Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ObdoV/3/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: J. J. N. E.,

živnostník s miestom podnikania 991, D. S., IČO : X. zast. advokátkou JUDr. J. G. so

sídlom E., X. M. proti žalovanému: N. spol. s. r. o. v „likvidácii“ so sídlom S., X. T. T., IČO

: X., v konaní o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo dňa 09. 08. 2011 jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin, uznesením č. k. – 12 zo dňa 02. 06. 2010

zamietol návrh na obnovu konania a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

O odvolaní žalobcu, proti tomuto rozsudku, ako odvolací súd rozhodol Krajský súd

v Žiline uznesením č. k. –24 zo dňa 15. 11. 2010 tak, že napadnuté

uznesenie ako vecne správne potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 12. 2010, voči

ktorému žalobca podal dovolanie, podaním doručeným 28. 12. 2010 .

Najvyšší súd o dovolaní rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 09. 08.

2011 tak, že dovolanie žalobcu odmietol a žalovanému náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal.

2

V dôvodoch uznesenia sa zaoberal prípustnosťou dovolania žalobcu, citoval

ustanovenia, , , Podrobne sa zaoberal

výkladom ustanovenia písmeno f./ , teda prípadom keď rozhodnutie je

postihnuté niektorou vadou uvedených v ustanovení , dôvodom zmätočnosti

z ktorých jedným dôvodom je aj odňatie možnosti účastníkovi konania konať pred súdom.

Uviedol, že podľa žalobcu, k takémuto pochybeniu došlo v konaní pred súdom prvého

stupňa, vedenom pod sp. zn. tým, že mu nebolo doručené uznesenie

o zastavení konania. K tejto námietke Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že toto

konanie začaté dňa 28. 06. 2004 /žaloba o vydanie vlastného majetku/ nemohlo byť

predmetom prieskumu dovolacieho súdu, nakoľko dovolací súd mohol skúmať procesný

postup nižších súdov len v konaniach, ktoré bezprostredne predchádzali dovolaním

napadnutého rozhodnutia a to výlučne z toho hľadiska, či predmetné konania netrpia

niektorou vadou v zmysle ustanovenia Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd

preskúmal postup Okresného súdu v Martine v konaní vedenom pod sp. zn.

a postup Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. a zistil, že

i keď v obidvoch konania bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania , k odňatiu možnosti

konať pred súdom nedošlo, pretože tak obidva súdy urobili v situáciách, kedy to zákon

výslovne dovoľuje. Konštatoval, že i keď sa žalobca predmetným návrhom domáhal obnovy

konania sp. zn. to neznamená, že ide o akési pokračovanie, nakoľko

predmetom konania o návrhu na obnovu konania je niečo iné ako bolo predmetom konania

vedeného pod sp. zn. . Uviedol, že pri dôvodnosti návrhu na obnovu konania,

úlohou súdu je v prvom rade posúdiť či sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky

prípustnosti obnovy konania. V danom prípade konajúci súd zistil, že žalobca podal návrh na

obnovu konania proti rozhodnutiu proti ktorému to zákon nepripúšťa, ktorá skutočnosť sama

o sebe postačuje na to, aby konajúci súd návrh na obnovu konania zamietol. K postupu

odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že i keď o odvolaní rozhodoval

bez nariadenia pojednávania postupoval v súlade s ustanovením ako aj

z dôvodu, že keď vec posúdil rovnako ako prvostupňový súd na nariaďovanie pojednávania

nebol ani dôvod. S poukazom na ustanovenie písmeno c./ dovolanie

žalobcu odmietol a o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia

Toto rozhodnutie podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 09. 2011.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22. 01. 2011 podal dovolanie, v ktorom

uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je voči nemu zaujatý, svojím rozhodovaním

3

mu spôsobil škodu, a že vo veci nerozhoduje tak, ako mu tá zákon ukladá. Uviedol, že má

pochybnosti o nezaujatosti Najvyššieho súdu, a preto Najvyšší súd nebol ani oprávnený

rozhodnúť. Podľa žalobcu obidva súdy pri rozhodovaní nerešpektovali ústavu Slovenskej

republiky a základné práva vydané EÚ. Podľa žalobcu nie je možné súhlasiť s názorom

vyslovenými obidvoch súdov, keďže ide o majetkové právo, a že podľa neho je jeho právom

si uplatniť nemajetkovú ujmu v peniazoch. Keďže ani jeden zo súdov nekonal tak, ako mu to

zákon ukladá došlo k porušeniu jeho majetkových práv ako fyzickej osoby a k porušeniu

zákona, keď sa súd nezaoberal kde sa jeho majetok, J. J. nachádza. Žalobca trvá na

podanom návrhu na obnovu konaní obidvoch súdov a keďže všetky tri súdy sú zaujaté voči

jeho osobe uplatňuje voči ním námietku zaujatosti. Plne trvá, aby tento prípad naďalej

pokračoval a aby mu bol vrátený jeho majetok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie žalobcu proti uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Prvým predpokladom skúmania dôvodnosti dovolania, je zistenie, či ide o dovolanie

prípustné. V danej veci ide o dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, ktorým rozhodoval o dovolaní proti rozhodnutiu Krajského súdu

v Žiline ako súdu odvolacieho.

Z ustanovenia vyplýva, že o dovolaniach proti rozhodnutiam

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto

súdu. V danom prípade žalobca podal dovolanie proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho. Napadnutým uznesením sp. zn.

najvyšší súd rozhodoval proti rozhodnutiu súdu odvolacieho, a teda nejde o rozhodnutie

najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho. V danej veci ako odvolací súd rozhodoval Krajský

súd v Žiline, proti ktorému žalobca už dovolanie podal, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozhodol práve napadnutým rozhodnutím. Prípustnosť dovolania je vymedzená

ustanovením 236 ods. 1 , hore vyššie citovaným, z ktorého jednoznačne vyplýva, že

dovolanie je prípustné iba voči právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Prípustnosť

dovolania proti rozhodnutiu, ktorým bolo už rozhodnuté dovolaním Občianskym súdnym

poriadkom daná nie je, a ani nevyplýva zo žiadneho zákona.

4

Z predložených dôkazov je zrejme, že o návrhu žalobcu na obnovu konania vo veci

vedenej na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. bolo právoplatne rozhodnuté

už aj v dovolacom konaní, voči ktorému rozhodnutiu už nie je prípustný žiadny opravný

prostriedok. Fakt, že žalobca dovolanie podal opakovane, to jest napadol rozhodnutie aj súdu

dovolacieho, prípustnosť dovolania nezakladá. Požiadavka žalobcu, že trvá na rozhodnutí

o jeho vlastníckych právach vo veci, o ktorej bolo už právoplatne rozhodnuté aj v štádiu

dovolacieho konania je z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania právne nemožná.

Z rozhodnutí v danej veci nie je sporné, že vo veci návrhu žalobcu na obnovu konania bolo

riadne právoplatne rozhodnuté, postupom súdu, ktorý je jednoznačne v súlade so zákonom.

Nespokojnosť účastníka konania, s výsledkom konania, nie je zákonným dôvodom na

opakované domáhanie sa jeho práv opätovným podávaním mimoriadneho opravného

prostriedku v konkrétnom prípade dovolaním. Námietku zaujatosti uvedenú v predmetnom

dovolaní proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým rozhodoval ako

súd dovolací, ktorú vzniesol žalobca z dôvodu nespokojnosti s výsledkom konania, Najvyšší

súd Slovenskej republiky označil za právne irelevantnú. Dôvody vylúčenia sudcov, upravuje

ustanovene . Medzi tieto dôvody, nespokojnosť účastníka konania s celým súdom

z príčiny jeho nesúhlasu s napadnutými rozhodnutiami, rozhodne nepatrí .

Pre konania na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom

prvého stupňa / /.

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie

je odvolanie prípustné /./ /.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov dovolanie ako neprípustné

odmietol.

Poučenie : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. februára 2012

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.