Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/20/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci

odsúdeného R. B. a spol. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 11. júla 2011

v Bratislave, o sťažnosti odsúdeného R. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 18. mája 2011, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť odsúdeného R. B. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 12. októbra 2005, sp. zn. ,

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. mája 2006, sp. zn.

, bol odsúdený R. B. uznaný za vinného v bode 10/ rozsudku z trestného činu

podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.

účinného do 1.januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“), v bode 15/ z trestného činu ublíženia

na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., v bode 16/ z trestného činu porušovania domovej

slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v bode 17/ z trestného činu legalizácie príjmu

z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a/, ods. 2. Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v bode 10/

A. K., po predchádzajúcej dohode s R. B. a obvineným M. Š., dňa 8. marca 2002

v Bratislave v notárskej kancelárii JUDr. D. R. na B. požiadala svojich priateľov M. T., nar.

X., trvale bytom X. a jeho manželku A. T., nar. X., trvale bytom X., o podpísanie zmluvy

o pôžičke na strane dlžníkov s M. Š., nar. X., trvale bytom B. a R. B., nar. X., trvale bytom

2

M., na strane veriteľov, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančnej hotovosti vo výške

1 020 000 Sk dlžníkom na dobu jedného mesiaca s tým, že tieto peniaze budú poskytnuté

obvinenej A. K.. Za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa uzatvorili toho istého dňa M.

Š. a R. B. na strane záložných veriteľov so záložnými dlžníkmi M. T. a A. T. zmluvu

o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti parc. č. X. - zastavené plochy a nádvoria

o výmere 595 m², parc. č. X. - zastavené plochy a nádvoria o výmere 153 m², parc. č. X. –

záhrady o výmere 436 m², parc. č. X. - záhrady o výmere 68 m², rodinný dom na parc. č. X.

súp. č. X., zapísaných na liste vlastníctva číslo X., katastrálne územie V., obec V., okres G.,

vedenom na SK G.,

využijúc okolnosti a situácie doposiaľ nezisteným spôsobom, bez vedomia dlžníkov,

boli im podsunuté k podpisu Návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosti, že o pôžičku žiadala

od M. T. a jeho manželky obvinená A. K. za účelom kúpy bytu, podpísala dňa 13. marca

2002 v S. v notárskej kancelárii JUDr. J. C., A. K. na strane dlžníka s M. T. na strane veriteľa

zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej malo byť poskytnutie finančnej hotovosti vo výške

800 000 Sk obvinenej A. K.. Po ukončení splatnosti zmluvy o pôžičke z 8. marca 2002 bola

na návrh A. K. dňa 9. apríla 2002 v S. v notárskej kancelárii JUDr. J. C. uzatvorená medzi

veriteľom R. B., ktorý sa postúpením pohľadávky M. Š. stal výlučným veriteľom a dlžníkmi

M. T. a A. T. zmluvu o zmene splatnosti pôvodnej zmluvy o pôžičke na deň 8. mája 2002,

zároveň využijúc okolnosti a situácie, bez vedomia dlžníkov, doposiaľ nezisteným

spôsobom podsunuli im k podpisu kúpnu zmluvu, na základe ktorej M. T. a A. T. ako

predávajúci predávajú nehnuteľnosti parc. č. X. - zastavené plochy a nádvoria o výmere 595

m², parc. č. X. - zastavené plochy a nádvoria o výmere 153 m², parc. č. X. – záhrady

o výmere 436 m², parc. č. X. - záhrady o výmere 68 m², rodinný dom na parc. č. X. súp. č.

X., zapísaných na liste vlastníctva č. X., katastrálne územie V., obec V., okres Galanta,

vedenom na SK G., kupujúcemu obvinenému R. B. za sumu 1 020 000 Sk napriek tomu,

že nikdy nemali v úmysle svoj dom predať, dňa 3. júla 2002, doposiaľ neznáma osoba

požiadala o vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, predložila

kúpnu zmluvu z 9. apríla 2002 a znalecký posudok, na základe čoho S. dňa 17. júla 2002

povolila vklad do katastra nehnuteľností k rodinnému domu č. X./11 vo V. v prospech R. B..

Uvedeným konaním boli M. T. a A. T. uvedení do omylu a bola im spôsobená škoda

vo výške 1 629 100 Sk.

3

Za tento a ďalšie skutky mu bol uložený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

2 (dva) roky, na výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa účinného do 1. januára 2006 odkázal poškodených M. T.

a A. T. s nárokmi na náhradu škody na konanie vo veciach občiansko-právnych.

Odsúdený R. B. podal 6. mája 2010 na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom

svojho splnomocneného obhajcu JUDr. M. R. v predmetnej trestnej veci návrh na povolenie

obnovy konania, v ktorom ku skutku pod bobom 10/ rozsudku opätovne navrhol ako svedkov

vypočuť poškodených manželov T. a ich právneho zástupcu JUDr. J. Š., ktorý ich zastupoval

v civilnom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta. Vypočutí mali byť k novým

skutočnostiam vyplývajúcim z nového dôkazu, ktorým je písomné vyhlásenie manželov T.

z 10. februára 2010, ktoré vyhlásenie v ich mene vyhotovil JUDr. J. Š..

Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí 18. mája 2011, uznesením, sp. zn.

, návrh na povolenie obnovy konania podaný odsúdeným R. B., nar. X.,

v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , podľa § 399

ods. 2 zamietol, nakoľko nezistil podmienky obnovy konania podľa

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odsúdený R. B.

prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. M. R. sťažnosť.

V dôvodoch svojej sťažnosti argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania

ku skutku pod bodom 10/ rozsudku jednoznačne vyplynulo, že obaja manželia T. mali

vedomosť o podpísaní kúpnej zmluvy z 9. apríla 2002, pričom títo tiež doslovne uviedli,

z akého dôvodu túto kúpnu zmluvu podpísali. On ich v tomto smere do omylu neuviedol,

a teda skutku pod bodom 10/ rozsudku sa nedopustil. Nesúhlasil s názorom krajského súdu,

ktorý tieto zmenené výpovede vyhodnotil ako účelové. Podľa odsúdeného R. B. ide o nové

skutočnosti, ktoré odôvodňujú povolenie obnovy konania. V petite sťažnosti potom navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol

tak, že obnovu konania by v tejto veci by povolil.

4

Na podklade sťažnosti odsúdeného R. B. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ako nadriadený orgán preskúmal správnosť výroku napadnutého

uznesenia, proti ktorému sťažnosť smerovala ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku

a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Primárne Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že s predmetným návrhom

na povolenie obnovy konania sa už v minulosti zaoberal, keď na podklade podanej sťažnosti

odsúdeného R. B. uznesením z 22. decembra 2010, sp. zn. , zrušil uznesenie

Krajského súdu v Bratislave z 18. augusta 2010, sp. zn. , ktorým tento podľa

zamietol návrh odsúdeného R. B. na povolenie obnovy konania

a prikázal krajskému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Krajský súd v Bratislave v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 22. decembra 2010, sp. zn. , doplnil dokazovanie výsluchmi

svedkov M. T., A. T. a JUDr. J. Š. a oboznámením obsahu súdneho spisu Okresného súdu

Galanta, sp. zn. .

Na základe takto vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, že svedkovia

M. a A. T. na verejnom zasadnutí síce zmenili svoje výpovede

oproti svojim skorším výpovediam na hlavnom pojednávaní v pôvodnom konaní

ako aj na verejnom zasadnutí v predchádzajúcom konaní o návrhu na povolenie obnovy

konania, avšak rozpory medzi skoršími a neskoršími výpoveďami nevedeli právne relevantne

objasniť. Prvostupňový súd poukázal na to, že obaja svedkovia iba mechanicky opakovali

formulácie zo svojho písomného vyjadrenia z 10. februára 2010, ktoré vyhotovil ich advokát

JUDr. J. Š.. Ich zmenené výpovede vyhodnotil ako účelové v snahe napomôcť odsúdenému

R. B., zvrátiť pre neho nepriaznivý výsledok pôvodného trestného konania, ktorá účelovosť

bola podľa názoru krajského súdu ovplyvnená priebehom a výsledkom občianskeho súdneho

konania na Okresnom súde Galanta, sp. zn. . V uvedenej právnej veci sa strany

dohodli na mimosúdnom vyriešení sporu, keď na základe darovacej zmluvy došlo k spätnému

prevodu nehnuteľností do vlastníctva manželov T.. Ani výpoveď JUDr. J. Š. nemala

pre prvostupňový súd nijak zásadný význam. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd

skonštatoval, že v danom prípade neboli zistené skutočnosti, aké má na mysli ustanovenie

5

, ktoré by odôvodňovali zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného

odsudzujúceho rozsudku.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu

alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa,

alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo

zisťovania v konaní, ktorého sa návrh na obnovu týka. Obnove konania nebráni, ak obvinený

o existencii týchto skutočností vedel, no z akýchkoľvek dôvodov ich neuviedol. Podstatné

je, či tieto skutočnosti boli známe orgánom činným v trestnom konaní a súdom, ktoré vo veci

rozhodovali. Novú skutočnosť je treba spravidla preukázať novými dôkazmi. Novým

dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise, uplatnený niektorou

z procesných strán alebo nebol vykonaný.

Pri rozhodovaní, či má byť povolená obnova konania, je povinnosťou súdu preskúmať,

či navrhovaný dôkaz je dôkazom novým, súdu skôr neznámym a či by na základe neho mohlo

dôjsť k inému rozhodnutiu vo veci. Hodnotenie dôkazov v rámci tzv. obnovovacieho konania

sa sústreďuje na zistenia, či navrhovaný dôkaz sám alebo v spojení s inými už vykonaným

dôkazmi môže viesť k inému rozhodnutiu vo veci a uvedený rozsah by hodnotenie dôkazov

nemalo prekračovať. Úlohou obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku

nie je doplňovať dokazovanie z pôvodného konania, ale rozhodnúť, či vyšli najavo

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného

R. B..

Preskúmaním obsahu pripojeného spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej

republiky zistil, že od právoplatného skončenia trestnej veci odsúdeného R. B., pôvodne

6

vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , ide v poradí už o štvrtý

mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa odsúdený R. B. snažil zvrátiť

pre neho nepriaznivý výsledok trestného konania. Oba predchádzajúce návrhy odsúdeného R.

B. na povolenie obnovy konania súdy podľa zamietli. Rovnako tak

neuspel odsúdený R. B. ani s podaným dovolaním, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky

odmietol podľa pre zrejmé nesplnenie dôvodov dovolania.

Zo spisového materiálu je ďalej zrejmé, že odsúdený R. B. od samého začiatku

trestného stíhania popiera svoju vinu na skutku uvedenom v bode 10/ rozsudku tvrdiac, že on

nikoho do omylu neuviedol a že poškodení manželia T. podpísali

9. apríla 2002 kúpnu zmluvu vedome a dobrovoľne s cieľom zabezpečiť svoju pohľadávku

zo zmluvy o pôžičke, ktorú im on ako veriteľ poskytol.

Táto obhajobná argumentácia odsúdeného R. B. bola v pôvodnom trestnom konaní

spoľahlivo vyvrátená. Ani predchádzajúce konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch

nepriniesli v tomto smere žiadne nové skutočnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru,

že ani v tomto konaní nevyšli najavo také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by samy o sebe,

alebo v spojení s inými už skôr známymi skutočnosťami a dôkazmi odôvodňovali iné

rozhodnutie o vine odsúdeného R. B.. Krajský súd správne vyhodnotil zmenené výpovede

manželov T. ako mätúce a tendenčné s cieľom pomôcť odsúdenému R. B. po tom, ako sa im

nehnuteľnosti vrátili späť do vlastníctva. Správne pritom krajský súd poukázal na fakt, že

manželia T. nikdy nemali úmysel svoje nehnuteľnosti odpredať, čo vyplývalo nielen z ich

osobných, rodinných a majetkových pomerov, ale predovšetkým z ich výpovedí, ktoré sú

v tomto smere konzistentné, keď doposiaľ stále tvrdia, že k notárom šli vždy len s úmyslom

zabezpečiť pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke. Odsúdený R. B. taktiež opakovane

uvádzal, že kúpne zmluvy boli vyhotovené len z dôvodu „zábezpeky vrátenia finančných

prostriedkov“.

Tu však treba zdôrazniť, že kúpna zmluva nie je a nikdy nebola inštitútom slúžiacim

na zabezpečenie záväzkov. () v znení účinnom

do 31. decembra 2002 upravoval zabezpečenie záväzkov v § 544 a nasledujúcich. Medzi

inštitúty slúžiace na zabezpečenie záväzkov v čase spáchania skutku patrili zmluvná pokuta,

7

ručenie, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, záložná zmluva, zabezpečenie

záväzkov prevodom práva (zabezpečovací prevod práva) alebo postúpením pohľadávky

a uznanie dlhu.

Ak by manželia T. svoj záväzok voči odsúdenému R. B. predsa len chceli zabezpečiť

inak ako zriadením záložného práva, konkrétne prevodom vlastníckeho práva k svojim

nehnuteľnostiam, do úvahy by prichádzal jedine zabezpečovací prevod práva podľa § 553

, ktorý má jednak akcesorickú povahu, teda je viazaný na existenciu

hlavného záväzku zo zmluvy o pôžičke, no predovšetkým má dočasný charakter. Kúpnou

zmluvou záväzok zo zmluvy o pôžičke nebolo možné zabezpečiť, lebo na základe kúpnej

zmluvy dochádza vždy k trvalému prevodu vlastníckeho práva, nie dočasnému, čo potom

logicky vylučuje jej zabezpečovaciu funkciu. Keďže odsúdenému R. B. podľa jeho vlastného

tvrdenia zmluvy pripravoval advokát, je nepravdepodobné, že by ho o týchto skutočnostiach

vopred riadne neinformoval.

Podvodný úmysel odsúdeného R. B. bol preukázaný práve vyhotovením kúpnej

zmluvy súbežne s vyhotovením a podpísaním záložnej zmluvy na tie isté nehnuteľnosti, ktorý

postup nielen že nemal žiadne racionálne opodstatnenie a odporoval v tom čase platnej

právnej úprave, no predovšetkým nezodpovedal úmyslu manželov T., ktorí chceli svoj

záväzok zo zmluvy o pôžičke len istou formou zabezpečiť, no nikdy nemali v úmysle natrvalo

previesť vlastnícke právo k svojim nehnuteľnostiam na odsúdeného R. B., čo vyplynulo

z vykonaného dokazovania. Výsluchy poškodených manželov T. a ani ich právneho zástupcu

JUDr. J. Š. v tomto smere žiadne nové skutočnosti v zmysle ustanovenie

nepriniesli.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe doposiaľ uvedeného konštatuje,

že Krajský súd v Bratislave postupoval procesne a vecne správne, keď návrh odsúdeného

R. B. na povolenie obnovy konania podľa na verejnom zasadnutí

zamietol nezistiac podmienky obnovy konania podľa

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného R. B. proti

napadnutému uzneseniu ako nedôvodnú podľa zamietol.

8

Pro futuro považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné poznamenať,

že svedok sa zmenou alebo odvolaním pôvodnej výpovede, ktorá v konečnom dôsledku viedla

k odsúdeniu páchateľa, sám vystavuje nebezpečenstvu trestného stíhania pre trestný čin

krivého obvinenia podľa § 345 Tr. zák.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave dňa 11. júla 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová