Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/111/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. B., bývajúcej v

B., zastúpenej JUDr. P. H., advokátom v K., proti odporcovi P. H., bývajúcemu v B.,

zastúpenému JUDr. P. J., advokátom, v B., o zaplatenie 766,78 € (23 100 Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , o

dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. februára 2010

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V (súd prvého stupňa) rozsudkom z 12. júna 2008 č. k. 14 C

302/2004- 144 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 23 100 Sk spolu s úrokom

z omeškania 9% p. a. z dlžnej sumy od 1. septembra 2004 až do zaplatenia, ako i trovy

konania v sume 12 695 Sk. Z dokazovania mal preukázané, že účastníci uzavreli platne

kúpno-predajnú zmluvu, u ktorej predmetom prevodu bol kôň za kúpnu cenu 45 000 Sk

a príslušenstvo za 14 000 Sk; že za uvedenú cenu odporca ponúkol zdravého koňa a pri kúpe

na chorobu koňa jednoznačne navrhovateľku neupozornil. Chorobu koňa súd považoval za

závažnú vadu s tým, že povinnosťou odporcu v zmysle § 596 Obč. zák. bolo navrhovateľku

na túto vadu upozorniť. Odporca tak neurobil a vada vyšla najavo až dodatočne, preto

navrhovateľka má právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a

rozsahu vady v zmysle § 597 ods. 1 Obč. zák. Súd vzal ako primeranú cenu za koňa 16 250

Sk a preto požadovanú zľavu z ceny koňa vo výške 50%, t. j. 22.500 Sk mal za opodstatnenú

a rovnako aj sumu 600 Sk, ktorú si uplatnila navrhovateľka za vyšetrenie v zmysle § 599 ods.

2 Obč. zák. Keďže sa odporca so zaplatením istiny dostal do omeškania, s poukazom na

Obč. , ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia , rozhodol aj o úroku z omeškania

9 % ročne odo dňa omeškania, za ktorý považoval 1. september 2004, až do zaplatenia. O

náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu (smerujúcemu proti celému rozsudku

súdu prvého stupňa) a odvolanie navrhovateľky (napádajúcemu len výrok rozsudku súdu

prvého stupňa o trovách konania) rozhodol ako odvolací súd uznesením z 26. februára 2010

sp. zn. tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie (, ). Stotožnil sa s námietkou odporcu, že

stanovením jatočnej hodnoty koňa pre jeho dýchavičnosť zodpovedajúcej hodnote jatočného

mäsa neobstojí ďalšie znižovanie jeho jatočnej hodnoty z dôvodu horšieho kondičného stavu.

Za opodstatnenú považoval tiež námietku odporcu, že znalecký posudok nemôže byť

objektívne podaný bez toho, aby znalec skutočne videl sporného koňa, pretože až na základe

jeho ohliadky a vyšetrenia jeho stavu môže objektívne posúdiť, v akom štádiu je jeho

ochorenie, do akej miery toto obmedzuje, sťažuje, prípadne úplne vylučuje jeho použitie na

rekreačné účely, pre ktoré bol navrhovateľkou zakúpený, resp. za akých podmienok je jeho

použitie na rekreačné jazdenie možné. S poukazom na neúplnosť zistenia skutkového stavu

a v konečnom dôsledku na nesprávne právne posúdenie veci, keď sa súd prvého stupňa

výškou zľavy z hľadiska právne významných skutočností dôsledne nezaoberal, odvolanie

odporcu posúdil ako dôvodné. Zdôraznil, že až na základe zhodnotenia výsledkov doplneného

dokazovania bude možné spoľahlivo ustáliť primeranosť zľavy z ceny s ohľadom na povahu

a rozsah vady; výsledky znaleckého dokazovania sú jedným z viacerých dôkazov v konaní

a súd na ich základe môže získať jedine skutkové podklady (týkajúce sa odborného posúdenia

zdravotného stavu koňa a vplyvu na jeho použitie na rekreačné účely) pre stanovenie výšky

zľavy; stanovenie primeranej zľavy z ceny je však právnou, nie odbornou otázkou a súd preto

musí v tomto smere hodnotiť znalecký posudok vzájomne s ostatnými výsledkami

vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo i inak. Zároveň

uviedol, že v novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto

odvolacieho konania ( ).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu v celom rozsahu podala dovolanie

navrhovateľka, ktorá navrhla jeho zrušenie a následné vrátenie veci Krajskému súdu

v Bratislave ako odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodila dôvodom

uvedeným v ustanovení , a , teda že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, konanie na odvolacom

súde je postihnuté inou vadou a účastníkovi konania (navrhovateľke) sa postupom

odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom. Prípustnosť dovolania vyvodzovala zo

zásady diformity s tým, že aj keď ide o zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu, vzhľadom na

jeho obsah vo svojej podstate ide o zmeňujúce uznesenie. Dôvod podaného dovolania –

odňatie možnosti konať pred súdom videla v tom, že hoci ako navrhovateľka podala proti

rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, a to len proti výroku o trovách konania, odvolací súd

vo svojom napadnutom uznesení iba stručne popisuje a konštatuje, že takéto odvolanie

navrhovateľky proti výroku o náhrade trov konania bolo podané, avšak nijako sa týmto

odvolaním nezaoberá a ani relevantným zákonným spôsobom ho neposúdil. Odvolací súd

zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a teda zrušil aj výrok

o náhrade trov konania, nijako sa však nevyjadril k postupu súdu, pokiaľ ide o spôsob

stanovenia a určenia náhrady trov konania; to podľa jej názoru – pokiaľ ide o ďalší priebeh

a hospodárnosť celého konania – znamená, že znova môže dôjsť k rovnakým problémom pri

samotnom rozhodovaní súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Inú vadu konania

s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci formulovala tak, že ak by súd ňou namietanú

predchádzajúcu vadu – nerozhodnutie o podanom odvolaní voči výroku o trovách konania

neposúdil ako odňatie možnosti navrhovateľke konať pred súdom, namieta túto skutočnosť

ako inú vadu s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci, pričom poukazuje na

predchádzajúcu argumentáciu. Dôvod podaného dovolania podľa ustanovenia § 241 ods. 2

písm. c) – že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, vysvetlila nestotožnením sa s posúdením veci odvolacím súdom, že

právne závery súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o určenú výšku primeranej zľavy z ceny, sú

predčasné a nesprávne. Podľa jej názoru bolo vykonané viac než dostatočné dokazovanie a

ďalšie dokazovanie označila za nadbytočné a irelevantné vzhľadom na charakter a povahu

uplatneného nároku.

Odporca sa k dovolaniu vyjadril a žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho

súdu potvrdil, resp. dovolanie navrhovateľky zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Pokiaľ odvolací súd ruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, jeho rozhodnutie má formu

uznesenia ( porovnaj ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach a

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c).

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na

zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o

trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v

ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením ( ).

Tvrdenie dovolateľky o tzv. diformite zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu – že ide

o zmeňujúce uznesenie, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania, je celkom mylné (zrušenie

rozhodnutia je jeho negáciou, odstránením, nie zmenou). Prípustnosť dovolania podľa § 239

v predmetnej veci preto ani neprichádza do úvahy, tu totiž nejde ani o uznesenie

uvedené v , proti ktorému je prípustné dovolanie, a ani o potvrdzujúce

uznesenie, ktoré by patrilo do niektorej z kategórii potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v

až c)

Ustálená súdna prax v Slovenskej republiky dlhodobo stojí na názore, že dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vec

mu bola vrátená na ďalšie konanie, nie je prípustné z iných dôvodov, než uvedených v § 237

O. s .p. (v podrobnostiach porovnaj napr. R 34/1995; iba pre informáciu možno uviesť, že

obdobný záver a to že dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je prípustné, prijal aj Najvyšší súd

Českej republiky – porovnaj napr. jeho uznesenie zo 6. septembra 2007, sp. zn.

); na doterajšej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je

dôvod v tejto právnej veci nič meniť.

Dovolací súd v súlade s druhá veta preskúmal prípustnosť

dovolania z hľadísk uvedených v ustanovení až g) , ktoré pripúšťa

dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných

procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne osadeným súdom). Nezistil však existenciu žiadnej

podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či

konanie nie je zaťažené vadou v zmysle Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie

základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (vyhláseného v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992

Zb.).

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je taký

vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred

ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany

jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto

postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom.

Postupom súdu v zmysle ustanovenia však treba rozumieť len taký

procesný postup súdu, ktorým je účastníkovi znemožnené buď zúčastniť sa na konaní alebo

realizovať ďalšie procesné práva, ktoré mu priznáva pre príslušný

úsek konania. Z uvedeného vymedzenia vyplýva, že k naplneniu predpokladov prípustnosti

dovolania (takéhoto dovolacieho dôvodu) dôjde vtedy, ak súd porušil konkrétne procesné

ustanovenie, ktorého bezprostredným následkom bolo odňatie možnosti účastníkovi konať

pred súdom. Toto ustanovenie sa teda vzťahuje len na taký nezákonný postup súdu, ktorým sa

účastníkovi znemožní uplatniť konkrétne procesné práva.

Dovolateľka videla dôvod zmätočnosti vlastne v tom, že odvolací súd dostatočne

vecne neprejednal jej odvolanie podľa ust. Dôvod podaného dovolania –

odňatie možnosti konať pred súdom totiž namietala v tom, že hoci ako navrhovateľka podala

proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, a to len proti výroku o trovách konania,

odvolací súd vo svojom napadnutom uznesení iba stručne popisuje a konštatuje, že takéto

odvolanie navrhovateľky proti výroku o náhrade trov konania bolo podané, avšak nijako sa

týmto odvolaním nezaoberá a že ani relevantným zákonným spôsobom ho neposúdil. Hoci

odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a teda zrušil aj

výrok o náhrade trov konania, vytýkala, že sa nijako nevyjadril k postupu súdu, pokiaľ ide

o spôsob stanovenia a určenia náhrady trov konania, že teda – pokiaľ ide o ďalší priebeh

a hospodárnosť celého konania – môže znova dôjsť k rovnakému rozhodovaniu súdu prvého

stupňa o náhrade trov konania (ten niektoré jej trovy posúdil ako neúčelne vynaložené a ona

s jeho názorom nesúhlasila).

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon

nevylučuje ( prvá veta ).

Podľa odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Súd nie je podľa viazaný rozsahom odvolania

a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,

b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním

nebol dotknutý,

c) v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony

jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov,

d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje zmena,

a naopak ( ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého

stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3

).

Rozsah, v akom sa odvolacím súdom preskúmava rozhodnutie súdu prvého stupňa,

určuje odvolateľ a to tým, akú časť (ktoré výroky) odvolaním napadne, ako vymedzí rozsah,

v akom má byť rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané. Odvolací súd je viazaný týmto

návrhom odvolateľa až na výnimky v citovanom ustanovení

Odvolací návrh, ktorý je jednou z podstatných náležitostí odvolania, zahrňuje v sebe

však nielen túto kvantitatívnu stránku, ale má aj stránku kvalitatívnu, t. j. návrh na spôsob

rozhodnutia odvolacieho súdu. Kvalitatívna stránka odvolacieho návrhu spočíva v tom, že

odvolateľ môže navrhnúť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo jeho

zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (neviazanosť odvolacieho súdu

týmto návrhom vyplýva z citovaného ).

Z uvedeného vyplýva, že jednou z výnimiek, kedy odvolací súd nie

je viazaný rozsahom odvolacieho návrhu, je prípad, keď od rozhodnutia o napadnutom

výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním (jeho obsahom) nebol dotknutý (napr. ak odvolateľ

výslovne napadol len výrok o veci samej a ani sa nezmienil o výroku o trovách konania, ktorý

má povahu závislého výroku).

V pojednávanom prípade odporca odvolaním napadol celé rozhodnutie – rozsudok

súdu prvého stupňa a tak vymedzil rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu v celej šírke

(kvantitatívnej stránke); iba časti z tejto stránky sa týkalo odvolanie navrhovateľky – výroku o

trovách konania. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil

skutkový stav, t. j. dospel k záveru o potrebe z tohto dôvodu zrušiť rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ),

rozsudok súdu prvého stupňa musel zrušiť aj v závislom výroku o trovách konania (a to

dokonca bez zreteľa či aj tento výrok odvolaním napadol odporca a či odvolaním tento výrok

napadla aj navrhovateľka). Už iba vzhľadom na celkom sporný budúci výsledok vo veci

samej pred súdom prvého stupňa, t. j. keď nie je vylúčená ani taká z možností, že

navrhovateľka s návrhom na začatie konania nemusí byť (celkom či sčasti) úspešnou,

nemusel sa odvolací súd v dôvodoch svojho zrušujúceho uznesenia zaoberať – a to práve so

zreteľom na procesnú ekonomiku v terajšom štádiu konania – výlučne hypotetickou otázkou

budúceho rozhodovania o trovách konania medzi účastníkmi. Postupom odvolacieho súdu,

ktorý nerozoberal (nezodpovedal), či všetky vynaložené trovy, za ktoré navrhovateľka

požadovala náhradu, resp. tie z nich, za ktoré jej súd prvého stupňa náhradu nepriznal, sú

trovami účelne uplatňovanými proti odporcovi, ktorého za neúspešného vo veci (§ 142 ods. 1

) – vzhľadom na zrušujúce uznesenie – ani posudzovať (označovať) nemožno, nebola

navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom. O náhrade trov konania medzi účastníkmi

(vrátane náhrady trov odvolacieho konania) bude povinný rozhodnúť súd prvého stupňa a to

až v novom rozhodnutí o veci v súlade s Proti takémuto rozhodnutiu

(výroku) rovnako ako proti rozhodnutiu vo veci samej bude môcť podať odvolanie ten – ktorý

z účastníkov či obaja, ak s ním (s takýmto výrokom) nebudú súhlasiť.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na

odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Iba preto, že navrhovateľka sa dožaduje, trvá na svojom riešení (t. j. že odvolací súd

v dôvodoch svojho zrušujúceho uznesenia mal sa zaoberať aj spôsobom stanovenia a určenia

náhrady jej trov konania, hoci rozhodnutie vo veci, len na základe ktorého ju bolo možno

považovať za procesne úspešnú v konaní, bolo zrušené), nemožno ešte konštatovať, že by

odôvodnením uznesenia odvolacieho súdu došlo k porušeniu pravidiel stanovených

pre rozhodnutie o odvolaní a pre odôvodnenie rozhodnutia.

Dovolací súd je názoru, že odvolací súd dostatočne odôvodnil svoje zrušujúce uznesenie, keď

podal náležite rozvedené argumenty vedúce ho k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa vo

veci samej a zároveň – keďže s takýmto zrušením je spojené aj zrušenie v nadväzujúcom

výroku o trovách konania – vysvetlil a to s poukazom na § 224 ods. 3 O. s. p, že súd prvého

stupňa rozhodne o náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci. Citované ustanovenie §

157 ods. 2 sa chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa

, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie

spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s

ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“),

porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č.

30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť

presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa

mení podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra

ESĽP nevyžaduje, aby na k a ž d ý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v

odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivé konanie podľa a listiny je aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“

a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“

(porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. ). Ústavný súd vo svojom uznesení z

23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na

spravodlivé konanie podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. V danom

prípade námietky navrhovateľky (dožadujúcej sa posúdenia účelnosti ňou vynaložených trov

konania) ide o argument (požiadavku), ktorý pre rozhodnutie odvolacieho súdu – ktoré

zrušilo rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátilo na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1

písm. h), ods. 2 – nebol vôbec rozhodujúci, preto si nevyžadoval ani špecifickú

odpoveď práve na tento argument (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája

1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a

ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a

rozhodnutí 1998-I).

Navrhovateľke, ktorá aspekty takéhoto posudzovania prehliada, rovnako ako názor

Ústavného súdu Slovenskej republiky, že odôvodnenie o trovách konania treba posudzovať v

kontexte celého rozhodnutia [porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. z 2. decembra 2004, ktoré je uverejnené pod poradovým (publikačným)

číslom: 145/2004 v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky], nebola

teda znemožnená realizácia procesných práv priznaných v občianskom súdnom konaní

účastníkovi za účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel k záveru, že zrušujúcim

uznesením odvolacieho súdu nebola odňatá možnosť navrhovateľke konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

Nakoľko prípustnosť dovolania navrhovateľky v danom prípade nemožno vyvodiť

z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti

dovolania uvedené v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie navrhovateľky podľa v spojení s ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. So zreteľom na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti z dôvodov

namietaných navrhovateľkou, keď v tejto súvislosti pripomína, že nesprávne právne

posúdenie veci ( ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý

možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne posúdenie veci ale

prípustnosť dovolania nezakladá, nie je vadou podľa V dôsledku toho

by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo). Rovnako to platí aj pre tzv. inú vadu konania (§ 241 ods. 2 písm.

b) ). Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval a to

z dôvodu, že dovolaním napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie

medzi účastníkmi končilo. Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj

o trovách doterajšieho konania, t.j. vrátane trov dovolacieho konania v súlade s úpravou

zakotvenou v

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júla 2011

JUDr. Milan D e á k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta