Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f23/363767.0aa6ea.pdf
PDF · 147.35 KB
No categories available
4MCdo/10/2011
Najvyšší súd 4 M Cdo 10/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. P., bývajúcej
v M., zastúpenej JUDr. M. D., advokátom v B., proti ţalovanému Ľ. K., bývajúcemu v B.B.,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 13 C 46/2009, o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 21. mája 2010 sp.zn. 13 Co 104/2010 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 21. mája 2010 sp.zn. 13 Co 104/2010 v zmeňujúcom výroku o trovách konania z r u š u j e
a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 11. januára 2010 č.k. 13 C 46/2009-139
rozhodol tak, ţe podielové spoluvlastníctvo ţalobkyne v X a ţalovaného v X. k pozemkom
2
č. KN X. parcely č. X.-zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, k pozemku
2
č. KN X. parcely č. X.-záhrady o výmere X. ma k stavbe – rodinný dom súp. č. X.,
postavený na parcele č. X., zapísané na LV č. X. pre kat. úz. B., vedený na Správe katastra B.
zrušil predajom nehnuteľností s tým, ţe výťaţok predaja bude rozdelený medzi
ţalobkyňu a ţalovaného vo výške ich spoluvlastníckeho podielu. Ţalovanému uloţil
povinnosť nahradiť ţalobkyni 5 803,23 € trov konania na účet právneho zástupcu ţalobkyne
v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil
zisteným skutkovým stavom a ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri
rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., pričom
ţalobkyňu ako účastníčku v spore povaţoval za úspešnú a preto jej priznal náhradu trov
konania voči ţalovanému, ktorý úspešný v konaní nebol.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaného proti výroku rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, uznesením z 21. mája 2010
sp.zn. 13 Co 104/2010 rozhodol tak, ţe rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej uloţil
ţalovanému nahradiť ţalobkyni trovy konania, zmenil tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov prvostupňového konania, vo zvyšku zostáva rozsudok nedotknutý. Krajský
súd zároveň priznal ţalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. V dôvodoch svojho
rozhodnutia poukázal na to, ţe ţalobkyňa a ţalovaný v priebehu konania vyhlásili, ţe nechcú
zostať výlučnými vlastníkmi spoločných nehnuteľností a súhlasia s ich predajom. Okresný
súd preto rozhodol o zrušení spoluvlastníctva k času predaja veci. Do tejto doby trvá
spoluvlastníctvo. Bude potom na ktoromkoľvek z účastníkov, aby poţiadal exekútora o predaj
ich spoločného majetku. Za takéhoto skutkového stavu preto podľa názoru odvolacieho súdu
nemoţno mať za to, ţe ţalobkyňa bola v konaní úspešná. Odvolací súd zmenil výrok
rozsudku o náhrade trov konania a rozhodol, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov prvostupňového konania.
Na základe podnetu ţalobkyne podal proti zmeňujúcemu výroku uznesenia
odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol,
aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu v napadnutom výroku zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Podľa mimoriadneho dovolateľa bol napadnutým uznesením porušený
zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov ţalobkyne nie je moţné
dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne dovolanie odôvodnil citáciou § 1, § 3,
§ 18, § 140 ods. 1, § 142 ods. 1, § 153 ods. 1, § 157 ods. 2, § 167 ods. 2, § 220 O.s.p., § 141
ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka majúc za to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.c/ O.s.p.) v súvislosti
s aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Uviedol, ţe odvolací súd sa nestotoţnil
s právnym posúdením okresným súdom, t.j. aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p., ale v dôvodoch
napadnutého uznesenia neuviedol, podľa ktorého ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
zmenil prvostupňové rozhodnutie o priznaní náhrady trov prvostupňového konania. Zároveň
namietal, ţe konanie je postihnuté inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie
odvolacieho súdu (§ 243f ods. 1 písm.b/ O.s.p.), keďţe rozhodnutie odvolacieho súdu je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Ţalobkyňa navrhla mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.
Ţalovaný nesúhlasil s mimoriadnym dovolaním.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníčky konania (§ 243e ods. 1
a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 243i
ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je
opodstatnené.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2
O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237
O.s.p., pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú
povinnosť dovolací súd predovšetkým skúmal existenciu vád vymedzených v § 237 O.s.p.
a iných vád, pričom zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou
vyplývajúcou z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. spočívajúcou v odňatí moţnosti účastníkovi
riadne konať pred súdom.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm.f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj
čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva napr. Ruiz Torija c/a Španielsko
z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a
Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález
z 12. mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/2003), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne
konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia. Poţiadavka na riadne odôvodnenie rozsudku vo vnútroštátnych podmienkach
Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré sa vzťahuje v zmysle § 167 ods. 2
O.s.p. aj na rozhodnutie vydané vo forme uznesenia.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiadava aj
so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane
a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa
o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite, skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci
vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu
odníma moţnosť konať pred súdom.
Podľa názoru dovolacieho súdu bolo v prejednávanej veci takouto vadou postihnuté
konanie pred odvolacím súdom.
Odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o priznanej náhrade trov konania bez bliţšieho zdôvodnenia zmenil i napriek tomu, ţe
poţiadavka vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. platí aj pre odvolacie konanie
(§ 211 ods. 2 O.s.p.). Aj v prípade odôvodnenia výroku o trovách konania je povinnosťou
odvolacieho súdu uviesť, z akých úvah pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal
a ktorými zákonnými ustanoveniami sa pri rozhodovaní riadil. Odvolací súd túto povinnosť
nesplnil, keďţe v dôvodoch svojho rozhodnutia len stručne poukázal na skutkový stav zistený
súdom prvého stupňa, z ktorého (bez bliţšieho zdôvodnenia) vyvodil odlišný právny záver
v posúdení otázky úspechu (neúspechu) ţalobkyne v konaní.
Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závaţné
procesné pochybenie súdu, spočívajúce v odňatí moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/
O.s.p.), na ktoré je dovolací súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1
O.s.p.). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami generálneho prokurátora
Slovenskej republiky uvedenými v mimoriadnom dovolaní.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu
v napadnutom výroku zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2011
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová