Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8a6/363929.0f3189.pdf
PDF · 169.8 KB
No categories available
2MCdo/10/2010
Najvyšší súd 2 M Cdo 10/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Slovenskej republiky -
L., so sídlom v B.B., proti ţalovaným 1/ P. J., bývajúcej v S., 2/ Ing. E. B., bývajúcemu v B.,
3/ J. Š., bývajúcemu v H., 4/ J. M., bývajúcemu v N., 5/ E. D., bývajúcej v K., 6/ V. B.,
bývajúcej v S., 7/ F. P., bývajúcemu v S., 8a/ A. M., bývajúcej v Č., 8b/ G. O., bývajúcej v
P., 8c/ J. O., bývajúcemu v C., 9/ E. D., bývajúcemu v S., 10/ P. D., bývajúcemu v S., 11/ A.
Š., bývajúcemu v P., 12/ A.. D., bývajúcemu v S., 13/ O. B., bývajúcej v S.S., 14/ F. T.,
bývajúcemu v S., 15/ E. K., bývajúcemu v K., 16a/ Ing. A. P., bývajúcej v S., 16b/ J. Š.,
bývajúcemu v S.S., 17/ M. N., bývajúcej v P., 18/ P. D., bývajúcemu v P., 19/ P. Š.,
bývajúcemu v D., 20/ J. H., bývajúcemu v S., 21/ A. P., bývajúcej v P., 22/ A. K., bývajúcej
v P., 23/ J. Š., bývajúcemu v S., 24/ O. P., bývajúcemu v S., 25/ L. P., bývajúcemu v S.S., 26/
M. O., bývajúcemu v P., 27/ J. B., bývajúcemu v S., 28/ M. H., bývajúcemu v S.S., 29/ A. D.,
bývajúcemu v S., 30/ J. N., bývajúcemu v P., 31/ Ing. Š. D., bývajúcemu v S.32/ E. B.,
bývajúcej V.33/ A.D., bývajúcemu v D.34/ A. K., bývajúcej v B. 35/ F.G..bývajúcemu v
S.36/ M. Č., bývajúcemu v I., 37/ V. D., bývajúcej v S., 38/ J. Č., bývajúcemu v S.S., 39/ J.
T., bývajúcemu v D., 40/ J. V., bývajúcemu v S., 41/ Š. Š., bývajúcemu v S., 42/ Š. Š.,
bývajúcemu v S., 43/ Š. H., bývajúcemu v S.44/ P. D., bývajúcemu v S.S.45/ M. Č.,
bývajúcemu v P.46/ V.bývajúcej v S., 47/ A. D., bývajúcej v S.S., 48/ E. K., bývajúcej v P.,
49/ Ing. F. D., bývajúcemu v D., 50/ Ing. A.. B., bývajúcemu v K., 51/ E. M., bývajúcemu v
B., 52/ F. S., bývajúcemu v S., 53/ A. H., bývajúcej v B., 54/ E. T., bývajúcemu v S., 55/ F.
Č., bývajúcemu v P., 56/ J. Š., bývajúcemu v B., 57/ N. G., bývajúcej v P., 58/ M. S.,
bývajúcemu v S., 59/ J. P., bývajúcemu v S., 60/ M. L., bývajúcej v S., 61/ J. H.,
bývajúcemu v I., 62/ J. G., bývajúcemu v P., 63/ B. L., bývajúcemu v S., 64/ E. Š.,
bývajúcej v S., 65/ P. Š., bývajúcemu v P., 66/ K. H., bývajúcej v S., 67/ F. P., bývajúcemu v
P., 68/ A. B., bývajúcej v S., 69/ J. H., bývajúcemu v S., 70/ J. N., bývajúcej v S.S., 71/ J. I.,
bývajúcemu v S., 72/ M. C., bývajúcej v D., 73/ MUDr. J. D., bývajúcemu v I., 74/ Ľ. P.,
bývajúcemu v S., 75/ P. B., bývajúcemu v S., 76/ M. Č., bývajúcemu v S., 77/ J. B.,
bývajúcemu v P., 78/ Š. Š., bývajúcemu v P., S., 79/ J. H., bývajúcemu v S., 80/ F. Š.,
bývajúcemu v S.0, 81/ D. D., bývajúcemu v S., 82/ RNDr. Š. D., CSc., bývajúcemu v B.83/
J. D., bývajúcemu v P.S., 84/ Ľ. Š., bývajúcemu v B., 85/ M. Š., bývajúcemu v D., 86/ Š. Š.,
bývajúcemu v P., S., 87/ A. Š., bývajúcej v S., 88/ J. H., bývajúcemu v T., 89/ A. K.,
bývajúcej v B., 90/ Š. M., bývajúcej v B., 91/ E. P., bývajúcej v S., všetci okrem ţalovaných
6/, 8a/ aţ 8c/, 22/, 88/, 90/ zastúpení JUDr. D. D., advokátom v P., o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 14 C 194/2003,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 10. novembra 2009 sp. zn. 19 Co 278/2009 v spojení
s uznesením Okresného súdu Trenčín z 24. augusta 2009 č. k. 14 C 194/2003-177, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 10. novembra 2009
sp. zn. 19 Co 278/2009 a uznesenie Okresného súdu Trenčín z 24. augusta 2009
č. k. 14 C 194/2003-177 a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín uznesením (v poradí prvým) z 27. júna 2005
č. k. 14 C 194/2003-59 konanie zastavil, pretoţe ţalobca zobral návrh späť (§ 96 ods. 1, 3
O.s.p.). Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ aţ 91/ náhradu trov konania
10 261 399,-- Sk do troch dní od právoplatnosti uznesenia k rukám advokáta JUDr. D. D..
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., pretoţe
ţalobca zavinil zastavenie konania.
Krajský súd v Trenčíne uznesením (v poradí prvým) z 21. novembra 2005
sp. zn. 17 Co 163/2005 uznesenie prvostupňového súdu v napadnutej časti trov konania
potvrdil. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným náhradu trov odvolacieho konania
5 130 714,-- Sk do troch dní k rukám advokáta JUDr. D. D. (§ 224 ods. 1 O.s.p. a podľa § 142
ods. 1 O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky rozsudkom z 27. novembra 2007 sp. zn. 1 M Cdo 11/2006 rozhodol tak,
ţe zrušil uznesenie odvolacieho súdu a prvostupňového súdu v napadnutej časti a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, ţe
v priebehu konania (po podaní návrhu) zomrela ţalovaná 2/ A. B., ţalovaný 3/ A. Š. zomrel
X.X., ţalovaná 4/ I. M. zomrela X., ţalovaný 16/ J. Š. zomrel X., ţalovaný 44/ J. D. zomrel X.
a ţalovaný 58/ V. S. zomrel X.. V zmysle rozhodnutí v dedičskej veci po týchto ţalovaných
ich právnymi nástupcami sú Ing. E. B. (po ţalovanej 2/), J. Š. (po ţalovanom 3/), J. M.
(po ţalovanej 4/), P. Š., S. Š., Ing. A. P., J. Š. (po ţalovanom 16/), Z. D., P. D. (po ţalovanom
44/), M. S. (po ţalovanom 58/). Uţ v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nemali zomrelí
spôsobilosť byť účastníkmi konania. Napriek tejto skutočnosti okresný aj krajský súd vo veci
rozhodli. Ich rozhodnutia sú preto z dôvodu nedostatku podmienky konania zmätočné.
Okresný súd Trenčín uznesením (v poradí druhým) z 24. augusta 2009 č. k.
14 C 194/2003-177 ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ aţ 91/ náhradu trov
konania 431 973,72 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia k rukám advokáta
JUDr. D. D.. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., pretoţe
ţalobca zavinil zastavenie konania. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia za
2 úkony právnej pomoci po 4 264 020 Sk úkon počítaný z ceny nehnuteľností
23 286 259,-- Sk podľa znaleckého posudku č. 4/2002 z 18. novembra 2002 (príprava a
prevzatie veci vrátane prvej porady, podanie písomného vyjadrenia k ţalobe), spolu 47 378,--
Sk na jedného klienta x 90 klientov bez ţalovaného 58/ V. S., zomrelého X. + 2 x 136,-- Sk
paušál a 19% DPH 1 620 327,60 Sk, spolu 10 148 639,-- Sk podľa § 13 ods. 1 a 7, § 16 ods. 1
písm. a/, c/, § 17 ods. 2 a § 22 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, za písomné vyjadrenie z 27. júla 2005 v
odvolacom konaní 47 378,-- Sk /úkon x 89 klientov (bez zomrelého ţalovaného 58/ a
ţalovanej 4/ zomrelej dňa 7.11.2004) + 150,- Sk paušál + 19% DPH 801 162,-- Sk, spolu
5 017 954,-- Sk. Ţalovaný si však uplatnil len 1 440 407,-- Sk, za písomné vyjadrenie k
dovolaniu 14.9.2006 po 47 378,-- Sk /úkon x 89 ţalovaných + 2 x 164,-- Sk paušál a 19%
DPH 801 162,-- Sk spolu 5 017 968,-- Sk, ţalovaným uplatnených len 1 424 594,-- Sk podľa
§ 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, účinnej od 1.1.2005 v znení
vyhlášky č. 557/2008 Z. z. Celková výška trov konania predstavuje sumu 431 973,72 €.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobcu uznesením (v poradí druhým)
z 10. novembra 2009 sp. zn. 19 Co 278/2009 uznesenie prvostupňového súdu potvrdil.
Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným náhradu trov odvolacieho konania
110 021,39 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia, na účet advokáta JUDr. D. D..
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, ţe je zrejmé, ţe v danej veci trovy konania
predstavovali odmenu za právne zastúpenie, ktorá bola za konanie pred súdom prvého stupňa
stanovená podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. z., za neskoršie úkony podľa vyhlášky č. 655/2004
Z. z. Nepochybné je, ţe advokát vo veci zastupoval 90-tich ţalovaných. Jedná sa tak
o situáciu, keď advokát vykonal spoločné úkony pri zastupovaní alebo obhajobe dvoch alebo
viacerých osôb (§ 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. - základná sadzba tarifnej odmeny sa
zvyšuje o 20%). K aktívnej legitimácii ţalobcu uviedol, ţe toto pre danú vec, keďţe konanie
bolo zastavené v dôsledku späťvzatia ţaloby nie je podstatné. O náhrade trov odvolacieho
konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu podal
na základe podnetu ţalobcu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej
republiky. Ţiadal zrušiť obe uznesenia súdov niţšieho stupňa a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Uviedol, ţe súdy sa nesprávne riadili § 140 ods. 1, § 146 ods. 1, § 151 ods. 1 a 3 O.s.p., § 20
vyhlášky č. 655/2004 Z. z., § 13 ods. 1, 7, § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. Základom
pre výpočet tarifnej odmeny advokáta bola hodnota nehnuteľnosti, avšak výpočtový základ
pri výpočte tarifnej odmeny za zastupovanie jednotlivých účastníkov je v prípade podielových
spoluvlastníkov výška ich spoluvlastníckeho podielu na celkovej hodnote nehnuteľnosti, ktorá
je u jednotlivých účastníkov rôzna. Nesprávny je preto postup súdu, ak výšku tarifnej odmeny
vypočítal vo vzťahu k jednotlivým účastníkom tak, ţe za hodnotu veci resp. práva pre výpočet
tarifnej odmeny povaţoval hodnotu všetkých nehnuteľností napriek tomu, ţe predmetný spor
sa jednotlivých účastníkov dotýka len v rozsahu ich podielov k týmto nehnuteľnostiam.
Ţalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu Generálneho prokurátora Slovenskej republiky
nevyjadril.
Ţalovaní 6/, 8a/ aţ 8c/, 22/, 88/, 90/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili. Ostatní
ţalovaní navrhli mimoriadne dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.)
generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu a prvostupňového súdu treba zrušiť.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie
(§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi
uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1
O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to bez zreteľa na to, či boli alebo
neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Vady v zmysle § 237 O.s.p.
a tzv. iné vady generálny prokurátor nenamietal, vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p.
nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
Po preskúmaní veci však dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie je postihnuté vadou
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS
14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné uviesť, ţe nedostatok
odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach
právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T.
c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. I ÚS 17/01, I ÚS 226/03, II ÚS 261/06, III ÚS 74/08, I ÚS 181/08) treba za porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Judikatúra nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj
na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;
Georgiadis c/a Grécko z 29. mája 1997; Higgins c/a Francúzsko z 19. februára 1998).
Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa
v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ
s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
V danej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky rozsudkom z 27. novembra 2007 sp. zn. 1 M Cdo 11/2006
rozhodol tak, ţe zrušil uznesenie odvolacieho súdu a prvostupňového súdu v napadnutej časti
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia rozhodnutia určil
okruh dedičov po zomrelých účastníkoch konania : Ing. E. B. (po ţalovanej 2/ ), J. Š. ( po
ţalovanom 3/), J. M. ( po ţalovanej 4/), P. Š., S. Š., Ing. A. P., J. Š. (po ţalovanom 16/), Z. D.,
P. D. (po ţalovanom 44/), M. S. ( po ţalovanom 58/). Ako vyplýva z rozhodnutí súdov oboch
stupňov, právnych nástupcov po zomrelých účastníkoch konania určil odlišne (napr. po
ţalovanom 44/ alebo po ţalovanom 16/) v porovnaní s odôvodnením rozsudku dovolacieho
súdu. Z odôvodnenia rozhodnutí oboch súdov však nie je zrejmé, z čoho súdy vychádzali,
keď konali len s niektorými z právnych nástupcov, ktorí boli v rozhodnutí dovolacieho
súdu ako právni nástupcovia označení. Ich rozhodnutia sú preto z tohto dôvodu zmätočné.
Vada v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd
rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou
vadou nemôţe byť povaţované za správne.
V predmetnej veci ako ţalobca vystupuje Slovenská republika – L.. Predmetom ţaloby
bolo určenie, ţe Slovenská republika je vlastníkom v ţalobe špecifikovaných nehnuteľností.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu
pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená
podľa osobitného predpisu (v zmysle znenia § 21 ods. 2 O.s.p. účinného do 14.10.2008).
Štátny podnik však nie je štátnym orgánom a nemá oprávnenie konať za štát. Občiansky
súdny poriadok a ani iný právny predpis neoprávňuje štátny podnik konať v občianskom
súdnom konaní za štát. Zásada oddelenia štátu a štátneho podniku je napokon uvedená v § 5
ods. 1, 2 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Je teda zrejmé, ţe v danej veci L., nie je
oprávnený konať za štát. Štátny podnik totiţ nemal naliehavý právny záujem na určení, ţe štát
je vlastníkom. Pokiaľ štátny podnik v konaní vystupuje za štát, nie je splnená podmienka
konania, ktorou je právne relevantný prejav vôle žalobcu alebo osoby, ktorej úkony sú
na strane žalobcu, smerujúce vôbec k začatiu konania. Nedostatok takéhoto prejavu vôle
je neodstrániteľnou prekáţkou konania. V prejednávanej veci bolo nutné, aby bolo vyjasnené,
kto má byť ţalobcom alebo ţalobcami. Aţ potom bude moţné vo veci rozhodovať, resp.
rozhodnúť v tomto prípade o trovách konania. Z uvedeného vyplýva, ţe konanie odvolacie
i prvostupňové bolo navyše postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. ), ku ktorej musel dovolací súd prihliadať (pozri napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2004 sp. zn. 4 Cdo 158/2003
a z 27. marca 2003 M Cdo 36/2000), hoci ju generálny prokurátor nenamietal. Len
pre úplnosť sa uvádza, ţe ţalobca na túto skutočnosť vo svojom podnete na podanie
mimoriadneho dovolania poukázal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky počas dovolacieho konania zistil, ţe ţalovaní
8b/ G. O. a 6/ V. B. zomreli, t.j. stratili spôsobilosť byť účastníkmi konania. Úlohou
prvostupňového súdu bude preto pokračovať v konaní s právnymi nástupcami zomrelých
účastníkov konania.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie
odvolacieho súdu a prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
podľa § 243b ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na dôvody, ktoré
viedli k potrebe zrušiť rozhodnutia oboch súdov, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími
námietkami uvedenými generálnym prokurátorom Slovenskej republiky v mimoriadnom
dovolaní a ani vecnou správnosťou napadnutých rozhodnutí.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová