Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/67/2011

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. H., bývajúceho v P.,

zastúpeného Advokátskou spoločnosťou JUDr. P. H. s. r. o., so sídlom v P., kancelária v K.

proti žalovanému F. K. S. s. r. o. , so sídlom v P., o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru , vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. februára 2011 sp. zn. 1

Co 141/2010, , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom z 15. júla 2010 č. k. – 114 v spojení

s opravným uznesením z 19. júla 2010 ( čl. 120 ) určil, že výpoveď daná žalobcovi listom

z 23. 9. 2008 je neplatná, žalobu v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru zamietol a v časti povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi mzdu

vylúčil na samostatné konanie. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Dospel k záveru

o neplatnosti výpovede danej žalobcovi žalovaným podľa § 63 ods. 1 písm. c/ Zákonníka

práce pre nevymedzenie jej dôvodov ( nešpecifikovanie , či sa mal žalobca dopustiť menej

závažného porušenia pracovnej disciplíny alebo závažného porušenie pracovnej disciplína )

a pre neakceptovanie zákonnej výpovednej doby ( časového úseku, ktorý musí záväzne

2

uplynúť medzi prejavom vôle zamestnávateľa , prípadne zamestnanca a pred uplynutím tejto

doby minimálne dva mesiace nie je možné pracovný pomer skončiť ). Pri okamžitom

skončení pracovného pomeru z 27. 3. 2009 dospel k záveru, že boli splnené všetky formálne

a hmotnoprávne podmienky jeho platnosti. V konaní bolo preukázané, že napriek výzve

žalovaného listom z 29. 1. 2009 , žalobca nenastúpil do práce a dopustil sa závažného

porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v neospravedlnených absenciách . S názorom

žalobcu , že list bol špekulatívny, neúctivý a arogantný sa nestotožnil. Z jeho obsahu je

zrejmé , že žalovaný upozorňuje žalobcu na neplnenie si pracovných povinností

vyplývajúcich mu z pracovného pomeru ( domáhal sa určenia neplatnosti výpovede a trval na

tom, aby ho žalovaný ďalej zamestnával ) . O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom zo 16. februára 2011 sp. zn.

, rozsudok súdu prvého stupňa ( v napadnutej časti ) vo

výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania potvrdil , odmietol odvolanie proti

výroku o vylúčení veci na samostatné konanie a účastníkom nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu

o splnení formálnych a hmotnoprávnych podmienok platnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru z 27. 3. 2009 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho

v nenastúpení do práce . Uviedol, že bolo preukázané, že žalovaný vyzýval žalobcu na

nastúpenie do práce ( listami z 29. 1. 2009 a z 12. 3. 2009 ) a žalobca potom, ako trval na

svojom zamestnávaní ( po daní mu výpovede ) záujem o prácu nejavil. Za týchto okolností

bol správny postup žalovaného, keď skončil okamžite pracovný pomer so žalobcom podľa

, , lebo sústavné neospravedlnené absencie v práci treba

hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny . Námietky žalobcu týkajúce sa

dodržania lehoty stanovenej v vyhodnotil za nedôvodné. Za

správne považoval aj rozhodnutie o trovách konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku vo výrokoch o zamietnutí žaloby a výroku o trovách konania

podal dovolanie žalobca. Navrhol ho v tejto časti zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na

ďalšie konanie. Namietal nesprávne vyhodnotenie vykonaného dokazovania, najmä listinných

dôkazov – ( údajných ) výziev k nástupu do práce . Z tohto hľadiska arbitrárnosť rozsudku

odvolacieho súdu, ktorému chýba spravodlivé a presvedčivé zdôvodnenie v súlade

3

s požiadavkami judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva . V tejto súvislosti poukázal aj

na požiadavku , aby súd rozhodoval podľa zásad slušného a dobrého práva a dal prednosť

spravodlivosti pred striktným znením zákona.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) , zastúpený advokátom

( ) , bez naradenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu , pokiaľ to zákon nevylučuje.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4.

Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký

potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani

záväzný právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad

týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4. Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie nie je podľa

prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

4

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.

s. p. , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

( rozsudku či uzneseniu ) , ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo

závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu

o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom ). Vady konania v zmysle ustanovenia neboli v dovolaní

výslovne namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobca namieta nesprávne vyhodnotenie vykonaných

dôkazov, v dôsledku neho aj nesprávne právne posúdenie veci a z tohto hľadiska aj

nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

V zmysle dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, preto starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov

nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

( niektoré ) z vykonaných dôkazov , môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne

nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania ani v zmysle

( pre úplnosť treba uviesť, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je

samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – pozri

až c/ ).

Právne posúdenie veci súdom je realizáciou rozhodovacej činnosti a nemôže založiť

žiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v ustanovení Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací

5

dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by

tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené ( dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval )

, dovolateľom vytýkané skutočnosti by mohli mať za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd ( ne ) použil správny právny predpis a či ho

( ne ) správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

( o taký prípad v prejednávanej veci nešlo ). Keďže dovolanie nie je procesne prípustné,

nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu vecnej správnosti rozsudku odvolacieho súdu.

K námietke žalobcu, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu trpí

nepreskúmateľnosťou ( arbitrárnosťou ) z hľadiska vyhodnotenia vykonaných dôkazov

uvedenými listinami , treba uviesť, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva

povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými

návrhmi strán ( avšak ) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( ) .

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní ( ). Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia

je zrejmé, z akých dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a z akých

dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ( v odvolaním napadnutej časti ) potvrdil. Napadnutý

rozsudok teda obsahuje vysvetlenie dôvodu rozhodnutia a vysporiadava sa aj z námietkami

žalobcu týkajúcimi sa vyhodnotenia obsahu listinných dôkazov ( výziev na nástup do práce )

. Z odôvodnenia vyplýva aj právne posúdenie veci pri aplikácii uvedených ustanovení

právneho predpisu ( ) na zistený skutkový stav. Napadnutý rozsudok

odvolacieho v uvedenom zmysle nie je preto nepreskúmateľný.

Navyše, nepreskúmateľnosť rozhodnutia je konštantnou judikatúrou Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej

vady konania v zmysle , teda nie vady konania v zmysle

( R č. 111/1998 ). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom ( ak

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ), ale sama osebe prípustnosť dovolania

nezakladá.

6

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu

v súlade s v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný,

odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa rozsudkom

odvolacieho súdu v napadnutej časti z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov tohto konania dovolací súd

nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli ( v spojení s

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta