Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/45/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. J. Štefanku a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľakovej, v

právnej veci ţalobcu: Ing. J. A., bytom S., občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného

advokátom JUDr. A. M.,

so sídlom v S., proti ţalovanému: B.,

so sídlom H., IČO: X., právne zastúpeného advokátkou JUDr. J. K., so sídlom v P., o určenie

neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 15. júna 2010, č. k.1Cob 3/2010 – 80 ( vec Okresného súdu

Svidník, sp. zn. ), takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove z 15. júna 2010, č. k. – 80 z a m i e t a.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania

v sume 62,70 eur do troch dní na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

2

Okresný súd vo Svidníku svojím rozsudkom z 15. 10. 2010m č. k. –61

zamietol ţalobu na určenie neplatnosti uznesenia zhromaţdenia delegátov B zo dňa 18. 11.

2008 o schválení predloţeného návrhu Stanov v bode B 3 v článku 51 ods. 1.

Po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, ţe predstavenstvo ţalovaného

pozvánkou zo dňa 05. 11. 2008 zvolalo v zmysle článku 63 ods. 1 Stanov rokovanie

zhromaţdenia delegátov členských samospráv dňa 18. 11. 2008 s programom uvedeným

v pozvánke. Jedným z bodov zhromaţdenia bolo aj schválenie Stanov B.. Zo zápisnice

zhromaţdenia delegátov vyplýva, ţe ţalobca, ako delegát s mandátom IV/26, podal námietku

voči zneniu článku 51 Stanov bytového druţstva, v ktorom sa uvádza dĺţka členstva pri voľbe

do orgánov druţstva, čo nie je v súlade so znením . Uznesením

zo 30. 11. 2008 zo zhromaţdenia delegátov konaného dňa

18. 11. 2008 schválilo zhromaţdenie delegátov v bode B 3 predloţený návrh Stanov B. so

zmenami, ktoré boli schválené delegátmi, ktorými sa ruší pôvodné znenie Stanov B.

a nahrádza sa novým textom v schválenom znení. V článku 51 ods. 1 schválených Stanov sa

uvádza, ţe do orgánov druţstva môţu byť volení len bývajúci členovia druţstva starší ako 18

rokov, ktorí majú spôsobilosť na právne úkony a ich členstvo v druţstve trvá bez prerušenia

minimálne 5 rokov. Za bývajúceho člena sa povaţuje člen – nájomca druţstevného bytu

a člen – vlastník bytu, ktorý zaplatil základný členský vklad pred prevodom bytu do

vlastníctva. Za bývajúceho člena sa nepovaţuje člen – vlastník bytu, ktorý získal členstvo od

iného člena – vlastníka bytu po prevode bytu do vlastníctva. Podmienka trvania členstva 5

rokov je splnená, ak člen, ktorý sa uchádza o členstvo v orgánoch druţstva, je členom

druţstva bez prerušenia minimálne

5 rokov. V prípade nadobudnutia členstva prevodom členských práv sa počíta lehota 5 rokov

odo dňa, kedy sa stal členom druţstva po prevode členských práv a povinností.

V odôvodnených prípadoch môţe predstavenstvo druţstva udeliť pri voľbe predsedu členskej

samosprávy výnimku z dĺţky členstva v druţstve. Podľa právneho názoru súdu ustanovenie

je kogentným ustanovením, a toto ustanovenie nebolo

porušené zo strany ţalovaného. Podmienkou voľby do orgánov druţstva je členstvo

v druţstve a vek osoby, ktorá musí byť staršia ako 18 rokov, pričom v danom prípade

ţalovaný toto neporušil. Podľa názoru súdu zvyšné podmienky si ţalovaný mohol

v Stanovách upraviť tak. ako je to uvedené v článku 51 ods. 1 Stanov ţalovaného zo dňa

18. 11. 2008.

3

Ďalším výrokom rozsudku bola ţalobcovi uloţená povinnosť nahradiť ţalovanému

trovy konania vo výške 725,57 eur k rukám zástupcu ţalovaného JUDr. J. K..

Tento rozsudok prvostupňového súdu napadol odvolaním ţalobca.

Odvolací súd na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu a obsah predloţeného spisu, zopakoval dokazovanie vykonané

prvostupňovým súdom oboznámením listín zaloţených v spise. Pritom bol v súlade s § 212

ods. 1, 3 viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, ţe nebol oprávnený

preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, neţ ktoré boli výslovne uvedené v podanom

odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd

k záveru. ţe odvolanie ţalobcu je v konečnom dôsledku opodstatnené.

Podľa ustanovenia do orgánov druţstva môţu

byť volení len členovia druţstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré

sú členmi druţstva.

Ustanovenie stanovuje, ţe orgánmi druţstva

sú členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia a ďalšie orgány druţstva podľa

Stanov.

v širokej miere akceptuje zásadu dispozitívnosti právnych

noriem v ňom upravených, a to v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 2 ods. 3 Občianskeho

zákonníka cez . Takáto dispozitívnosť právnych noriem

sa týka aj tretej časti taxatívne vymenované ustanovenia majúce

kogentný charakter. V ostatných častiach takúto výslovnú úpravu nemá.

Preto kaţdé ustanovenie treba osobitne skúmať z hľadiska

jeho dispozitívnosti, ci kogentnosti a vyloţiť jeho charakter podľa zásady stanovenej v § 2

ods. 3 . Podľa tohto ustanovenia účastníci občianskoprávnych vzťahov si môţu vzájomné

práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje

a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, ţe sa od neho nemoţno odchýliť.

4

Súdna prax za kogentné normy označuje napríklad ustanovenia o právnej

subjektivite, o spôsobilosti na právne úkony. Za kogentné ustanovenia sú označované aj tie,

ktoré sú zamerané k posilňovaniu právneho postavenia slabšej strany konkrétneho právneho

vzťahu.

Výkladom ustanovenia dospel aj odvolací súd

k záveru, ţe toto právne ustanovenie má kogentný charakter. Vyplýva to z jeho formulácie,

keď výslovne stanovuje, ţe do orgánu druţstva môţu byť volení len členovia druţstva

starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi druţstva. Kogentný

charakter tohto ustanovenia opakovane, hoci len formálne uznáva ich samotný ţalovaný.

Táto kogentnosť vylučuje právo účastníkom právneho vzťahu nahradiť tam uvedené znenie

iným dojednaním alebo vylúčiť jeho aplikáciu, či tuto obmedziť, alebo sa od nej iným

spôsobom odchýliť. To platí aj v prípade, ak má byť takáto vôľa prejavená v Stanovách

právnickej osoby, ktorou je druţstvo.

Avšak práve z dôvodu kogentného charakteru tohto ustanovenia vyplýva aj to,

ţe sa vzťahuje len na orgány druţstva uvedené v označované

aj ako obligatórne orgány druţstva ( členská schôdza, predstavenstvo. kontrolná komisia ).

Na ďalšie orgány druţstva, ktoré si toto zriadilo samo a sú upravené v Stanovách druţstva,

sa uţ obmedzenie stanovené v nevzťahuje.

Takýto výklad charakteru ustanovenia znamená,

ţe ţalovaný nebol oprávnený iným spôsobom upraviť podmienky volebného práva

do obligatórnych orgánov druţstva ( zhromaţdenie delegátov - členská schôdza,

predstavenstvo, kontrolná komisia ). Na druhej strane bol však ţalovaný oprávnený

v Stanovách upraviť podmienky pre zvolenie do ďalších orgánov druţstva vymenovaných

v článku 50 bod d), e), f) Stanov druţstva, t. j. predseda druţstva, členská schôdza

samosprávy a predseda členskej samosprávy.

Nakoľko ţalovaný pri napádanej zmene Stanove v článku 51 ods. 1 stanovuje

rovnaké podmienky pre pasívne volebné právo do všetkých orgánov druţstva včítane

tzv. obligatórnych orgánov, došlo v tejto časti k schváleniu uznesenia, ktoré je v rozpore

5

so zákonom, konkrétne v ustanovení .

Nie je moţné súhlasiť s právnym názorom ţalovaného, ţe ţalobou podľa

je moţné napadnúť len procedurálne nedostatky vydávania

uznesenia členskej schôdze druţstva.

Návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze druţstva je osobitným

druhom určovacej ţaloby upravenej v a preto ţalobca nemusí

preukazovať právny záujem na podaní takejto ţaloby.

Ustanovenie nekonkretizuje, o rozpor s ktorými

právnymi predpismi alebo s ktorou časťou stanov sa má jednať. Platnosť či neplatnosť

právneho úkonu je treba posudzovať predovšetkým podľa príslušných ustanovení

( napr. , , , , ), ale aj podľa

, čo sú hmotnoprávne predpisy. Ţalobou o neplatnosť moţno

napádať neplatnosť uznesenia členskej schôdze pre rozpor akýmikoľvek právnymi predpismi,

upravujúcimi sporný problém, a teda aj pre z týchto dôvodov odvolací súd v súlade

s zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe určil za neplatnú tú časť uznesenia

schváleného zhromaţdením delegátov dňa 18. 11. 2008, ktorou boli zmenené Stanovy

ţalovaného v článku 51 ods. 1 tak, ţe okrem zákonom stanovených podmienok boli schválené

aj ďalšie podmienky pre vznik pasívneho volebného práva a to pre voľbu do všetkých

orgánov druţstva, včítane tzv. obligatórnych.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalovaný. Po zdôvodnení

prípustnosti dovolania a jeho dôvodov ( , , pism. c/ ), dovolanie

v priebehu konania sa petit ţaloby menil. Bol toho názoru, ţe ţalobca sa mohol domáhať

vyhlásenia neplatnosti uznesenia len tak ako to interpretoval na schôdzi zhromaţdenia

delegátov druţstva. Súd je viazaný návrhom ţalobcu a pokiaľ sa domáha vyhlásenia

neplatnosti uznesenia členskej schôdze nemôţe v konaní meniť návrh. Súd je viazaný

vznesenou námietkou a len touto sa môţe zaoberať. Ţalobca menil návrh čo v takomto konaní

vykonané a pripustené byť nemalo.

Z ustanovenia §-u 238 ods. 1) vyplýva pre ţalovaného

povinnosť, aby do orgánov druţstva boli volení len členia druţstva starší ako 18 rokov.

Táto povinnosť je stanovená zákonom a túto povinnosť ţalovaný splnil, nakoľko podľa

6

schválených stanov do orgánov druţstva môţu byť volení len členovia druţstva starší ako

18 rokov.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku sám výslovne zdôrazňuje slovo len čo značí,

ţe členovia druţstva mohli byť zvolení do orgánov druţstva.

Krajský súd nesprávnym výkladom ods. 1) §-u 238 dospel

k nesprávnemu právnemu záveru. Na jednej strane správne zdôvodňuje, ţe do orgánu

druţstva môţu byť volení len členovia druţstva, ale na druhej strane toto ustanovenie v celosti

nesprávne právne interpretuje, keď vyvodzuje záver, ţe ďalšie podmienky si druţstvo –

členská schôdza nemá právo určiť. Takýto výklad je arbitrárny a je podľa nášho názoru

V rozpore so zmyslom a účelom tohto ustanovenia t. j. §-u 238 ods. 1) Obchodného

zákonníka.

Z vyplýva, ţe kaţdý môţe konať čo nie je zákonom

zakázané a nikoho nemoţno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá. Ţalovaný splnil

zákonom uloţenú povinnosť – v stanovách určil podmienku, ţe do orgánov druţstva môţu

byť volení len jeho členovia starší ako 18 rokov.

Zákon však zároveň striktne neukladá, ţe ďalšie podmienky si určiť nemôţe

v stanovách. Stanovy sú vnútro druţstevným predpisom, v ktorom naopak sa predpokladá

podrobnejšia úprava. Je na vôli členov druţstva, či podrobnejšiu úpravu vyhovujúcu

prispôsobenú ich konkrétnym podmienkam v stanovách určia alebo nie. Výklad vykonaný

krajským súdom vychádzajúcim výlučne a striktne z presnej citácie ust. §-u 238 ods. 1)

je nesprávny. Naopak správne konštatuje súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku,

čo je zároveň aj zmyslom a účelom zákona, ţe základné podmienky určené zákonom musia

byť dodrţané, ale ţalovaný mohol ďalšie podmienky určiť ( keďţe to nie je zákonom

zakázané ) a konkretizovať.

Ţalovaný neporušil zákon a preto neexistujú zákonné dôvody na to, aby odvolací súd

mohol uznesenie ţalovaného vyhlásiť za neplatné.

V dovolacej odpovedí ţalobca uviedol, ţe ţalovaný v dovolaní namieta procesné

pochybenie súdu, ktorý podľa neho nemal pripustiť návrh ţalobcu na zmenu petitu ţaloby.

Táto námietka ţalovaného nemá oporu v ţiadnom hmotnoprávnom, ani procesnom predpise,

7

ktorý by bolo moţné na spor účastníkov interpretovať. K úprave ţaloby ( návrhu na zmenu )

došlo z dôvodu, ţe ţalobca v čase podania ţaloby nemal k dispozícii presné znenie uznesenia

zo Zhromaţdenia delegátov B. konaného dňa 18. 11. 2008 a návrh na zmenu ţaloby je

vlastne len‚ špecifikáciou časti uznesenia, ktorej neplatnosti sa ţalobca v predmetnom

súdnom konaní domáhal.

Okrem citovanej procesnej námietky vytýka ţalovaný napadnutému rozsudku

Krajského súdu v Prešove, ţe nesprávnym výkladom

dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Jeho výklad povaţuje za arbitrárny a takýto výklad

je v rozpore s účelom citovaného ustanovenia.

Podľa názoru ţalobcu sa Krajský súd v Prešove v napadnutom rozsudku zo dňa

15. júna 2010, č. k. -80 sa vyporiadal s riešeným právnym problémom zákonným

spôsobom.

Podľa ust. „Do orgánov druţstva môţu

byť volení len členovia druţstva starší ako 18 rokov a zástupcovia právnických osôb,

ktoré sú členmi druţstva“. Z citovanej právnej normy vyplýva, ţe podmienkou pre členstvo

v orgáne druţstva je členstvo v druţstve a vek 18 rokov. Ďalšie podmienil tak,

ako ich v napadnutom uznesení z Stanov bytového druţstva, nie sú v súlade so zákonom,

konkrétne z úst. .

Odvolací súd prijal správny výklad ust. ,

ktoré je potrebné celkom jednoznačne povaţovať za kogentné ustanovenie. Táto kogentnosť

vylučuje právo účastníka právneho vzťahu nahradiť zákonné znenie iným dojednaným

znením, prípadne vylúčiť alebo obmedziť jeho aplikáciu, prípadne sa od nej akýmkoľvek

spôsobom odchýliť. Toto platí aj v prípade, ak má byť takáto vôľa prejavená v Stanovách

právnickej osoby, ktorá je druţstvom. Kogentné ustanovenia sú zamerané na posilnenie

právneho postavenia slabšej strany v konkrétnom právnom vzťahu. Kogentnosť ust. § 238

ods. 1 sa však vzťahuje len na tzv. obligatórne orgány druţstva

a nevzťahuje sa na ďalšie orgány, ktoré si druţstvo v medziach zákona samo zriadilo.

Ţalovaný nesprávne chápe kogentnosť ust. ,

ak ju zamieňa s arbitrárnym výkladom tejto právnej normy.

8

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe sú splnené procesné podmienky dovolania, preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, ( § 236 ods. 1, § 238 ods. 1, § 240 ods. 1,

, / ). Zistil, ţe dovolanie nie je podané dôvodne, preto

ho jednomyseľným rozhodnutím dovolacieho senátu zamietol ( , v spojení

s , druhá veta ).

Dovolací súd poukazuje na správne dôvody napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu, ktoré do tohto rozsudku prevzal a na ne odkazuje aţ na menšie nepresnosti, nemajúce

vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. V samotnom rozsudku dovolacieho súdu

sa to prejavilo tým, ţe do neho dovolací súd pojal v podstate všetky argumenty odvolacieho

súdu uvedené v jeho rozsudku. S nimi sa totiţ dovolací súd stotoţňuje. Takmer doslovne

pojal aj obsah dovolania, argumenty v ňom uvedené a aj rozsiahlu dovolaciu odpoveď,

ktorá dôvody dovolania vyvracia, ale v podstate len potvrdzuje spráne argumenty

prvostupňového súdu. Dovolací súd tieto argumenty nepovaţoval za potrebné opakovať

inými slovami, keď sa s nimi stotoţňuje.

Vyporiadať sa však treba z dôvodmi dovolania ţalovaného. Nesprávny právny názor

ţalovaného je predovšetkým v tom, ţe v priebehu konania ţalobca menil ţalobný petit

napriek tomu, ţe sa mohol domáhať neplatnosti uznesenia len tak, ako to interpretoval

na schôdzi zhromaţdenia delegátov druţstva. po podaní návrhu

( ) počíta s tým, ţe návrh ( ţalobný petit ) v priebehu konania so súhlasom

súdu môţe byť menený za zákonom stanovených podmienok. Je to aj logické, ţe v priebehu

súdneho konania vyjdú najavo nové skutočnosti, nové prednesy účastníkov a iných osôb

zúčastnených na konaní, čomu návrh treba prispôsobiť. Je to zákonom obmedzené,

ale predpokladané.

Povaţovať výklad uvedených ustanovení odvolacím súdom za „arbitrárny“ uţ nijaký

dôvod k tomu nie je. Za arbitrárne rozhodnutie, arbitrárny výklad sa povaţuje rozhodnutie

či výklad svojvoľný, ktorý nemá skutkový základ ( ) a nemoţno ho oprieť

o príslušnú právnu normu. Tento nedostatok rozhodne rozsudku odvolacieho súdu nemoţno

vytýkať. Aj pokiaľ sa vychádza z kogentnosti právnej normy súd mal na zreteli o aký spor

išlo, kde ani zákon ( ) nie je celkom jednoznačný. Za nesprávny postup

súdu nemoţno povaţovať len preto, ţe odlišný od názoru odvolateľa.

9

Úspešnému ţalobcovi, ako dovolateľovi vzniklo právo voči neúspešnému

ţalovanému na náhradu účelne vynaloţených trov dovolacieho konania ( § 142 ods. 1

v spojení s ). Výšku týchto trov vyúčtoval písomne, ako prílohu k dovolacej

odpovedi ( č. l. 101 spisov ) sumou 149,23 eur. Z vyúčtovanej výšky dovolací súd nemohol

priznať účtovanú sumu za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 09. 08. 2010 v sume

55,49 eur, z hotových výdavkov reţijný paušál 7,21 eur a DPH.

Spolu na dovolacích trovách dovolací súd ţalobcovi priznal 62,70 eur. Nesprávne

nad rámec bolo účtovaný právny úkon prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní

a k tomu účtovaný paušál. Advokát v tejto veci zastupoval ţalobcu aj v základnom konaní

a nepotreboval sa duplicitne pripravovať a oboznamovať s vecou. Pokiaľ ide trovy konania,

ich náhradu súd prisudzuje podľa ustanovení ( a nasl ). Čo tvorí trovy

konania upravuje . Teda niet zákonného od odôvodnenia pre priznanie DPH

advokátovi. Ide o daňovú povinnosť advokáta voči štátu, nejde o trovy spojené s konaním

vo veci a advokát nikde nemá upravené, ţe daňovú povinnosť za neho má znášať protistrana.

Vyhláška ( advokátsky taríf) je niţšou právnou normou a nemôţe meniť zákon.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2011

JUDr. J. Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková