Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/50/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. K., bývajúceho v Ž.,

zastúpený JUDr. F. B., advokátom so sídlom v Ž., proti žalovanému P., so sídlom v N ., za účasti

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného A.- S., a.s., so sídlom v B, týka sa regionálneho

riaditeľstva Z., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. októbra 2010 sp. zn. 8 Co

59/2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa

26. októbra 2010 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobu ( upravenú v priebehu konania ) Okresný súd Žilina rozsudkom z 23. novembra

2009 č.k. -92 zamietol, ktorou sa žalobca voči žalovanému a vedľajšiemu

účastníkovi na jeho strane strane domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu rentu od 1.10.2000 do

31.7.2009 spolu v sume 15.964,10 Eur a do budúcna od 1.8.2009 mesačne po 102,03 Eur

s valorizáciou vždy do 22. dňa bežného mesiaca. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu

trov konania nepriznal. Svoj nárok si uplatňoval na skutkovom základe, že Okresný súd Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. schválil medzi účastníkmi zmier, kde sa J. v N.

2

zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 34 132 Kčs z titulu náhrady škody z titulu choroby z povolania

a od 1.9.1989 plniť naďalej do budúcnosti 711 Kčs mesačne. Vedľajší účastník na seba zobral

tento záväzok na základe uzatvorenej poistnej zmluvy. Po dovŕšení dôchodkového veku žalobcu,

t.j. 65 rokov však vedľajší účastník prestal rentu žalobcovi vyplácať z dôvodov uvedených v §

195 ods. 5 . Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný nemá vecnú

pasívnu legitimáciu v predmetnej veci, nakoľko uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. bol na jeho majetok od 28.10.1997 vyhlásený konkurz podľa zákona č.

o konkurze a vyrovnaní. Žalovaný pred podaním návrhu na začatie konania na súd

( dňa 19.11.2004 ) vstúpil do konkurzného konania, preto ako účastník všetkých hmotnoprávnych

vzťahov, v ktorých úpadca vystupoval a vo všetkých sporoch bol v čase začatia konania a je

oprávnený vystupovať len správca konkurznej podstaty. Nedostatok vecnej pasívnej legitimácie

súd zistil aj u vedľajšieho účastníka, keď podľa o Sociálnej

poisťovni ( účinnej od 1.1.1995 do 1.1.2004 ) výkon poistenia zodpovednosti za škodu od

1.4.2002 prešiel zo Slovenskej poisťovne, a.s. na Sociálnu poisťovňu. O náhrade trov konania

rozhodol podľa

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 26. októbra 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny ( ).

Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal. Proti svojmu rozsudku zároveň pripustil dovolanie. Odvolací súd mal za to, že

prvostupňový súd správne v konaní zisťoval nedostatok pasívnej legitimácie na strane

žalovaného. Na jeho majetok bol od 28.10.1997 vyhlásený konkurz a tým nastali účinky

prechodu práv a povinností nakladať s majetkom konkurznej podstaty úpadcu na správcu

konkurznej podstaty, ktorého však žalobca v návrhu na začatie konania za účastníka neoznačil.

Rovnako sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý zistil

nedostatok pasívnej legitimácie aj na strane vedľajšeho účastníka, nakoľko od 1.4.2002 výkon

poistenia zodpovednosti za škodu prešiel zo S. na Sociálnu poisťovňu. Neprihliadol na námietku

žalobcu, že v čase vyhlásenia konkurzu na žalovaného mu bola naďalej vyplácaná ( na základe

súdneho zmieru ) renta z titulu choroby z povolania a preto nemal dôvod prihlásiť si svoju

pohľadávku do konkurzného prieskumného konania s odôvodnením, že uvedená skutočnosť

3

nezakladá nesprávnosť rozhodnutia z hľadiska nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného. Proti

svojmu rozsudku pripustil dovolanie ( ), pričom otázku zásadného právneho

významu vymedzil tak, „či ak pasívnu konkurznú podstatu tvoria pracovné nároky dlžníka, môže

tieto nároky uplatniť mimo konkurzného konania priamo proti úpadcovi a v tomto prípade

oprávnenia vykonávať práva a povinnosti neprechádzajú na správcu konkurznej podstaty“.

Otázku pripustil s ohľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3

Cdo 231/2008 v tomto konaní, nakoľko ten vo svojom procesnom uznesení konal so žalovaným

už v čase, keď na jeho majetok bol vyhlásený konkurz.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca dovolanie podľa § 238 ods. 3

(ďalej len „“). Dovolanie odôvodnil

Namietal nesprávne právne posúdenie vecnej pasívnej legitimácie žalovaného

a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, nakoľko mal právoplatné rozhodnutie o schválení

zmieru a nemal dôvod si uplatňovať náhradu škody v konkurznom konaní. Poukázal na to, že aj

po dosiahnutí dôchodkového veku má nárok na vyplácanie renty, ktoré zdôvodnil rozhodnutím

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13.12.2006. Napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný ani vedľajší účastník na strane žalovaného sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, v ktorom odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon v zmysle § 238 ods. 3

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho

rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo

výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolanie je v danej veci prípustné podľa , t.j. preto, že ho pripustil

( vo svojom potvrdzujúcom rozsudku ) odvolací súd, ktorý zároveň vymedzil ( v dôvodoch rozhodnutia ) otázku, zásadného právneho významu.

Rozhodnutie zásadného právneho významu ako pojem nie je definovaný pozitívnym

právom. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky približuje jeho podstatu tým, že

uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam z hľadiska svojho všeobecného

dopadu na právne pomery iných (podobných) sporov, ale aj tým, že dotknuté právne posúdenie

veci je významné pre vec samu. Zásadný význam právnej otázky, v ktorej odvolací súd pripustil

dovolanie nemôže existovať mimo právneho rámca podstatného pre rozhodnutie v konkrétnej

veci. Ak odvolací súd pripustí dovolanie pre právnu otázku, ktorá nemá význam pre riešenie

samotného prípadu, dovolacie konanie zamerané na právne posúdenie tejto otázky by bolo iba

abstraktnou úvahou súdu o právnom probléme nesúvisiacim s prejednávanou vecou.

Nevyhnutnou podmienkou na to, aby dovolací súd preskúmal dovolateľom napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, je taká kvalita jeho rozhodnutia, ktorá spĺňa požiadavku

preskúmateľnosti, presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí. Odvolací súd v

odôvodnení rozhodnutia musí preto právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť.

Musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukázaním na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré zaujal.

Rovnako potrebné je presné a určité nastolenie otázky zásadného právneho významu, z

dôvodu, že vyslovenie prípustnosti dovolania má konkrétny negatívny procesný dopad tak na

dovolateľa (ktorý by v prípade založenia prípustnosti dovolania v zmysle mal

mať nad všetky pochybnosti jasný spôsob riešenia právnej otázky, pre ktorú je oprávnený

odvolací rozsudok napadnúť dovolaním), ako aj na účastníka na opačnej procesnej strane (ktorý

len v prípade jasne vymedzenej dovolacej otázky môže v dovolacom konaní namietať, že

dovolateľ v prípade prekročil rozsah prípustnej dovolacej otázky) a napokon aj pre dovolací súd,

ktorý musí mať jasne vymedzený rozsah dovolacieho prieskumu. Pokiaľ totiž táto otázka nie je

nezrozumiteľná, nie sú dostatočne jasne určené medze dovolacieho prieskumu a dovolací súd v

dôsledku toho nemá možnosť posúdiť, či dovolateľom namietané nesprávnosti právneho

posúdenia odvolacím súdom sa týkajú tej právnej otázky, so zreteľom na ktorú bolo dovolanie

prípustné, ak uvedená náležitosť dovolacej otázky nie je splnená, je rozhodnutie odvolacieho

súdu nepreskúmateľné, čo treba považovať za inú vadu konania, ku ktorej musí dovolací súd

prihliadať v zmysle veta druhá z úradnej moci. V súvislosti s tým treba uviesť,

že úvahy dovolacieho súdu o podstate dovolacej otázky, ktorá má byť vyriešená v dovolacom

konaní, nemôžu byť založené na dohadoch alebo predpokladoch o tom, čo mal odvolací súd na

mysli pri pripúšťaní dovolania. Dovolací súd je viazaný tým, ako odvolací súd vymedzil právnu

otázku, na jej formulácii nemôže nič meniť, ani výkladom jej dať iný obsah než v skutočnosti má.

Procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie viesť k prenášaniu

ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na dovolací súd.

Dovolací súd pripustil v danej veci riešenie dovolacej otázky a to „či ak pasívnu

6

konkurznú podstatu tvoria pracovné nároky dlžníka, môže tieto nároky uplatniť mimo

konkurzného konania priamo proti úpadcovi a v tomto prípade oprávnenia vykonávať práva

a povinnosti neprechádzajú na správcu konkurznej podstaty.“ Odvolací súd pripustil proti svojmu

rozsudku dovolanie s poukazom na skutočnosť, že Najvyšší súd slovenskej republiky v tejto

právnej veci pod sp. zn. konal so žalovaným Poľnohospodárske družstvo

Nededza, so sídlom v Nededzi, IČO 00 210 722 už v čase, keď na majetok takto označeného

žalovaného bol vyhlásený konkurz. Takéto vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania nie je v

súlade s vyššie uvedenými zásadami.

V nadväznosti na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu k a k

spôsobu vymedzenia dovolacej otázky dovolací súd dospel k záveru, že dôvody a súčasne aj

spôsob, akým odvolací súd vymedzil právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, trpí tzv. inou

vadou konania v zmysle ods. l veta druhá Keďže zákon dáva oprávnenie

odvolaciemu súdu pripustiť dovolanie proti svojmu rozsudku len výnimočne a za predpokladu, že

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, odvolací súd musí v odôvodnení

svojho rozhodnutia jasne uviesť, že vyslovil prípustnosť dovolania pre zásadný právny význam

ním riešenej konkrétnej právnej otázky, resp. konkrétnych právnych otázok. Ako už uviedol

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 28. februára 2001 sp. zn. (viď R

6/2004) v súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych

rozhodnutí musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia právnu otázku, pre ktorú pripustil

dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť, z akých dôvodov, z viacerých v konaní vyslovených

právnych názorov, považoval za správny ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal. Ak tak

neurobí, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo treba považovať za inú vadu konania, ku ktorej

musí dovolací súd prihliadať v zmysle ods. l veta druhá z úradnej moci.

Vymedzenie dôvodov pripustenia dovolania v tejto veci odvolacím súdom (viď uvedené

vyššie), nie je v súlade s vyššie uvedenými zásadami; nie je totiž riadne, jasne a zrozumiteľne

odôvodnené. V súvislosti s tým dovolací súd uvádza, že na naplnenie požiadavky zásadného

právneho významu je potrebné aj to, aby dovolacia otázka nevybočovala z rámca podstatného pre

rozhodnutie v konkrétnej veci, teda aby právne posúdenie dovolacej otázky nebolo len

teoretickou úvahou súdu nemajúcou žiadny vplyv na konečné rozhodnutie. Odvolací súd sa v

celkom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, teda aj so

skutočnosťou, pre ktorú pripustil dovolanie. Existencia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ( uznesenia zo 16.apríla 2009 sp. zn. ), z ktorého je zrejmé že súd so

žalovaným konal už v čase keď bol v úpadku, nemá z hľadiska posúdenia otázky zásadného

právneho významu ( ) príslušnú relevanciu. Najvyšší súd sa v ňom zaoberal

výlučne otázkou procesného charakteru; riešil len otázku právnej subjektivity žalovaného ( jeho

spôsobilosť byť účastníkom konania ) a nezaoberal sa otázku jeho vecnej pasívnej legitimácie v

spore.

So zreteľom na to nemožno dospieť k jednoznačnému záveru, čo odvolací súd pripustenou

dovolacou otázkou sledoval. Oprávnenie vysloviť prípustnosť dovolania nemá odvolací súd

kedykoľvek s využitím neobmedzenej voľnej úvahy; jeho voľnú úvahu totiž zákon prísne

vymedzuje rámcom zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke, a to vždy v konkrétnej veci, v

ktorej sa sám dôsledne nastolenou otázkou zaoberal.

Odvolací súd tým, ako vyslovil prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku, znemožnil

preskúmanie vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia z akéhokoľvek hľadiska,

najmä však z hľadiska právnej otázky, ktorú mal na mysli pri rozhodnutí o prípustnosti

dovolania. Navyše, otázka vymedzená odvolacím súdom je aj vnútorne rozporná, keď odvolací

súd sa v nej zmieňuje o „ pracovných nárokoch dlžníka“..., keď nárok má zásadne veriteľ a nie

dlžník ( tento má dlh ).

Okrem toho, dovolacia otázka svedčí aj o tom, že odvolací súd sa nevysporiadal so

skutočnosťou, že na majetok odporcu bol vyhlásený konkurz ( uznesením Krajského súdu

v Banskej bystrici spis. zn. 36 Cb- a na túto skutočnosť neprihliadol ani v rámci

posúdenia procesného postupu a náležitostí ( napríklad označenie účastníka konania vyplývajúce

z ustanovenia v znení neskorších predpisov ). So

zreteľom na nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia , neprichádzalo preto v dovolacom konaní do

úvahy žiadne iné rozhodnutie, len zrušenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a vrátenie

veci tomuto súdu na ďalšie konanie.

Z dôvodov uvedených vyššie Najvyšší súdu Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie

Krajského súdu v Žiline zrušil podľa , a vec vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta