Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d7c/364067.551c93.pdf
PDF · 144.38 KB
No categories available
1Obdo/45/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Obdo 45/2010
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. J. Štefanku a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľakovej, v
právnej veci ţalobcu: Ing. J. A., bytom S., občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného
advokátom JUDr. A. M.,
so sídlom v S., proti ţalovanému: B.,
so sídlom H., IČO: X., právne zastúpeného advokátkou JUDr. J. K., so sídlom v P., o určenie
neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 15. júna 2010, č. k.1Cob 3/2010 – 80 ( vec Okresného súdu
Svidník, sp. zn. 3Cb/149/2008 ), takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove z 15. júna 2010, č. k. 1Cob 3/2010 – 80 z a m i e t a.
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania
v sume 62,70 eur do troch dní na účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd vo Svidníku svojím rozsudkom z 15. 10. 2010m č. k. 3Cb 149/2009–61
zamietol ţalobu na určenie neplatnosti uznesenia zhromaţdenia delegátov B zo dňa 18. 11.
2008 o schválení predloţeného návrhu Stanov v bode B 3 v článku 51 ods. 1.
Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, ţe predstavenstvo ţalovaného
pozvánkou zo dňa 05. 11. 2008 zvolalo v zmysle článku 63 ods. 1 Stanov rokovanie
zhromaţdenia delegátov členských samospráv dňa 18. 11. 2008 s programom uvedeným
v pozvánke. Jedným z bodov zhromaţdenia bolo aj schválenie Stanov B.. Zo zápisnice
zhromaţdenia delegátov vyplýva, ţe ţalobca, ako delegát s mandátom IV/26, podal námietku
voči zneniu článku 51 Stanov bytového druţstva, v ktorom sa uvádza dĺţka členstva pri voľbe
do orgánov druţstva, čo nie je v súlade so znením § 238 Obchodného zákonníka. Uznesením
zo 30. 11. 2008 zo zhromaţdenia delegátov konaného dňa
18. 11. 2008 schválilo zhromaţdenie delegátov v bode B 3 predloţený návrh Stanov B. so
zmenami, ktoré boli schválené delegátmi, ktorými sa ruší pôvodné znenie Stanov B.
a nahrádza sa novým textom v schválenom znení. V článku 51 ods. 1 schválených Stanov sa
uvádza, ţe do orgánov druţstva môţu byť volení len bývajúci členovia druţstva starší ako 18
rokov, ktorí majú spôsobilosť na právne úkony a ich členstvo v druţstve trvá bez prerušenia
minimálne 5 rokov. Za bývajúceho člena sa povaţuje člen – nájomca druţstevného bytu
a člen – vlastník bytu, ktorý zaplatil základný členský vklad pred prevodom bytu do
vlastníctva. Za bývajúceho člena sa nepovaţuje člen – vlastník bytu, ktorý získal členstvo od
iného člena – vlastníka bytu po prevode bytu do vlastníctva. Podmienka trvania členstva 5
rokov je splnená, ak člen, ktorý sa uchádza o členstvo v orgánoch druţstva, je členom
druţstva bez prerušenia minimálne
5 rokov. V prípade nadobudnutia členstva prevodom členských práv sa počíta lehota 5 rokov
odo dňa, kedy sa stal členom druţstva po prevode členských práv a povinností.
V odôvodnených prípadoch môţe predstavenstvo druţstva udeliť pri voľbe predsedu členskej
samosprávy výnimku z dĺţky členstva v druţstve. Podľa právneho názoru súdu ustanovenie
§ 238 ods. 1 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením, a toto ustanovenie nebolo
porušené zo strany ţalovaného. Podmienkou voľby do orgánov druţstva je členstvo
v druţstve a vek osoby, ktorá musí byť staršia ako 18 rokov, pričom v danom prípade
ţalovaný toto neporušil. Podľa názoru súdu zvyšné podmienky si ţalovaný mohol
v Stanovách upraviť tak. ako je to uvedené v článku 51 ods. 1 Stanov ţalovaného zo dňa
18. 11. 2008.
Ďalším výrokom rozsudku bola ţalobcovi uloţená povinnosť nahradiť ţalovanému
trovy konania vo výške 725,57 eur k rukám zástupcu ţalovaného JUDr. J. K..
Tento rozsudok prvostupňového súdu napadol odvolaním ţalobca.
Odvolací súd na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu a obsah predloţeného spisu, zopakoval dokazovanie vykonané
prvostupňovým súdom oboznámením listín zaloţených v spise. Pritom bol v súlade s § 212
ods. 1, 3 OSP viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, ţe nebol oprávnený
preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, neţ ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd
k záveru. ţe odvolanie ţalobcu je v konečnom dôsledku opodstatnené.
Podľa ustanovenia § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka do orgánov druţstva môţu
byť volení len členovia druţstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré
sú členmi druţstva.
Ustanovenie § 237 Obchodného zákonníka stanovuje, ţe orgánmi druţstva
sú členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia a ďalšie orgány druţstva podľa
Stanov.
Obchodný zákonník v širokej miere akceptuje zásadu dispozitívnosti právnych
noriem v ňom upravených, a to v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho
zákonníka cez § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Takáto dispozitívnosť právnych noriem
sa týka aj tretej časti Obchodného zákonníka taxatívne vymenované ustanovenia majúce
kogentný charakter. V ostatných častiach Obchodný zákonník takúto výslovnú úpravu nemá.
Preto kaţdé ustanovenie Obchodného zákonníka treba osobitne skúmať z hľadiska
jeho dispozitívnosti, ci kogentnosti a vyloţiť jeho charakter podľa zásady stanovenej v § 2
ods. 3 OZ. Podľa tohto ustanovenia účastníci občianskoprávnych vzťahov si môţu vzájomné
práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje
a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, ţe sa od neho nemoţno odchýliť.
Súdna prax za kogentné normy označuje napríklad ustanovenia o právnej
subjektivite, o spôsobilosti na právne úkony. Za kogentné ustanovenia sú označované aj tie,
ktoré sú zamerané k posilňovaniu právneho postavenia slabšej strany konkrétneho právneho
vzťahu.
Výkladom ustanovenia § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel aj odvolací súd
k záveru, ţe toto právne ustanovenie má kogentný charakter. Vyplýva to z jeho formulácie,
keď výslovne stanovuje, ţe do orgánu druţstva môţu byť volení len členovia druţstva
starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi druţstva. Kogentný
charakter tohto ustanovenia opakovane, hoci len formálne uznáva ich samotný ţalovaný.
Táto kogentnosť vylučuje právo účastníkom právneho vzťahu nahradiť tam uvedené znenie
iným dojednaním alebo vylúčiť jeho aplikáciu, či tuto obmedziť, alebo sa od nej iným
spôsobom odchýliť. To platí aj v prípade, ak má byť takáto vôľa prejavená v Stanovách
právnickej osoby, ktorou je druţstvo.
Avšak práve z dôvodu kogentného charakteru tohto ustanovenia vyplýva aj to,
ţe sa vzťahuje len na orgány druţstva uvedené v § 237 Obchodného zákonníka označované
aj ako obligatórne orgány druţstva ( členská schôdza, predstavenstvo. kontrolná komisia ).
Na ďalšie orgány druţstva, ktoré si toto zriadilo samo a sú upravené v Stanovách druţstva,
sa uţ obmedzenie stanovené v § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka nevzťahuje.
Takýto výklad charakteru ustanovenia § 238 Obchodného zákonníka znamená,
ţe ţalovaný nebol oprávnený iným spôsobom upraviť podmienky volebného práva
do obligatórnych orgánov druţstva ( zhromaţdenie delegátov - členská schôdza,
predstavenstvo, kontrolná komisia ). Na druhej strane bol však ţalovaný oprávnený
v Stanovách upraviť podmienky pre zvolenie do ďalších orgánov druţstva vymenovaných
v článku 50 bod d), e), f) Stanov druţstva, t. j. predseda druţstva, členská schôdza
samosprávy a predseda členskej samosprávy.
Nakoľko ţalovaný pri napádanej zmene Stanove v článku 51 ods. 1 stanovuje
rovnaké podmienky pre pasívne volebné právo do všetkých orgánov druţstva včítane
tzv. obligatórnych orgánov, došlo v tejto časti k schváleniu uznesenia, ktoré je v rozpore
so zákonom, konkrétne v ustanovení § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Nie je moţné súhlasiť s právnym názorom ţalovaného, ţe ţalobou podľa
§ 242 Obchodného zákonníka je moţné napadnúť len procedurálne nedostatky vydávania
uznesenia členskej schôdze druţstva.
Návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze druţstva je osobitným
druhom určovacej ţaloby upravenej v § 242 Obchodného zákonníka a preto ţalobca nemusí
preukazovať právny záujem na podaní takejto ţaloby.
Ustanovenie § 242 Obchodného zákonníka nekonkretizuje, o rozpor s ktorými
právnymi predpismi alebo s ktorou časťou stanov sa má jednať. Platnosť či neplatnosť
právneho úkonu je treba posudzovať predovšetkým podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka ( napr. § 37, § 38, § 39, § 40 ods. 1, § 40a ), ale aj podľa
§ 267 Obchodného zákonníka, čo sú hmotnoprávne predpisy. Ţalobou o neplatnosť moţno
napádať neplatnosť uznesenia členskej schôdze pre rozpor akýmikoľvek právnymi predpismi,
upravujúcimi sporný problém, a teda aj pre z týchto dôvodov odvolací súd v súlade
s § 220 OSP zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe určil za neplatnú tú časť uznesenia
schváleného zhromaţdením delegátov dňa 18. 11. 2008, ktorou boli zmenené Stanovy
ţalovaného v článku 51 ods. 1 tak, ţe okrem zákonom stanovených podmienok boli schválené
aj ďalšie podmienky pre vznik pasívneho volebného práva a to pre voľbu do všetkých
orgánov druţstva, včítane tzv. obligatórnych.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalovaný. Po zdôvodnení
prípustnosti dovolania a jeho dôvodov ( § 238 ods. 1, § 241 ods. 2, pism. c/ OSP ), dovolanie
v priebehu konania sa petit ţaloby menil. Bol toho názoru, ţe ţalobca sa mohol domáhať
vyhlásenia neplatnosti uznesenia len tak ako to interpretoval na schôdzi zhromaţdenia
delegátov druţstva. Súd je viazaný návrhom ţalobcu a pokiaľ sa domáha vyhlásenia
neplatnosti uznesenia členskej schôdze nemôţe v konaní meniť návrh. Súd je viazaný
vznesenou námietkou a len touto sa môţe zaoberať. Ţalobca menil návrh čo v takomto konaní
vykonané a pripustené byť nemalo.
Z ustanovenia §-u 238 ods. 1) Obchodného zákonníka vyplýva pre ţalovaného
povinnosť, aby do orgánov druţstva boli volení len členia druţstva starší ako 18 rokov.
Táto povinnosť je stanovená zákonom a túto povinnosť ţalovaný splnil, nakoľko podľa
schválených stanov do orgánov druţstva môţu byť volení len členovia druţstva starší ako
18 rokov.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku sám výslovne zdôrazňuje slovo len čo značí,
ţe členovia druţstva mohli byť zvolení do orgánov druţstva.
Krajský súd nesprávnym výkladom ods. 1) §-u 238 Obchodného zákonníka dospel
k nesprávnemu právnemu záveru. Na jednej strane správne zdôvodňuje, ţe do orgánu
druţstva môţu byť volení len členovia druţstva, ale na druhej strane toto ustanovenie v celosti
nesprávne právne interpretuje, keď vyvodzuje záver, ţe ďalšie podmienky si druţstvo –
členská schôdza nemá právo určiť. Takýto výklad je arbitrárny a je podľa nášho názoru
V rozpore so zmyslom a účelom tohto ustanovenia t. j. §-u 238 ods. 1) Obchodného
zákonníka.
Z ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý môţe konať čo nie je zákonom
zakázané a nikoho nemoţno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá. Ţalovaný splnil
zákonom uloţenú povinnosť – v stanovách určil podmienku, ţe do orgánov druţstva môţu
byť volení len jeho členovia starší ako 18 rokov.
Zákon však zároveň striktne neukladá, ţe ďalšie podmienky si určiť nemôţe
v stanovách. Stanovy sú vnútro druţstevným predpisom, v ktorom naopak sa predpokladá
podrobnejšia úprava. Je na vôli členov druţstva, či podrobnejšiu úpravu vyhovujúcu
prispôsobenú ich konkrétnym podmienkam v stanovách určia alebo nie. Výklad vykonaný
krajským súdom vychádzajúcim výlučne a striktne z presnej citácie ust. §-u 238 ods. 1)
je nesprávny. Naopak správne konštatuje súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku,
čo je zároveň aj zmyslom a účelom zákona, ţe základné podmienky určené zákonom musia
byť dodrţané, ale ţalovaný mohol ďalšie podmienky určiť ( keďţe to nie je zákonom
zakázané ) a konkretizovať.
Ţalovaný neporušil zákon a preto neexistujú zákonné dôvody na to, aby odvolací súd
mohol uznesenie ţalovaného vyhlásiť za neplatné.
V dovolacej odpovedí ţalobca uviedol, ţe ţalovaný v dovolaní namieta procesné
pochybenie súdu, ktorý podľa neho nemal pripustiť návrh ţalobcu na zmenu petitu ţaloby.
Táto námietka ţalovaného nemá oporu v ţiadnom hmotnoprávnom, ani procesnom predpise,
ktorý by bolo moţné na spor účastníkov interpretovať. K úprave ţaloby ( návrhu na zmenu )
došlo z dôvodu, ţe ţalobca v čase podania ţaloby nemal k dispozícii presné znenie uznesenia
zo Zhromaţdenia delegátov B. konaného dňa 18. 11. 2008 a návrh na zmenu ţaloby je
vlastne len‚ špecifikáciou časti uznesenia, ktorej neplatnosti sa ţalobca v predmetnom
súdnom konaní domáhal.
Okrem citovanej procesnej námietky vytýka ţalovaný napadnutému rozsudku
Krajského súdu v Prešove, ţe nesprávnym výkladom § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka
dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Jeho výklad povaţuje za arbitrárny a takýto výklad
je v rozpore s účelom citovaného ustanovenia.
Podľa názoru ţalobcu sa Krajský súd v Prešove v napadnutom rozsudku zo dňa
15. júna 2010, č. k. 1Cob/3/2010-80 sa vyporiadal s riešeným právnym problémom zákonným
spôsobom.
Podľa ust. § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka „Do orgánov druţstva môţu
byť volení len členovia druţstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb,
ktoré sú členmi druţstva“. Z citovanej právnej normy vyplýva, ţe podmienkou pre členstvo
v orgáne druţstva je členstvo v druţstve a vek 18 rokov. Ďalšie podmienil tak,
ako ich v napadnutom uznesení z Stanov bytového druţstva, nie sú v súlade so zákonom,
konkrétne z úst. § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Odvolací súd prijal správny výklad ust. § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ktoré je potrebné celkom jednoznačne povaţovať za kogentné ustanovenie. Táto kogentnosť
vylučuje právo účastníka právneho vzťahu nahradiť zákonné znenie iným dojednaným
znením, prípadne vylúčiť alebo obmedziť jeho aplikáciu, prípadne sa od nej akýmkoľvek
spôsobom odchýliť. Toto platí aj v prípade, ak má byť takáto vôľa prejavená v Stanovách
právnickej osoby, ktorá je druţstvom. Kogentné ustanovenia sú zamerané na posilnenie
právneho postavenia slabšej strany v konkrétnom právnom vzťahu. Kogentnosť ust. § 238
ods. 1 Obchodného zákonníka sa však vzťahuje len na tzv. obligatórne orgány druţstva
a nevzťahuje sa na ďalšie orgány, ktoré si druţstvo v medziach zákona samo zriadilo.
Ţalovaný nesprávne chápe kogentnosť ust. § 238 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ak ju zamieňa s arbitrárnym výkladom tejto právnej normy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10 ods. 2 OSP ) po zistení,
ţe sú splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, ( § 236 ods. 1, § 238 ods. 1, § 240 ods. 1,
§ 241 ods. 1, § 242 ods. 1/ OSP ). Zistil, ţe dovolanie nie je podané dôvodne, preto
ho jednomyseľným rozhodnutím dovolacieho senátu zamietol ( § 243b ods. 1, OSP v spojení
s § 3 ods. 9, druhá veta zákona č. 757/2004 Z. z. ).
Dovolací súd poukazuje na správne dôvody napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu, ktoré do tohto rozsudku prevzal a na ne odkazuje aţ na menšie nepresnosti, nemajúce
vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. V samotnom rozsudku dovolacieho súdu
sa to prejavilo tým, ţe do neho dovolací súd pojal v podstate všetky argumenty odvolacieho
súdu uvedené v jeho rozsudku. S nimi sa totiţ dovolací súd stotoţňuje. Takmer doslovne
pojal aj obsah dovolania, argumenty v ňom uvedené a aj rozsiahlu dovolaciu odpoveď,
ktorá dôvody dovolania vyvracia, ale v podstate len potvrdzuje spráne argumenty
prvostupňového súdu. Dovolací súd tieto argumenty nepovaţoval za potrebné opakovať
inými slovami, keď sa s nimi stotoţňuje.
Vyporiadať sa však treba z dôvodmi dovolania ţalovaného. Nesprávny právny názor
ţalovaného je predovšetkým v tom, ţe v priebehu konania ţalobca menil ţalobný petit
napriek tomu, ţe sa mohol domáhať neplatnosti uznesenia len tak, ako to interpretoval
na schôdzi zhromaţdenia delegátov druţstva. Občiansky súdny poriadok po podaní návrhu
( § 79 ods. 1 OSP ) počíta s tým, ţe návrh ( ţalobný petit ) v priebehu konania so súhlasom
súdu môţe byť menený za zákonom stanovených podmienok. Je to aj logické, ţe v priebehu
súdneho konania vyjdú najavo nové skutočnosti, nové prednesy účastníkov a iných osôb
zúčastnených na konaní, čomu návrh treba prispôsobiť. Je to zákonom obmedzené,
ale predpokladané.
Povaţovať výklad uvedených ustanovení odvolacím súdom za „arbitrárny“ uţ nijaký
dôvod k tomu nie je. Za arbitrárne rozhodnutie, arbitrárny výklad sa povaţuje rozhodnutie
či výklad svojvoľný, ktorý nemá skutkový základ ( § 153 ods. 1 OSP ) a nemoţno ho oprieť
o príslušnú právnu normu. Tento nedostatok rozhodne rozsudku odvolacieho súdu nemoţno
vytýkať. Aj pokiaľ sa vychádza z kogentnosti právnej normy súd mal na zreteli o aký spor
išlo, kde ani zákon ( Obchodný zákonník ) nie je celkom jednoznačný. Za nesprávny postup
súdu nemoţno povaţovať len preto, ţe odlišný od názoru odvolateľa.
Úspešnému ţalobcovi, ako dovolateľovi vzniklo právo voči neúspešnému
ţalovanému na náhradu účelne vynaloţených trov dovolacieho konania ( § 142 ods. 1
v spojení s § 243c OSP ). Výšku týchto trov vyúčtoval písomne, ako prílohu k dovolacej
odpovedi ( č. l. 101 spisov ) sumou 149,23 eur. Z vyúčtovanej výšky dovolací súd nemohol
priznať účtovanú sumu za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 09. 08. 2010 v sume
55,49 eur, z hotových výdavkov reţijný paušál 7,21 eur a DPH.
Spolu na dovolacích trovách dovolací súd ţalobcovi priznal 62,70 eur. Nesprávne
nad rámec bolo účtovaný právny úkon prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní
a k tomu účtovaný paušál. Advokát v tejto veci zastupoval ţalobcu aj v základnom konaní
a nepotreboval sa duplicitne pripravovať a oboznamovať s vecou. Pokiaľ ide trovy konania,
ich náhradu súd prisudzuje podľa ustanovení OSP ( § 142 a nasl OSP ). Čo tvorí trovy
konania upravuje § 137 OSP. Teda niet zákonného od odôvodnenia pre priznanie DPH
advokátovi. Ide o daňovú povinnosť advokáta voči štátu, nejde o trovy spojené s konaním
vo veci a advokát nikde nemá upravené, ţe daňovú povinnosť za neho má znášať protistrana.
Vyhláška ( advokátsky taríf) je niţšou právnou normou a nemôţe meniť zákon.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. júla 2011
JUDr. J. Štefanko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková