembra 2009 sp.zn.
5 Co 329/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I uznesením z 25. mája 2009 č.k. 39 C 45/2009-30 zastavil
konanie z dôvodu, ţe ţalobcovia nezaplatili v stanovenej lehote súdny poplatok za návrh
(§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c) O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ uznesením z 9. novembra
2009 sp.zn. 5 Co 329/2009 potvrdil uznesenie vo výroku o náhrade trov konania
a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Stotoţnil sa s rozhodnutím súdu
prvého stupňa v tom, ţe aj keď došlo k zastaveniu konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku, čo zavinili ţalobcovia, ţalovaným trovy nepatria. Poukázal na to, ţe súd prvého
stupňa nesprávne aplikoval § 146 ods. l písm. c) O.s.p. Mal za to, ţe v danej veci bol dôvod
na aplikáciu § 150 ods. l O.s.p. Vzal do úvahy skutočnosť, ţe nepriznanie trov konania
neohrozí majetkovú sféru ţalovaných, poukázal na základ výšky trov konania, ktorú si
ţalovaní vypočítali. Zdôraznil aj skutočnosť, ţe účastníci konania medzi sebou komunikovali
a ţalovaní vzniesli protinávrh v tomto konaní. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa
§ 224 ods. 1, § 150, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím prvostupňového
súdu v časti trov konania podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej
republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. l písm. c) O.s.p.). Navrhol zrušiť
uznesenie krajského súdu a okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania a vec
vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovení § 1 O.s.p., § 146
ods. 2 O.s.p. a § 157 ods. 2 O.s.p. Uznesenie súdu prvého stupňa povaţuje v časti o nepriznaní
náhrady trov konania za nepreskúmateľné. Ďalej uviedol, ţe odvolací súd konštatoval, ţe
do úvahy neprichádza aplikácia § 146 ods. písm. c) O.s.p., ale nepriznanie náhrady trov
konania oprel o § 150 ods. 1 O.s.p. Toto ustanovenie má slúţiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti, musí ísť o výnimočný prípad, o dôvody hodné osobitného zreteľa. Z odôvodnenia
jeho rozhodnutia nie je zrejmé, z akých dôvodov vychádzal, keď konštatoval, ţe nepriznanie
náhrady trov konania nezasiahne do majetkovej sféry ţalovaných. Takáto skutočnosť
z obsahu súdneho spisu vôbec nevyplýva. Taktieţ z tohto rozhodnutia nevyplýva v akých
skutočnostiach videl odvolací súd dôvody hodné osobitného zreteľa ako aj výnimočnosť
prípadu, v ktorom je moţné náhradu trov konania nepriznať. Skutočnosť, ţe ţalovaní vzniesli
protinávrh nie je dôvodom na postup podľa § 150 ods. l O.s.p. Pre úplnosť uviedol, ţe po
zastavení tohto konania, ţalobcovia podali nový návrh na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Konanie je vedené na Okresnom súde Košice I pod č.k. 15 C 439/2009.
Povaţuje za nesprávne, keď odvolací súd v predmetnej veci aplikoval § 150 ods. 1 O.s.p.
z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, pretoţe pre takýto postup si nezabezpečil
ţiadne dôkazy.
Ţalobcovia a ani ţalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2
O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.)
v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.
Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a) v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv.
inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho,
ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vţdy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné
vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené.
Vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania, dovolací súd osobitne skúmal, či
konanie nebolo postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Generálny prokurátor okrem
nesprávneho právneho posúdenia veci namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia
prvostupňového súdu ako aj odvolacieho súdu.
Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn.
I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Odôvodnenie uznesenia súdu (prvostupňového aj odvolacieho) musí mať náleţitosti
uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Súd sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom
na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom
na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam
dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Ak
rozhodnutie súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.
Súd prvého stupňa v danej veci o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1
písm. c/ O.s.p., pretoţe konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh.
Dovolací súd poukazuje za to, ţe odôvodnenie o trovách konania treba posudzovať v kontexte
celého rozhodnutia (I. ÚS 230/04). Odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu
v časti trov konania, pričom však aplikoval § 150 ods. l O.s.p. Vzal do úvahy skutočnosť, ţe
nepriznanie trov konania neohrozí majetkovú sféru ţalovaných, poukázal na základ výšky
trov konania a na to, ţe ţalovaní vzniesli protinávrh. Ďalej poukázal na vzájomnú
komunikáciu účastníkov konania.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým
zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu
trov konania. Môţe tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p. Ide o ustanovenie výnimočné,
ktoré má súdu umoţniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť
k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúţiť k odstráneniu neprimeranej
tvrdosti. Úvaha súdu, ţe ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150
O.s.p. preto nemoţno vykladať tak, ţe moţno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady
rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania;
vţdy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náleţite
odôvodnený.
Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať
v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov
a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba
zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tieţ okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 5/2006).
Ako odvolací súd sám v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, bolo treba prihliadať
k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov. Odvolací súd
v danej veci dospel k záveru, ţe v boli dané dôvody osobitného zreteľa, a ţe nepriznaním trov
konania ţalovaným sa výrazne negatívne neprejaví v ich majetkovej sfére. Z odôvodnenia
však nie je zrejmé, z čoho tak vyvodil a nevyplýva z neho ani to, ako posúdil tieto pomery
ostatných účastníkov konania (nielen ţalovaných). Rovnako nie je zrejmé, v čom videl
odvolací súd dôvody osobitného zreteľa, resp. výnimočnosť prípadu. Pokiaľ ide
o konštatovanie, ţe ţalovaní podali protinávrh, je potrebné uviesť, ţe návrh ţalovaných na iný
spôsob vyporiadania, neţ aký poţadovali ţalobcovia, nie je vzájomným návrhom, ale len
súčasťou procesnej obrany.
Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je nielen
formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,
nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade
prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj
v právnom posúdení veci. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu poţiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167
ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.) nevyhovuje.
Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné
procesné pochybenie súdu spočívajúce v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.). Rozhodnutie vydané v konaní s takouto vadou nemoţno povaţovať za správne a preto
ho treba vţdy zrušiť. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2011
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová