Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/35/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: O., s adresou A..O., zastúpeného Mgr. P.,

advokátom v G., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Galante, Mierové nám. č. 1,

Galanta, za účasti: 1/ Ing. Arch. J., bytom L., 2/ Ing. arch. M., bytom B., 3/ Doc. MUDr. M.,

PhD., bytom L., 4/ P., so sídlom A..A., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu

č. GA2010/00127-28 VR zo dňa 18.1.2010, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave č. k. -46 zo dňa 9.12.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. -46 zo dňa 9.12.2010 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu

č. GA2010/00127-28 VR zo dňa 18.1.2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 2,80 € k rukám

jeho právneho zástupcu Mgr. P. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia

potvrdil rozhodnutie č. GA2010/00127-28 VR zo dňa 18.1.2010, ktorým odporca rozhodol

podľa Z.z o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene

a doplnení o niektorých

opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej

len ) tak, že oprávnené osoby podľa zákona

č. – účastníčky 1/ až 3/ (vnučky pôvodného vlastníka) – spĺňajú podmienky

podľa na navrátenie vlastníctva k pozemkom

pkn. vl. č. X., parc. č. PK X. a X., vo výmere spolu 17 350m², oprávneným osobám sa navráti

vlastníctvo k týmto pozemkom a príslušná správa katastra zapíše do LV vlastníctvo

pozemkov pre každú z oprávnených osôb v podiele 1/6. O trovách konania rozhodol krajský

súd tak, že odporcovi a zúčastneným osobám ich náhradu nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu bolo

vydané v súlade so zákonom. Konštatoval, že právo hospodárenia na pozemkoch nikdy

nepatrilo O., čo potvrdzuje aj listina vydaná krajským národným výborom v Bratislave pod č.

zn. 611/1-7/9-1950-IX/5 zo dňa 7.9.1950, na základe ktorej boli tieto nehnuteľnosti

pôvodného vlastníka Ľ. odovzdané do správy a užívania JRD v A., čo potvrdzuje aj

identifikácia parciel č. X. zo dňa 29.11.2004, v ktorej za užívateľa pozemkov bolo označené

POD A. Toto družstvo taktiež oznámilo, že ku dňu účinnosti

predmetné nehnuteľnosti užívalo. Takýto majetok sa preto vlastníctvom obce podľa § 3 písm.

c/ o majetku obcí nestáva. Na základe toho konštatoval odporca, že

pozemky nemohli prejsť do majetku obcí podľa Krajský

súd uviedol, že preto bolo povinnou osobu podľa družstvo

POD A... Poukázal na ustanovenie a v súvislosti s tým na

protokol o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku podľa zo dňa

25.5.2004 vo veci záznamu nehnuteľností uvedených v dodatku č. 7 k delimitačnému

protokolu spísanému dňa 13.6.1991. Krajský súd sa stotožnil s konštatovaním odporcu, že

právny akt nadobudnutia vlastníctva k pozemkom a to PK parc. č. X. a X. zapísaných

na R-LV č. X. v k.ú. A. obcou A. na základe dodatku č. 7 spísaného dňa 5.5.2004, teda

po účinnosti , je neplatný.

3

Podľa krajského súdu odporca posúdil vec vychádzajúc z právnych názorov

vyslovených v rozhodnutí NS SR ako aj v predchádzajúcich rozhodnutiach krajského súdu

a správne zameral dokazovanie na preukázanie skutočností, na základe akého práva

hospodárilo JRD A. na uvedených nehnuteľnostiach.

Navrhovateľ sa včas podaným odvolaním domáhal zmeny rozsudku krajského súdu

a zrušenia rozhodnutia odporcu. Dôvodil, že pre posúdenie právnych účinkov listiny vydanej

KNV dňa 7.9.1950 je § 14 ods. 2 vládneho nariadenia č. 90/1950 Sb., v zmysle ktorého

národný výbor nebol oprávnený odovzdať správu nehnuteľností vykúpených podľa zákona

č. 46/1948, ale len prenechať využitie tohto majetku bez náhrady JRD. Táto listiny podľa

navrhovateľa nebola spôsobilá založiť právo trvalého užívania JRD A. k predmetným

pozemkom. V súvislosti s tým poukázal na judikatúru NS SR, napr. rozhodnutie

sp.zn. . Podľa navrhovateľa bolo nesporné, že ONV v Galante patrilo

ku 24.11.1990 právo hospodárenia k predmetným pozemkom, pretože tomu nasvedčuje

aj zápis v pozemkovej knihe pod por. č. 8 – že sa vložilo vlastnícke právo čs. štátu v správe

Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady ONV v Seredi k uvedeným

nehnuteľnostiam ako celku.

Odporcovi vytýkal predovšetkým prekročenie zákonom vymedzenej rozhodovacej

právomoci, keď nad jej rámec skonštatoval neplatnosť nadobudnutia vlastníckeho práva

obcou, hoci takúto právomoc má len súd. Na podporu tohto tvrdenia poukázal na ďalšiu

judikatúru NS SR – sp.zn. , , a iné.

Za nedostatok správneho rozhodnutia považoval navrhovateľ aj to, že výrok preskúmavaného

rozhodnutia odporcu neobsahuje, kto je povinnou osobou v zmysle ,

či štát alebo obec alebo POD A. Takýto výrok odporcu je podľa názoru navrhovateľa

zmätočný a nevykonateľný a navyše aj v rozpore s platnou právnou úpravou. Poukázal

na rozhodnutie NS SR sp. zn. , kde sa výslovne konštatovalo, že pozemky

nemožno vrátiť pre existenciu zákonnej prekážky – že pozemky sú vo vlastníctve fyzickej

alebo právnickej osoby, ktorá nie je povinnou osobou.

4

Ďalej argumentoval záväznosťou a hodnovernosťou údajov zapísaných v katastri

nehnuteľností. Pokiaľ v čase podania žiadosti o vydanie nehnuteľností podľa zákona

č. bol vedený v katastri ako vlastník predmetných pozemkov navrhovateľ, tento

údaj je záväzný aj pre odporcu, dokiaľ jeho vlastnícke právo nebolo spochybnené zákonom

stanoveným spôsobom, teda v konaní pred súdom (nie konštatovaním správneho orgánu).

Zdôraznil, že názor odporcu o neplatnosti dodatku č. 7 k delimitačnému protokolu zo dňa

5.5.2004 je nesprávny a v rozpore so zákonom – pretože vlastnícke právo k uvedeným

nehnuteľnostiam prešlo na obec na základe zákona o majetku obcí a to ku dňu jeho účinnosti

1.5.1991, nie na základe delimitačného protokolu alebo jeho dodatku. Vlastnícke právo obce

bolo zapísané do katastra záznamom, ktorý má len deklaratórne účinky, nie konštitutívne

ako v prípade vkladu. K tvrdenému porušeniu teda

nemohlo dôjsť, pretože k prevodu vlastníckeho práva po účinnosti

nedošlo. Delimitačný protokol navyše nie je právnym úkonom, s ktorým by právne predpisy

spájali vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, sú len súpisom slúžiacim najmä

k evidenčným účelom pri odovzdávaní majetku a pod.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok krajského

súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že vo výrokovej časti svojho rozhodnutia určil

podľa za povinnú osobu POD A. Dodal, že pri vydaní

svojho rozhodnutia sa riadil právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR sp. zn.

zo dňa 31.5.2007 a rozsudku krajského súdu č. k. -23 zo dňa

12.11.2008.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili aj oprávnené osoby – účastníčky

konania 1/ až 3/ s tým, že pozemky prešli do majetku štátu z majetku ich starých rodičov,

nie z majetku obce, boli v užívaní družstva, ktoré na nich hospodárilo a keďže právo

hospodárenia na pozemkoch nebolo nikdy zverené MNV A., nemohli sa ani ex lege stať

majetkom obce A.. dňom účinnosti namietli tiež formálny nedostatok

odvolania navrhovateľa, ktorý videli v tom, že odvolanie neobsahuje pečiatku obce a plné

meno a podpis štatutárneho zástupcu, ale je podpísané len advokátskou kanceláriou.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 12. júla 2011 po tom, čo deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1

a 3 ).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu vyplýva, že odporca v tomto

konaní preskúmavaným rozhodnutím rozhodol o nároku oprávnených osôb (účastníčok 1/

až 3/) uplatnenom podľa , ktorým sa domáhali navrátenia pozemkov

nachádzajúcich sa v k. ú. A., vedených na LV č. X. pod parc. č. X. a X., vyvlastnených ich

starým rodičom. Odporca v rozhodnutí zo dňa 18.1.2010 vyslovil, že oprávnené osoby spĺňajú

podmienky na navrátenie vlastníctva k uvedeným pozemkom.

Zo spisu je zrejmé, že toto rozhodnutie vydal odporca po tom, čo sa riadil právnym

názorom krajského súdu vysloveným v rozsudku č. k. -23 ako aj v NS SR

v rozsudku zo dňa 31.5.2007, ktoré odporcovi uložili zistiť, na základe

akého práva JRD A. hospodárilo na predmetných pozemkoch, či malo právo trvalého užívania

podľa právnych predpisov platných pred prijatím , kedy by sa na tento

majetok nevzťahovalo ustanovenie ; v takom prípade by

potom ku dňu účinnosti podľa bolo toto družstvo povinnou

osobou a správny orgán by musel postupovať podľa odseku 2 tohto ustanovenia o neplatnosti

právneho úkonu.

Podľa povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré

ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo

hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá (ods. 1).

6

Povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom

oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok

previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný.

Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto

povinností, zostáva nedotknuté (ods. 2).

Podľa vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho

častiam nemožno navrátiť, ak

a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4

ods. 1),

b) na pozemku sa nachádza cintorín,

c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo

tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene

sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd,

d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby

zastavaný,

e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum

zamerané na záchranu a zachovanie genefondu, šľachtiteľská plocha na šľachtenie nových

druhov a odrôd rastlín alebo les určený na lesný výskum,

f) na pozemku sú telovýchovné zariadenia a športové zariadenia, alebo

g) pozemok je podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku

určený na vyvlastnenie vo verejnom záujme,

h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo

schválené.

Podľa do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku

Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy,

ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným

výborom, na území ktorých sa nachádzajú. (Osobitným predpisom pod číslom 3/ je zákon

č. o obecnom zriadení.)

7

V predmetnej právnej veci nebolo sporné ani nikým spochybňované, že účastníčky

konania sú oprávnenými osobami (ako vnučky po pôvodnom vlastníkovi vyvlastnených

nehnuteľností) a že predmetné pozemky prešli do vlastníctva štátu podľa zákona

č. 46/1948 Sb., čím boli splnené podmienky podľa

Tieto skutočnosti boli zrejmé aj v skorších rozhodnutiach odporcu (zrušených neskôr súdmi).

Spornou ostala v podstate skutočnosť, či existuje prekážka pre vrátenie predmetných

nehnuteľností oprávneným osobám podľa

Vlastníkom uvedených nehnuteľností je na LV č. X. O., ktorá tieto pozemky

nadobudla na základe v spojení s O odovzdaní

majetku bol dňa 5.5.2004 spísaný dodatok č. 7 k protokolu spísanému dňa 13.6.1991

o prechode nehnuteľného majetku do vlastníctva obce podľa Na

základe uvedeného vykonala príslušná správa katastra záznam na LV č. X. v prospech Obce

A.

Podľa odporcu ako aj podľa názoru krajského súdu neboli splnené predpoklady

pre nadobudnutie vlastníctva predmetných pozemkov na základe zákona, pretože právo

hospodárenia na predmetných pozemkoch nikdy nepatrilo O., čo potvrdzuje listina vydaná

KNV Bratislava pod č. 611/1-7/9-1950-IX/5 zo dňa 7.9.1950, v zmysle ktorej boli pozemky

pôvodného vlastníka odovzdané do správy a užívania JRD v A. a aj z identifikácie parciel č.

X. zo dňa 29.11.2004 vyplýva, že ku dňu účinnosti družstvo tieto

nehnuteľnosti užívalo. Preto sa tieto pozemky nemohli stať vlastníctvom obce s poukazom na

Podľa krajského súdu správny orgán správne

skonštatoval, že pozemky nemohli prejsť do majetku obce podľa § 2 ods. 1 zákona č.

Toto svoje konštatovanie opreli súd aj správny orgán aj o ustanovenie

, v zmysle ktorého povinná osoba nemôže previesť odo dňa účinnosti

tohto zákona pozemok do vlastníctva iného s tým, že takéto úkony sú neplatné a vydaniu

nehnuteľností nebránia.

Odvolací súd sa s týmto záverom krajského súdu a správneho orgánu nestotožňuje.

Ak v ustanovení hovorí o zákaze prevodu vlastníctva

k pozemkom pod sankciou neplatnosti právneho úkonu, ktorým ku prevodu došlo, potom

8

odvolací súd zdôrazňuje, že pri prevode je nevyhnutná vôľa oboch strán – ako nadobúdateľa,

tak aj prevádzateľa. Predpokladom je teda uzavretie zmluvy a následný vklad vlastníckeho

práva do katastra, pričom vlastnícke právo nadobúdateľ nehnuteľnosti nadobudne

až samotným povolením vkladu (nie podpisom zmluvy).

Naopak pod prechodom vlastníckeho práva treba rozumieť nadobudnutie vlastníctva

na základe zákona alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu, prípade na základe iných

právnych skutočností, s ktorými zákon prechod vlastníctva spája (napr. smrť pôvodného

vlastníka, uplynutie času – vydržanie...). Tiež je potrebné zdôrazniť, že záznam správy

katastra má len deklaratórny účinok, nie účinok konštitutívny ako v prípade prevodu

vlastníctva.

Je však bez všetkých pochybností zrejmé, že obec odvodzuje nadobudnutie vlastníctva

k predmetným nehnuteľnostiam od , to znamená, že ich mala

nadobudnúť prechodom vlastníctva, nie prevodom vlastníckeho práva. Právo v prospech obce

bolo v katastri nehnuteľností vyznačené záznamom (

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv), ktorý nemá účinky ex nunc, ale

ex tunc – v tomto prípade ku dňu účinnosti ( zákona č.

), ktorý bol jediným právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva. Preto sa

podľa názoru odvolacieho súdu na túto vec ustanovenie

o neplatnosti prevodu vlastníctva k pozemkom povinnou osobou po účinnosti tohto zákona

nevzťahuje.

Navyše – ako správne uviedol navrhovateľ – odporca ako správny orgán nemôže sám

rozhodnúť, či vyhlási neplatnosť nadobudnutia vlastníckeho práva. Jednak to nepatrí do jeho

právomoci a jednak nemôže jednostranne označiť údaj v katastri nehnuteľností (vykonaný

záznamom – o nadobudnutí vlastníctva prechodom) za nepravdivý. Právomocou rozhodovať

o existencii či neexistencii vlastníckeho práva obvodné pozemkové úrady nedisponujú. Údaje

v katastri nehnuteľností sú záväzné a hodnoverné, dokiaľ sa nepreukáže opak. Teda ak bola

v rozhodnom čase obec vedená ako vlastník predmetných nehnuteľností, bol tento údaj

pre odporcu záväzným, ibaže by vlastnícke právo bolo spochybnené zákonom stanoveným

spôsobom, teda v konaní pred súdom.

9

Preto hoci by aj bolo zistenie správneho orgánu o nesplnení podmienok pre prechod

vlastníctva k sporným pozemkom na základe pravdivé, v tomto

prípade by nemohol sám konštatovať neplatnosť nadobudnutia vlastníctva obcou. Otázka

naplnenia podmienok podľa a existencie vlastníctva v prospech obce

nemôže byť riešená v správnom konaní – v konaní o reštitučných nárokoch oprávnených

osôb, ani v preskúmavacom súdnom konaní. Túto otázku možno riešiť len v civilnom konaní

na príslušnom okresnom súde ( v spojení s psím. c/ ). V súvislosti s tým odkazuje

odvolací súd na ustálenú judikatúru NS SR, napr. sp. zn. , ,

.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že je dôvodné prvostupňové súdne rozhodnutie zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje

z dôvodov podľa , a a vec mu vracia na nové konanie (

ods. 2 v súvislosti s ).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s , tak, že odporcu zaviazal nahradiť trovy konania

úspešnému navrhovateľovi a to v sume 2,80 €, ktoré pozostávajú z trov konania

pred krajským súdom (hotové výdavky v sume 0,98 €, na č. l. 23) a z trov odvolacieho

konania (hotové výdavky v sume 1,82 €, na č. l. 53). Odvolací súd trovy určil s poukazom

na ustanovenie a v spojení s , teda mu priznal náhradu

trov konania vyplývajúcich zo spisu s prihliadnutím na záznamy krajského súdu v obalovej

časti – Zoznam trov s výnimkou trov právneho zastúpenia, pretože navrhovateľ si síce

náhradu trov konania uplatnil, no v zákonnej trojdňovej lehote ich nevyčíslil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 12. júla 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r.

predseda senátu

10

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová