Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d85/375391.ca43a2.pdf
PDF · 143.64 KB
No categories available
8Sžo/185/2010
Najvyšší súd 8Sžo/185/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci ţalobkyne: Mgr. G. P., PhD., T. X., B., zast. Mgr. V. Š.,
advokátom so sídlom Z. X., B., proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p. KRP-P-160/DI-BCP-2008 ok zo dňa
13. januára 2009, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S
27/2009 – 38 zo dňa 14. mája 2010, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
4S 27/2009 – 38 zo dňa 14. mája 2010, p o t v r d z u j e .
Ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa
ţalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. p.: KRP-P-160/DI-BCP-2008 ok
zo dňa 13.1.2009, ktorým tento zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie
Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V o priestupku
č.p. ORP-P-1565/V-OBCP-2008 zo dňa 6.11.2008, ktorým bola ţalobkyňa uznaná vinnou
zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o priestupkoch“) a bola jej
uloţená sankcia – pokuta vo výške 1000 Sk a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške
500 Sk.
Krajský súd odôvodnení uviedol, ţe z obsahu predloţeného spisu ako aj citovaných
zákonných ustanovení vyplýva, ţe ţalobkyňa, ako účastníčka cestnej premávky, nedbala
na vodorovné dopravné značenie V13, dňa 7.8.2008 cca o 17.45 hod. naň vošla, i keď
to nebolo potrebné na obchádzanie, odbočovanie alebo vchádzanie na miesto mimo cesty, čím
porušila svoju povinnosť podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke
na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len
„zák. o premávke na pozemných komunikáciách“). V danom prípade nebolo moţné
priestupok vybaviť v blokovom konaní, pretoţe priestupok nebol spoľahlivo zistený,
ţalobkyňa nesúhlasila s protokolovanými zisteniami hliadky PZ a nebola ochotná na mieste
pokutu zaplatiť a taktieţ nebolo preukázané, ţe by na strane ţalobkyne existovali dôvody
hodné osobitného zreteľa napr. sociálna odkázanosť, dôsledok konania iného účastníka
cestnej premávky, pre ktoré nerešpektovala dopravné značenie a i.
Krajský súd ďalej uviedol, ţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva,
ţe v konaní bolo zistené, ţe ţalobkyňa nerešpektovala výzvu policajta na pristavenie vozidla,
avšak táto okolnosť nebola v konaní preukázaná a tento skutok jej nebol vo výroku
rozhodnutia kladený za vinu, a preto krajský súd toto tvrdenie povaţoval za nepreukázané
a vzhľadom na okolnosť, ţe nepredstavovalo podporu výrokovej časti rozhodnutia,
za nadbytočné. V danom prípade sa jednalo len o nesprávnu štylizáciu, pretoţe v danej časti
správny orgán popisoval obsah jednotlivých dôkazných prostriedkov, nie výsledok konečného
preukázaného zistenia; z textu odôvodnenia rozhodnutia je nepochybné, akého dopravného
priestupku sa ţalobkyňa preukázateľne dopustila.
Ohľadne výšky uloţenej sankcie krajský súd uviedol, ţe jej výška bola primeraná
vzhľadom na okolnosť, ţe ţalobkyňa v priebehu predchádzajúcich dvoch rokov spáchala iný
dopravný priestupok – nerešpektovala dopravné značenie, t. j. jednalo sa o porušenie
povinnosti podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zák. o premávke na pozemných komunikáciách, za ktoré
jej bola uloţená pokuta 500 Sk, preto bol logický záver, ţe ak zo strany ţalobkyne došlo
s odstupom cca 9 mesiacov k podobnému porušeniu povinnosti, nedošlo uloţením pokuty
k náprave. V takom prípade by len prejednanie priestupku nesplnilo preventívny účel a bolo
potrebné pristúpiť k zvýšeniu sankcie. Uloţenie pokuty vo výške 1000 Sk, t. j. v polovici
zákonom stanovenej sadzby bolo podľa krajského súdu primerané, aj vzhľadom k tomu,
ţe v konaní nebolo preukázané ohrozenie iného účastníka cestnej premávky.
K vznesenej námietke zaujatosti por. Bc. O. K. krajský súd neprihliadal, keďţe nebola
predmetom správneho konania, a preto nemohla byť predmetom súdneho prieskumu.
Proti predmetnému rozsudku podala v zákonnej lehote dňa 7.6.2010 odvolanie
ţalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobe vyhovie a zaviaţe
ţalovaného k náhrade trov konania.
Uviedla, ţe chráneným záujmom v prípade priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, nie abstraktný „poriadok
na ceste“. Konanie ţalobkyne ani v najmenšom nenarušilo ani plynulosť, ani bezpečnosť
cestnej premávky, nenastal teda negatívny následok vyţadovaný zákonom a judikatúrou,
ţalobkyňa svojím konaním nespôsobila ani len ohrozenie záujmu chráneného zákonom.
Ďalej uviedla, ţe správne orgány ani súd sa nevysporiadali so všetkými zákonnými
kritériami pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ale zamerali sa výlučne na osobu
ţalobkyne, aj to iba selektívne, keď posudzovali výlučne predchádzajúce potrestanie. Z trestu
za naozaj banálny priestupok nesprávneho parkovania, ktorého sa ţalobkyňa dopustila pred
9 mesiacmi, súd vyvodil, ţe ide o páchateľku nepoučiteľnú, páchajúcu opakovane rovnaké
dopravné priestupky. Súd nezohľadnil, ţe za viac ako 10 rokov ţalobkyňa nespáchala ţiaden
priestupok, zjavne teda ide o vodičku mimoriadne disciplinovanú a zodpovednú; súd ako
aj ţalovaný sa zamerali výlučne na arbitrárne zvolené obdobie 2 rokov. Ďalej ţalobkyňa
namietala posúdenie povahy predchádzajúceho potrestania, keď sa jednalo o priestupok, ktorý
spočíval v státí na mieste (statický), kým v prejednávanej veci šlo o priestupok spáchaný
počas jazdy (dynamický), preto sa nejednalo o porušenie obdobných povinností.
Ţalobkyňa namietala, ţe krajský súd arbitrárne a bez opory v zákone vymedzil dôvody
hodné osobitného zreteľa, pričom opomenul dôvod, ktorého sa dovolávala ţalobkyňa, keď
poukazovala na skutočnosť, ţe jej na mieste dopravnej kontroly, ktorá prebehla mimoriadne
šikanóznym spôsobom, boli vytýkané vymyslené priestupky a nebolo jej ani len nepriamo
naznačené spáchanie priestupku, za ktorý nakoniec bola potrestaná. Pokiaľ ţalobkyňa
pri dopravnej kontrole vyhlásila, ţe sa necíti vinná, jej vyhlásenie sa vzťahovalo a mohlo
vzťahovať výlučne na priestupky, ktoré jej boli dávané za vinu. Okrem ohrozenia účastníka
jej bolo vytýkané tieţ nesprávne cúvanie, ku ktorému pritom došlo na pokyn hliadky, ktorá
sa nezmyslene rozhodla prinútiť ţalobkyňu presunúť vozidlo z miesta zastavenia na časť
vozovky vymedzenú vodorovným dopravným značením V13. Ţalobkyňa je trestaná
za prejazd cez uvedené značenie, na pokyn hliadky však cez značenie jazdiť mohla a dokonca
mohla na ňom aj stáť; zrejme teda značenie V13 nemá ţiaden význam a vplyv na plynulosť
a bezpečnosť cestnej premávky. Okolnosť, ţe ţalobkyni bol na mieste zadrţaný vodičský
preukaz za vymyslené priestupky a zakázaná ďalšia jazda potvrdzuje, ţe jej nebola daná
moţnosť na mieste pokutu zaplatiť, čo malo samo osebe byť okolnosťou hodnou osobitného
zreteľa pre odpustenie náhrady trov konania.
Ďalej ţalobkyňa, v súvislosti s námietkou zaujatosti por. Bc. K., uviedla, ţe túto
v správnom konaní namietať nemohla, keďţe tento ju manifestoval aţ v odôvodnení
druhostupňového rozhodnutia, ktorým sa správne konanie skončilo. Ţalovaná videla prejav
zaujatosti v texte odôvodnenia ţalovaného, v ktorom sa por. Bc. K. namiesto odvolacím
námietkam venoval obhajovaniu konania príslušníkov hliadky a hodnovernosti ich obvinení,
dokonca sa snaţil polemizovať s videozáznamom, ktorý ţalobkyňu jednoznačne vyvinil,
pričom z neho dedukoval nepravdivosť tvrdenia ţalobkyne o nemoţnosti zaradiť
sa do odbočovacieho pruhu, napriek tomu, ţe inkriminované miesto kamera zjavne nezaberá.
V ďalšom obsahu odvolania sa ţalobkyňa zaoberala výkladom pojmov nestrannosť
a nezaujatosť pracovníka správneho orgánu, poukazujúc pritom na relevantnú odbornú
literatúru.
K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 28.6.2010 vyjadril ţalovaný tak,
ţe ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, ţe bolo dostatočne poukázané, ţe ţalobkyňa ako účastníčka cestnej
premávky dňa 7.8.2008 cca o 17.45 hod. pri jazde motorovým vozidlom nedbala na dopravné
značenie – šikmé vodorovné čiary a vozidlom prešla cez toto značenie i keď to nebolo
potrebné na obchádzanie, odbočovanie alebo vchádzanie na miesto mimo cesty, čím porušila
povinnosť podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zák. o premávke na pozemných komunikáciách.
Ďalej uviedol, ţe obrana ţalobkyne, pokiaľ ide o povinnosť nahradiť trovy konania,
neobstojí. Dopustenie sa dopravného priestupku (porušenie povinnosti rešpektovať dopravné
značenie) bolo dostatočne preukázané a pretoţe neboli splnené podmienky na vyriešenie veci
v blokovom konaní, policajná hliadka pristúpila k spísaniu správy o výsledku objasňovania
priestupku, v ktorej ţalobkyňa uviedla, ţe sa ţiadneho priestupku nedopustila, svoje tvrdenie
umocnila svojím podpisom, preto bolo potrebné, aby vo veci rozhodol príslušný správny
orgán.
Pokiaľ šlo o námietku zaujatosti por. Bc. K. ţalovaný uviedol, ţe por. Bc. K.
vychádzal pri rozhodovaní zo spisového materiálu vzťahujúceho sa na vec a z vykonaných
dôkazov. Účelom kaţdého odvolania je preskúmanie zákonnosti a správnosti rozhodnutia
prvostupňového orgánu. V rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia sa preskúmava tak
výrok rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo.
Z uvedených dôvodov povaţoval ţalovaný tvrdenia uvedené v odvolaní týkajúce sa zaujatosti
sa zavádzajúce, účelové a neopodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel
k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez
pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi
pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd v prvostupňovom konaní
prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa 14.5.2010, na ktorom sa
zúčastnil právny zástupca ţalobkyne a mal moţnosť sa vyjadriť k prejednávanej veci.
Odvolací súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie
a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.
Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.7.2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu
je rozhodnutie ţalovaného č. KRP-P-160/DI-BCP-2008 ok zo dňa 13.1.2009, ktorým
zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu
Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V o priestupku č. p. ORP-P-1565/V-OBCP-2008 zo dňa
6.11.2008, ktorým bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1
písm. k/ zák. o priestupkoch na tom skutkovom základe, ţe dňa 7.8.2008 o 17.45 hod. v B. na
P. ako účastník cestnej premávky porušila § 3 ods. 2 písm. b/ zák. o premávke na pozemných
komunikáciách, pretoţe ako vodič motorového vozidla nedbala na dopravné značenia, ţe čo
jej bola uloţená sankcia – pokuta vo výške 1000 Sk a povinnosť uhradiť trovy konania vo
výške 500 Sk.
Podľa § 2 ods. 1 zák. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje
alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom
zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov,
alebo o trestný čin.
Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zák. o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto iným
konaním, neţ ako je uvedené v písmenách a/ aţ h/, poruší všeobecne záväzný právny predpis
o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
Podľa § 3 ods. 1 zák. o premávke na pozemných komunikáciách (v znení účinnom
ku dňu spáchania skutku), účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej
premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom
na jeho vykonanie (§ 130 ods. 2).
Podľa § 3 ods. 2 zák. o premávke na pozemných komunikáciách, účastník cestnej
premávky je ďalej povinný
a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a
dopravno-technickému stavu cesty, 3) situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam,
b) dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia,
c) poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz alebo poţiadavku policajta súvisiace s výkonom
jeho oprávnení v cestnej premávke, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb,
ktoré na to oprávňuje tento zákon.
Podľa § 6 Vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 225/2004 Z. z. ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o premávke na pozemných
komunikáciách v znení neskorších predpisov (účinnej v rozhodnom čase), vodorovné
dopravné značky (č. V 1a aţ V 16) sa pouţívajú na vozovke a súčastiach cesty samostatne
alebo v spojení so zvislými dopravnými značkami, prípadne s dopravnými zariadeniami,
ktorých význam zdôrazňujú alebo spresňujú. Vodorovné dopravné značky sú vyznačené
farbou alebo iným dobre viditeľným a zrozumiteľným spôsobom; prechodná zmena úpravy
cestnej premávky sa vyznačuje oranţovou farbou.
Podľa Prílohy 1, II. diel, čl. 11 Vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 225/2004 Z. z.
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky
o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, značka Šikmé
rovnobeţné čiary (č. V 13) vyznačuje priestor, do ktorého je zakázané vchádzať alebo
doň nákladom presahovať, ak to nie je potrebné na obchádzanie, odbočovanie na miesto
ležiace mimo cesty; pritom nesmú byť ohrození ostatní účastníci cestnej premávky.
Z uvedeného je zrejmé a vychádzajúc z obsahu pripojeného administratívneho spisu
aj nepochybné, ţe ţalobkyňa sa dopustila priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, keď iným spôsobom ako vymedzuje zák. o priestupkoch porušila všeobecne
záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (zák. o premávke
na pozemných komunikáciách), ktorý priestupok spočíval v tom, ţe ţalobkyňa ako vodička
motorového vozidla nedbala na dopravné značenie V13 – šikmé rovnobeţné čiary.
Polemiku ţalobkyne o tom, ţe svojím konaním nenarušila ani plynulosť ani
bezpečnosť cestnej premávky, a teda nenastal negatívny následok vyţadovaný zákonom,
povaţoval odvolací súd za nedôvodnú.
Dopravné značky a dopravné zariadenia slúţia na riadenie cestnej premávky, ich
úlohou je usmerňovať a regulovať správanie účastníkov cestnej premávky, a tým zabezpečiť
určitý stupeň predvídateľnosti ich správania v cestnej premávke.
Z obsahu administratívneho spisu (zápisnica z ústneho prejednania priestupku)
vyplýva, ţe ţalobkyňa ako vodička motorového vozidla jazdila v ľavom (z pohľadu
príslušníkov PZ) jazdnom pruhu a bez toho, aby dávala znamenie na zmenu jazdy prešla
cez priestor, do ktorého je vchádzať zakázané, vyznačený dopravnou značkou V13 a zaradila
sa do odbočovacieho pruhu. Práve týmto svojím konaním ohrozila bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky ako chránený objekt priestupku, keďţe vodiči motorových vozidiel jazdiaci
v odbočovacom pruhu, nemuseli dôvodne predpokladať a očakávať motorové vozidlo
ţalobkyne, zaraďujúce sa z ľavej strany (z pohľadu týchto vodičov), keďţe sa tam nachádza
vodorovná dopravná značka, ktorá pohyb v tomto priestore zakazuje.
Pokiaľ ţalobkyňa namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov pri určení druhu sankcie a jej výšky, a v tejto súvislosti aj rozsudku
krajského súdu, je potrebné uviesť, ţe hoci ţalobkyňa v priebehu správneho konania
nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neuviedla, odvolací súd
sa ňou zaoberal ex offo (§ 250i ods. 3 O. s. p.), pričom dospel záveru, ţe námietka nie je
dôvodná.
Podľa § 12 ods. 1 zák. o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery
sa prihliadne na závaţnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky,
na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa,
ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo
disciplinárnom konaní.
Podľa § 22 ods. 2 zák. o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. k/ moţno
uloţiť pokutu do 2000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. c/ a d/ moţno uloţiť pokutu
do 5000 Sk a zákaz činnosti do 6 mesiacov, za priestupok podľa odseku 1 písm. a/, b/ a l/
moţno uloţiť pokutu do 7000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa
odseku 1 písm. j/ moţno uloţiť pokutu do 10 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. g/
a i/ moţno uloţiť pokutu do 10 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa
odseku 1 písm. e/, f/ a h/ moţno uloţiť pokutu do 15 000 Sk a zákaz činnosti do dvoch rokov.
Podľa § 51 zák. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Správny poriadok“), v odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmý postup pri pouţití správnej
úvahy pri ukladaní pokuty v určitej výške, keď uviedol, na ktoré skutočnosti prihliadal
(závaţnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
osobu páchateľa). Taktieţ uviedol, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobkyňa podľa výpisu
z evidenčnej karty v období posledných 2 rokov opakovane spáchala obdobný priestupok
v súvislosti s premávkou na pozemných komunikáciách, uloţil sankciu, ktorú povaţoval
za primeranú. Z uvedeného je zrejmý spôsob pouţitia správnej úvahy pri ukladaní výšky
sankcie. Napokon sama ţalobkyňa v podanom odvolaní, ako aj v správnej ţalobe
polemizovala s uvedeným právnym názorom správneho orgánu pri ukladaní sankcie v danej
výške, keď namietala obdobnosť skôr spáchaného priestupku. Z uvedených dôvodov
nemoţno rozhodnutie o uloţení pokuty povaţovať za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.
Pokiaľ ţalobkyňa namietala iný charakter (statický) skôr spáchaného priestupku,
odvolací súd uvádza, ţe kategorizácia priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky na statické a dynamické, nemá oporu v zákone a taktieţ nespochybňuje skutočnosť,
ţe ţalobkyňa sa preukázateľne priestupku dopustila, keď nerešpektovala dopravnú značku.
Na základe uvedeného povaţoval odvolací súd túto námietku za právne irelevantnú.
Podľa § 84 ods. 1 zák. o priestupkoch za priestupok moţno uloţiť pokutu v blokovom
konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13
ods. 2) zaplatiť.
Odvolací súd, stotoţniac sa s názorom súdu prvého stupňa, uvádza, ţe v danom
prípade nebolo moţné postupovať v zmysle § 84 zák. o priestupkoch. Pre tento postup neboli
splnené podmienky, keďţe z administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobkyňa nesúhlasila
so zisteniami hliadky, a teda priestupok na mieste nebol spoľahlivo zistený (čomu svedčí
aj zmena právnej klasifikácie priestupku v následne vydanom rozhodnutí).
Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi
orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec
správneho orgánu iného stupňa.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku zaujatosti, odvolací súd sa stotoţnil s názorom
ţalobkyne, ţe táto mohla byť vznesená najskôr v súdnom konaní, avšak je potrebné uviesť,
ţe krajský súd sa ňou správne nezaoberal, keďţe ţalobkyňa zaujatosť por. Bc. K., poukazujúc
na jednotlivé časti odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, videla v neprofe-sionálnom
prístupe, z ktorého bolo zrejmé ţe tento bol negatívne subjektívne zaujatý voči ţalobkyni, iné
skutočnosti neuviedla.
Ţalobkyňa ani v konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní neuviedla
konkrétne skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o zaujatosti resp. vzbudzovať pochybnosť
nezaujatosti por. Bc. K. v zmysle zákonných ustanovení. Konanie o správnej ţalobe je
ovládané zásadou dispozičnou a nie je úlohou správneho súdu vyhľadávať dôvody svedčiace
nezákonnosti rozhodnutia.
Správny poriadok, ktorého subsidiárne pouţitie vyplýva zo zák. o priestupkoch,
stanovuje podmienky, kedy dochádza k vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu buď
obligatórne (§ 9 ods. 2 Správneho poriadku) alebo fakultatívne (§ 9 ods. 1 Správneho
poriadku).
Pre fakultatívne vylúčenie zamestnanca správneho orgánu je potrebné skúmať jeho
pomer k veci (určitý priamy alebo nepriamy záujem – majetkový, osobný a. i.), k účastníkom
alebo zástupcom (rodinný, kolegiálny, priateľský, nepriateľský a. i.). Nesúhlas alebo
nespokojnosť s právnou argumentáciou nepatrí medzi dôvody fakultatívneho vylúčenia
zamestnanca správneho orgánu z prejednania veci.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
sa stotoţnil so závermi krajského súdu, ktorý mal za preukázané, ţe dopravný priestupok
kladený za vinu ţalobkyni sa stal tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1,
2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O. s. p.
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej
O. s. p., keď ţalobkyni, ktorá nemala úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal
a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 28. júla 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská