Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/106/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L. F., bývajúceho

v B., zastúpeného J. Č.., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi M., so sídlom v B.,

o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. júla 2010 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 1. októbra 2008 č.k. -69 zastavil

konanie s odôvodnením, že odporca nemá spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho

konania ( ). Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania a rozhodol

o vrátení zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Proti tomuto uzneseniu

podal navrhovateľ odvolanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. júla 2010 sp. zn. odvolanie

navrhovateľa odmietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu

trov odvolacieho konania. Vychádzal z toho, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo

doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa 14. októbra 2008. Lehota na podanie odvolania

začala navrhovateľovi plynúť 15. októbra 2008 a jej posledným dňom bol 29. október 2008

(streda). Navrhovateľ v tejto lehote odvolanie nepodal; podaním daným na poštovú prepravu

27. októbra 2008 (len) požiadal o predĺženie lehoty na podanie odvolania do 20. novembra

2008 s odôvodnením, že má zdravotné problémy a nemôže podať odvolanie v zákonom

stanovenej odvolacej lehote. Odvolanie podal až 13. novembra 2008, teda po uplynutí

odvolacej lehoty; návrh na odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nepodal. Vzhľadom na

to odvolací súd jeho oneskorene podané odvolanie odmietol podľa

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil poukázaním na § 224 ods. 1 a § 146

ods. 1 písm. c/ s tým, že výsledok konania bol analogický ako pri zastavení konania.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom

uviedol, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ). Zdôraznil, že ešte počas plynutia zákonom určenej odvolacej lehoty požiadal

súd z vážnych dôvodov o jej predĺženie do 20. novembra 2008. Súd na túto žiadosť

nereagoval, preto vychádzal z toho, že bola súdom akceptovaná. Odvolanie podal

13. novembra 2008. Vzhľadom na to, že ho podal pred uplynutím lehoty uvedenej v jeho

žiadosti o predĺženie odvolacej lehoty, nešlo o oneskorene podané odvolanie. V žiadnom

prípade nepodal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie, ktorú odvolací súd

spomína v odôvodnení napadnutého uznesenia. Keďže neboli dané predpoklady pre

odmietnutie jeho odvolania, žiadal napadnuté uzneseniu odvolacieho súdu zrušiť a vec

vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia

odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2

Uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania medzi nimi nie je. Prípustnosť

dovolania navrhovateľa preto z a nevyplýva.

Vzhľadom na druhá veta a tiež obsah dovolania skúmal dovolací

súd, či v konaní nedošlo k procesnej vade uvedenej v Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ a/ sa rozhodlo vo

veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady konania v zmysle až e/ a dovolateľ nenamietal

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania

navrhovateľa nemožno vyvodiť.

Dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle . Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia je procesne nesprávny (chybný) postup súdu v občianskom súdnom konaní

odnímajúci účastníkovi možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania. O takúto nesprávnosť ide aj vtedy, ak odvolací súd odmietne

odvolanie ako oneskorene podané ( ), hoci podmienky pre tento

postup neboli splnené (viď aj R 23/1994). Navrhovateľ v dovolaní tvrdí, že v jeho prípade

došlo k tejto procesnej vade postupom odvolacieho súdu, ktorý ako oneskorené odmietol jeho

včas podané odvolanie.

V dovolaní sa nespochybňuje, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo doručené

právnemu zástupcovi navrhovateľa 14. októbra 2008, ani to, že lehota na podanie odvolania

mu začala plynúť 15. októbra 2008 a jej posledným dňom bol 29. október 2008 (streda).

Navrhovateľ ale poukazuje na to, že ešte pred uplynutím tejto lehoty požiadal zo závažných

dôvodov o jej predĺženie do 20. novembra 2008. Keďže súd na túto žiadosť nereagoval,

odvolateľ vychádzal z predpokladu, že bola súdom akceptovaná. Vzhľadom na to, že

odvolanie podal 13. novembra 2008, nebol dôvod považovať tento opravný prostriedok za

oneskorene podaný a v dôsledku toho ho odmietnuť.

Pre účely preskúmavanej veci je potrebné uviesť, že odvolanie sa podáva do 15 dní od

doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá

). V zmysle platí, že ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu,

určí ju, ak je to potrebné, predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu.

Lehotu, ktorú určil, môže predseda senátu alebo samosudca tiež predĺžiť.

Ustanovenie sa obsahovo vzťahuje na procesné lehoty zákonné

a sudcovské:

1. Zákonná lehota je stanovená všeobecne záväzným právnym predpisom; súd ju

nemôže z vlastnej iniciatívy alebo na návrh účastníka konania predĺžiť (viď čiastočnú

výnimku v ). Pre účastníka konania má zákonná lehota prekluzívny

(prepadný) charakter.

Aj lehota na odvolanie je zákonná lehota, v dôsledku čoho súd nemá oprávnenie

predĺžiť ju. Zmeškanie odvolania v zákonom stanovenej lehote 15 dní má pre účastníka

konania za následok preklúziu procesného oprávnenia podať odvolanie.

Pokiaľ sa účastník konania zo závažného dôvodu (zdravotnej, sociálnej a podobnej

povahy) nachádza v situácii, ktorá mu neumožňuje podať odvolanie v rámci odvolacej lehoty,

zákonom predpokladaným prostriedkom na odstránenie negatívnych procesných dôsledkov

zmeškania uvedenej lehoty (a prípadnej tvrdosti zákona) nie je návrh na predĺženie lehoty na

odvolanie podaný ešte pred uplynutím odvolacej lehoty, ale návrh na odpustenie zmeškania

lehoty na odvolanie podaný po jej uplynutí za podmienok uvedených v

2. Sudcovské lehoty určuje súd v prípadoch, v ktorých mu to zákon dovoľuje, ukladá

alebo v prípadoch, v ktorých to uzná za potrebné, a zákon lehotu neurčuje. Iba sudcovské

lehoty môže súd predĺžiť.

Obsah spisu potvrdzuje, že navrhovateľ podaním z 27. októbra 2008 (viď č.l. 70

spisu), ktoré bolo v ten istý deň odovzdané pošte na doručenie súdu prvého stupňa, nepodal

návrh na odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie ( ), ale návrh na

predĺženie zákonom určenej odvolacej lehoty 15 dní ( ). Tomuto návrhu

nemohol ale súd v žiadnom prípade vyhovieť, lebo ustanovenie ho na to

neoprávňuje. Podanie uvedeného návrhu nemalo za následok predĺženie zákonom určenej

odvolacej lehoty (ako sa nesprávne domnieva dovolateľ). Absencia reakcie súdu na daný

návrh je z uvedeného hľadiska právne irelevantná a nemôže byť považovaná za akceptáciu

tohto návrhu.

V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že pokiaľ posledným dňom

na podanie odvolania bol 29. október 2008 (streda) a navrhovateľ podal odvolanie

(až) 13. novembra 2008, išlo o odvolanie oneskorene podané. Keďže navrhovateľ nepodal

návrh na odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie, postupoval odvolací súd v súlade so

zákonom, pokiaľ jeho odvolanie bez ďalšieho odmietol v zmysle

Postupom odvolacieho súdu, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohla byť

navrhovateľovi odňatá možnosť pred súdom konať. Z tohto dôvodu dospel dovolací súd

k záveru, že prípustnosť dovolania navrhovateľa nevyplýva ani z

Keďže dovolanie navrhovateľa nie je prípustné ani podľa a , ani

podľa , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol tento opravný prostriedok

navrhovateľa podľa v spojení s ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. O trovách dovolacieho konania

rozhodol podľa v spojení s , a

ods. 1

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júla 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková