Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/22/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J. J. N., živnostník

s miestom podnikania X. D., IČO: X., zastúpeného advokátkou JUDr. J. G., so sídlom E., X.

M. proti žalovanému: N. spol. s. r. o. „v likvidácii“, so sídlom S., X. T., IČO: X.,

v konaní o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/

205/2010-24 zo dňa 15. 11. 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin uznesením č. k. -12 zo dňa 02. 06. 2010 zamietol

návrh žalobcu na obnovu konania a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Na základe

odvolania žalobcu Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. -24

zo dňa 15. 11. 2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil

a žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie odvolacieho súdu

nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 12. 2010.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením

napadnutého uznesenia a na zdôraznenie jeho správnosti uviedol ďalšie dôvody ( § 219 ods. 2

v znení neskorších predpisov – ďalej

2

len ). Konštatoval, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno

napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Tento

mimoriadny opravný prostriedok je v koncipovaný tak, aby

mohol byť znova prejednaný právoplatne skončený spor alebo iná právna vec, ak sú splnené

všetky podmienky prípustnosti, ktoré vyžaduje zákon. V právnej teórii sa tieto podmienky

prípustnosti delia na subjektívne (podanie návrhu oprávnenou osobou) a objektívne (podanie

návrhu z niektorého z dôvodov uvedených v zákone, podanie návrhu proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je zo zákona vylúčené, podanie návrhu v zákonnej lehote). Obnova konania má

povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia, v dôsledku čoho je

prípustnosť tohto opravného prostriedku vo viacerých smeroch obmedzená. Z právnej úpravy

v ustanoveniach až 235 vyplýva, že pred samotným konaním o obnove (v zmysle

vecného prejednania a rozhodnutia o obnove) je prvostupňový súd povinný skúmať

prípustnosť obnovy v rovine splnenia všetkých zákonom vymedzených podmienok konania

o obnove. Pod prípustnosťou obnovy v širšom zmysle slova je potrebné rozumieť splnenie

všetkých procesných podmienok potrebných na prejednanie návrhu na obnovu konania, medzi

ktoré patrí predovšetkým podanie návrhu s náležitosťami podľa v lehote

podľa , , ďalej nesmie ísť o obnovu proti rozsudkom podľa .

Od uvedenej prípustnosti je potrebné odlíšiť v ustanovení taxatívne

vymedzené dôvody obnovy, len za uvedenia ktorých môže účastník napadnúť právoplatný

rozsudok návrhom na obnovu konania. Uvedené rozlišovanie má právny význam aj pre

procesný postup prvostupňového súdu, ktorý podľa nemusí nariaďovať

pojednávanie, ak zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že

ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený. Postup

prvostupňového súdu, ktorý rozhodol bez vykonania pojednávania, odvolací súd vyhodnotil

ako procesne správny, nakoľko išlo o rozhodovanie o prípustnosti obnovy v rovine splnenia

všetkých zákonom vymedzených podmienok konania o obnove. Okrem ustanovenia § 234

ods. 2 odvolací súd v tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky zo dňa 16. 10. 2008 sp. zn. a judikát Rc 101/98 (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26. 11. 1997, ktoré sa síce týka

konania na odvolacom súde, ale jeho právna veta sa dá aplikovať aj na prvostupňové

konanie). Napokon konštatoval, že pre povolenie obnovy konania je potrebné splnenie

viacerých zákonných podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. Jednou z takých

podmienok je, že návrh na obnovu konania môže smerovať len proti právoplatnému rozsudku

súdu ( ) alebo proti uzneseniam vymedzeným v a .

3

Proti ostatným uzneseniam obnova konania prípustná nie je. Z obsahu podaného návrhu na

obnovu konania vyplýva, že žalobca napadol uznesenie Okresného súdu Martin, ktorým tento

právoplatne rozhodol o zastavení konania vedeného pod sp. zn. . Je teda zrejmé,

že v danom prípade sa nejedná o zákonom ustanovenú výnimku ( a ),

kedy je proti uzneseniu obnova konania prípustná. Nakoľko nebola splnená jedna

z kumulatívne stanovených podmienok prípustnosti obnovy konania, a to podanie návrhu

proti rozhodnutiu, proti ktorému to zákon výslovne pripúšťa, súd prvého stupňa rozhodol

vecne správne, keď návrh žalobcu na obnovu konania zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dovolanie,

ktorým navrhol zrušiť uznesenie odvolacieho aj prvostupňového súdu a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť svojho dovolania oprel o ustanovenie § 237

písm. f/ . Namietal, že sa mu postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod

sp. zn. , v ktorom vystupoval ako navrhovateľ, odňala možnosť konať pred

súdom. K odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa neho dôjsť tým, že mu Okresný

súd Martin nedoručil uznesenie o zastavení konania sp. zn. zo dňa 01. 04.

2009, ale ho zaslal až na jeho žiadosť zo dňa 25. 11. 2010. O ukončení konania sa dovolateľ

dozvedel len náhodou, z oznámenia predsedu Okresného súdu Martin, ktorému adresoval

svoju sťažnosť. Poukázal na to, že má dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť

v pôvodnom konaní a ktoré by pre neho mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci

samej. Okresný súd Martin podľa názoru dovolateľa vôbec neskúmal podmienky obnovy

konania, čím došlo k porušeniu . Na podanie návrhu

na obnovu konania mal žalobca plné právo, podľa neho boli splnené všetky procesné

podmienky prípustnosti obnovy konania a výskyt procesnej vady podľa je

vždy zo zákona dôvodom zakladajúcim prípustnosť obnovy konania. Na návrh dovolateľa mu

prvostupňový súd uznesením č. k. –45 zo dňa 17. 01. 2011 v spojení

s opravným uznesením č. k. –57 zo dňa 07. 02. 2011 priznal oslobodenie od

platenia súdneho poplatku a zároveň mu na zastupovanie v konaní ustanovil zástupcu z radov

advokátov v osobe JUDr. J. G., advokátky so sídlom E., X. M. Ustanovená advokátka na

výzvu prvostupňového súdu, či sa stotožňuje s dovolaním žalobcu, prípadne či ho nechce

doplniť alebo nahradiť vlastným podaním, oznámila, že sa v plnom rozsahu stotožňuje

s podaným dovolaním žalobcu. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal bez nariadenia pojednávania ( ) najskôr to, či sa ním

napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.

Podľa platí, že ak dovolanie smeruje proti uzneseniu, je prípustné:

- proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa

( ),

- proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska

( ),

- proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie uznesenia

súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia alebo potvrdenie uznesenia o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo

o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 písm. a/ až c / ).

V prejednávanej veci nejde o žiaden z vymenovaných prípadov, preto prípustnosť

dovolania z ustanovenia nemožno vyvodiť.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

5

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak bolo vydané

v konaní, postihnutom niektorou z vád uvedených v (tzv. dôvody zmätočnosti).

Jedným z takých dôvodov je prípad, keď bola účastníkovi konania postupom súdu odňatá

možnosť konať pred súdom ( ). Pod odňatím možnosti konať pred súdom

treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných

práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Podľa dovolateľa k takému pochybeniu došlo v konaní pred

Okresným súdom Martin vedenom pod spisovou značkou , a to tým, že mu

nebolo doručené uznesenie o zastavení predmetného konania. Toto konanie začaté dňa

28. 06. 2004 (žaloba o uplatnenie práva na vydanie vlastného majetku) však nemohlo

byť predmetom prieskumu dovolacieho súdu. Dovolanie žalobcu smerovalo voči

uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. -24 zo dňa 15. 11. 2010, ktorým

tento v odvolacom konaní potvrdil uznesenie Okresného súdu Martin č. k. -12

zo dňa 02. 06. 2010. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací bol teda oprávnený

skúmať procesný postup nižších súdov (odvolacieho Krajského súdu v Žiline

a prvostupňového Okresného súdu Martin) len v konaniach, ktoré bezprostredne predchádzali

dovolaním napadnutému rozhodnutiu. A aj to výlučne z toho hľadiska, či predmetné konania

netrpia niektorou z vád v zmysle . Existenciou takýchto vád sa totiž dovolací súd

zaoberá z úradnej povinnosti, to znamená aj vtedy, keď sa ich dovolateľ výslovne nedovoláva

alebo (ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade) keď sa dovolaním napáda rozhodnutie,

proti ktorému inak dovolanie nie je prípustné. Vychádzajúc z uvedeného, preskúmal dovolací

súd postup Krajského súdu v Žiline v konaní sp. zn. , ako aj postup

Okresného súdu Martin v konaní sp. zn. , pričom nezistil žiadne vady konania

v zmysle vyššie citovaných písm. a/ až g/ . Súdy oboch stupňov rozhodovali vo

veci, ktorá patrí do právomoci súdov, účastníci konania mali spôsobilosť byť účastníkmi

konania aj procesnú spôsobilosť, v totožnej veci sa právoplatne nerozhodlo a ani sa v tej istej

veci už skôr nezačalo iné konanie, vec nerozhodoval vylúčený sudca a súd nebol nesprávne

obsadený. Hoci oba konajúce súdy rozhodli o podaniach žalobcu bez nariadenia

pojednávania, k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom nedošlo, pretože tak urobili

v situáciách, kedy to zákon výslovne dovoľuje.

6

Konanie Okresného súdu Martin vedené pod sp. zn. sa začalo na tomto

súde dňa 20. 05. 2010 doručením návrhu žalobcu na obnovu konania. Žalobca sa síce

predmetným návrhom domáhal obnovy konania sp. zn. , to ale neznamená, že

ide o akési jeho pokračovanie. Predmetom konania o návrhu na obnovu konania je niečo iné,

ako bolo predmetom konania sp. zn. (žaloba o uplatnenie práva na vydanie

majetku). Úlohou súdu v konaní o obnove je v prvom rade posúdiť, či sú splnené všetky

zákonom stanovené podmienky prípustnosti obnovy konania a ak dôjde k záveru, že tieto

splnené sú, následne sa zaoberá dôvodnosťou návrhu na obnovu konania, čiže skúma, či

v prejednávanom prípade je dôvod na povolenie obnovy konania alebo nie. V danom prípade

prvostupňový súd zistil, že žalobca podal návrh na obnovu konania proti rozhodnutiu, proti

ktorému to zákon nepripúšťa. Táto skutočnosť sama osebe stačí na to, aby konajúci súd návrh

na obnovu konania zamietol. Navrhovateľom uvádzanými dôvodmi sa súd za tejto situácie už

nezaoberá. Preto ani nemá význam nariaďovať na prejednanie takéhoto návrhu pojednávanie.

Také pojednávanie by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania.

Pokiaľ teda Okresný súd Martin v konaní sp. zn. rozhodol o návrhu žalobcu na

obnovu konania tak, že ho ako neprípustný zamietol bez toho, aby na

prejednanie veci nariadil pojednávanie, postupoval v súlade so zákonom ( )

a účastníkovi neodňal možnosť konať pred súdom. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu

Okresného súdu Martin rozhodoval Krajský súd v Žiline v konaní pod sp. zn.

. Odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, pričom

rozhodol tiež bez nariadenia pojednávania. Tento jeho postup má rovnako oporu v zákone,

konkrétne v ustanovení , podľa ktorého odvolací súd môže o odvolaní

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania s výnimkou prípadov uvedených v odseku 1, kedy je

nariadenie pojednávania naopak povinné. Ide o prípady, keď odvolanie smeruje proti

rozhodnutiu vo veci samej a buď je potrebné v odvolacom konaní zopakovať alebo doplniť

dokazovanie alebo súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania

alebo si nariadenie pojednávania vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch je

nariadenie pojednávania ponechané na úvahu odvolacieho súdu. Keďže odvolací súd posúdil

prejednávanú vec po právnej stránke rovnako ako súd prvého stupňa (rovnako dospel

k záveru, že obnova konania je neprípustná), pre nariadenie pojednávania nebol žiadny dôvod.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených dôvodov, dovolanie

žalobcu ako neprípustné podľa písmeno c/ odmietol. Dovolací súd rozhodol

7

jednomyseľne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov ).

O trovách dovolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení

s tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, pretože si ich

neuplatnil a ani mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 09. 08. 2011

JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová