Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
55e/363693.f6d4ed.pdf
PDF · 102.94 KB
No categories available
3Ndt/11/2011
N a j v y š š í s ú d 3 Ndt 11/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 19. júla 2011 v trestnej veci obžalovaného
J. R. a spol. pre trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa
§ 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej Tr. zák.),
vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 6T 174/06, o námietke zaujatosti
obžalovaného J. R. voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave podľa § 31 ods. 1 Tr. por.,
v trestnej veci vedenej proti obžalovanému J. R. a spol. na Krajskom súde v Trnave
pod sp. zn. 5To 150/2010 a o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie trestnej tejto veci
Krajskému súdu v Trnave podľa § 23 ods. 1 Tr. por., takto
rozhodol:
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného J. R. a spol. pre trestný čin
porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3
Tr. zák. vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 5To 150/2010, sa tomuto súdu
neodníma.
O d ô v o d n e n i e
Dňa 7. júla 2011 bol Najvyššiemu súdu predložený spis v trestnej veci obžalovaného
J. R. a spol. na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej obžalovaným J. R. voči všetkým
sudcom Krajského súdu v Trnave podľa § 31 ods. 1 Tr. por., a to v trestnej veci vedenej proti
obžalovanému J. R. a spol. na Krajskom súde v Trnave pod. sp. zn. 5To 150/2010, a o návrhu
obžalovaného na odňatie tejto trestnej veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie
Krajskému súdu v Trenčíne podľa § 23 ods. 1 Tr. por.
Vo svojom podaní obžalovaný ako hlavný dôvod pre podanie námietky zaujatosti voči
sudcom Krajského súdu v Trnave, vrátane senátu, ktorý bude rozhodovať o jeho odvolaní
proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, sp. zn. 6T 174/06, uviedol skutočnosť, ktorá
sa opiera o čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Poukázal predovšetkým na to, že Krajský súd v Trnave od 27. marca 2007, kedy
sa obžalovaný odvolal proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, sp. zn. 6T 174/06, i keď mu
v konaní nebránila žiadna zákonná prekážka, nerozhodol z nepochopiteľných dôvodov o jeho
odvolaní proti vyššie zmieňovanému rozsudku do dnešného dňa, t. j. za viac ako štyri roky,
čím sa svojou nečinnosťou dopustil zbytočných prieťahov v tomto konaní a tiež došlo
k porušeniu ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ďalším dôvodom námietky zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Trnave bolo
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 43/2011-24, ktorý dňa
3. mája 2011 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť obžalovaného, v ktorej tento namietal
porušenie jeho práva zaručeného mu čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.
3Tos 86/2010, v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o prepustenie z väzby, podanej 18. mája
2010, čím Ústavný súd Slovenskej republiky jednoznačne potvrdil, že konaním krajského
súdu boli porušené základné práva a slobody obžalovaného vyplývajúce z Dohovoru.
Na záver uviedol, že všetky rozhodnutia Krajského súdu v Trnave o jeho žiadostiach
o prepustenie z väzby na slobodu, ktoré obžalovaný podával pravidelne počas trvania jeho
väzby, odvolací súd vždy zamietol a odôvodnil trvanie dôvodov väzby „stereotypne“, t. j.
že dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. trvajú v nezmenenej podobe
aj v súčasnosti, čím Krajský súd v Trnave porušil čl. 5 ods. 3 Dohovoru, pretože neuviedol
vážne a dostatočné dôvody na trvanie jeho väzby.
Z vyššie uvedených dôvodov pre obžalovaného jednoznačne vyplýva zaujaté
vystupovanie sudcov Krajského súdu v Trnave proti nemu, čím je ohrozená a narušená dôvera
v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie tohto súdu a preto ich obvinený žiada
z ďalšieho konania vylúčiť.
V súvislosti s námietkou zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave,
obvinený podal aj návrh na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., aby trestná
vec vedená pod sp. zn. 5To 150/2010, bola delegovaná z Krajského súdu v Trnave na Krajský
súd v Trenčíne.
K námietke zaujatosti obžalovaného J. R. pripojili svoje vyjadrenie jednak sudcovia
senátu 5To Krajského súdu v Trnava, ktorý má rozhodovať o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu v Trnave, sp. zn. 6T 174/06, ako aj ostatní sudcovia Krajského
súdu v Trnave. Sudcovia senátu 5To vo svojom vyjadrení uviedli, že im osoba obžalovaného
nie je známa, a preto sa vo veci necítia byť zaujatými. Ostatní sudcovia krajského súdu
uviedli, že sa vo veci necítia byť zaujatí, s výnimkou jedného sudcu, ktorý
sa vo veci cíti byť zaujatý, lebo sa s obžalovaným pozná osobne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, na podklade námietky zaujatosti vznesenej
obžalovaným, preskúmal predložený spisový materiál a existenciu dôvodov pre odňatie veci
a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa a zistil, že návrh nie je dôvodný.
Podľa existujúcej súdnej praxe, námietka zaujatosti vznesená procesnou stranou proti
všetkým sudcom konkrétneho súdu, v tomto prípade proti sudcom Krajského súdu v Trnave,
sa považuje za návrh na delegáciu v zmysle ustanovenia § 23 Tr. por.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu
odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,
ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Dôležitými dôvodmi treba predovšetkým rozumieť také dôvody, ktoré zaisťujú
nestranné a zákonné prejednanie veci, náležité zistenie skutkového stavu, bez dôvodných
pochybností ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich zásad trestného konania,
výchovné pôsobenie trestného konania na obžalovaného i na ostatných občanov a zabezpečia
najmä dôveru verejnosti v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu. Pri úvahe,
či v konkrétnej prejednávanej trestnej veci sú dané dôležité dôvody pre delegáciu, nie je
možné vychádzať len z jedného určitého hľadiska či okolnosti, ale je treba zvažovať všetky
do úvahy prichádzajúce okolnosti prípadu vo vzájomnej súvislosti.
Z článku 38 ods.1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods.1 Ústavy
Slovenskej republiky vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi;
príslušnosť súdu ustanovuje zákon.
Pre zmenu príslušnosti súdu určenej zákonom, a teda pre rozhodnutie o odňatí veci
a jej prikázaní inému súdu toho istého druhu a stupňa musia existovať závažné dôvody.
V predmetnej veci obžalovaný vo svojom podaní neuviedol ani voči jednému sudcovi
krajského súdu žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie
z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného postupu pri prípadnom rozhodovaní v tejto
veci.
Jeho námietky sa týkajú prieťahov a nečinnosti sudcov krajského súdu v jeho trestnej
veci. Procesné pochybenie alebo pochybenia (rovnako hmotnoprávne), ktoré zjavne nie
sú spôsobené vzťahom k osobám alebo prejednávanej veci, možno napraviť celým systémom
opravných prostriedkov, resp. právnych inštitútov. Treba tiež uviesť, že na samotnej dĺžke
konania má výrazný podiel samotný obvinený, ktorý sa vyhýbal trestnému konaniu
a nepreberal zásielky, na základe čoho bol nakoniec na neho vydaný príkaz na zatknutie
Okresným súdom v Trnave v inej trestnej veci (sp. zn. 5T 33/08) a len preto nebol naňho
vydaný príkaz na zatknutie aj v v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Trnave sp. zn.
Ani ďalšia námietka obžalovaného, že Ústavný súd prijal na ďalšie konanie jeho
ústavnú sťažnosť, čo podľa neho znamená, že tým potvrdil porušenie jeho základných práv
vyplývajúcich z Dohovoru konaním krajského súdu, nie je možné považovať za dôvod
delegácie. Tým, že bola jeho žiadosť prijatá na ďalšie konanie znamená, že boli splnené
podmienky na prijatie návrhu, ale na základe toho nemožno prejudikovať záver, aký uviedol
obžalovaný. Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí, ktoré bolo publikované
v Souboru rozhodnutí Nejvyššího soudu pod číslom 16/2002 – T 398 uviedol, že aj v prípade,
ak z nálezu Ústavného súdu, ktorý zrušil rozhodnutie súdu prvého i druhého stupňa, vyplýva,
že v doterajšom priebehu konania došlo k porušeniu ústavou zaručených základných práv
obvineného, táto skutočnosť ešte sama o sebe nestačí k záveru, že objektivita konania nie je
u tohto súdu zabezpečená a že je tak daný dôvod k odňatiu veci a jej prikázaniu inému súdu
toho istého druhu a stupňa. najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu prikláňa
k uvedenému právnemu názoru.
Rovnako aj námietka obžalovaného, že Krajský súd v Trnave o jeho žiadostiach
o prepustenie z väzby na slobodu, ktoré tento podával pravidelne počas trvania jeho väzby,
vždy zamietol a odôvodnil trvanie dôvodov väzby „stereotypne“, t. j. že dôvody väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. trvajú v nezmenenej podobe, nie je postačujúca na vylúčenie
sudcov z rozhodovania pre ich zaujatosť. Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por., o ktorý
obžalovaný v podstate opieral svoju námietku zaujatosti proti členom procesného senátu
krajského súdu, prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru, vzbudzujúceho
pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon
priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom preukázaná. Pre taký
záver nepostačuje len subjektívny a dôkazmi nepodložený pocit obžalovaného, založený
výlučne na vlastnom nestotožnení sa so skoršími pre obžalovaného nepriaznivými
rozhodnutiami namietaných sudcov. Z tohto dôvodu preto nie je možné ani delegovať trestnú
vec obvineného na iný súd toho istého druhu a stupňa, keďže v tomto prípade chýba dôležitý
dôvod pre takýto postup.
Najvyšší súd Slovenskej republiky teda nezistil žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. a preto rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 19. júla 2011
JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová