Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/12/2014

Identifikačné číslo spisu: 1012205047 Dátum vydania rozhodnutia: 27.01.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1012205047.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci žalobkyne: S. C., bytom D. X, Q., zastúpenej JUDr. Vladimírom Štefekom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Škultétyho č. 1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o vdovský dôchodok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.09.2013, č. k. -129, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.09.2013, č. k. -129, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom zo dňa 24.09.2013, č. k. -129, podľa zrušil rozhodnutie žalovaného č. SLV-PS-PK-92/2012 zo dňa 22.08.2012 ako aj rozhodnutie Sekcie personálnych a sociálnych vecí Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán") a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne trovy konania vo výške 407,55 eur.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom preskúmavania bolo rozhodnutie žalovaného vo veci žiadosti žalobkyne o vdovský dôchodok. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o uvoľnenie výplaty vdovského dôchodku. Krajský súd mal preukázané, že žalobkyni bol ku dňu 01.07.2002, kedy vstúpil do účinnosti o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „) vyplácaný vdovský dôchodok, priznaný podľa § až 38 o sociálnom zabezpečení (ďalej len „") a preto nebolo možné tento dôchodok považovať za výsluhový vdovský dôchodok podľa , , ale v zmysle išlo naďalej o vdovský dôchodok priznaný podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, na výplatu ktorého bol príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a jeho výplata bola financovaná z osobitného účtu.

o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia bolo upravené znenie a (správne malo byť uvedené „") tak, že slová „na vdovský dôchodok" sa nahradili slovami „na výplatu vdovského dôchodku"). Podľa názoru krajského súdu uvedenou zmenou sa zabezpečilo to, aby v dobe pri splnení ustanovených podmienok nevznikol nárok na vdovský dôchodok, ale sa iba obnoví výplata už skôr priznaného vdovského dôchodku. Žalovaný preto nemal rozhodovať o priznaní alebo nepriznaní nároku na vdovský dôchodok, ale po zistení splnenia zákonných podmienok na jeho výplatu mal jeho výplatu obnoviť. Z uvedeného dôvodu preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil pre nesprávny právny názor a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Rozsudok krajského súdu napadol žalovaný včas podaným odvolaním z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že správne orgány v intenciách rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. z 08.07.2011 rozhodovali o žiadosti žalobkyne podľa , pričom aj z odôvodnení rozhodnutí je zrejmé, že sa rozhodovalo a posudzovalo splnenie podmienok nároku na jeho výplatu. Tieto posudzovali nielen podľa ustanovení , ale aj ustanovení Trval na zákonnosti svojho rozhodnutia z dôvodov v ňom uvedených a preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a jeho rozhodnutie potvrdil.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Súčasne žiadala, aby jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania vo výške 142,04 eura.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach žaloby ( ) a v rozsahu odvolania, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre jeho potvrdenie alebo zmenu.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a súdneho spisu vyplýva:

Žalobkyňa žiadosťou zo 16.02.2007, podanou na Sociálnej poisťovni požiadala o vdovský dôchodok, pričom na str. 4 tejto žiadosti žiadala „o obnovenie vdovského dôchodku" v zmysle . Rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 26.04.2007 a 31.03.2008 o tomto nároku boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.06.2010, č. k. , v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 08.07.2011, sp. zn. -108, v ktorom najvyšší súd vyslovil právny názor, že na výplatu vdovského dôchodku žalobkyne je v zmysle tak ku dňu 01.07.2002, ako aj v prípade splnenia podmienok podľa v spojení s príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva vnútra a z toho dôvodu nebola Sociálna poisťovňa na rozhodovanie o nároku príslušná. Na tom základe Sociálna poisťovňa postúpila žiadosť žalobkyne príslušnému útvaru MV SR.

Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. p. SPC-OSZ-VZ-26196-41/2012 zo 17.05.2012 žiadosť žalobkyne zamietol s odôvodnením, že žalobkyni nárok na vdovský dôchodok zanikol už 31.08.2002 a preto nebola splnená podmienka nároku na vdovský dôchodok a jeho výplatu po 31.12.2003 podľa , t. j. nebola splnená podmienka aby nárok na vdovský dôchodok a jeho výplatu trval k 31.12.2003. Ustanovenie obnovu právoplatne zaniknutého nároku na vdovský dôchodok neumožňuje, preto žalobkyni nemožno vdovský dôchodok priznať. Pri posudzovaní nároku na ďalšie poberanie vdovského dôchodku podľa a , vychádzajúc z ustanovenia žalobkyňa podmienky stanovené nespĺňala.

Podmienku opätovnej starostlivosti o nezaopatrené dieťa splnila 04.09.2006 za účinnosti , ktorý síce v v prípade starostlivosti o nezaopatrené dieťa špecifikuje podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku; umožňuje poberať vdovský dôchodok

po uplynutí stanovenej doby jedného roka, avšak iba v prípade, že nárok na vdovský dôchodok vznikol po 31. decembri 2003, teda výlučne po fyzickej osobe, ktorá zomrela za účinnosti , t. j. od 01.01.2004. Manžel žalobkyne zomrel XX.XX.XXXX, žalobkyni nárok na vdovský dôchodok vznikol podľa a ktorý právoplatne zanikol ku dňu 31.08.2002.

Žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa namietala, že nerešpektoval záväzný právny názor najvyššieho súdu ( ) a rozhodol opačne ako predpokladá rozhodnutie najvyššieho súdu.

Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí č. p.: SLV-PS-PK-92/2012 z 22.08.2012 považoval rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za správne. Dôvodil, že odňatím nároku na vdovský dôchodok uplynutím dňa 31.08.2002 došlo v zmysle nielen k zániku nároku na vdovský dôchodok, ale aj k zániku nároku na výplatu vdovského dôchodku. Poukázal na to, že v dôvodovej správe k sa k zmenám v a uvádza: „navrhuje sa úprava tak, aby vdove pri splnení ustanovených podmienok nevznikol nový nárok na vdovský dôchodok, ale sa jej obnoví len výplata už skôr priznaného dôchodku.

Žalovaný zdôraznil, že žiadnym spôsobom v prechodných ustanoveniach neupravil, ako sa má od nadobudnutia jeho účinnosti, teda od 01.07.2003, postupovať vo veciach, ak zanikol nárok na vdovský dôchodok podľa a účinného do 30.06.2002.

Žalobkyni zanikol nárok na vdovský dôchodok dňa 31.08.2002. Od 01.09.2002 už nespĺňala nárok na vdovský dôchodok a jeho výplatu. Žiadnu z podmienok podľa v spojení s a nespĺňala ani ku dňu 31.12.2003, ani ku dňu 01.07.2003, kedy nadobudol účinnosť

Nárok na vdovský dôchodok vznikol dňom XX.XX.XXXX, nevznikol teda po 01.01.2004. Výkladom ustanovenia možno dospieť k záveru, že žalobkyňa nemala k 31.12.2003 nárok na vdovský dôchodok a ani nárok na jeho výplatu. Zanikol dňom 31.08.2002. Z týchto dôvodov jej tento nárok po 01.01.2004, kedy nadobudol účinnosť , nevznikol.

Pokiaľ odvolateľka (žalobkyňa) namietala, že prvostupňový správny orgán nepostupoval podľa právneho názoru najvyššieho súdu, vysloveného v rozsudku z 08.07.2011, túto námietku žalovaný nepovažoval za dôvodnú, lebo jej žiadosť bola posúdená v súlade s týmto právnym názorom.

Žalobkyňa v žalobe zo dňa 30.10.2012 po opísaní doterajších správnych konaní o jej žiadosti poukázala na to, že podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. sa jej vdovský dôchodok, vyplácaný k 01.07.2002, považuje v zmysle za vdovský dôchodok priznaný podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a na výplatu takého dôchodku je od 01.07.2012 ako aj v prípade splnenia podmienok podľa príslušný útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR a preto Sociálna poisťovňa má postúpiť jej žiadosť tomuto útvaru ako orgánu vecne príslušnému na výplatu vdovského dôchodku.

Ďalej poukázala na to, že v dôsledku zmeny ustanovenia a zákonom č. 222/3003 Z. z. sa zabezpečilo, aby vdove pri splnení ustanovených podmienok nevznikol nový nárok na vdovský dôchodok, ale sa jej obnoví len výplata už skôr priznaného vdovského dôchodku.

Žalobkyňa vzhľadom na to namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že žalovaný nemal rozhodovať o priznaní nároku na vdovský dôchodok (priznáva sa „len prvý raz, ak sú splnené podmienky na priznanie), ale že po zistení splnenia zákonných podmienok na jeho výplatu mal „iba" obnoviť jeho výplatu. Súčasne z obsahu jej žaloby vyplýva

tvrdenie, že podmienky na výplatu vdovského dôchodku spĺňa. Tým, že oba správne orgány rozhodli o priznaní nároku na vdovský dôchodok, porušili zákon.

Výrok rozhodnutia správneho orgánu podľa veta prvá Správny poriadok v spojení s obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 84 ods. 3 Správneho poriadku).

Je nesporné, že navrhovateľka žiadosťou zo 16.02.2007 skutočne žiadala o vdovský dôchodok, resp. o obnovu vdovského dôchodku. Pokiaľ teda prvostupňový správny orgán rozhodol, že žiadosť o vdovský dôchodok zamieta podľa a v spojení s (a žalovaný jeho rozhodnutie potvrdil), je zrejmé, že išlo o rozhodnutie nielen o trvaní nároku na vdovský dôchodok, ale aj o nároku na jeho výplatu. Posúdenie nároku na výplatu vdovského dôchodku (jej obnovenie) napokon vyplýva aj z odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutia žalovaného, v ktorom rozobrali jednotlivé ustanovenia , ako aj a dôvodili, že v dôsledku zániku nároku na vdovský dôchodok dňom 01.09.2002 došlo aj k zániku nároku na výplatu vdovského dôchodku, a že v zmysle zmien, vykonaných na základe nie je dôvod v prípadoch, ak zanikol nárok na vdovský dôchodok podľa a účinného do 30.06.2002, postupovať podľa a v znení účinnom od 01.07.2003, pričom podmienky výplaty vdovského dôchodku neboli splnené ani k 31.12.2003 ( ) a preto taký nárok nevznikol ani po 01.01.2004.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval za nesprávny názor krajského súdu, že žalovaný nemal rozhodovať o priznaní alebo nepriznaní nároku na vdovský dôchodok, ale že mal po zistení splnenia zákonných podmienok na jeho výplatu mal jeho výplatu obnoviť. Rozsudok krajského súd preto podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu posúdiť dôvodnosť žaloby v medziach žaloby a vo veci znovu rozhodnúť. V novom rozhodnutí vo veci znovu rozhodne aj o náhrade trov konania vrátane trov konania odvolacieho ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.