Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e12/364111.dd1d31.pdf
PDF · 143.23 KB
No categories available
9So/120/2010
Najvyšší súd 9So/120/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej,
PhD. v právnej veci navrhovateľky: Ž. L., bytom R. X., B., proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o vdovský dôchodok, na odvolanie
odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. júna 2010, č. k. 6Sd 40/07-87,
jednohlasne takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 23. júna 2010, č. k. 6Sd 40/07-87, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutia odporkyne z 26. apríla 2007
a 31. marca 2008 číslo X., vec jej vrátil na ďalšie konanie a navrhovateľke nepriznal náhradu
trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodnutím z 26. apríla 2007 číslo X.
odporkyňa navrhovateľke od 4. septembra 2006 priznala vdovský dôchodok v sume 1 109,-
Sk mesačne podľa § 74 a § 264 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 461/2003 Z.z.“). Rozhodnutím číslo X. z 31.
marca 2008 zákona č. 100/1988 Zb. a § 264 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
odporkyňa odňala navrhovateľke vdovský dôchodok od 12. októbra 2007 z dôvodu, že
vdovský dôchodok jej bol odňatý od 31. augusta 2002 rozhodnutím Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky zo dňa 7. októbra 2002, nárok na tento dôchodok teda netrval a ani sa
nevyplácal k 31. decembru 2003 a preto podľa § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na
vdovský dôchodok opätovne nevznikol a táto dávka bola navrhovateľke priznaná neprávom.
Krajský súd mal za preukázané, že manžel navrhovateľky zomrel X. a od tohto dňa bol
navrhovateľke rozhodnutím orgánu sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky priznaný vdovský dôchodok podľa § 36 a nasl. zákona č. 121/1975 Zb., t. j. podľa
všeobecného predpisu o sociálnom poistení. Napriek tomu, že v čase nadobudnutia účinnosti
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov bol vdovský dôchodok
vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra, krajský súd dospel k
záveru, že neboli splnené podmienky nároku navrhovateľky na výsluhový vdovský dôchodok
podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z.z. a preto jej vdovský dôchodok bolo potrebné považovať za
priznaný podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení. Vzhľadom na to je daná
právomoc Sociálnej poisťovne rozhodnúť o novom nároku na vdovský dôchodok podľa
všeobecných predpisov. Keďže nárok na vdovský dôchodok navrhovateľke zanikol dňom 31.
augusta 2002 a teda ku dňu 31. decembra 2003 nemala nárok na vdovský dôchodok, podľa
názoru krajského súdu pri posudzovaní nového nároku na vdovský dôchodok nebolo možné
aplikovať ustanovenie § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a nový nárok na vdovský
dôchodok a jeho výplatu mohol navrhovateľke vzniknúť len v prípade splnenia podmienok
podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z.z. Z dôvodu starostlivosti o nezaopatrené dieťa
navrhovateľka splnila všetky podmienky pre vznik nového nároku na vdovský dôchodok
a jeho výplatu podľa § 74 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2008
a preto na účely určenia sumy vdovského dôchodku bolo potrebné nanovo prepočítať
invalidný dôchodok, na ktorý by mal nárok manžel navrhovateľky, keby zomrel za účinnosti
zákona č. 461/2003 Z.z. Iný výklad zákona by bol podľa krajského súdu diskriminačný.
Keďže odporkyňa takto nepostupovala, neurčila výšku vdovského dôchodku navrhovateľky
správne a preto krajský súd rozhodnutie odporkyne z 26. apríla 2007 ako aj s ním súvisiace
rozhodnutie z 31. marca 2008 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Rozsudok napadla odporkyňa včas podaným odvolaním. Namietla, že podľa § 129
ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. ak nárok na vdovský dôchodok vznikol podľa doterajších
predpisov a sú k 1. júlu 2002 vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva
vnútra, od uvedeného dňa sa vdovský dôchodok považuje za priznaný podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení a na jeho výplatu je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia
ministerstva. Odporkyňa poukázala aj na ustanovenie § 103 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.
Podľa jej názoru na rozhodnutie o novom nároku na vdovský dôchodok je naďalej príslušný
orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a použitie zákona
č. 461/2003 Z.z. je vylúčené aj z toho dôvodu, že manžel navrhovateľky bol v čase smrti
príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno
vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o priznaní vdovského
dôchodku a jeho následnom odňatí.
Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že manžel navrhovateľky, narodený X.,
zomrel X. a navrhovateľke bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od
uvedeného dňa priznaný vdovský dôchodok podľa §§ 36 až 38 zákona č. 121/1975 Zb.
o sociálnom zabezpečení a sirotský dôchodok podľa §§ 40 a 41 uvedeného zákona. Vdovský
dôchodok bol vyplácaný ministerstvom vnútra do 31. augusta 2002. Manžel navrhovateľky
bol príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky od 1. septembra 1980 do 16. marca
1987, teda necelých sedem rokov.
Odporkyňa v konaní namietala, že na rozhodnutie o nároku na výplatu vdovského
dôchodku nie je príslušná, ale že na jeho výplatu je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia
ministerstva vnútra, ktorý vdovský dôchodok navrhovateľke vyplácal k 1. júlu 2002.
Poukazovala na § 129 ods. 7 a § 103 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení
policajtov, v zmysle ktorých na výplatu vdovského dôchodku, priznaného podľa všeobecného
predpisu o sociálnom zabezpečení je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva
a preto i na rozhodnutie o novom vzniku nároku na vdovský dôchodok je naďalej príslušný
orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra aj vzhľadom na to, že manžel
navrhovateľky zomrel ako príslušník Policajného zboru.
Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., účinného od 1. júla 2002, vdovské
dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu
účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho
zabezpečenia ministerstva, sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské
výsluhové dôchodky, podľa § 46. Ak sú splnené tieto podmienky, odo dňa účinnosti tohto
zákona sa vdovské dôchodky považujú za vdovské výsluhové dôchodky podľa tohto zákona
vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
Podľa § 129 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z., vdovské dôchodky a prídavok
k vdovskému dôchodku, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá
ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho
zabezpečenia ministerstva sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovské
výsluhové dôchodky podľa § 46. Ak sú splnené podmienky uvedené v prvej vete, odo dňa
účinnosti tohto zákona sa vdovské dôchodky považujú za vdovské výsluhové dôchodky podľa
tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti.
Podľa § 46 zákona č. 328/202 Z.z. na vdovský výsluhový dôchodok má nárok vdova
po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý
a) splnil ku dňu smrti podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38
ods. 1 pre nárok na výsluhový dôchodok alebo
b) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania,
c) bol pred dňom smrti poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného
výsluhového dôchodku.
Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore ak sa v iných zákonoch
alebo všeobecne záväzných právnych predpisoch hovorí o Zbore národnej bezpečnosti,
Verejnej bezpečnosti alebo o príslušníkoch Zboru národnej bezpečnosti alebo Verejnej
bezpečnosti, rozumie sa tým Policajný zbor alebo policajti.
Manžel navrhovateľky zomrel v čase, kedy bol príslušníkom Zboru národnej
bezpečnosti. Je zrejmé, že v čase smrti vzhľadom na jeho vek a necelých 7 rokov doby služby
v Zbore národnej bezpečnosti nemohol splniť podmienku aspoň 15 rokov služby pre vznik
nároku na výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. a) a c) zákona č. 328/2002 Z.z. na účely
§ 129 ods. 1 a 2 tohto zákona. Z rozhodnutia ministerstva vnútra čj.: HS-26.196-1/14-87
o priznaní vdovského dôchodku súčasne vyplýva, že manžel navrhovateľky nezomrel
v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, takže nebola splnená ani podmienka
podľa § 46 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že vdovský dôchodok
navrhovateľky nebolo možné k 1. júlu 2002 považovať za výsluhový vdovský dôchodok podľa
Podľa § 129 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. ak nie sú splnené podmienky uvedené
v § 46, vdovské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento
nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a sú k tomuto dňu vyplácané orgánom
sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú
za vdovské dôchodky, priznané podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení
a upravujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar
sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného
účtu.
Podľa § 100 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. dávky dôchodkového poistenia podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa vyplácajú v určenom výplatnom termíne
na bežný kalendárny mesiac.
Vdovský dôchodok, vyplácaný navrhovateľke ku dňu 1. júla 2002 orgánom
sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra sa v súlade s § 129 ods. 7 zákona č. 328/2002
Z.z. považuje za vdovský dôchodok priznaný podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení. Na výplatu takého vdovského dôchodku tak od 1. júla 2002 ako aj v prípade
splnenia podmienok podľa § 46 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 264 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. je preto príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva
vnútra a to z osobitného účtu.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd za dôvodnú považoval námietku odporkyne,
že na výplatu vdovského dôchodku nie je príslušná.
Keďže odporkyňa nebola a nie je príslušná na výplatu vdovského dôchodku
navrhovateľky, nebola oprávnená ani na rozhodnutie o priznaní vdovského dôchodku
od 4. septembra 2006 ani na rozhodnutie o jeho odňatí od 12. októbra 2007.
Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne číslo X. z 26.
apríla 2007 a číslo X. z 31. marca 2008 za nezákonné a preto rozsudok krajského súdu podľa
§ 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP potvrdil, aj keď z iných právnych dôvodov.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne podľa § 20 v spojení s § 5 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) postúpiť žiadosť navrhovateľky útvaru
sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako orgánu vecne
príslušnému na výplatu vdovského dôchodku podľa § 129 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľka žiadne trovy konania neuplatnila a odporkyňa
bola v konaní neúspešná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. júla 2011
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková