Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-48-2021.pdf
PDF · 113.46 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/48/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: W. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. Y. XX, XXXXX I., právne zastúpený JUDr. Želmíra Varjassyová, advokát, kpt. Nálepku 20, 07101 Michalovce, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Michalovce, so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 00 172 154, právne zastúpený JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, o určenie neplatnosti uznesenia výročného zhromaždenia delegátov zo dňa 27.6.2019, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 19.10.2020, č.k. 18Cb/59/2019-128 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok zo dňa 19.10.2020 č.k. 18Cb/59/2019-128.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej mu dňa 29.7.2019, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti uznesenia výročného zhromaždenia delegátov žalovaného zo dňa 27.6.2019, týkajúceho sa voľby predsedu družstva (predstavenstva) OSBD Michalovce. Dôvodil, že je jedným z členov žalovaného a zároveň delegátom zhromaždenia delegátov Okresného stavebného bytového družstva Michalovce. Na deň 27.6.2019 predstavenstvo OSBD Michalovce v zmysle čl. 74 stanov OSBD a na základe uznesenia 67/19 zo zasadnutia predstavenstva OSBD Michalovce konaného dňa 30.5.2019, zvolalo výročné zhromaždenie delegátov (ďalej len VZD) OSBD. Na tomto výročnom zhromaždení delegátov bol zvolený za predsedu družstva (predstavenstva) Ing. Peter K. a to napriek skutočnosti, že nespĺňa podmienky stanovené volebným poriadkom, a to, že nie je členom OSBD Michalovce minimálne 5 rokov od dátumu konania volieb. Námietku prednesenú na výročnom zhromaždení delegátov žalovaný neakceptoval, preto dňa 16.7.2019 žalobca doručil predstavenstvu OSBD Michalovce námietky proti niektorým uzneseniam prijatým na zhromaždení delegátov písomne. V priebehu konania žalobca následne namietal, že uznesenie o zvolení Petra K. za predsedu predstavenstva je neplatné aj pre porušenie čl. 69 bod 2 stanov (členovia predstavenstva a kontrolnej komisie družstva nesmú byť podnikateľmi ani členmi štatutárnych ani dozorných orgánov právnických osôb s obdobným predmetom činnosti) a zároveň § 247 ods. 1,2 a § 249 OBZ, pretože Ing. Peter K.
bol v čase volieb spoločníkom a štatutárnym orgánom spoločnosti XCP s.r.o., ktorej predmetom činnosti okrem iného je „správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností“ totožná s predmetom činnosti žalovaného.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že napadnuté uznesenie VZD nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Obchodného zákonníka, ani so žiadnym ustanovením iného právneho predpisu, ani v rozpore so stanovami. Poukázal na znenie čl. 69 stanov, ktorý podľa žalovaného vytvára právny predpoklad obmedzenia byť členom orgánu družstva tak, ako to predpokladá § 247 ods. 1,2 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že okrem obmedzujúcich kritérií uvedených v čl. 69 stanov, neexistujú žiadne iné kritéria, ktoré by platne a účinne obmedzovali ktoréhokoľvek člena družstva vykonávať funkciu v ktoromkoľvek orgáne družstva. Za nesprávny označil žalobcom prezentovaný názor, podľa ktorého postačuje, aby obmedzenia boli vo volebnom poriadku s odkazom na článok 72 bod 4 stanov, nakoľko volebný poriadok je len vnútrodružstevným procesno-procedurálnym predpisom upravujúcim iba proces samotných volieb.
4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:
- dňa 27.6.2019 sa konalo Výročné zhromaždenie delegátov OSBD Michalovce, kde jedným z bodov programu bola aj voľba predsedu družstva (predstavenstva). Za predsedu družstva (predstavenstva) bol zvolený s počtom 46 platných hlasov Ing. C., nar. 20.9.1979, bytom Jána Švermu 23, 071 01 Michalovce. Žalobca v priebehu konania VZD v časti voľby predsedu družstva (predstavenstva) po prezentácií Ing. C. K. namietal, že kandidát musí byť členom družstva 5 rokov (zistené zo zápisnice z Výročného zhromaždenia delegátov Okresného stavebného bytového družstva Michalovce konaného dňa 27.6.2019);
- podľa čl. 63 stanov družstva, orgánmi družstva sú 1/ Zhromaždenie delegátov, 2/ predstavenstvo, 3/ Kontrolná komisia, 4/ Členská schôdza bytového domu. Podľa čl. 64 stanov družstva, do orgánov družstva môžu byť volení len členovia družstva starší ako 18 rokov, občiansky bezúhonní, ktorí spĺňajú morálne predpoklady k výkonu funkcie a plnia si povinnosti člena družstva;
- podľa čl. 69 ods. 1, 2 stanov družstva, funkcie člena predstavenstva a kontrolnej komisie sú navzájom nezlučiteľné. Členovia kontrolnej komisie a predstavenstva nemôžu byť medzi sebou manželmi, súrodencami alebo príbuznými v priamom rade. Členovia predstavenstva a kontrolnej komisie družstva nesmú byť podnikateľmi ani členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb s obdobným predmetom činností;
- podľa čl. 70 ods. 1, 2 stanov, pri hlasovaní má každý člen orgánu 1 hlas. V orgánoch družstva sa hlasuje verejne, ak sa nedohodne hlasovaním inak. Členovia predstavenstva, kontrolnej komisie a náhradníci, predseda družstva (predstavenstva) a predseda kontrolnej komisie sa volia podľa platného volebného poriadku. Podľa čl. 77 bod 3 stanov predstavenstvo má 9 členov;
- podľa čl. 72 bod 4 stanov, podrobnosti a postup orgánov pri voľbách a odvolaní, o rokovaní, rozhodovaní a overovaní zápisnice upravuje volebný poriadok a rokovací poriadok, ktoré schvaľuje zhromaždenie delegátov;
- podľa čl. 1 bod 2 Volebného poriadku družstva, do orgánov družstva sa môžu voliť len plnoletí, bezúhonní, odborne a morálne vyspelí členovia, ktorí majú dôveru členov družstva a sú členmi OSBD Michalovce minimálne 5 rokov do dátumu konania volieb do orgánov družstva;
- podľa čl. 2 bod 1 Volebného poriadku družstva, zhromaždenie delegátov volí a odvoláva vo funkcii predsedu družstva (predstavenstva) a predsedu kontrolnej komisie, zároveň volí a odvoláva ďalších 8 členov predstavenstva a 2 členov kontrolnej komisie (zistené z Volebného poriadku družstva).
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 238 ods. 1 zák. č. 513/1991 v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník - OBZ; právna úprava orgánov družstva), § 247 OBZ (právna úprava nezlučiteľnosti funkcie člena predstavenstva a člena kontrolnej komisie), § 249 OBZ (právna úprava zákaz konkurencie v družstve), § 187 ods. 1 OBZ (právna úprava pôsobnosti valného zhromaždenia), § 194 OBZ (právna úprava voľby a odvolávania členov predstavenstva) § 242 a nasl. OBZ (právna úprava neplatnosti uznesenia členskej schôdze) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
6. Prednostne sa zaoberal otázkou, či žalobca, prítomný na VZD požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Z predloženej zápisnice síce jednoznačne nevyplýva, že žalobca
vzniesol námietku proti napadnutému uzneseniu (resp. táto námietka nie je zaprotokolovaná), ale vyplýva z nej (z časti AD/6), že žalobca pri predstavovaní kandidáta Ing. C. K. vzniesol dotaz, či kandidát na predsedu predstavenstva nemusí byť členom družstva 5 rokov. Použitím výkladových pravidiel (§ 266 a nasl. OBZ) je tak zrejmý úmysel žalobcu namietať uznesenie týkajúce sa voľby predsedu predstavenstva, ktorého prijatiu predchádzala prezentácia kandidáta Ing. C. K. a zároveň tento úmysel žalobcu musel byť známy aj žalovanému. Súd prvej inštancie zároveň (podporne) uviedol, že v priebehu konania žalovaný skutočnosť, že žalobca podal túto námietku, nerozporoval.
7. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal skutočnosťou, či bola žaloba podaná v prekluzívnej lehote jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky na VZD, alebo od oznámenia námietky predstavenstvu (i keď nedodržanie tejto lehoty nikto v priebehu konania nenamietal). Keďže žaloba bola osobne podaná na súd dňa 29.7.2019, pričom námietka bola vznesená na VZD dňa 27.6.2019, posledným dňom lehoty na podanie žaloby bol deň 27.7.2019. Keďže tento deň bol dňom pracovného voľna, posledným dňom lehoty bol najbližší pracovný deň (t.j. 29.7.2019). Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že lehota na podanie žaloby bola dodržaná.
8. Keďže súd skúma iba skutočnosti žalobcom uvedené v žalobe, resp., ktoré boli uplatnené po začatí konania, ale ešte v rámci jedno mesačnej prekluzívnej lehoty, skúmal len dôvod uvedený v žalobe, t.j. že Ing. C. K. nespĺňa podmienku stanovenú volebným poriadkom, a to byť členom družstva minimálne 5 rokov do dátumu konania volieb (porušenie článku 70 bod 2; čl. 72 bod 4 stanov žalovaného a čl. 1 ods. 2 volebného poriadku). Nezaoberal sa námietkami vo vzťahu k porušeniu zákazu konkurencie, pretože tieto boli uplatnené po márnom uplynutí jedno mesačnej prekluzívnej lehoty, od kedy žalobca požiadal o zaprotokolovanie námietky (prípadne aj od oznámenia námietky predstavenstvu), pretože táto bola súdu doručená až dňa 29.11.2019.
9. Keďže zo stanov žalovaného nevyplýva, že by podmienkou pre voľbu do orgánov žalovaného bolo členstvo v družstve najmenej 5 rokov v čase konania volieb a nevyplýva z nich, že by volebný poriadok bol súčasťou stanov (keďže tento upravoval len postup pri voľbách, odvolávaní, rokovaní, rozhodovaní a overovaní zápisnice), žalobu zamietol, argumentujúc, že ak kandidát na predsedu predstavenstva nespĺňa podmienku členstva v družstve minimálne 5 rokov, je to rozpor (resp. porušenie) s volebným poriadkom žalovaného, no súd môže vyhlásiť napadnuté uznesenie za neplatné, len ak odporuje právnym predpisom alebo stanovám, k čomu v prejednávenej veci nedošlo.
10. Pre úplnosť uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu SR (predložený žalovaným) zo dňa 19.7.2011 sp.zn. 1Obdo/45/2010, podľa ktorého nie je možné obmedziť volebné právo člena družstva pri voľbe do obligatórnych orgánov družstva žiadnou inou podmienkou, iba kogentným ustanovením § 238 ods. 1 OBZ (vek viac ako 18 rokov), nie je možné aplikovať na prejednávanú vec, pretože v spore, na ktorý sa vzťahuje rozsudok, sa namietal rozpor uznesenia zhromaždenia delegátov, ktorým sa do stanov zaviedlo ako podmienka voliteľnosti minimálne 5 ročné členstvo v družstve so zákonom (§ 238 OBZ). Súd prvej inštancie konštatoval, že uznesenie zhromaždenia delegátov, ktorým sa do volebného poriadku zaviedla táto podmienka minimálneho 5 ročného členstva je platné a účinné, pretože nikto jeho neplatnosť nenapadol. Súd nemôže na toto uznesenie ex offo prihliadať ako na absolútne neplatný úkon použijúc ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože uznesenie zhromaždenia delegátov nie je právnym úkonom (žalovaný koná prostredníctvom štatutárneho orgánu - predstavenstva), preto neplatnosť uznesenia zhromaždenia delegátov nie je možné posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov, ale len z hľadiska osobitnej úpravy Obchodného zákonníka (vo vzťahu k okruhu oprávnených osôb, lehotám na podanie žaloby, ako aj k účinkom vyhlásenia uznesenia valného zhromaždenia za neplatné súdom). Keďže v prejednávanej veci žalobca nenamietal neplatnosť uznesenia pre rozpor s § 238 Obchodného zákonníka, rozsudok Najvyššieho súdu SR nie je možné aplikovať na daný spor.
11. Pre úplnosť je potrebné k rozhodnutiu súdu prvej inštancie uviesť, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedka Ing. N. H., keďže jeho výpoveď sa mala týkať priebehu schvaľovania zmeny stanov a Volebného poriadku dňa 31.3.2019, ktoré skutočnosti sú bez právneho významu pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci.
12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalovanému.
13. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
Argumentuje, že napadol uznesenie výročného zhromaždenia delegátov zo dňa 27.6.2019, nakoľko došlo pri voľbe predsedu k porušeniu stanov a volebného poriadku, pretože jeden z kandidátov na predsedu OSBD Michalovce nesplnil podmienky stanovené vo volebnom poriadku (čl. 1 ods. 2) pre voľbu do orgánov družstva. Prijaté uznesenie je v rozpore s čl. 70 ods. 2 stanov a čl. 72 bod 4 stanov, ktoré priamo odkazujú na volebný poriadok, ktorý bol na návrh predstavenstva OSBD schválený najvyšším orgánom družstva - Zhromaždením delegátov OSBD dňa 21.3.2019, teda 3 mesiace pred voľbou predsedu družstva. Uznesenie zhromaždenia delegátov zo dňa 21.3.2019 o zmene volebného poriadku, stanov a rokovacieho poriadku nikto zákonným spôsobom a v zákonom stanovenej lehote nenapadol, stalo sa platným a záväzným pre všetkých členov družstva. Zdôraznil, že na uznesenie prijaté na členskej schôdzi je potrebné hľadieť ako na platné až do vyslovenia rozhodnutia o jeho neplatnosti.
14. V ďalšom argumentoval, že podmienky voľby člena do orgánov družstva majú tak v stanovách ako aj vo volebnom poriadku rovnakú právnu silu, a to aj napriek tomu, že v stanovách nie je uvedené, že volebný poriadok je ich súčasťou. Tvrdenie súdu, že z ustanovení uvedených vo volebnom poriadku a ani z ustanovení stanov nevyplýva vôľa žalovaného zahrnúť volebný poriadok do stanov žalovaného ako ich neoddeliteľnú súčasť, považuje odvolateľ za nesprávne. Volebný poriadok je totiž vnútrodružstevným predpisom, bol prijatý a schválený na základe splnomocnenia uvedeného v čl. 70 a čl. 72 stanov. Tento odkaz (čl. 72 stanov) zreteľne poukazuje na účel podrobnejšie upraviť podmienky voľby orgánov družstva, ktoré sú vo všeobecnej rovine upravené už v stanovách.
15. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.
16. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť s tým, že opakuje argumenty uvádzané už v konaní pred súdom prvej inštancie. Zdôraznil, že súd môže napadnuté uznesenie vyhlásiť za neplatné, iba ak by odporovalo platným právnym predpisom alebo stanovám žalovaného, k čomu v prejednávanej veci nedošlo. Zo žiadneho platného právneho predpisu ani stanov žalovaného totiž nevyplýva, že žalovaný je povinný pri obmedzení pasívneho volebného práva riadiť sa aj volebným poriadkom (ako sa snaží argumentovať žalobca). Volebný poriadok nemôže nahrádzať stanovy pri obmedzení pasívneho volebného práva tak, ako to vyplýva z Obchodného zákonníka, pretože iba stanovy môžu určiť ďalšie prípady a okolnosti, pre ktoré člen družstva nemôže byť členom niektorého voleného orgánu družstva a následne už volebný poriadok v prípade možnosti a prípustnosti člena družstva kandidovať do orgánov družstva upravuje iba procedúru samotných volieb. Preto ak pri voľbe predsedu predstavenstva boli splnené všetky zákonné predpoklady a podmienky určené stanovami žalovaného, nemožno nijakým spôsobom dospieť k záveru, že žalovaný nekonal v súlade s platnou právnou úpravou. Opakuje, že v čase voľby predsedu družstva (predstavenstva) dňa 27.6.2019 bol Ing. K. členom družstva, starším ako 18 rokov a zároveň spĺňal všetky obmedzenia článku 69 stanov družstva. Opätovne poukázal na predložený rozsudok Najvyššieho súdu SR argumentujúc, že pokiaľ akékoľvek ustanovenie stanov alebo iného vnútrodružstevného predpisu obsahuje (aj napriek tomu, že nebolo napadnuté podľa § 242 Obchodného zákonníka), znaky aj absolútnej neplatnosti pre rozpor s jednotlivými kogentnými ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo iných zákonov, súd je povinný v každom možnom procesnom štádiu súdneho konania prihliadať na takúto neplatnosť nielen na námietku, ale aj ex offo a pri rozhodovaní o akomkoľvek nároku, resp. akomkoľvek právnom vzťahu ju posúdiť ako predbežnú otázku a ustáliť, či nejde o absolútne neplatné ustanovenie.
17. Reagujúc na vyjadrenie žalovaného žalobca opakuje tvrdenia už uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolaní zdôrazňujúc, že žalovaný pri voľbe Ing. K. za predsedu družstva (predstavenstva) nerešpektoval článok 1 ods. 2 volebného poriadku družstva, čím nespochybniteľne porušil druhú vetu čl. 70 ods. 2 stanov žalovaného a čl. 70 ods. 4 stanov žalovaného. V ďalšom uvádza, že nielenže pri voľbe Ing. K. za predsedu družstva (predstavenstva) boli zo strany žalovaného preukázateľne porušené vyššie uvedené články stanov, ale od nástupu Ing. K. do funkcie predsedu družstva (predstavenstva) a dlho počas vykonávania funkcie zo strany Ing. K. došlo k jasnému porušeniu § 249 Obchodného zákonníka, pretože bol jediným štatutárnym orgánom spoločnosti XCP s.r.o., Okružná 46, Michalovce s identickým predmetom činnosti ako má OSBD Michalovce. Odvolateľ argumentuje, že na túto skutočnosť upozornil súd prvej inštancie, avšak ten na ňu neprihliadal s tým, že
bola zmeškaná prekluzívna lehota. Postup súdu prvej inštancie však nebol správny, pretože na uvedenú skutočnosť sa nemôže vzťahovať ustanovenie o zmeškaní prekluzívnej lehoty, ktoré uplatnil okresný súd, keďže zákonné podmienky nezlučiteľnosti funkcii musí ten, kto bol zvolený do funkcie predsedu družstva splniť až k dátumu nástupu do funkcie, pričom splnenie týchto povinností nebolo predmetom žalobou napadnutého uznesenia zhromaždenia delegátov. V súvislosti s čl. 1 ods. 2 volebného poriadku schváleného na Zhromaždení delegátov dňa 21.3.2019 argumentuje, že uznesenie, ktorým bola schválená táto zmena, nebolo napadnuté v rámci zákonnej prekluzívnej lehoty žalobou na súde. Stalo sa tak právoplatným a záväzným pre všetkých členov družstva, čo znamená, že všetky orgány družstva boli od dátumu schválenia tohto článku povinné pri voľbách postupovať v súlade s týmto ustanovením. Uplynutím prekluzívnej lehoty podať námietku voči prijatému uzneseniu došlo k zhojeniu jeho prípadných vád.
18. Reagujúc na vyjadrenie žalobcu, žalovaný opakuje tvrdenia už uvádzané v priebehu konania a vo vyjadrení k odvolaniu.
19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
20. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
22. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.3.2022 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. 200/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
24. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri
tom na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP.
25. Podľa § 242 OBZ, na návrh člena vysloví súd neplatnosť uznesenia členskej schôdze, pokiaľ uznesenie je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami družstva. Návrh súdu môže člen podať, ak požiadal o zaprotokolovanie námietky na členskej schôdzi, ktorá uznesenie prijala, alebo ak námietku oznámil predstavenstvu do jedného mesiaca od konania tejto schôdze. Návrh možno na súd podať len do jedného mesiaca odo dňa, keď člen požiadal o zaprotokolovanie námietky alebo od oznámenia námietky predstavenstvu. Obchodný zákonník neurčuje formu týchto námietok ani ich konkrétny obsah, platí ale, že v samotnej žalobe už tieto musia byť konkretizované (t.j. musí byť vymedzené, ktoré uznesenie a prečo), pričom súd môže posudzovať neplatnosť len z dôvodov, ktorých sa žalobca v žalobe dovoláva.
26. Po zistení, že boli splnené podmienky uvedené v § 242 OBZ, sa súd prvej inštancie zaoberal skutočnosťou, či uznesením, ktorým bol Ing. C. K. zvolený do funkcie predsedu družstva (predstavenstva) bol porušený právny predpis, alebo stanovy družstva. Tvrdené porušenie stanov družstva malo spočívať v tom, že Ing. K. nespĺňal podmienku minimálne 5 ročného členstva v družstve (ktorého neexistencia nebola spornou), čo znamená rozpor s:
- čl. 70 bod 2 druhá veta stanov „členovia predstavenstva, kontrolnej komisie a náhradníci, predseda družstva (predstavenstva) a predseda kontrolnej komisie sa volia podľa platného volebného poriadku“
- čl. 72 bod 4 stanov „podrobnosti a postup orgánov pri voľbách a odvolaní, o rokovaní, rozhodovaní a overovaní zápisnice, upravuje volebný a rokovací poriadok, ktoré schvaľuje zhromaždenie delegátov“; pretože volebný a rokovací poriadok, na ktorý stanovy odkazujú (jeho článok 1 odsek 2) stanovuje: „Do orgánov družstva sa môžu voliť len plnoletí, bezúhonní, odborne a morálne vyspelí členovia, ktorí majú dôveru členov družstva a sú členmi OSBD Michalovce minimálne 5 rokov do dátumu konania volieb do orgánov družstva.“
27. Súd prvej inštancie uzavrel, že volebný poriadok nebol súčasťou stanov (uvedené zo stanov nevyplýva) a keďže dôvodom vyslovenia neplatnosti prijatého uznesenia môže byť iba rozpor so stanovami alebo právnymi predpismi (tento v žalobe tvrdený nebol) žalobu zamietol.
28. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, na odôvodnenie súdu prvej inštancie v tomto odkazuje a navyše udáva: Podľa § 239 ods. 1 OBZ, je najvyšším orgánom družstva schôdza členov družstva (ďalej len členská schôdza). Do jej pôsobnosti v zmysle ust. § 239 ods. 4 písm. b) OBZ patrí právo voliť a odvolávať členov predstavenstva (vrátane jeho predsedu). Samotné podmienky kreovania predstavenstva sú zakotvené v ustanoveniach OBZ a stanovách.
29. Súdna prax ustálila (viď. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10ObdO/45/2010 zo dňa 19.7.2011), že ustanovenie § 238 ods. 1 OBZ má kogentný charakter. Uvedené znamená, že účastníci daného právneho vzťahu nemôžu jeho znenie nahradiť iným dojednaním, alebo vylúčiť jeho aplikáciu, alebo sa od neho iným spôsobom odchýliť. Toto ustanovenie sa vzťahuje na obligatórne orgány družstva, uvedené v § 237 OBZ (členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia). Povedané inak, nie je možné voliteľnosť do vyššie uvedených orgánov, okrem kritérií uvedených v § 238 OBZ, obmedziť akýmkoľvek inými podmienkami. V tejto súvislosti je nesprávny názor odvolateľa, že neplatnosti príslušného ustanovenia rokovacieho poriadku je možné sa domôcť iba postupom podľa § 242 OBZ (t.j. žalobou na určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze, na ktorej bola zmena rokovacieho poriadku prijatá); pretože s jeho platnosťou/neplatnosťou pre rozpor s kogentným ustanovením OBZ je potrebné sa vysporiadať ako s prejudiciálnou otázkou. Odvolací súd preto uzatvára, že ak by aj bolo možné vysloviť neplatnosť uznesenia pre rozpor s rokovacím poriadkom, nebol by žalobca úspešný, pretože jeho čl. 1 ods. 2 je v rozpore s kogentným ustanovením OBZ, je teda neplatný.
30. Vo vzťahu k odvolateľom naznačovanej skutočnosti, že Ing. C. K. nebol zvolený za predsedu predstavenstva ale predsedu družstva, odvolací súd udáva: Je pravdou, že stanovy môžu určiť aj vytvorenie ďalších orgánov družstva (§ 237 písm. d) OBZ - tzv. fakultatívne orgány družstva), kde by žalovaný mohol (v stanovách) upraviť podmienky voliteľnosti, t.j. tieto aj rozšíriť; pretože kogentnosť ustanovenia § 238 ods. 1 OBZ sa vzťahuje len na tzv. obligatórne orgány družstva (§ 237 písm. a), b), c)).
Podľa čl. 63 stanov žalovaného, orgány družstva sú:1/ zhromaždenie delegátov, 2/ predstavenstvo, 3/ kontrolná komisia, 4/ členská schôdza bytového domu. Ak teda stanovy používajú termín predseda družstva (predstavenstva) majú na mysli predsedu predstavenstva, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva aj z čl. 83, čl. 84 a čl. 77 stanov a do funkcie predsedu predstavenstva bol Ing. K. aj zvolený.
31. Vo vzťahu k odvolateľom namietanej skutočnosti, že súd prvej inštancie sa nezaoberal neplatnosťou uznesenia pre porušenie čl. 69 bod 2 stanov a zároveň § 247 ods. 1,2 a § 249 OBZ, odvolací súd udáva: Zákonná koncentrácia konania sa uplatňuje aj v opravných konaniach. Lehotou na podanie odvolania je ohraničené nielen samotné podanie odvolania, ale aj jeho vymedzenie čo do rozsahu, v akom sa napáda a argumentácie tvrdenej vadnosti rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedené vyplýva z ust. § 362 CSP, určujúceho lehotu na jeho podanie; § 364 CSP, podľa ktorého rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na jeho podanie a § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
32. Na uvedené odvolací súd poukazuje vzhľadom na skutočnosť, že táto námietka odvolateľa sa objavuje až vo vyjadrení odvolateľa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu (teda nie v odvolaní). Z § 379 CSP vyplýva, že odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie, teda prejednáva len odvolateľom vytýkané skutočnosti (okrem výnimiek stanovených v § 379 ods. 2 CSP). Na základe uvedeného tak odvolací súd na túto námietku neprihliadal.
33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu bol priznaný v odvolacom konaní úspešnému žalovanému. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).