Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/185/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci ţalobkyne: Mgr. G. P., PhD., T. X., B., zast. Mgr. V. Š.,

advokátom so sídlom Z. X., B., proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru

v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p. KRP-P-160/DI-BCP-2008 ok zo dňa

13. januára 2009, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S

27/2009 – 38 zo dňa 14. mája 2010, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 38 zo dňa 14. mája 2010, p o t v r d z u j e .

Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa

ţalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. p.: KRP-P-160/DI-BCP-2008 ok

zo dňa 13.1.2009, ktorým tento zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie

Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V o priestupku

č.p. ORP-P-1565/V-OBCP-2008 zo dňa 6.11.2008, ktorým bola ţalobkyňa uznaná vinnou

zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch

2

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o priestupkoch“) a bola jej

uloţená sankcia – pokuta vo výške 1000 Sk a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške

500 Sk.

Krajský súd odôvodnení uviedol, ţe z obsahu predloţeného spisu ako aj citovaných

zákonných ustanovení vyplýva, ţe ţalobkyňa, ako účastníčka cestnej premávky, nedbala

na vodorovné dopravné značenie V13, dňa 7.8.2008 cca o 17.45 hod. naň vošla, i keď

to nebolo potrebné na obchádzanie, odbočovanie alebo vchádzanie na miesto mimo cesty, čím

porušila svoju povinnosť podľa o premávke

na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len

„zák. o premávke na pozemných komunikáciách“). V danom prípade nebolo moţné

priestupok vybaviť v blokovom konaní, pretoţe priestupok nebol spoľahlivo zistený,

ţalobkyňa nesúhlasila s protokolovanými zisteniami hliadky PZ a nebola ochotná na mieste

pokutu zaplatiť a taktieţ nebolo preukázané, ţe by na strane ţalobkyne existovali dôvody

hodné osobitného zreteľa napr. sociálna odkázanosť, dôsledok konania iného účastníka

cestnej premávky, pre ktoré nerešpektovala dopravné značenie a i.

Krajský súd ďalej uviedol, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva,

ţe v konaní bolo zistené, ţe ţalobkyňa nerešpektovala výzvu policajta na pristavenie vozidla,

avšak táto okolnosť nebola v konaní preukázaná a tento skutok jej nebol vo výroku

rozhodnutia kladený za vinu, a preto krajský súd toto tvrdenie povaţoval za nepreukázané

a vzhľadom na okolnosť, ţe nepredstavovalo podporu výrokovej časti rozhodnutia,

za nadbytočné. V danom prípade sa jednalo len o nesprávnu štylizáciu, pretoţe v danej časti

správny orgán popisoval obsah jednotlivých dôkazných prostriedkov, nie výsledok konečného

preukázaného zistenia; z textu odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, akého dopravného

priestupku sa ţalobkyňa preukázateľne dopustila.

Ohľadne výšky uloţenej sankcie krajský súd uviedol, ţe jej výška bola primeraná

vzhľadom na okolnosť, ţe ţalobkyňa v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov spáchala iný

dopravný priestupok – nerešpektovala dopravné značenie, t. j. jednalo sa o porušenie

povinnosti podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zák. o premávke na pozemných komunikáciách, za ktoré

jej bola uloţená pokuta 500 Sk, preto bol logický záver, ţe ak zo strany ţalobkyne došlo

s odstupom cca 9 mesiacov k podobnému porušeniu povinnosti, nedošlo uloţením pokuty

k náprave. V takom prípade by len prejednanie priestupku nesplnilo preventívny účel a bolo

potrebné pristúpiť k zvýšeniu sankcie. Uloţenie pokuty vo výške 1000 Sk, t. j. v polovici

zákonom stanovenej sadzby bolo podľa krajského súdu primerané, aj vzhľadom k tomu,

ţe v konaní nebolo preukázané ohrozenie iného účastníka cestnej premávky.

3

K vznesenej námietke zaujatosti por. Bc. O. K. krajský súd neprihliadal, keďţe nebola

predmetom správneho konania, a preto nemohla byť predmetom súdneho prieskumu.

Proti predmetnému rozsudku podala v zákonnej lehote dňa 7.6.2010 odvolanie

ţalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobe vyhovie a zaviaţe

ţalovaného k náhrade trov konania.

Uviedla, ţe chráneným záujmom v prípade priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, nie abstraktný „poriadok

na ceste“. Konanie ţalobkyne ani v najmenšom nenarušilo ani plynulosť, ani bezpečnosť

cestnej premávky, nenastal teda negatívny následok vyţadovaný zákonom a judikatúrou,

ţalobkyňa svojím konaním nespôsobila ani len ohrozenie záujmu chráneného zákonom.

Ďalej uviedla, ţe správne orgány ani súd sa nevysporiadali so všetkými zákonnými

kritériami pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ale zamerali sa výlučne na osobu

ţalobkyne, aj to iba selektívne, keď posudzovali výlučne predchádzajúce potrestanie. Z trestu

za naozaj banálny priestupok nesprávneho parkovania, ktorého sa ţalobkyňa dopustila pred

9 mesiacmi, súd vyvodil, ţe ide o páchateľku nepoučiteľnú, páchajúcu opakovane rovnaké

dopravné priestupky. Súd nezohľadnil, ţe za viac ako 10 rokov ţalobkyňa nespáchala ţiaden

priestupok, zjavne teda ide o vodičku mimoriadne disciplinovanú a zodpovednú; súd ako

aj ţalovaný sa zamerali výlučne na arbitrárne zvolené obdobie 2 rokov. Ďalej ţalobkyňa

namietala posúdenie povahy predchádzajúceho potrestania, keď sa jednalo o priestupok, ktorý

spočíval v státí na mieste (statický), kým v prejednávanej veci šlo o priestupok spáchaný

počas jazdy (dynamický), preto sa nejednalo o porušenie obdobných povinností.

Ţalobkyňa namietala, ţe krajský súd arbitrárne a bez opory v zákone vymedzil dôvody

hodné osobitného zreteľa, pričom opomenul dôvod, ktorého sa dovolávala ţalobkyňa, keď

poukazovala na skutočnosť, ţe jej na mieste dopravnej kontroly, ktorá prebehla mimoriadne

šikanóznym spôsobom, boli vytýkané vymyslené priestupky a nebolo jej ani len nepriamo

naznačené spáchanie priestupku, za ktorý nakoniec bola potrestaná. Pokiaľ ţalobkyňa

pri dopravnej kontrole vyhlásila, ţe sa necíti vinná, jej vyhlásenie sa vzťahovalo a mohlo

vzťahovať výlučne na priestupky, ktoré jej boli dávané za vinu. Okrem ohrozenia účastníka

jej bolo vytýkané tieţ nesprávne cúvanie, ku ktorému pritom došlo na pokyn hliadky, ktorá

sa nezmyslene rozhodla prinútiť ţalobkyňu presunúť vozidlo z miesta zastavenia na časť

vozovky vymedzenú vodorovným dopravným značením V13. Ţalobkyňa je trestaná

za prejazd cez uvedené značenie, na pokyn hliadky však cez značenie jazdiť mohla a dokonca

mohla na ňom aj stáť; zrejme teda značenie V13 nemá ţiaden význam a vplyv na plynulosť

4

a bezpečnosť cestnej premávky. Okolnosť, ţe ţalobkyni bol na mieste zadrţaný vodičský

preukaz za vymyslené priestupky a zakázaná ďalšia jazda potvrdzuje, ţe jej nebola daná

moţnosť na mieste pokutu zaplatiť, čo malo samo osebe byť okolnosťou hodnou osobitného

zreteľa pre odpustenie náhrady trov konania.

Ďalej ţalobkyňa, v súvislosti s námietkou zaujatosti por. Bc. K., uviedla, ţe túto

v správnom konaní namietať nemohla, keďţe tento ju manifestoval aţ v odôvodnení

druhostupňového rozhodnutia, ktorým sa správne konanie skončilo. Ţalovaná videla prejav

zaujatosti v texte odôvodnenia ţalovaného, v ktorom sa por. Bc. K. namiesto odvolacím

námietkam venoval obhajovaniu konania príslušníkov hliadky a hodnovernosti ich obvinení,

dokonca sa snaţil polemizovať s videozáznamom, ktorý ţalobkyňu jednoznačne vyvinil,

pričom z neho dedukoval nepravdivosť tvrdenia ţalobkyne o nemoţnosti zaradiť

sa do odbočovacieho pruhu, napriek tomu, ţe inkriminované miesto kamera zjavne nezaberá.

V ďalšom obsahu odvolania sa ţalobkyňa zaoberala výkladom pojmov nestrannosť

a nezaujatosť pracovníka správneho orgánu, poukazujúc pritom na relevantnú odbornú

literatúru.

K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 28.6.2010 vyjadril ţalovaný tak,

ţe ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Uviedol, ţe bolo dostatočne poukázané, ţe ţalobkyňa ako účastníčka cestnej

premávky dňa 7.8.2008 cca o 17.45 hod. pri jazde motorovým vozidlom nedbala na dopravné

značenie – šikmé vodorovné čiary a vozidlom prešla cez toto značenie i keď to nebolo

potrebné na obchádzanie, odbočovanie alebo vchádzanie na miesto mimo cesty, čím porušila

povinnosť podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zák. o premávke na pozemných komunikáciách.

Ďalej uviedol, ţe obrana ţalobkyne, pokiaľ ide o povinnosť nahradiť trovy konania,

neobstojí. Dopustenie sa dopravného priestupku (porušenie povinnosti rešpektovať dopravné

značenie) bolo dostatočne preukázané a pretoţe neboli splnené podmienky na vyriešenie veci

v blokovom konaní, policajná hliadka pristúpila k spísaniu správy o výsledku objasňovania

priestupku, v ktorej ţalobkyňa uviedla, ţe sa ţiadneho priestupku nedopustila, svoje tvrdenie

umocnila svojím podpisom, preto bolo potrebné, aby vo veci rozhodol príslušný správny

orgán.

Pokiaľ šlo o námietku zaujatosti por. Bc. K. ţalovaný uviedol, ţe por. Bc. K.

vychádzal pri rozhodovaní zo spisového materiálu vzťahujúceho sa na vec a z vykonaných

dôkazov. Účelom kaţdého odvolania je preskúmanie zákonnosti a správnosti rozhodnutia

prvostupňového orgánu. V rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia sa preskúmava tak

5

výrok rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo.

Z uvedených dôvodov povaţoval ţalovaný tvrdenia uvedené v odvolaní týkajúce sa zaujatosti

sa zavádzajúce, účelové a neopodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez

pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi

pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd v prvostupňovom konaní

prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa 14.5.2010, na ktorom sa

zúčastnil právny zástupca ţalobkyne a mal moţnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci.

Odvolací súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie

a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.7.2011 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu

je rozhodnutie ţalovaného č. KRP-P-160/DI-BCP-2008 ok zo dňa 13.1.2009, ktorým

zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu

Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V o priestupku č. p. ORP-P-1565/V-OBCP-2008 zo dňa

6.11.2008, ktorým bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1

6

písm. k/ zák. o priestupkoch na tom skutkovom základe, ţe dňa 7.8.2008 o 17.45 hod. v B. na

P. ako účastník cestnej premávky porušila § 3 ods. 2 písm. b/ zák. o premávke na pozemných

komunikáciách, pretoţe ako vodič motorového vozidla nedbala na dopravné značenia, ţe čo

jej bola uloţená sankcia – pokuta vo výške 1000 Sk a povinnosť uhradiť trovy konania vo

výške 500 Sk.

Podľa § 2 ods. 1 zák. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje

alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom

zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov,

alebo o trestný čin.

Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zák. o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto iným

konaním, neţ ako je uvedené v písmenách a/ aţ h/, poruší všeobecne záväzný právny predpis

o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

Podľa § 3 ods. 1 zák. o premávke na pozemných komunikáciách (v znení účinnom

ku dňu spáchania skutku), účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej

premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom

na jeho vykonanie (§ 130 ods. 2).

Podľa § 3 ods. 2 zák. o premávke na pozemných komunikáciách, účastník cestnej

premávky je ďalej povinný

a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť

cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a

dopravno-technickému stavu cesty, 3) situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam,

b) dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia,

c) poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo poţiadavku policajta súvisiace s výkonom

jeho oprávnení v cestnej premávke, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb,

ktoré na to oprávňuje tento zákon.

Podľa Vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných

komunikáciách v znení neskorších predpisov (účinnej v rozhodnom čase), vodorovné

dopravné značky (č. V 1a aţ V 16) sa pouţívajú na vozovke a súčastiach cesty samostatne

alebo v spojení so zvislými dopravnými značkami, prípadne s dopravnými zariadeniami,

7

ktorých význam zdôrazňujú alebo spresňujú. Vodorovné dopravné značky sú vyznačené

farbou alebo iným dobre viditeľným a zrozumiteľným spôsobom; prechodná zmena úpravy

cestnej premávky sa vyznačuje oranţovou farbou.

Podľa Prílohy 1, II. diel, Vyhlášky Ministerstva vnútra SR č.

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, značka Šikmé

rovnobeţné čiary (č. V 13) vyznačuje priestor, do ktorého je zakázané vchádzať alebo

doň nákladom presahovať, ak to nie je potrebné na obchádzanie, odbočovanie na miesto

ležiace mimo cesty; pritom nesmú byť ohrození ostatní účastníci cestnej premávky.

Z uvedeného je zrejmé a vychádzajúc z obsahu pripojeného administratívneho spisu

aj nepochybné, ţe ţalobkyňa sa dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky, keď iným spôsobom ako vymedzuje zák. o priestupkoch porušila všeobecne

záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (zák. o premávke

na pozemných komunikáciách), ktorý priestupok spočíval v tom, ţe ţalobkyňa ako vodička

motorového vozidla nedbala na dopravné značenie V13 – šikmé rovnobeţné čiary.

Polemiku ţalobkyne o tom, ţe svojím konaním nenarušila ani plynulosť ani

bezpečnosť cestnej premávky, a teda nenastal negatívny následok vyţadovaný zákonom,

povaţoval odvolací súd za nedôvodnú.

Dopravné značky a dopravné zariadenia slúţia na riadenie cestnej premávky, ich

úlohou je usmerňovať a regulovať správanie účastníkov cestnej premávky, a tým zabezpečiť

určitý stupeň predvídateľnosti ich správania v cestnej premávke.

Z obsahu administratívneho spisu (zápisnica z ústneho prejednania priestupku)

vyplýva, ţe ţalobkyňa ako vodička motorového vozidla jazdila v ľavom (z pohľadu

príslušníkov PZ) jazdnom pruhu a bez toho, aby dávala znamenie na zmenu jazdy prešla

cez priestor, do ktorého je vchádzať zakázané, vyznačený dopravnou značkou V13 a zaradila

sa do odbočovacieho pruhu. Práve týmto svojím konaním ohrozila bezpečnosť a plynulosť

cestnej premávky ako chránený objekt priestupku, keďţe vodiči motorových vozidiel jazdiaci

v odbočovacom pruhu, nemuseli dôvodne predpokladať a očakávať motorové vozidlo

ţalobkyne, zaraďujúce sa z ľavej strany (z pohľadu týchto vodičov), keďţe sa tam nachádza

vodorovná dopravná značka, ktorá pohyb v tomto priestore zakazuje.

8

Pokiaľ ţalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre

nedostatok dôvodov pri určení druhu sankcie a jej výšky, a v tejto súvislosti aj rozsudku

krajského súdu, je potrebné uviesť, ţe hoci ţalobkyňa v priebehu správneho konania

nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neuviedla, odvolací súd

sa ňou zaoberal ex offo ( ), pričom dospel záveru, ţe námietka nie je

dôvodná.

Podľa § 12 ods. 1 zák. o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery

sa prihliadne na závaţnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky,

na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa,

ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo

disciplinárnom konaní.

Podľa § 22 ods. 2 zák. o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. k/ moţno

uloţiť pokutu do 2000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. c/ a d/ moţno uloţiť pokutu

do 5000 Sk a zákaz činnosti do 6 mesiacov, za priestupok podľa odseku 1 písm. a/, b/ a l/

moţno uloţiť pokutu do 7000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa

odseku 1 písm. j/ moţno uloţiť pokutu do 10 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. g/

a i/ moţno uloţiť pokutu do 10 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa

odseku 1 písm. e/, f/ a h/ moţno uloţiť pokutu do 15 000 Sk a zákaz činnosti do dvoch rokov.

Podľa § 51 zák. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené

inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok“), v odôvodnení

rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými

úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych

predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami

účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmý postup pri pouţití správnej

úvahy pri ukladaní pokuty v určitej výške, keď uviedol, na ktoré skutočnosti prihliadal

(závaţnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný,

9

osobu páchateľa). Taktieţ uviedol, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobkyňa podľa výpisu

z evidenčnej karty v období posledných 2 rokov opakovane spáchala obdobný priestupok

v súvislosti s premávkou na pozemných komunikáciách, uloţil sankciu, ktorú povaţoval

za primeranú. Z uvedeného je zrejmý spôsob pouţitia správnej úvahy pri ukladaní výšky

sankcie. Napokon sama ţalobkyňa v podanom odvolaní, ako aj v správnej ţalobe

polemizovala s uvedeným právnym názorom správneho orgánu pri ukladaní sankcie v danej

výške, keď namietala obdobnosť skôr spáchaného priestupku. Z uvedených dôvodov

nemoţno rozhodnutie o uloţení pokuty povaţovať za nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov.

Pokiaľ ţalobkyňa namietala iný charakter (statický) skôr spáchaného priestupku,

odvolací súd uvádza, ţe kategorizácia priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky na statické a dynamické, nemá oporu v zákone a taktieţ nespochybňuje skutočnosť,

ţe ţalobkyňa sa preukázateľne priestupku dopustila, keď nerešpektovala dopravnú značku.

Na základe uvedeného povaţoval odvolací súd túto námietku za právne irelevantnú.

Podľa § 84 ods. 1 zák. o priestupkoch za priestupok moţno uloţiť pokutu v blokovom

konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13

ods. 2) zaplatiť.

Odvolací súd, stotoţniac sa s názorom súdu prvého stupňa, uvádza, ţe v danom

prípade nebolo moţné postupovať v zmysle § 84 zák. o priestupkoch. Pre tento postup neboli

splnené podmienky, keďţe z administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa nesúhlasila

so zisteniami hliadky, a teda priestupok na mieste nebol spoľahlivo zistený (čomu svedčí

aj zmena právnej klasifikácie priestupku v následne vydanom rozhodnutí).

Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom

konania alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi

orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec

správneho orgánu iného stupňa.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku zaujatosti, odvolací súd sa stotoţnil s názorom

ţalobkyne, ţe táto mohla byť vznesená najskôr v súdnom konaní, avšak je potrebné uviesť,

10

ţe krajský súd sa ňou správne nezaoberal, keďţe ţalobkyňa zaujatosť por. Bc. K., poukazujúc

na jednotlivé časti odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, videla v neprofe-sionálnom

prístupe, z ktorého bolo zrejmé ţe tento bol negatívne subjektívne zaujatý voči ţalobkyni, iné

skutočnosti neuviedla.

Ţalobkyňa ani v konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní neuviedla

konkrétne skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o zaujatosti resp. vzbudzovať pochybnosť

nezaujatosti por. Bc. K. v zmysle zákonných ustanovení. Konanie o správnej ţalobe je

ovládané zásadou dispozičnou a nie je úlohou správneho súdu vyhľadávať dôvody svedčiace

nezákonnosti rozhodnutia.

Správny poriadok, ktorého subsidiárne pouţitie vyplýva zo zák. o priestupkoch,

stanovuje podmienky, kedy dochádza k vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu buď

obligatórne (§ 9 ods. 2 Správneho poriadku) alebo fakultatívne (§ 9 ods. 1 Správneho

poriadku).

Pre fakultatívne vylúčenie zamestnanca správneho orgánu je potrebné skúmať jeho

pomer k veci (určitý priamy alebo nepriamy záujem – majetkový, osobný a. i.), k účastníkom

alebo zástupcom (rodinný, kolegiálny, priateľský, nepriateľský a. i.). Nesúhlas alebo

nespokojnosť s právnou argumentáciou nepatrí medzi dôvody fakultatívneho vylúčenia

zamestnanca správneho orgánu z prejednania veci.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa stotoţnil so závermi krajského súdu, ktorý mal za preukázané, ţe dopravný priestupok

kladený za vinu ţalobkyni sa stal tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia prvostupňového

správneho orgánu, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1,

2 v spojení s vety druhej

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a vety prvej

, keď ţalobkyni, ktorá nemala úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal

a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 28. júla 2011

11

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská