Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
887/381071.cee075.pdf
PDF · 205.61 KB
No categories available
1Cdo/40/2010
Najvyšší súd 1Cdo 40/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J. M., bytom R.,
v dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. M. R., advokátom, so sídlom Ţ., proti
odporcovi: S. G., bytom K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: K., IČO: X,
B., o náhradu škody z ublíženia na zdraví, ktorá sa viedla na Okresnom súde Čadca pod
sp.zn. 6C 171/2005, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa
25.11.2009 sp.zn. 6Co 333/2008 takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z
25. novembra 2009 sp. zn. 6Co 333/2008 z r u š u j e vo výroku, ktorým bol návrh
navrhovateľa zamietnutý a vo výroku o náhrade trov konania účastníkov a štátu.
Vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Ţiline na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľ návrhom podaným dňa 29.09.2005 ţiadal zaviazať odporcu zaplatiť mu
838.500,00-Sk z titulu náhrady škody za sťaţenie spoločenského uplatnenia a bolestného,
ktorá škoda mu vznikla 27.9.2003 pri dopravnej nehode spôsobenej odporcom.
Okresný súd Čadca rozsudkom zo 17. júla 2008 č.k. 6C 171/2005-205 uloţil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 230.375,00-Sk do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku (608.125,00-Sk) návrh navrhovateľa zamietol. Súčasne odporcovi uloţil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume
82.099,00-Sk na účet právneho zástupcu navrhovateľa a na účet Okresného súdu Čadca
2
titulom súdneho poplatku sumu 13.824,00-Sk a titulom preddavkových štátom 400,00-Sk,
všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe predmetom
konania bolo zaplatenie bolestného (ktoré podľa bodového hodnotenia znalca predstavuje
348,75 bodov, čo je 20.925Sk)-, zvýšeného o 20-násobok, teda celkovo 418 500 Sk a
sťaţenia spoločenského uplatnenia vo výške 420.00,00-Sk. Skutkovo vychádzal z trestného
rozkazu Okresného súdu Čadca sp.zn. 1T 307/2003, ktorým bol odporca uznaný za vinného
z trestného činu ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods.1,2 Tr.zákona. Pri stanovení výšky
škody vychádzal zo záverov znalca MUDr. O., ktorý vyčíslil bodové ohodnotenie bolestného
na 551,25 bodu, čo predstavuje 33.075 Sk (1bod 60SK). Vzhľadom na mimoriadne dlhý čas
liečenia, náročnú a bolestivú terapiu povaţoval za primerané zvýšenie bodového ohodnotenia
na 6-násobok, teda vo finančnom vyjadrení bolestné priznal v sume 198 450 Sk. Pri sťaţení
spoločenského uplatnenia súd prvého stupňa vychádzal z 350 bodov stanovených znalcom ,čo
predstavuje 21.000 Sk (1bod 60SK).S ohľadom na skutočnosť, ţe navrhovateľ nemôţe
vykonávať náročnejšie práce vo výškach, pri zdvíhaní ťaţkých bremien má sťaţenú chôdzu
v nerovnom teréne, čo vylučuje získanie práce v stavebníctve, kde doposiaľ pracoval, toto
ohodnotenie zvýšil na 10-násobok, teda za sťaţenie spoločenského uplatnenia vo finančnom
vyjadrení priznal 210 000 Sk. Spolu priznal 408 450 Sk, ktorú sumu okresný súd zníţil o 1/3-
inu ako podiel na vzniku škody zo strany navrhovateľa. Jeho čiastočné zavinenie videl v tom,
ţe v čase nehody mal v krvi 1,16 miligramu alkoholu na jeden liter, čo zodpovedá asi 2,3
promile alkoholu. Zodpovednosť odporcu súd prvého stupňa stanovil ,v súlade s posudkom
znalca Ing. T. v 2/3-inách. Tento podiel zavinenia podľa názoru prvostupňového súdu spočíva
v tom, ţe ak by odporca bol išiel predpísanou rýchlosťou (a nie 86,40 km za hodinu) je
zjavné, ţe by ku kolízii vôbec nedošlo. V celkovom finančnom vyčíslení okresný súd priznal
navrhovateľovi náhradu škody vo výške 230 375 Sk, od ktorej odpočítal navrhovateľovi
poskytnuté plnenie vedľajším účastníkom vo výške 41 925 SK.
Krajský súd v Ţiline na odvolanie odporcu ako aj vedľajšieho účastníka rozsudok
Okresného súdu Čadca, vo výroku ktorým bola odporcovi uloţená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 230.375,00-Sk zmenil tak, ţe návrh navrhovateľa zamietol. Výrok
rozsudku okresného súdu, ktorým návrh navrhovateľa zamietol, zostal nedotknutý. Odporcovi
a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového a druhostupňového
konania nepriznal. Štátu náhradu trov konania nepriznal a zrušil rozsudok okresného súdu vo
3
výroku, ktorým bola uloţená povinnosť odporcovi zaplatiť na účet Okresného súdu Čadca
súdny poplatok v sume 13.824,00-Sk. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe
spoluzavinenie navrhovateľa na spôsobenej škode je rovnaké, teda v rozsahu 1/2-ice (§ 441
OZ). Vychádzal pritom zo záverov znalca Ing. T..
Pri určovaní výšky škody na zdraví vychádzal zo záverov MUDr. O.. Bolestné
v rozsahu 551,26 bodov povaţoval za primerané, pričom mal za to, ţe v konaní neboli
preukázané ţiadne skutočnosti, z ktorých by mohlo byť zrejmé ohodnotenie vyššie. 35O
bodov za sťaţenie spoločenského uplatnenia, znalcom zvýšených o 100% v zmysle § 6 ods. 2
vyhl. č. 32/1965 Zb., povaţoval za postačujúce, pričom navýšenie tejto náhrady súdom
prvého stupňa povaţoval za neprípustné, odporujúce § 7 ods.3 citovanej vyhlášky. Mal za to,
ţe súd nemôţe pri navýšení vychádzať z rovnakých dôvodov, z akých vykonal navýšenie
znalec.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ a ţiadal, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie
a rozhodnutie. Namietal ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci v otázke mimoriadneho zvýšenia spoločenského uplatnenia, keď zo ţiadneho
ustanovenia vyhlášky č. 32/1965 Zb. nevyplýva záver o nemoţnosti zvýšenia bodového
ohodnotenia z rovnakých dôvodov aké zohľadnil znalec. Vytýkal tieţ odvolaciemu súdu, ţe
pri posudzovaní spoluzavinenia navrhovateľa ako poškodeného na škodovej udalosti svoje
rozhodnutie náleţite nezdôvodnil. Vyslovil názor, ţe jeho rozhodnutie vykazuje značný
stupeň arbitrárnosti.
Povinný sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Vedľajší účastník na strane odporcu sa k dovolaniu vyjadril, ţe sa v celom rozsahu
stotoţňuje s rozhodnutím a právnym názorom odvolacieho súdu a navrhuje, aby dovolací súd
dovolanie navrhovateľa zamietol.
4
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok čiastočne prípustný (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie
navrhovateľa je podané opodstatnene.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
Dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok
okresného súdu tak, ţe návrh navrhovateľa zamietol, a vo výroku o trovách konania.
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Z obsahu dovolania navrhovateľa vyplýva, ţe tento ako dovolací dôvod uplatňuje
ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b / a c/ O.s.p., t.j. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu
z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nedostatočného odôvodnenia a javiacej sa arbitrárnosti a
nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.
5
Predmetom konania je navrhovateľom uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie
náhrady za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky
č. 32/1965 Zb.
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne
samostatné zloţky náhrady škody na zdraví, i keď sú vo vyhláške č. 32/1965 Zb., ktorú treba
na daný prípad aplikovať, upravené spoločne. Táto vyhláška upravuje zvlášť podmienky,
za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaţenia
spoločenského uplatnenia. Preto aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať
osobitne (viď tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 223/2009).
Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa
môţe súd odškodnenie za bolesť a za sťaţenie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť
a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2 tohto ustanovenia.
V súlade s citovaným ustanovením mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a náhrady
za sťaţenie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch,
t.j. v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Súd ich môţe v týchto prípadoch primerane
zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenia, avšak takéto zvýšenie vykonané v rámci
voľnej úvahy súdu, musí byť vţdy náleţite odôvodnené s prihliadnutím k mimoriadnej
povahe a okolnostiam konkrétneho prípadu. V prejednávanej veci súdy odlišne vyjadrili
mieru primeranosti zvýšenia odškodnenia za bolesť, čo navrhovateľ v dovolaní namietol.
Ak odvolací súd mení súdom priznanú výšku odškodnenia za bolesť (rovnako je to
i pri výške odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia) z dôvodu, ţe za „primeranú“
povaţuje náhradu inú (niţšiu alebo vyššiu), musí v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia
vysvetliť dôvod potreby zmeny náhľadu na „primeranosť“, teda musí poukázať na určité
skutkové alebo právne významné okolnosti a s poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých
dôvodov dospel k záveru, ţe primeranou nie je náhrada, ktorú určil súd prvého stupňa, ale
6
náhrada iná. Keďţe odvolací súd pri zmene rozhodnutia (§ 220 O.s.p.) nahradzuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie aj v tomto smere obsahovať úplné
a výstiţné odôvodnenie zahŕňajúce výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti
a spravodlivosti výroku rozsudku. Len také rozhodnutie moţno označiť za preskúmateľné
(§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.).
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v tomto smere v plnom rozsahu preskúmateľný
nie je, lebo neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktorý odvolací súd dospel
so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke, aký násobok základného bodového
ohodnotenia vyjadruje „primeranosť“ náhrady za bolesť. Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd
pri odškodňovaní navrhovateľom vytrpenej bolesti s poukazom na rovnaké zistenia povaţoval
6 násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolesti za nedôvodné. Pritom ale nie
na dostatočnom stupni konkrétnosti a určitosti zistení, ktoré povaţoval za dôvod zmeny, bez
bliţšieho vysvetlenia len konštatoval, ţe všetky skutočnosti uţ zohľadnil znalec, nevyporiadal
sa však s dôvodmi, ktoré pre zvýšenie na 6-násobok zohľadnil súd prvého stupňa.
Rovnaké pravidlá platia aj pri určení výšky spoluzavinenia poškodeného. Odvolací
súd pri závere o rozsahu spoluzavinenia navrhovateľa v rozsahu ½ iba poukázal na znalecký
posudok Ing. T.. Z rovnakého posudku však pri stanovení rozsahu zavinenia navrhovateľa
vychádzal aj súd prvého stupňa, a preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu pri svojom
odlišnom závere zdôvodniť aj to, ktoré skutočnosti alebo závery z posudku tohto znalca
pouţil v tom smere, ţe ho viedli k inému rozhodnutiu. Navyše sa vôbec nevysporiadal
s dôvodmi prvostupňového súdu
Bez bliţšieho vymedzenia konkrétnych dôvodov, pre ktoré odvolací súd v podstatnej
miere zníţil bodové ohodnotenie priznaného navrhovateľovi súdom prvého stupňa pri
odškodňovaní bolesti, rovnako aj pri stanovení miery spoluzavinenia, nemal Najvyšší súd
Slovenskej republiky moţnosť posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny prvostupňového
rozhodnutia odvolacím súdom (a teda, či napadnutý rozsudok spočíva na správnom alebo
nesprávnom právnom posúdení veci).
7
V časti týkajúcej sa odškodnenia straty spoločenského uplatnenia odvolací súd
vyslovil, ţe mimoriadne zvýšenie tohto nároku v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.
nemôţe byť zaloţené na rovnakých dôvodoch ako zvýšenie znalcom podľa ustanovenia
§ 6 ods. 2 uvedenej vyhlášky. Takýto záver však z uvedeného ustanovenia ani celého predpisu
vyvodiť nemoţno. Lekár je pri zvýšení odškodnenia limitovaný. Súd však práve podľa
§ 7 ods. 3 uvedeného predpisu limitovaný nie je, pravda musí ísť o prípady osobitného zreteľa
hodné. Nemoţno vylúčiť teda ani rovnaké dôvody, ale ich intenzita musí byť vyššia, ktorú
lekár, práve pre limit stanovený predpisom nemôţe zohľadniť.
Dovolací súd vzhľadom na to dospel k záveru, ţe konanie pred odvolacím súdom je
v danej veci postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). a súčasne jeho rozhodnutie spočíva čiastočne aj na
nesprávnom právnom posúdení. Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto dôvodu rozsudok
odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, ako
aj súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania účastníkov a štátu zrušil a vec v rozsahu
zrušenia vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 4 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. júla 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, .v.r
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta