Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/210/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily

Urbancovej v právnej veci žalobkyne JUDr. V. Š., bývajúcej v B., proti žalovanému

Krajskému stavebnému úradu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 8,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. januára 2008 č. A/2007/2406/MRV,

o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. júna 2010, č. k.

-102, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 22. júna 2010, č. k. -102 m e n í tak, že rozhodnutia žalovaného

z 28. januára 2008 č. A/2007/2406/MRV r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 422,36 eura titulom náhrady trov

konania, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom

zamietol podľa (ďalej len „OSP“) žalobu

žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

z 28. januára 2008 č. A/2007/2406/MRV. Týmto preskúmavaným rozhodnutím žalovaný

správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne ako účastníka stavebného konania a potvrdil

rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – R., č. j. SU/2007/17138-2/Pix-44 z 10. októbra 2007

o dodatočnom stavebnom povolení stavby – rekonštrukcia rodinného domu na S. stavebníčke

Z. M..

Krajský súd vychádzal zo zistení na základe obsahu administratívneho spisu,

že žalobkyňa ako účastníčka stavebného konania o vydanie dodatočného stavebného

povolenia na stavbu – rekonštrukciu rodinného domu vedeného Mestskou časťou Bratislava

– R. pod č. SU/2007/17138-2/Pix-44 podala voči vydanému dodatočnému stavebnému

povoleniu z 10. októbra 2007 odvolanie, v ktorom namietala, že stavebný úrad vydal

dodatočné stavebné povolenie bez zistenia právneho a skutkového stavu v čase jeho vydania,

nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti s dotknutým účastníkom konania, keďže jej,

ako majiteľke pozemku, ktorý zabrala stavebníčka časťou stavby nedal príležitosť na účinné

obhajovanie svojich práv a záujmov, najmä sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a uplatniť

svoje návrhy. Žalovaný ako odvolací správny orgán, preskúmajúc napadnuté dodatočné

stavebné povolenie, dospel k záveru, že stavebný úrad sa vznesenými námietkami

v napadnutom rozhodnutí zaoberal a vyhodnotil ich, podmienky dohodnuté v dohode

o mediácii uzavretej medzi stavebníčkou a žalobkyňou 07. marca 2001 a v zmluve

o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy z 19. marca 2007, ako aj podmienky uvedené

v stanoviskách dotknutých orgánov, stavebný úrad zapracoval do podmienok

pre uskutočnenie stavby v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré sú pre stavebníka záväzné

a ich dodržanie sa skúma v kolaudačnom konaní. Po preskúmaní odvolaním napadnutého

rozhodnutia ako aj postupu stavebného úradu v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu

dospel žalovaný správny orgán k záveru, že žiadosť o dodatočné stavebné povolenie

poskytovala dostatočný podklad pre konanie a rozhodnutie vo veci, prvostupňový správny

orgán postupoval v konaní v súlade s príslušnými právnymi predpismi, podmienkami

dodatočného stavebného povolenia, bolo zabezpečené dodržanie všeobecných technických

požiadaviek na výstavbu a ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania

na základe územnoplánovacej dokumentácie mesta a stanovísk dotknutých orgánov. Bolo

preukázané, že dodatočne povolenie predmetnej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami

chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi, zabezpečil procesné práva

účastníkov konania, rozhodol o ich námietkach, dostatočne zistil skutkový stav veci, a preto

nebol dôvod na jeho zrušenie, a preto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu sa v zásade stotožnil s právnymi

závermi žalovaného a dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a skutočnosti uvedené

v žalobe neodôvodňujú zmenu alebo zrušenie rozhodnutia. Žalovaný ako aj prvostupňový

správny orgán dostatočne zistili skutkový stav veci a správne ho posúdili. Krajský súd

poukázal na to, že oba správne orgány vychádzali zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase

vydania rozhodnutia, to znamená, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď

po predložení dohody o mediácii zo 07. marca 2007 a zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej

zmluvy z 19. marca 2007, ktoré žalobkyňa so stavebníčkou dobrovoľne uzavreli, tieto vzal

na vedomie v zmysle § 88a v spojení s § 137 ods. 1 stavebného zákona ako dohodu

účastníkov o týchto námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv

k pozemkom a stavbám a ktorých riešenie prekračuje rozsah právomoci. Dohoda o mediácii

a zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predstavovali v čase konania

a rozhodovania stavebného úradu právne relevantné doklady, umožňujúce prikloniť

sa stavebnému úradu k vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení predmetnej stavby.

Stavebný úrad sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne v uvedenom rozhodnutí

a upravil v ňom povinnosti oboch zúčastnených strán (žalobkyne a stavebníčky).

O trovách konania súd rozhodol v zmysle k ods. 1 tak, že žalobkyni právo

na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a žiadala jeho

zmenu tak, že odvolací súd rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Súčasne si uplatnila náhradu trov konania.

Poukázala na skutočnosť, že krajský súd, rovnako ako správne orgány,

pri rozhodovaní o dodatočnom povolení inkriminovanej stavby, nevzal do úvahy závažné

okolnosti prípadu zistené po uzavretí mediačnej dohody v auguste 2007, avšak už známe

stavebným úradom prvého a druhého stupňa v čase ich rozhodovania. Postupoval teda

jednostranne a porušil jej ústavné právo na spravodlivý súdny proces. Ani krajský súd

a ani žalovaný správny orgán, sa nevysporiadali s námietkou procesného pochybenia

prvostupňového správneho orgánu, ktoré malo za následok porušenie procesných práv

žalobkyne a vydania nezákonného správneho rozhodnutia.

Žalobkyňa namietala najmä porušenie a a

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“), spočívajúce v postupe správneho orgánu prvého stupňa, ktorý pokračoval

v prerušenom stavebnom konaní po dvoch rokoch na základe podnetu stavebníčky, pričom

s touto skutočnosťou žalobkyňa ako účastníčka stavebného konania nebola oboznámená,

rovnako ako ani s tým, že stavebníčka predložila stavebnému úradu zmluvu o uzavretí

budúcej kúpnej zmluvy z 19. marca 2007, ktorá nadväzovala na mediačnú dohodu uzavretú

medzi stavebníčkou a žalobkyňou dňa 07. marca 2007. Tieto dokumenty boli v čase vydania

rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (10. októbra 2007) už právne irelevantné

z dôvodu závažnej zmeny okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, zistenej v auguste

2007, a to, že stavebníčka zabudovala kanalizačnú šachtu žalobkyne do základov prístavby

svojho rodinného domu tak, že sa dom stavebníčky v časti pozemku, ktorý má byť

predmetom predaja, nachádza na kanalizačnej šachte žalobkyne, ale záber pozemku

2

je pod zemou podstatne väčší ako 2 m, ktoré sú uvedené v zmluve o uzavretí budúcej kúpnej

zmluvy. Žalobkyňa zdôraznila, že o týchto skutočnostiach boli správny orgán prvého stupňa

a aj žalovaný správny orgán informovaní, v administratívnom spise sa nachádza e-mailová

komunikácia – správa žalobkyne adresovaná zástupkyni žalovaného JUDr. S. z 24. augusta

2007, t. j. doručená správnemu orgánu ešte pred vydaním dodatočného stavebného povolenia.

Prvostupňový správny orgán, majúci k dispozícii túto správu, pokračoval teda v konaní bez

toho, aby žalobkyňu o tom upovedomil a vyžiadal si jej stanovisko. Žalobkyni tak bolo upreté

právo na účinnú obhajobu svojich práv v správnom konaní a táto procesná chyba správneho

orgánu prvého stupňa mala za následok nezákonné rozhodnutie.

Podľa názoru žalobkyne vysloveného v odvolaní, krajský súd, rovnako ako žalovaný,

nedostatočne zistil skutkový stav veci a nesprávne ho posúdil. Navyše sa pri svojom

rozhodovaní vôbec nezaoberal odborným vyjadrením súdneho znalca č. 6/2009

z 23. februára 2009, nezmienil sa o ňom, ani ho nevyhodnotil, rovnako ako ani obsah celého

tohto závažného písomného podania a návrhu na zrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 3

, a to aj napriek tomu, že súčasťou uznesenia krajského súdu z pojednávania

08. júna 2010 je vyjadrenie žalobkyne, že trvá na svojom podaní z 09. apríla 2009, ktorého

súčasťou je aj uvedené odborné vyjadrenie. Toto podporuje skutočnosti tvrdené žalobkyňou

už v správnom konaní, že stavebnícka zabudovala kanalizačnú šachtu žalobkyne do základov

prístavby svojho rodinného domu, ktoré pod povrchom zeme presahujú o 30 až 40 cm

vonkajší povrch obvodovej steny prístavby rodinného domu stavebníčky v časti pozemku,

ktorý sa zaviazala v prípravnej zmluve žalobkyňa previesť v prospech stavebníčky.

Bez pripustenia dôkazov o okolnostiach zistených v auguste 2007 (pred rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu), majúcich za následok zánik zmluvy o uzavretí budúcej

kúpnej zmluvy zo 07. marca 2007, posúdil krajský stavebný úrad túto zmluvu za právne

relevantnú, hoci mal k dispozícii fotografiu kanalizačnej šachty s obnaženým povrchom.

Zdôraznila tiež, že prístavba rodinného domu, ako to vyplýva z odborného vyjadrenia

predloženého krajskému súdu, má na kanalizačnú šachtu deštrukčný vplyv.

Zdôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia o relevantnosti právnych dokumentov

(mediačná dohoda a zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy), ktoré boli podkladom

pre správne rozhodnutie – stavebné povolenie sa diametrálne rozchádza s reálnym stavom

veci, na ktorý žalobkyňa upozornila v uvedenej elektronickej správe.

Žalobkyňa tiež poukázala na pochybenie žalovaného, keď sa nevysporiadal

s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúcou v uvedení miesto stavby

aj parc. č. X. k. ú. R., ktorá nie je súčasťou katastrálneho operátu, t. j. neexistuje a je len

navrhnutá na odčlenenie (a nie odčlenená ako znie rozhodnutie) z parc. č. X. vo vlastníctve

žalobkyne. S touto námietkou žalobkyne sa nezaoberal ani krajský súd.

Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu stotožni s právnym názorom

krajského súdu, a teda zotrval na stanovisku, že dostatočne zistil skutkový stav veci a tento

aj po právnej stránke správne posúdil, jeho rozhodnutia a postup boli z pohľadu žalobných

dôvodov v súlade so zákonom a námietky žalobkyne zrušenie preskúmavaného správneho

rozhodnutia neodôvodňujú. Podľa názoru žalovaného sa krajský súd vecou dostatočne

zaoberal, dostatočne zistil skutkový stav veci a správne posúdil podstatné otázky sporu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ). Odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (, ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho

práva v konaní ide.

Predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní je rozhodnutie žalovaného

ako odvolacieho správneho orgánu v konaní o vydanie dodatočného stavebného povolenia.

Na stavebné konanie ako konanie primárne upravené

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) sa ako všeobecný

predpis upravujúci konanie pred správnym orgánom vzťahuje tiež

o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“),

a to ak nie je v stavebnom zákone výslovne ustanovené inak (§ 140 stavebného zákona).

Stavebný zákon nevylučuje aplikáciu správneho poriadku v stavebnom konaní.

Ustanovenia § 3 a § 4 správneho poriadku upravujú základné pravidlá správneho

konania, ktorých účelom je zaistiť účastníkom konania (§ 14 správneho poriadku) možnosť

riadne sa zúčastniť na správnom konaní, t. j. možnosť riadne uplatniť svoje procesné práva.

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.

Povinnosťou správnych orgánov je svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou

vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť

najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci

pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú

na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania

a iných osôb (§ 3 ods. 3 správneho poriadku).

V konaní sú správne orgány povinné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi

konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy

príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným

osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia,

aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 správneho

poriadku).

Medzi zásadné práva účastníka konania patrí aj právo na riadne, t. j. dostatočné

a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia. V zmysle ustanovení správneho poriadku správny

orgán v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,

akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití

právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi

a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia

(§ 47 ods. 3).

Žalobkyňa ako účastníčka stavebného konania z titulu vlastníctva susednej

nehnuteľnosti a tiež z titulu, že stavebníčka stavebnými prácami zasiahla do (zabrala) časť

pozemku vo vlastníctve žalobkyne, už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu

stavebného úradu z 10. októbra 2007, č. j. SU/2007/17138-2/Pix-44 namietala procesné

pochybenie prvostupňového stavebného orgánu. Namietané pochybenie malo spočívať v tom,

že pred vydaním rozhodnutia nedal žalobkyni možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia

(ktoré do konania 06. augusta 2007, počas trvania prerušenia stavebného konania na základe

rozhodnutia z 02. novembra 2005, č. j.-17/Pix doručila stavebníčka) a uplatniť

v konaní ďalšie návrhy, čím bola porušená tiež zásada rovnosti účastníkov správneho

konania. Stavebný úrad tak navyše rozhodol na základe nedostatočne a nepresne zisteného

stavu veci. V tomto odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu tiež namietala,

že od vydania rozhodnutia o prerušení konania s ňou prvostupňový stavebný úrad

nekomunikoval. Namietala tiež samo prerušenie konania za účelom vyporiadania

vlastníckych vzťahov k stavebníčkou zastavanej časti pozemkov vlastnícky patriacich

žalobkyni, pretože toto vlastnícke právo nikdy nebolo sporné a v občianskoprávnom konaní

pred súdom nebolo možné naformulovať vykonateľný žalobný petit. Poukázala tiež

na to, že zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na základe mediačnej dohody nemožno považovať

naďalej za platnú, pretože stavebníčka neoprávnene svojou stavbou zasiahla väčšiu časť

pozemku žalobkyne, než bolo dohodnuté a svojím konaním nastolila stav, za ktorého

nie je od žalobkyne spravodlivé požadovať uzavretie budúcej kúpnej zmluvy. Navyše,

parc. č. X. uvedená v prvostupňovom rozhodnutí nie je súčasťou katastrálneho operátu,

je súčasťou pozemku parc. č. X. vlastnícky v celosti patriacom žalobkyni.

Žalovaný ako odvolací orgán k podaným námietkam uviedol, že odvolateľka

- žalobkyňa na stavebnom úrade nahliadla do spisového materiálu, vyjadrila sa k podkladom

rozhodnutia a v „riadnom“ stavebnom konaní, ako aj v konaní o dodatočnom povolení

predmetnej stavby podala námietky a pripomienky, s ktorými sa stavebný úrad zaoberal

a vyhodnotil ich. Stavebníčka začala realizovať prístavbu k rodinnému domu v zmysle

overenej projektovej dokumentácie, kde obvodová stena predmetnej stavby je na mieste

existujúceho múru, ktorý oddeľoval pozemky stavebnícky a odvolateľky, ale netvoril presnú

hranicu medzi oboma pozemkami v zmysle geometrického plánu sú hranice pozemkov podľa

katastrálnej mapy. Geometrický plán z 13. februára 2007 na oddelenie pozemku zastavaného

časťou nepovolenej stavby, ako aj geometrický plán z 23. februára 2005 pri zameraní

sporného pozemku vychádzal už zrealizovaných základov a obvodovej steny predmetnej

stavby. Kanalizačná šachta odvolateľky nie je súčasťou domu stavebníčky (nebola predmetom

dodatočného stavebného povolenia a ani zakreslená v overenej projektovej dokumentácie

v konaní o dodatočnom povolení predmetnej stavby a je na pozemku odvolateľky

- žalobkyne). Pozemok zastavaný kanalizačnou šachtou odvolateľky - žalobkyne

nie je (a ani nemôže byť) predmetom zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Predmetom

zmluvy je len pozemok ohraničený obvodovou stenou predmetnej stavby a zakreslený

v geometrickom pláne z 13. februára 2007. Podľa odvolacieho orgánu, okolnosti, z ktorých

účastníci pri vzniku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vychádzali, sa do takej miery

nezmenili, aby nebolo možné spravodlivo požadovať, aby sa kúpna zmluva uzavrela.

Žalovaný správny orgán v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uvádza,

že žalobkyňa mala možnosť sa oboznámiť s obsahom administratívneho spisu. Je namieste

uviesť, že z (nežurnalizovanej) elektronickej komunikácie medzi žalobkyňou a JUDr. S.

nachádzajúcou sa v spise, je zrejmé, že ešte začiatkom októbra sa mali na rodinnom domu

stavebníčky vykonávať úpravy, ktoré boli v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

podmienkou pre uzavretie budúcej kúpnej zmluvy (e-mail z 03. októbra 2009 ohľadom listu

stavebníčky, v ktorom pani S. žiada o umožnenie vstupu na pozemok žalobkyne za účelom

obhliadky kanalizačnej šachty a dohodnutia ďalšieho postupu). Ani z tejto komunikácie, ktorú

možno považovať za neformálnu, a ani zo žiadneho iného záznamu v spise nevyplýva, že by

žalobkyňa čo i len mohla predpokladať pokračovanie v stavebnom konaní na základe podnetu

stavebníčky zo 06. augusta 2007, keďže konanie bolo prerušené za účelom vyporiadania

vlastníckych vzťahov k časti pozemku vlastnícky patriaceho žalobkyni a žalobkyňa so

stavebníčkou riešili otázky dojednaných stavebných úprav.

Z administratívneho spisu možno, aj z jeho žurnalizácie, resp. číselného označenia

v ňom založených dokumentov, vyvodzovať, že žalovaný pokračoval v konaní a rozhodol

z podnetu stavebníčky bez toho, aby si jej tvrdenia overil. Najvyšší súd zdôrazňuje,

že stavebný orgán mal takto postupovať najmä s ohľadom na vedomosť o narušení

medziľudských a susedských vzťahov medzi žalobcami a účastníkmi konania.

V dôsledku nesprávneho postupu stavebného úradu a žalovaného nemožno

ani skutočný stav veci, z ktorého pri svojom rozhodovaní vychádzali, považovať

za dostatočne zistený, čo sa odzrkadlilo aj na kvalite odôvodnenia rozhodnutia,

ktoré nezodpovedá požiadavke § 47 ods. 3 správneho poriadku.

Správny orgán si v zmysle § 40 ods. 1 správneho poriadku môže o predbežnej otázke

urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Ako predbežnú otázku

v predmetnom stavebnom konaní posudzoval žalovaný to, či došlo k vyporiadaniu

vlastníckych vzťahov, resp. iných práv oprávňujúcich stavebníčku stavať na pozemku

žalovanej, a teda, či odpadli dôvody prerušenia konania. V rámci toho vyhodnocoval

námietku žalobkyne, že došlo k tak podstatnej zmene okolností uzavretia zmluvy o budúcej

kúpnej zmluve, že nie je spravodlivé požadovať jej realizáciu, pričom tieto dôvody

aj konkretizovala. Dospel k záveru, že tvrdenie žalobkyne sa nezakladá na pravde, avšak

z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností, s výnimkou tvrdení

stavebníčky, žalovaný vychádzal.

Žalovaný úplne opomenul námietku žalobkyne, že stavebníčka svojou stavbou

zasahuje do väčšej časti pozemku, než aký bol predpokladaný v mediačnej dohode a zmluve

o budúcej kúpnej zmluve, s tým, že predmetom budúcej kúpnej zmluvy nemôže byť väčšia

časť pozemku, než aká je vyznačená na geometrickom pláne z 13. februára 2007.

V zmysle o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „katastrálny

zákon“) sa vlastnícke právo a ďalšie práva k nehnuteľnostiam podľa § 1 ods. 1 nadobúdajú

vkladom do katastra, ak katastrálny zákon neustanovuje inak. Stavebníčka, ako to vyplýva

z dokumentov predložených v stavebnom konaní i v konaní pred súdom, doteraz nepreukázala

právo stavať na predmetom pozemku. Nepredložila výpis z katastra a ani inú listinu

osvedčujúcu túto skutočnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za dôležité uviesť, že zmluva o budúcej

kúpnej zmluve uzavretá medzi žalobkyňou a stavebníčkou nezakladala žiadne právo

stavebníčky k pozemku, ktorý mal byť predmetom budúcej kúpnej zmluvy. To, že na jej

základe stavebníčka bola oprávnená a povinná vykonať určité stavebné úpravy na svojom

rodinnom dome a pre tieto jej žalobkyňa umožňovala vstup na svoj pozemok, na tejto

skutočnosti nič nemení. Zmluvy predložené stavebníčkou preukazujú len záujem žalobkyne

a stavebníčky istým spôsobom riešiť vzniknutú situáciu dohodou – budúcou kúpnou zmluvou,

avšak nepreukazujú jej vyriešenie, a teda ani vyriešenie námietok dohodou v zmysle § 137

ods. 1 stavebného zákona.

Postupom žalovaného bola žalobkyni skutočne odňatá možnosť zúčastniť

sa na stavebnom konaní, čo osebe predstavuje takú vadu správneho konania, čím sa v rozpore

s § 4 ods. 2 správneho poriadku dostala do nevýhodného postavenia voči stavebníčke. Z tohto

dôvodu nie je možné preskúmavané rozhodnutie považovať za zákonné.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného nemožno akceptovať právny záver krajského súdu,

ktorý si osvojil stanoviská žalovaného a nereflektoval opakované námietky žalobkyne, ktoré v súdnom konaní podporila vyhotoveným odborným vyjadrením č. 6/2009 z 23. februára 2009 vypracovaného Ing. M. V., súdnym znalcom, a fotografickým

materiálom, ktorého časť bola k dispozícii už žalovanému v čase jeho rozhodovania, a preskúmavané rozhodnutie vyhodnotil ako vecne a právne správne a v zmysle zamietol žalobu žalobkyne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

zmenil rozsudok krajského súdu, rozhodnutie správneho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rámci preskúmavania zákonnosti rozsudku

krajského súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, zaoberal tiež tým, či krajský súd postupoval správne, keď do konania nepribral v zmysle veta druhá

stavebníčku a dospel k záveru, že krajský súd v tomto smere nepochybil. Podľa uvedeného

zákonného ustanovenia súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Žalobkyňa do konania pred súdom totiž predložila ako nový dôkaz na preukázanie

ne

z 23. februára 2009, s ktorým sa stavebníčka ako účastníčka správneho konania, o ktorej právach a povinnostiach sa v tomto správnom konaní priamo konalo, nemala ako oboznámiť.

Ustanovenie veta druhá však pre pribratie takéhoto účastníka

správneho konania do konania pred súdom predpokladá možnosť, že zrušením správneho rozhodnutia by mohli byť dotknuté jeho práva a povinnosti. V prípade stavebného konania

by pri zrušení rozhodnutia o povolení stavby takýmto účastníkom bol nesporne staviteľ, ale len v prípade, že by stavebný úrad konal o vydaní stavebného povolenia podľa § 66 a nasl. stavebného zákona, kedy by zrušenie stavebného rozhodnutia malo dopad na časový

harmonogram vykonávania stavby, resp. jej zmeny, mohlo by dôjsť k zastaraniu dokumentácie, škodám a pod.. V prejednávanej veci však stavebníčka už stavbu, resp. jej časť, realizovala a stavebný úrad koná o vydaní dodatočného stavebného povolenia v zmysle

§ 88a stavebného zákona. Zrušenie preskúmavaného rozhodnutia teda nemá faktický dopad na práva a povinnosti stavebníčky, pričom jej procesné práva v rámci konania ako celku ostávajú zachované, nakoľko k tvrdeniam a dôkazom predloženým žalobkyňou aj v súdnom

konaní bude mať možnosť vyjadriť sa v rámci konania pred žalovaným.

V ďalšom konaní žalovaný, súc viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky ( ), vykoná dokazovanie v zhora naznačenom smere ( až 34 správneho poriadku) a po vyhodnotení vykonaných dôkazov ( správneho poriadku) vo veci znova rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj patričným

spôsobom odôvodní tak, aby rozhodnutie zodpovedalo zákonu (§ 46 a § 47 ods. 3 správneho poriadku). Zároveň sa vyporiada aj s námietkami žalobkyne uvedenými v žalobe a v odvolaní voči rozsudku krajského súdu.

Na margo námietok aj zo strany stavebníčky a členov jej rodiny vo vzťahu k správaniu

žalobkyne, respektíve jej dlhom voči nim, najvyšší súd považuje za dôležité uviesť, že tieto

skutočnosti nemajú vplyv na okolnosti posudzované v stavebnom konaní. Pokiaľ ako susedia

už nedokážu riešiť svoje nedorozumenia a spory vzájomným rozhovorom a dohodou, orgánom príslušným na ich rozhodovanie je súd.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a 2 v spojení

s veta prvá a a v súdnom konaní úspešnej žalobkyni

priznal náhradu trov odvolacieho a prvostupňového konania vo celkovej výške 422,36 eura. Priznaná náhrada trov pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu (66 eur) a za odvolanie (66 eur) a z náhrady nákladov zaplatených za vyhotovenie odborného

vyjadrenia Ing. M. V., súdneho znalca, č. 6/2009 z 23. februára 2009, ktorý ako dôkazný prostriedok predložila v konaní pred súdom (290,36 eura) a náhradu za ktorý si žalobkyňa riadne a včas uplatnila.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júla 2011

JUDr. Jana B a r i c o v á , v . r .

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková