Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/242/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v právnej veci ţalobcov: 1/ Ing. R. B., bytom B.B., 2/ V. Ţ., bytom B.B. 3/ J. H., bytom B.B. 4/ D. B., bytom B.B., 5/ A. M., B.B., 6/ J. Š., bytom B.B., 7/ B. L., bytom B.B., zastúpení advokátom JUDr. M. Š., CSc., Advokátska kancelária v Bratislave, N. proti ţalovanému: Katastrálny úrad v Trenčíne, M. R. Š. č. 20, Trenčín, za účasti: 1/ F. Ţ., bytom B.B., 2/ D. B., bytom B.B., 3/ J. R., bytom B.B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. Co 5/08, C 14/08, sp.zn. zo dňa 22. decembra 2008, o odvolaní ţalobcov a F. Ţ. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. - 90 zo dňa 14. júla 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. - 90 zo dňa 14. júla 2010 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zo dňa 22. decembra 2008, č.j. Co 5/08, C 14/08, A/2008/4294 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom náhradu trov konania v sume 66 € v lehote

troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk ich právneho zástupcu JUDr. M. Š., CSc..

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali

preskúmania rozhodnutia ţalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ktorým ţalovaný správny orgán - Katastrálny úrad v Trenčíne potvrdil rozhodnutie Správy katastra v Bánovciach nad Bebravou č. C 14/08 zo dňa 4.11.2008. Konanie o ţalobe ţalobcu 2/ zastavil. Právnemu zástupcovi ţalobcov vrátil časť súdneho poplatku v sume 262,80 eur. Ţalobcom náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní

zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu ţalovaného, mal preukázané, ţe ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Správy katastra Bánovce nad Bebravou

2

zo dňa 4.11.2008 č. C 14/08 v konaní o námietke, ktorú podali ţalobcovia okrem ţalobcu 2/, proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v kat. úz. B., týkajúcej sa neriešenia obecnej cesty za ich záhradami; v námietke ţalobcovia uvádzali, ţe predmetná cesta bola vytvorená zmluvami z roku 1946 a 1947 na parc. č. X.X. a X.X., ktoré zakúpili od pôvodných vlastníkov M. B. a manţelky E.; prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, ţe pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení, ţe v geometrickom pláne z r. 1949 sú vytvorené parc. č. X.X. a X.X. a boli zapísané do vl. č. X. pod č.d. 251/51, ale parc. č. X.X. bola neskôr menená; v reštitučnom konaní pozemkový úrad vydal nehnuteľnosti právnym nástupcom pôvodných vlastníkov, ktorí nehnuteľnosti previedli na iné osoby a v súčasnosti na parc. č. X.X. a X.X. sú zobrazené parc. č. X. a X. a parc. č. X., ktorá je evidovaná, ale v kat. úz. M. a sú vedené na LV a z tohto dôvodu nie sú ani predmetom konania ROEP (§ 1 ods. 2 zák. č. 180/95 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“); správny orgán ďalej zistil, ţe v pozemkovej knihe nie je pri parc. č. X.X. a X.X. zapísané vecné bremeno – právo prechodu cez tieto pozemky v prospech vlastníkov parc. č. X.X.X. aţ X.X.X., ani vo vloţkách, kde sú zapísané parc. č. X.X.X. aţ X.X.X.; vychádzajúc z tohto zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán s prihliadnutím na negatívne stanovisko komisie, námietke nevyhovel; ţalobcovia sa proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolali; ţalovaný v odvolacom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keď zistil, ţe z parc. č.X.X. boli geometrickým plánom 7.7.1949 vytvorené stavebné pozemky označené pod č. X.X.X. aţ X.X.X. a na základe kúpnych zmlúv z r. 1949 boli zapísané do pozemnokniţnej vl. č. X. aţ X., zmena bola vyznačená aj vo vl. č. X., kde bola pôvodne parc. č. X.X. zapísaná, pričom tam nie je zapísané ţiadne vecné bremeno, ani ţe sa má zriadiť okolo novovytvorených parciel, ďalej zistil, ţe parc. č. X.X. a X.X. boli vytvorené aţ geometrickým plánom z 24.11.1949 a zapísané do vl. č. X. aţ v r. 1951 (B24) a ani tam nie je zápis o práve prechodu; ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, ţe v tom období za správnosť zápisu zodpovedali súdy a správne orgány teraz správnosť zápisu nemôţu posudzovať, ako aj, ţe parc. č. X.X. a X.X. sa nestali obecnými cestami, boli v súkromnom vlastníctve do r. 1961 a v roku 1997 v reštitučnom konaní boli aj s ďalšími parcelami vedenými vo vl. č. X. vrátené oprávnenej osobe.

Z administratívneho spisu krajský súd ďalej zistil, ţe ţalobcovia v námietke proti

návrhu ROEP vychádzali z obsahu kúpnych zmlúv z roku 1946 a 1947, ktorými ich právni predchodcovia odkúpili časti parc. č. X. zapísanej vo vl. č. X. pre kat. úz. D. vo výmere 600 štvorcových siah, novovytvorené parcely nemali čísla, keďţe išlo len o „dočasné“ zmluvy, v bode 11. uvedených kúpnych zmlúv sa uvádza, ţe ide o kúpu stavebného pozemku s tým, ţe z parcely predávajúcich (M. B. a manţelka E.) v kat. úz. D. v hone S. z parc. č. X. od susedov Š. P. a manţ. pri pajte pre vchod bol ponechaný 10 m voľný priestor a tento bod 11. v kúpnej zmluve ţalobcovia povaţujú za zriadenie vecného bremena – práva prechodu, keďţe od kúpy pozemkov tento priestor, situovaný za záhradami ich rodinných domov, všetci uţívali ako cestu na prístup k záhradám bez rušenia a tento stav bol rešpektovaný všetkými aţ doposiaľ.

Krajský súd konštatoval, ţe vecné bremeno nebolo zapísané v pozemkovej knihe ani

v evidencii nehnuteľností v katastri a ţalobca 1/ nepredloţil relevantný dôkaz na svoje tvrdenie, ţe o tom rozhodoval v roku 1948 Ľudový súd v Bánovciach nad Bebravou. Poukázal na to, ţe v roku 1997 došlo v reštitučnom konaní k vydaniu nehnuteľností susediacich s pozemkami ţalobcov, ktorí neboli účastníkmi reštitučného konania a nevedeli o rozsahu reštitúcií a v podstate aţ po vydaní územného rozhodnutia č. Výst. zo dňa 14.1.2009 sa dozvedeli o umiestnení nových rodinných domov a z toho usudzujú, ţe noví vlastníci pozemkov nebudú rešpektovať priestor o šírke 10 m ako cestu, čím sú dotknuté ich záujmy.

3

Krajský súd po preskúmaní dospel k záveru, ţe vo veci bol dostatočne zistený

skutkový stav a vyvodený aj správny právny záver, keď správne orgány pri posudzovaní námietky ţalobcov vychádzali z ust. § 1 ods. 2 zákona, podľa ktorého predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo drţbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplné v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, pretoţe ani účastník F. Ţ. nepreukázal, ţe vecné bremeno bolo zapísané v evidencii nehnuteľností, s poukazom na to, ţe v danom prípade parc. č X.X. a X.X., v súčasnosti parc. č. X. aţ X. (resp. ich súčasti) sú evidované na listoch vlastníctva pre fyzické osoby a vlastníctvo na LV je uzavreté ako celok, a preto neboli predmetom konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v zmysle zákona. Krajský súd námietku ţalobcov v správnom konaní povaţoval za právne irelevantnú a jej zamietnutie správnymi orgánmi za dôvodné, z ktorých dôvodov ţalobu zamietol.

Krajský súd záverom poukázal na to, ţe ţalobcovia sa môţu svojho práva domáhať len

v občianskoprávnom konaní.

Konanie voči ţalobcovi 2/ krajský súd zastavil z dôvodu, ţe ţalobca 2/ nebol

oprávnený podať ţalobu, keďţe nebol účastníkom ani opomenutým účastníkom správneho konania ( ).

Podľa , v znení neskorších predpisov krajský súd

vrátil ţalobcom časť poplatku, keďţe bol zaplatený vo vyššej sume, neţ sa mal platiť, ale krátený o 1 % t.j. 262,80 eur (331,50 – 66 = 265,50 – 2,655 = 262,80 eur), keď na základe výzvy súdu na zaplatenie súdneho poplatku v sume 66 eur zaplatili 331,50 eur.

Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa .

Ţalobcom náhradu trov konania nepriznal, pretoţe v konaní nemali úspech.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa odvolali ţalobcovia. Ţiadali, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne ţiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobe v celom rozsahu vyhovel.

Nestotoţnili sa s právnym názorom súdu prvého stupňa a trvali na tom, ţe dôvody,

tak, ako boli uvedené v ţalobnom návrhu, sú reálne. Poukázali na to, ţe ţalobu zdôvodnili obsahom kúpnych zmlúv z rokov 1946 a 1947, ktoré uzatvorili ich právni predchodcovia a na základe týchto kúpnych zmlúv vstúpili do nikým nerušenej drţby v dobrej viere, zaplatili kúpnu cenu, boli dobromyseľní a verili, ţe predávajúci majú usporiadané právne vzťahy, keď do uzatvorených kúpnych zmlúv právni predchodcovia ţalobcov v katastrálnych konaniach určili, ţe predmetom kúpy je aj právo prechodu, ktoré všetci rešpektovali. Naďalej trvali na tom právnom názore, ţe správne orgány nepostupovali správne a vo veci nezistili skutkový stav od roku 1946, nezaoberali sa reálnou drţbou, ktorá nebola nikým rušená. Namietali, ţe vydanie predmetných pozemkov v reštitučnom konaní nebolo v súlade so zákonom, keď v reštitučnom konaní nebolo zistené, či ide skutočne o oprávnenú osobu, napadnuté rozhodnutie nepodpísal štatutárny orgán a vo veci nebolo rozhodnuté bez prieťahov. Povaţovali rozhodnutie za nezákonné, i keď správny orgán mal preukázané, ţe nehnuteľnosť slúţila na prechod k iným nehnuteľnostiam, ţe nemala povahu cesty a vlastníctvo k nej bolo súkromné aţ do roku 1961.

4

Vyslovili názor, ţe ani súd prvého stupňa sa adekvátne nevysporiadal s dôvodmi ich

ţaloby a z uvedeného dôvodu nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci. Dôvodili, ţe nesprávnosť zápisu nemôţe byť na ťarchu ţalobcov, ktorých právni predchodcovia na zápis zmeny vlastníckeho práva predloţili kúpne zmluvy z rokov 1946 a správny orgán nemusí kontrolovať správnosť zápisu, ale vydaniu rozhodnutia by malo predchádzať úplné a reálne zistenie skutkového stavu veci a overenie si reálnej drţby.

Súčasne uviedli, ţe nie sú toho názoru, ţe súd prvého stupňa sa úplne a správne

vyrovnal s procesným pochybením, pre ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 10.3.2010 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu súčasne podal odvolanie F. Ţ.. V dôvodoch

odvolania uviedol chronologický vývoj skutkových okolností viaţucich sa k vzniku vecného práva prechodu od roku 1946 na základe kúpnopredajných zmlúv, ktoré uzavreli právni predchodcovia účastníkov správneho konania ako kupujúci a M. B. a manţ. E. ako predávajúci. Dôvodil, ţe právo prechodu, ktoré bolo zriadené uvedenými kúpnopredajnými zmluvami, bolo uţívané viac ako 60 rokov nikým nerušené, z ktorého dôvodu by ţalobu na súd mali podať tí, ktorí vznik ich práva prechodu popierajú. Vzhľadom k tomu, ţe správne orgány oboch stupňov v konaní o návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov nerešpektovali existenciu ich práva prechodu a tento do návrhu registra nevyznačili napriek ich námietkam proti návrhu registra, povaţoval rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné. Posudzujúc odvolanie podľa obsahu v zmysle v spojení s odvolateľ sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie s právnym názorom, ţe námietky účastníkov správneho konania boli dôvodné a teda bude povinnosťou správnych orgánov do návrhu registra existenciu predmetného práva prechodu zapísať.

Ţalovaný správny orgán sa na odvolania nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaniach ( veta prvá v spojení s ust. ) postupom podľa ust. veta prvá , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ), a dospel k záveru, ţe v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie ţaloby.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

krajský súd zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, ktorým ţalovaný zamietol odvolania účastníkov správneho konania proti rozhodnutiu Správy katastra Bánovce nad Bebravou v konaní o námietkach, ktoré podali proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) v kat. úz. B. z dôvodu nezapísania práva prechodu, a preto odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho

5

pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného

správneho orgánu, ktorým rozhodnutím ţalovaný s konečnou platnosťou v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim v katastrálnom území B. nevyhovel námietke účastníkov správneho konania.

Účelom je v konaní o obnove evidencie niektorých

pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len "register"). Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo drţbou ( o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov - ďalej len „katastrálny zákon“), ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií ( a a katastrálneho zákona) (ďalej len "pozemok"), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Katastrálny úrad [] vyberie na konanie určený operát (napríklad katastrálneho zákona) (, , zákona).

Podľa , , , správny orgán zriaďuje

pre kaţdú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "komisia") ( v znení neskorších predpisov). Komisia spolupracuje so štátnymi orgánmi a s účastníkmi konania pri príprave a pri organizačnom zabezpečení zostavenia registra, zabezpečuje a zhromaţďuje podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho orgánu podľa a 12, plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona.

Podľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní ( o správnom konaní v znení neskorších predpisov – ďalej len „správny poriadok“), ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy (katastrálny zákon).

Podľa , podklady potrebné na zostavenie

registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predloţených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.

Podľa aţ 7 správny orgán uverejní návrh registra

počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o moţnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk kaţdému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe 13) spolu s poučením o moţnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10

6

ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra. Námietky spolu s ich odôvodnením moţno podať komisii do 30 dní odo dňa a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo moţné doručiť alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú známe. Námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyţiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloţí správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom. Na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne informuje toho, kto námietku podal. Schválený register je verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností ( v platnom znení). Na základe oznámenia správa katastra najviac 90 dní pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis záloţného práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Správa katastra po uplynutí tejto lehoty zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností aţ po identifikácii podľa zapísaného registra. Identifikáciu vykoná správa katastra z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam ( ) a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté. Ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene moţno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemoţno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu ( ).

Podľa aţ 11 správny orgán na návrh účastníka

konania (ďalej len "navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, ţe navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydrţaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného drţiteľa. Správny orgán v rozhodnutí podľa odseku 1 uvedie deň, ktorým navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydrţaním. Návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 moţno podať len na účely konania a najneskôr s podaním námietok (). Návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydrţania ustanovených osobitným predpisom ( ), pričom a) navrhovateľ si môţe započítať aj čas pred účinnosťou osobitného predpisu (, ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje .), b) prekáţkou vydrţania podľa tohto zákona nie je, ak pozemok bol v uţívaní poľnohospodárskej organizácie alebo lesnej organizácie

7

podľa skorších predpisov alebo ak je pozemok v čase podania návrhu v nájme ( ). Navrhovateľ pripojí k návrhu dôkazy, ktoré má k dispozícii, alebo označí iné dôkazy, ktoré sú mu známe. Komisia posúdi návrh rovnako, ako ustanovuje ; so svojím stanoviskom a s priloţenými dôkazmi predloţí návrhy správnemu orgánu na rozhodnutie. Pri rozhodovaní podľa odseku 1 sa nepouţijú ustanovenia osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov.). Správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1, ak a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním podľa tohto zákona, b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke právo k pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu (Napríklad , ). Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 nemoţno podať opravný prostriedok. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu ( aţ 250k ). Rozhodnutie podľa odseku 8 je konečné. Tým nie je dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa určenia vlastníctva na súde podľa osobitného predpisu ( ). Nadobudnutie vlastníctva vydrţaním na základe rozhodnutia vydaného podľa odseku 1 sa zapíše do registra. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva na súde.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci

nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci nezistili náleţite skutkový stav a zo skutkových okolností nevyvodili správny právny záver, a preto rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu nie je moţné povaţovať za súladne so zákonom, z ktorých dôvodov neboli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie ţaloby podľa súdom prvého stupňa.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, ţe konanie o obnove evidencie

niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim je technicky a právne zloţitý proces, ktorý pozostáva z dvoch samostatných konaní, ktoré sú technicky a právne podmienené, a to z konania o zostavenie návrhu registra a z konania o schválenie registra. Komisia v konaní o zostavenie návrhu registra o obnove evidencie pozemkov vypracuje návrh registra na základe údajov zistených podľa , teda z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predloţených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci a ďalších podkladov, pričom priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. Proti tomuto návrhu je prípustné podať v zákonnej lehote námietky a v rovnakej lehote ako námietky je moţné podať návrh na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva k pozemku vydrţaním. Námietky ako aj návrh na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva vydrţaním posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyţiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou alebo návrhom dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloţí správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach ako i o návrhu je preskúmateľné súdom. Ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa

8

nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene moţno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemoţno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu ( ).

V citovanej právnej norme ustanovenej v § 7 v spojení s § 3 ods. 2 písm. a/

uvedeného zákona zákonodarca zveruje do právomoci katastrálneho úradu rozhodovať o námietkach voči návrhu registra, pričom v tejto právnej norme ustanovuje podmienky a postup správneho orgánu v konaní o námietke oprávnenej osoby, z čoho vyplýva, ţe povinnosťou správneho orgánu je posudzovať splnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie a za tým účelom vykonať dokazovanie a zistiť skutočný stav veci v súlade s ustanoveniami správneho poriadku. Obdobnou právnou úpravou ustanovenou v právnej norme zákonodarca zveruje do právomoci správneho orgánu rozhodovať o návrhu navrhovateľa na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva k pozemku vydrţaním.

Odvolací súd v danej veci z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť

ktorého tvoril administratívny spis zistil, ţe Správa katastra v Bánovciach nad Bebravou rozhodnutím zo dňa 4.11.2008 č. C 14/2008 o námietke účastníkov konania – Ing. R. B., J. H., D. B., A. M., J. Š., F.. Ţ., B. L., D. B. a J. R., proti návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov, týkajúcej sa neevidovania a neriešenia obecnej cesty, ktorá bola za záhradami a ktorá je evidovaná v bode 11 kúpnych zmlúv z roku 1946, rozhodla tak, ţe námietke namietajúcich nevyhovuje a údaje v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov zostávajú nezmenené; na základe odvolania namietajúcich proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu ţalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 22.12.2008 č.j. Co 5/08, C 14/08, sp. zn. (rozhodnutie napadnuté ţalobou), potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie namietajúcich zamietol. Ţalovaný v odôvodnení uvedeného rozhodnutia konštatoval, ţe z pkn. parc. č. X.X. boli geom. plánom zo dňa 7. júla 1949 vytvorené stavebné pozemky označené parc. č. X.X.X., X.X.3, X.X.4, X.X.5, X.X.6, X./l7, X.X.8 a X.X.X., podľa kúpnych zmlúv čd. 1901/49 boli novovytvorené pozemky zapísané do pkn. vl. č. X. aţ X., v pkn. vl. č. X. bola zmena vyznačená pod B19, pričom pri tomto zápise nie je poznačené ţiadne právo prechodu, a ani nie je poznačené, ţe sa zriaďuje na parcele vecné bremeno a ani to, ţe sa má okolo novovytvorených parciel vytvoriť poľná cesta; ďalej uviedol, ţe čo sa týka parc. č. X.X. a X.X., tie vznikli aţ podľa geom. plánu č. j. 41/1949 zo dňa 24.11.1949, zápis v pkn. vloţke č. X. sa uskutočnil v roku 1951 ako čd. 251/51 pod B24, k zmene vlastníctva nedošlo a stále boli vo vlastníctve manţ. B., pričom ani pri tomto zápise nie je poznačené na novovzniknutých parcelách právo prechodu pre iných vlastníkov a súčasne pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového zistenia, ţe v roku 1997 bolo k pôvodným parcelám vedeným v pkn. vl. č. X. prinavrátené vlastníctvo v celosti podľa o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov oprávnenej osobe G. H., podkladom k rozhodnutiam Okresného úradu – odboru pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva zn. rešt./Ţo boli geometrické plány č. 31321704-262-219- 95 a č. 31321704-236-171-96 s poukazom na to, ţe podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov sú rozhodnutia štátnych orgánov verejné listiny, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností záznamom. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe následne došlo k rozdeleniu parciel na základe geometrického plánu a k ich postupnému odpredaju novým

9

vlastníkom. Podľa názoru ţalovaného, keďţe na daných parcelách sú zaloţené listy vlastníctva, tieto nie sú podľa predmetom konania.

Ďalej odvolací súd z administratívneho spisu zistil, ţe účastníci správneho konania

s podaním námietok súčasne ako prílohu predloţili kúpne zmluvy z roku 1946, ktoré uzavreli ich právni predchodcovia ako kupujúci a M. B. a manţ. E. ako predávajúci; z predloţených zmlúv vyplýva, ţe zmluvné strany ich uzavreli ako dočasné zmluvy a ich predmetom bolo dojednanie zmluvných strán o uzatvorení definitívnych zmlúv o prevode vlastníctva k pozemkom vytvorených z pôvodnej pozemnokniţnej parc. č. X. kat. úz. D. zapísanej v pk. vl. č. X., súčasťou týchto zmlúv bol zmluvnými stranami dojednaný prechod k novovytvoreným pozemkom; k uzavretiu definitívnych zmlúv zmluvnými stranami nikdy nedošlo a budúci nadobúdatelia (právni predchodcovia účastníkov konania) podľa predmetných zmlúv nadobudli vlastníctvo k novovytvoreným pozemkom z pkn. parc. č. X. titulom vydrţania na základe zápisnice spísanej komisiou Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou dňa 24.11.1949, ktorá bola zapísaná v pozemkovej knihe pod Čd 1901/49 vo vl. č. X. aţ X., pričom z obsahu uvedenej zápisnice vyplýva, ţe predmetom konania komisie bola len úprava vlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom podľa geometrického plánu zo 7.7.1949, pričom predmetom tohto konania nebolo riešenie a úprava, ktorá by sa týkala aj práva prechodu, dojednaného účastníkmi zmluvných strán v uvedených v kúpnych zmluvách z roku 1946; zápis práva prechodu v prospech vlastníkov novovytvorených pozemkov z parc. č. X. (právnych predchodcov účastníkov konania) do pozemkovej knihy sa nikdy nevykonal, napriek tomu podľa tvrdení účastníkov konania, vlastníci novovytvorených pozemkov právo prechodu uţívali tak, ako bolo dojednané v zmluvách z roku 1946 v dobrej viere, ţe im prináleţí.

Odvolací súd súčasne z administratívneho spisu zistil, ţe účastníci konania v konaní

o námietkach podaných proti návrhu registra na obnovu evidencie pozemkov začatého na základe ich podania zo dňa 18.2.2008 na Správu katastra v Bánovciach nad Bebravou sa domáhali zachovania cesty, ktorá sa uţívala na základe dojednania práva prechodu uvedeného v predmetných zmluvách z roku 1946.

Odvolací súd na základe skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, ţe správne

orgány doposiaľ nevenovali dostatočnú pozornosť k podaniu účastníkov konania z 18.2.2008, keďţe z obsahu tohto podania, posudzujúc ho v spojení s prednesmi účastníkov v konaní, vyplýva, ţe účastníci sa domáhajú zaevidovania predmetnej cesty do návrhu registra práve z dôvodu, ţe táto bola vo forme prechodu dojednaná zmluvne v roku 1946, ich právni predchodcovia za ňu zaplatili a uţívali ju mnoho rokov v dobrej viere, ţe im dojednaný prechod patrí. Z uvedeného teda vyplýva záver, ţe účastníci i keď podanie označili ako námietky, z jeho obsahu vyplýva, ţe sa domáhajú potvrdenia (určenia) práva prechodu podľa dojednania v zmluvách z roku 1946 titulom vydrţania (drţby). Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou správneho orgánu postupovať pri prejednaní takéhoto návrhu v zmysle .

Odvolací súd nesúhlasí s názorom ţalovaného správneho orgánu, ţe vzhľadom

k tomu, ţe k pozemkom, ktorých sa týka právo prechodu, sú zaloţené listy vlastníctva, tieto nie sú predmetom konania podľa . Vychádzajúc z účelu predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo drţbou ( o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov - ďalej len „katastrálny zákon“), ktoré nie sú evidované alebo sú

10

evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona) (ďalej len "pozemok"), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, ţe účastníci správneho konania sa domáhajú zaevidovania cesty, ktorá bola v minulosti zriadená vo forme práva prechodu zmluvne dojednaného v roku 1946 a od uvedenej doby v takejto forme aj uţívaná doposiaľ, pričom do pozemkovej knihy a neskôr do evidencie nehnuteľností nebola zapísaná, teda ide o zápis k pozemku, ku ktorému je evidencia v katastri nehnuteľností neúplná. Z uvedeného je teda zrejmé, ţe predmetom konania v danej veci je zápis k pozemku na základe drţby, ktorý nebol evidovaný v pozemkovej knihe a ani neskôr v evidencii nehnuteľností, a preto ţiadosť účastníkov konania sa týka pozemkov, ku ktorým vecnoprávne vzťahy sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií ( a a katastrálneho zákona). Správne orgány oboch stupňov teda postupovali v rozpore s účelom .

Pokiaľ ţalobcovia namietali, ţe vydanie predmetných pozemkov v reštitučnom konaní

nebolo v súlade so zákonom, keď v reštitučnom konaní nebolo zistené, či ide skutočne o oprávnenú osobu, napadnuté rozhodnutie nepodpísal štatutárny orgán a vo veci nebolo rozhodnuté bez prieťahov, odvolací súd ich námietku nepovaţoval za dôvodnú. Rozhodnutie pozemkového úradu o reštitučnom nároku oprávnenej osoby je pre správny orgán v danej veci záväzné podľa § 40 ods. 1 správneho poriadku. Ţalobcovia majú právo ochrany sa domáhať v inom konaní.

Odvolací súd neprihliadol ani na námietku zástupcu ţalobcov, ţe súd prvého stupňa

neodstránil procesné pochybenie vytýkané v uznesení Najvyššieho súdu č.k. z 10.3.2010. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, ţe súd prvého stupňa predchádzajúcim rozsudkom rozhodol aj o nároku F. Ţ., D. B. a J. R., ktorí ţalobu proti ţalovanému správnemu orgánu na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia nepodali, keďţe neudelili advokátovi JUDr. M. Š., CSc., plnomocenstvo, aby aj v ich mene podal predmetnú ţalobu a zastupoval ich v preskúmavacom konaní súdu v zmysle v spojení s a . Pokiaľ teda advokát JUDr. M. Š. CSc. podal ţalobu na krajský súd aj v ich mene, konal za iného bez plnomocenstva podľa , keďţe F. Ţ., D. B. a J. R. právny úkon, ktorý vykonal v ich mene, ani dodatočne neschválili, ktoré pochybenie právny zástupca ţalobcov neodstránil ani na výzvu súdu prvého stupňa v ďalšom konaní. Uvedené fyzické osoby nebolo moţné povaţovať za účastníkov preskúmavacieho konania na strane ţalobcov od počiatku. Vzhľadom k tomu, ţe boli však v danej veci účastníkmi správneho konania, súd prvého stupňa správne postupoval, keď ich pribral do konania uznesením č.k. -72 zo dňa 3. mája 2010 podľa .

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ Krajský súd v Trenčíne ţalobu zamietol, odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu podľa zmenil tak, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení

s veta prvá a . Ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania, pretoţe boli úspešní. Odvolací súd im priznal náhradu trov tohto konania, ktoré vyplývali zo spisu ( v spojení s ) a to náhradu za zaplatený súdny poplatok za ţalobu v sume 66 €. Nepriznal im náhradu trov, ktoré im vznikli právnym zastúpením, keďţe ich právny zástupca náhradu trov konania síce uplatnil v odvolaní proti

11

rozsudku súdu prvého stupňa, avšak ich výšku v odvolaní a ani dodatočne v zákone určenej lehote nevyčíslil postupom podľa v spojení s , .

Odvolací súd záverom poznamenáva, ţe z predloţeného spisu krajského súdu vyplýva,

ţe F. Ţ. sa súčasne odvolal proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bol zaviazaný zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku krajského súdu. Súd prvého stupňa v predkladacej správe, ktorou predloţil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie len o odvolaní proti rozsudku, súčasne uviedol, ţe odvolanie na str. 125 je podané oneskorene. Odvolací súd nemohol o uvedenom odvolaní rozhodnúť z dôvodov, ţe z odvolania vôbec nie je zrejmé, čo odvolateľ namieta a z akého dôvodu, či súdny poplatok nemôţe zaplatiť z majetkových resp. sociálnych dôvodov a súčasne, ţe nebolo moţné posúdiť včasnosť alebo oneskorenosť podania tohto odvolania, keď k odvolaniu nebola pripojená poštová obálka a ani z prezenčnej pečiatky súdu nevyplývala skutočnosť, či odvolateľ podal odvolanie osobne v podateľni súdu. Bude povinnosťou súdu odstrániť nedostatky brániace jeho vybaveniu a následne vec opätovne predloţiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie, pokiaľ nedôjde k vybaveniu inak.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 20. júla 2011

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth