Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Ndt/11/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 19. júla 2011 v trestnej veci obžalovaného

J. R. a spol. pre trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa

§ 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 (ďalej Tr. zák.),

vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. , o námietke zaujatosti

obžalovaného J. R. voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave podľa ,

v trestnej veci vedenej proti obžalovanému J. R. a spol. na Krajskom súde v Trnave

pod sp. zn. a o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie trestnej tejto veci

Krajskému súdu v Trnave podľa , takto

rozhodol:

Podľa trestná vec obžalovaného J. R. a spol. pre trestný čin

porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 3

Tr. zák. vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. , sa tomuto súdu

neodníma.

O d ô v o d n e n i e

Dňa 7. júla 2011 bol Najvyššiemu súdu predložený spis v trestnej veci obžalovaného

J. R. a spol. na rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej obžalovaným J. R. voči všetkým

sudcom Krajského súdu v Trnave podľa , a to v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému J. R. a spol. na Krajskom súde v Trnave pod. sp. zn. , a o návrhu

obžalovaného na odňatie tejto trestnej veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie

Krajskému súdu v Trenčíne podľa

2

Vo svojom podaní obžalovaný ako hlavný dôvod pre podanie námietky zaujatosti voči

sudcom Krajského súdu v Trnave, vrátane senátu, ktorý bude rozhodovať o jeho odvolaní

proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, sp. zn. , uviedol skutočnosť, ktorá

sa opiera o .

Poukázal predovšetkým na to, že Krajský súd v Trnave od 27. marca 2007, kedy

sa obžalovaný odvolal proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, sp. zn. , i keď mu

v konaní nebránila žiadna zákonná prekážka, nerozhodol z nepochopiteľných dôvodov o jeho

odvolaní proti vyššie zmieňovanému rozsudku do dnešného dňa, t. j. za viac ako štyri roky,

čím sa svojou nečinnosťou dopustil zbytočných prieťahov v tomto konaní a tiež došlo

k porušeniu ústavného práva zaručeného .

Ďalším dôvodom námietky zaujatosti voči sudcom Krajského súdu v Trnave bolo

rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. -24, ktorý dňa

3. mája 2011 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť obžalovaného, v ktorej tento namietal

porušenie jeho práva zaručeného mu čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

, v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o prepustenie z väzby, podanej 18. mája

2010, čím Ústavný súd Slovenskej republiky jednoznačne potvrdil, že konaním krajského

súdu boli porušené základné práva a slobody obžalovaného vyplývajúce z Dohovoru.

Na záver uviedol, že všetky rozhodnutia Krajského súdu v Trnave o jeho žiadostiach

o prepustenie z väzby na slobodu, ktoré obžalovaný podával pravidelne počas trvania jeho

väzby, odvolací súd vždy zamietol a odôvodnil trvanie dôvodov väzby „stereotypne“, t. j.

že dôvody väzby podľa trvajú v nezmenenej podobe

aj v súčasnosti, čím Krajský súd v Trnave porušil čl. 5 ods. 3 Dohovoru, pretože neuviedol

vážne a dostatočné dôvody na trvanie jeho väzby.

Z vyššie uvedených dôvodov pre obžalovaného jednoznačne vyplýva zaujaté

vystupovanie sudcov Krajského súdu v Trnave proti nemu, čím je ohrozená a narušená dôvera

v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie tohto súdu a preto ich obvinený žiada

z ďalšieho konania vylúčiť.

3

V súvislosti s námietkou zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave,

obvinený podal aj návrh na odňatie a prikázanie veci v zmysle , aby trestná

vec vedená pod sp. zn. , bola delegovaná z Krajského súdu v Trnave na Krajský

súd v Trenčíne.

K námietke zaujatosti obžalovaného J. R. pripojili svoje vyjadrenie jednak sudcovia

senátu 5To Krajského súdu v Trnava, ktorý má rozhodovať o odvolaní obžalovaného proti

rozsudku Okresného súdu v Trnave, sp. zn. , ako aj ostatní sudcovia Krajského

súdu v Trnave. Sudcovia senátu 5To vo svojom vyjadrení uviedli, že im osoba obžalovaného

nie je známa, a preto sa vo veci necítia byť zaujatými. Ostatní sudcovia krajského súdu

uviedli, že sa vo veci necítia byť zaujatí, s výnimkou jedného sudcu, ktorý

sa vo veci cíti byť zaujatý, lebo sa s obžalovaným pozná osobne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, na podklade námietky zaujatosti vznesenej

obžalovaným, preskúmal predložený spisový materiál a existenciu dôvodov pre odňatie veci

a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa a zistil, že návrh nie je dôvodný.

Podľa existujúcej súdnej praxe, námietka zaujatosti vznesená procesnou stranou proti

všetkým sudcom konkrétneho súdu, v tomto prípade proti sudcom Krajského súdu v Trnave,

sa považuje za návrh na delegáciu v zmysle ustanovenia

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Dôležitými dôvodmi treba predovšetkým rozumieť také dôvody, ktoré zaisťujú

nestranné a zákonné prejednanie veci, náležité zistenie skutkového stavu, bez dôvodných

pochybností ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich zásad trestného konania,

výchovné pôsobenie trestného konania na obžalovaného i na ostatných občanov a zabezpečia

najmä dôveru verejnosti v nestranné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie súdu. Pri úvahe,

či v konkrétnej prejednávanej trestnej veci sú dané dôležité dôvody pre delegáciu, nie je

možné vychádzať len z jedného určitého hľadiska či okolnosti, ale je treba zvažovať všetky

do úvahy prichádzajúce okolnosti prípadu vo vzájomnej súvislosti.

4

Z článku 38 ods.1 Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods.1

Slovenskej republiky vyplýva, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi;

príslušnosť súdu ustanovuje zákon.

Pre zmenu príslušnosti súdu určenej zákonom, a teda pre rozhodnutie o odňatí veci

a jej prikázaní inému súdu toho istého druhu a stupňa musia existovať závažné dôvody.

V predmetnej veci obžalovaný vo svojom podaní neuviedol ani voči jednému sudcovi

krajského súdu žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie

z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného postupu pri prípadnom rozhodovaní v tejto

veci.

Jeho námietky sa týkajú prieťahov a nečinnosti sudcov krajského súdu v jeho trestnej

veci. Procesné pochybenie alebo pochybenia (rovnako hmotnoprávne), ktoré zjavne nie

sú spôsobené vzťahom k osobám alebo prejednávanej veci, možno napraviť celým systémom

opravných prostriedkov, resp. právnych inštitútov. Treba tiež uviesť, že na samotnej dĺžke

konania má výrazný podiel samotný obvinený, ktorý sa vyhýbal trestnému konaniu

a nepreberal zásielky, na základe čoho bol nakoniec na neho vydaný príkaz na zatknutie

Okresným súdom v Trnave v inej trestnej veci (sp. zn. ) a len preto nebol naňho

vydaný príkaz na zatknutie aj v v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Trnave sp. zn.

.

Ani ďalšia námietka obžalovaného, že Ústavný súd prijal na ďalšie konanie jeho

ústavnú sťažnosť, čo podľa neho znamená, že tým potvrdil porušenie jeho základných práv

vyplývajúcich z Dohovoru konaním krajského súdu, nie je možné považovať za dôvod

delegácie. Tým, že bola jeho žiadosť prijatá na ďalšie konanie znamená, že boli splnené

podmienky na prijatie návrhu, ale na základe toho nemožno prejudikovať záver, aký uviedol

obžalovaný. Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí, ktoré bolo publikované

v Souboru rozhodnutí Nejvyššího soudu pod číslom 16/2002 – T 398 uviedol, že aj v prípade,

ak z nálezu Ústavného súdu, ktorý zrušil rozhodnutie súdu prvého i druhého stupňa, vyplýva,

že v doterajšom priebehu konania došlo k porušeniu zaručených základných práv

obvineného, táto skutočnosť ešte sama o sebe nestačí k záveru, že objektivita konania nie je

u tohto súdu zabezpečená a že je tak daný dôvod k odňatiu veci a jej prikázaniu inému súdu

toho istého druhu a stupňa. najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu prikláňa

k uvedenému právnemu názoru.

5

Rovnako aj námietka obžalovaného, že Krajský súd v Trnave o jeho žiadostiach

o prepustenie z väzby na slobodu, ktoré tento podával pravidelne počas trvania jeho väzby,

vždy zamietol a odôvodnil trvanie dôvodov väzby „stereotypne“, t. j. že dôvody väzby podľa

trvajú v nezmenenej podobe, nie je postačujúca na vylúčenie

sudcov z rozhodovania pre ich zaujatosť. Uplatnenie inštitútu , o ktorý

obžalovaný v podstate opieral svoju námietku zaujatosti proti členom procesného senátu

krajského súdu, prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru, vzbudzujúceho

pochybnosť o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon

priamo dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom preukázaná. Pre taký

záver nepostačuje len subjektívny a dôkazmi nepodložený pocit obžalovaného, založený

výlučne na vlastnom nestotožnení sa so skoršími pre obžalovaného nepriaznivými

rozhodnutiami namietaných sudcov. Z tohto dôvodu preto nie je možné ani delegovať trestnú

vec obvineného na iný súd toho istého druhu a stupňa, keďže v tomto prípade chýba dôležitý

dôvod pre takýto postup.

Najvyšší súd Slovenskej republiky teda nezistil žiadne okolnosti, ktoré by

odôvodňovali postup podľa a preto rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 19. júla 2011

JUDr. Milan L i p o v s k ý, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová