Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
746/388959.092ec7.pdf
PDF · 105.13 KB
No categories available
6Cdo/8/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Cdo 8/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ P. S., bývajúcej v P.,
zastúpenej JUDr. Igorom Gaţíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Bojnická cesta 7, 2/ P.
H., bývajúceho vo V.V., proti ţalovanému T. F., bývajúcemu vo V.V., zastúpenému JUDr.
Kristínou Jošthovou, advokátkou so sídlom v Ţiline, Nám. M.R. Štefánika 10, o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 8 C 58/2007,
o dovolaní ţalobkyne 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 22. februára 2012 sp.zn. 10
Co 239/2011 takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 22. februára 2012 sp.zn. 10 Co 239/2011
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom z 13. apríla 2011 č.k. 8 C 58/2007-215 zamietol
ţalobu ţalobcov 1/ a 2/ o určenie neplatnosti darovacej zmluvy z 18. novembra 2003, ktorou
darcovia, t.č. nebohí J. H. a V. H. darovali ţalovanému byt č. 4, nachádzajúci sa v bytovom
dome súp. č. X., zapísaný na LV č. X. kat. úz. V. a súvisiaci spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a zastavanom pozemku. Zmluvu
povaţoval za platný právny úkon, uzatvorený v súlade s § 628 ods. l aţ ods. 3 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“).
Krajský súd v Ţiline uznesením z 22. februára 2012 sp.zn. 10 Co 239/ 2011 odvolanie
podané ţalobkyňou 1/ odmietol a rozhodol o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, ţe odvolateľ je v podanom odvolaní povinný v určitom obmedzenom
čase (v odvolacej lehote) uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 O.s.p.
rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda. Ak tieto dôvody chýbajú, ide o vadné podanie, ktoré
musí odvolateľ doplniť v určenej lehote 10 dní na výzvu prvostupňového súdu podľa § 209
O.s.p., najneskôr však do uplynutia odvolacej lehoty. Po jej uplynutí sa pôvodne odstrániteľná
vada odvolania stáva neodstrániteľnou, v dôsledku čoho prichádza do úvahy postup podľa
§ 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. V danej veci ţalobkyňa 1/ podala tzv. blanketové odvolanie,
neobsahujúce odôvodnenie síce včas, ale jeho doplnenie o dôvody vykonala aţ po uplynutí
15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd mal za to, ţe na toto podanie nemôţe
prihliadnuť, lebo ak by tak urobil, priznal by ţalobkyni 1/ neoprávnenú výhodu faktickým
svojvoľným predĺţením odvolacej lehoty, čím by porušil ústavnú zásadu rovnosti účastníkov.
Odvolanie ţalobkyne 1/ preto odmietol z dôvodu, ţe nespĺňalo zákonom stanovené náleţitosti
v zmysle § 205 ods. 1, ods. 2 O.s.p. V tejto súvislosti poukázal aj na názory prezentované
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 151/2005 a sp.zn. 3 Cdo 106/2011.
Predmetné uznesenie krajského súdu napadla ţalobkyňa 1/ dovolaním. Ţiadala, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala,
ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. Uviedla, ţe svoje včas podané odvolanie doplnila o dôvody podľa § 209 ods. 1
O.s.p. v 10 dňovej lehote určenej vo výzve súdom prvého stupňa. Nevidela preto dôvod
na jeho odmietnutie. Vyslovila názor, ţe ak by platili závery odvolacieho súdu, ustanovenie
§ 209 O.s.p. upravujúce povinnosti súdu prvého stupňa pri odstraňovaní vád odvolania, by
stratilo svoj zmysel, najmä, pokiaľ by bolo blanketové odvolanie podané v posledný deň
odvolacej lehoty.
Ţalovaný sa stotoţnil s názorom odvolacieho súdu vysloveného v jeho rozhodnutí.
Poukázal na faktické predlţovanie odvolacej lehoty podávaním blanketových odvolaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané včas účastníčkou konania, preskúmal napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Keďţe dovolateľka tvrdila
existenciu vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p., dovolací súd sa osobitne zaoberal, či
konanie pred odvolacím súdom ja touto vadou postihnuté.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen
činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto
rozhodnutím je napr. uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako
oneskorene podané (porovnaj rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov
SR pod č. 23, ročník 1994). O taký prípad ide aj vtedy, ak odvolací súd nesprávne odmietne
odvolanie z dôvodu, ţe nemá náleţitosti v zmysle § 205 ods. 1, ods. 2 (§ 218 ods. 1 písm. d/
O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu povaţuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, moţno odôvodniť len tým, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 209 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal
odvolanie neobsahujúce náleţitosti podľa § 205 ods. 1 a ods. 2, aby chýbajúce náleţitosti
doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/. Ak
sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo
podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloţí súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.
Podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá
náleţitosti podľa § 205 ods. 1 a ods. 2; ak boli dodrţané podmienky podľa § 209 ods. 1
a § 211 ods. 1.
Rozsah a dôvody odvolania môţe odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať. Vyuţitie
tohto práva odvolateľom je v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. obmedzené do uplynutia odvolacej
lehoty. Rozsah a dôvody odvolania moţno rozšíriť len za predpokladu, ţe odvolanie spĺňa
obsahové náleţitosti, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 205 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. Nemoţno
totiţ rozširovať niečo, čo vôbec nie je v odvolaní uvedené. Lehota, do ktorej môţe odvolateľ
rozširovať dôvody odvolania, sa teda vzťahuje len na také odvolanie, ktoré má všetky
zákonom poţadované náleţitosti. Nedopadá na povinnosť súdu dbať o odstránenie vád
odvolania. Ak v odvolaní náleţitosti chýbajú (včítane neuvedenia dôvodov odvolania), ide
o vadné podanie, v ktorom prípade je súd povinný v zmysle § 209 ods. 1 O.s.p. (§ 211 ods. 1
O.s.p.) odvolateľa vyzvať, aby chýbajúce náleţitosti doplnil. Lehotu na odstránenie vady
určuje vo výzve súd (§ 43 ods. 1 O.s.p.) a neustanovuje ju samotné plynutie odvolacej lehoty.
Pokiaľ odvolateľ doplnil odvolanie do rozhodnutia odvolacieho súdu, je bez právneho
významu, ţe k tomu došlo aţ po uplynutí odvolacej lehoty (porovnaj R 59/2013). Právne
významné je, ţe v čase jeho rozhodovania (§ 154 ods. 1 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p.) je vada
odstránená. Napokon, aj z ustanovenia § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. vyplýva, ţe odmietnuť
odvolanie z dôvodu, ţe nemá zákonom poţadované náleţitosti, moţno len za predpokladu
dodrţania podmienok uvedených v § 209 ods. 1, resp. v § 211 ods. 1 O.s.p.
V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa 1/ podala proti rozsudku
súdu prvého stupňa, doručenému jej právnemu zástupcovi 6. mája 2011, na pošte tzv.
blanketové odvolanie dňa 18. mája 2011, t.j. v 15-dňovej zákonnej lehote. Ňou podaný
opravný prostriedok teda nespĺňal zákonom poţadované obsahové náleţitosti. Súd prvého
stupňa preto správne odvolateľku podľa § 209 ods. 1 O.s.p. vyzval uznesením z 20. mája
2011, aby chýbajúce náleţitosti odvolania doplnila a zároveň vo výzve určil lehotu na jeho
doplnenie 10 dní. Ţalobkyňa 1/ vady odvolania odstránila písomným podaním z 13. júna
2011, ktoré došlo na okresný súd 14. júna 2011. Keďţe odvolací súd o jej odvolaní rozhodol
aţ 22. februára 2012, išlo o odvolanie, ktoré v čase rozhodovania odvolacieho súdu malo
zákonom poţadované obsahové náleţitosti. Odvolací súd preto nesprávne na podanie, ktorým
ţalobkyňa 1/ odstránila vady odvolania, neprihliadol (bez právneho významu bolo, ţe
k odstráneniu došlo aţ po uplynutí odvolacej lehoty) a nesprávne jej odvolanie odmietol
podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. z dôvodu, ţe nemá náleţitosti podľa § 205 ods. 1 a ods. 2
O.s.p. Týmto nesprávnym postupom odňal ţalobkyni 1/ moţnosť konať pred súdom podľa
§ 237 písm. f/ O.s.p. Ide o vadu, ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tieţ
dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť,
pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe
byť vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie krajského súdu podľa § 243b
ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, ţe nepovaţuje za náleţitý odkaz odvolacieho
súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 151/2005. Predmetné rozhodnutie
totiţ rieši inú procesnú situáciu. Je zaloţené na tom, ţe odvolací súd správne ustálil, ţe
účastník ani po výzve súdu prvého stupňa vady odvolania neodstránil, resp. odvolanie
nedoplnil o náleţitosti v zmysle poučenia súdu prvého stupňa a z jeho odvolania ešte ani
v čase rozhodovania odvolacieho súdu jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplývalo,
v čom účastník konkrétne videl nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa
alebo jeho postupu.
Rovnako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 106/2011, na ktoré
poukazuje odvolací súd, nesúvisí s danou vecou, pretoţe v uvedenom prípade odvolanie
nebolo podané včas.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tieţ
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. augusta 2013
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová