Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/226/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ P. Š., 2/ A. Š., oboch

zastúpených JUDr. D. R., proti ţalovanému P. D., IČO : X., zastúpenému JUDr. I. R., o

uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, vedenej na Okresnom

súde Prešov pod sp.zn. , na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Prešove, sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania

v sume 74,61 € na účet ich právneho zástupcu JUDr. D. R.R., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 26. marca 2010, č.k. -286 (v poradí

druhým) uloţil ţalovanému povinnosť uzavrieť so ţalobcami kúpnu zmluvu o prevode

vlastníctva bytu, obsah ktorej pojal do výroku rozhodnutia. Ţalovanému uloţil nahradiť

ţalobcovi 1/ trovy konania vo výške 798 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. D. R.

v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ţalobkyni 2/ trovy konania vo výške 671,81 € na

účet jej právneho zástupcu JUDr. D. R. v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť trovy štátu vo výške 237,70 € na účet Okresného súdu

v Prešove v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním zistil, ţe

ţalobcovia 1/ a 2/ uţívajú predmetný byt od roku 1987 na základe dohody s právnym

predchodcom ţalovaného. V roku 2003 poţiadali o odkúpenie bytu do svojho vlastníctva,

avšak nedošlo k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva, pretoţe nedošlo k dohode o cene,

za ktorú sa mal byt previesť. Mal za preukázané, ţe ţalobcovia predmetný byt riadne uţívajú

-2-5 Cdo 226/2010

a nemajú ţiadne nedoplatky voči ţalovanému ani Spoločenstvu vlastníkov bytov obytného

domu č. X. z titulu uţívania predmetného bytu. Taktieţ zistil, ţe pri prevode bytov

do vlastníctva ostatných nájomníkov bytov v tomto bytovom dome neboli predmetom zmlúv

podiely na parcelách č. X. a X., k.ú Š. a ţe pri predmetnom bytovom dome sa nenachádzajú

ţiadne priľahlé pozemky. Na základe uvedených zistení vec právne posúdil podľa § 29 ods.7

a 8 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kúpnu cenu určil

podľa ods. l o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a

vyvodil záver, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ spĺňajú všetky podmienky pre odpredaj bytu do ich

vlastníctva, nakoľko sú nájomcami predmetného bytu a poţiadali o jeho odkúpenie.

Konštatoval, ţe znenie zmluvy tak, ako bolo upravené ţalobcami má všetky náleţitosti

zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru tak, ako to vyţaduje ustanovenie

a nasl. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. K námietke

ţalovaného, ţe v zmluve nie sú uvedené priľahlé pozemky, uviedol, ţe pri tomto bytovom

dome sa nenachádzajú ţiadne priľahlé pozemky tak, ako ich definuje ustanovenie § 5 ods. 1

písm. c/ o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rovnako,

pokiaľ sa týka pozemkov, na ktorých je bytový dom postavený, nebolo moţné ich pojať ako

predmet prevodu do vlastníctva ţalobcov z dôvodu, ţe nie sú vo vlastníctve vlastníka

bytového domu a ani pri prevodoch bytov do vlastníctva iných nájomcov bytov v tomto

bytovom dome neboli predmetom prevodu. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

ustanovením ods. l

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 21. júna 2010, sp.zn. , rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalobcom 1/ a 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 95,59 € a ţalovanému uloţil povinnosť ju zaplatiť JUDr. D. R., advokátovi do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalobcovia

splnili zákonné podmienky pre odpredaj bytu do ich vlastníctva, preukázali existenciu

nájomného vzťahu ako aj to, ţe poţiadali o jeho odpredaj a cena bytu bola určená podľa § 18

ods. l o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tak, ako ju stanovil

súdny znalec. Mal za to, ţe súd prvého stupňa sa právne vysporiadal aj s otázkou pozemkov,

na ktorých stojí bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza, ako aj s otázkou

priľahlého pozemku a s týmto názorom sa plne stotoţnil. V odôvodnení rozhodnutia sa

venoval aj námietke ţalovaného, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred

súdom tým, ţe mu zmenený návrh iba krátkou cestou doručil

na pojednávaní a on nemal čas na prípravu. Uviedol, ţe v odvolaní uvádzané ustanovenie

-3-5 Cdo 226/2010

sa týka predvolania účastníka na pojednávanie. Z obsahu spisu vyplýva, ţe

právna zástupkyňa ţalovaného sa o termíne pojednávania 5. marca 2010 dozvedela priamo

na pojednávaní 18. decembra 2009, ktorý termín zobrala na vedomie a lehota na prípravu

pojednávania bola zachovaná. Pokiaľ sa týka doručenej zmeny ţalobného petitu

na pojednávaní 5. marca 2010, táto zmena sa týkala iba vypustenia priľahlého pozemku parc.

č. 1092/39 zo zmluvy, nakoľko bolo nepochybne zistené, ţe k bytovému domu súp. č. X.

v Š. nepatrí ţiadne priľahlý pozemok. Nešlo o takú zmenu návrhu, ktorá by si vyţiadala dlhší

čas na prípravu právnej zástupkyne, ktorá sa od počiatku zúčastňovala pojednávaní a

skutkový stav jej bol známy. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia §

224 ods. 1 v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Prípustnosť

dovolania odôvodnil ustanovením , t.j. ţe mu postupom súdu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom. Namietal, ţe na pojednávaní 5. marca 2010 bolo jeho právnej

zástupkyni doručené podanie ţalobcov 1/ a 2/ obsahujúce zmenu návrhu na začatie konania,

na ktorého základe poţiadala o odročenie pojednávania (z dôvodu, ţe jej nebola poskytnutá

lehota na oboznámenie sa so zmeneným návrhom a na zaujatie stanoviska k nemu). Odvolal

sa na názor uvedený uţ v odvolaní, ţe pokiaľ ide o doručovanie zmeny návrhu ostatným

účastníkom konania, súd postupuje v súlade s ustanovením , v zmysle

ktorého má takýto návrh byť doručovaný súdom ostatným účastníkom v rámci prípravy

pojednávania. Uviedol, ţe tým, ţe súd prvého stupňa neaplikoval ustanovenia

a , bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci zákonom ustanoveným

postupom vyjadrené v a právo na spravodlivé súdne

konanie vyplývajúce z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov

dovolacieho konania.

Ţalobcovia 1/ a 2/ navrhli, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného zamietol a ţiadali

priznať aj náhradu trov dovolacieho konania. Mali za to, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov sú zákonné, po právnej a vecnej stránke správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

-4-5 Cdo 226/2010

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia pojednávania ( ), skúmal najskôr, či jeho

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie

ţalovaného nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu

rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie

a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia

-5-5 Cdo 226/2010

moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania

vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo

-6-5 Cdo 226/2010

ochrana súkromného ţivota účastníkov, alebo v rozsahu povaţovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.augusta 2001 II. ÚS

14/2001, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku (napr. , , a pod.).

Ţalovaný namietal, ţe súd prvého stupňa mu mal zmenený návrh v zmysle

ustanovenia doručiť v rámci prípravy pojednávania a pojednávanie

nariadiť tak, aby mal dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď

sa má pojednávanie konať ( ).

Podľa v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie

konania (ţalobu) odporcovi (ţalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu

do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne

odošle navrhovateľovi.

Podľa a ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,

ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali

-7-5 Cdo 226/2010

dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie

konať.

Podľa navrhovateľ môţe za konania so súhlasom súdu meniť návrh

na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,

pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Zmena návrhu na začatie konania je základným dispozičným úkonom predmetom

konania. Zmena návrhu je podaním vo veci samej a navrhovateľ (ţalobca) ju môţe urobiť

ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v a s dodrţaním podmienok

uvedených v a Podľa toho, kedy a akou formou ţalobca o zmenu ţaloby

poţiada, upravuje aj niekoľko spôsobov, akými má súd protistranu

oboznámiť so zmenou ţaloby. Ak ţalobca podá zmenu návrhu písomne pred začatím

pojednávania, súd doručí jeho návrh ţalovanému do vlastných rúk na vyjadrenie, resp. na vedomie, aby mal ţalovaný moţnosti vyjadriť sa k tomuto podaniu (tento postup má základ v ustanovení ). V prípade, ţe je zmena návrhu ţalobcom prezentovaná ústne, t.j. na pojednávaní, na ktorom ţalovaný je prítomný (ako je to aj v uvedenom prípade), nie je potrebné zmenený návrh ţalovanému doručovať. Súd rozhodne o tomto návrhu uznesením, proti ktorému nie je moţné podať odvolanie ( ). V prípade, ţe na pojednávaní ţalovaný nie je prítomný a na tomto pojednávaní je prednesený návrh na zmenu návrhu na začatie konania, postačí, ak súd zašle neprítomnému ţalovanému (účastníkovi) rovnopis zápisnice z pojednávania spolu s rozhodnutím o navrhovanej zmene (porovnaj napr. Krajčo, J.: I. diel komentár. Bratislava: EUROUNION 2010, s. 387).

Zo zápisnice pred súdom prvého stupňa z 5. marca 2010 (č.l. 262- 263) vyplýva, ţe

právny zástupca ţalobcov 1/ a 2/ predniesol súdu návrh na zmenu ţalobného návrhu ústne

na pojednávaní (predloţený aj v písomnej forme, datovaný zo 4. marca 2010), kópiu ktorého

súd krátkou cestou doručil právnej zástupkyni ţalovaného na vyjadrenie. Právna zástupkyňa

ţalovaného k predmetnému návrhu uviedla: „Nemám pripomienky k oboznámeným

dôkazom. Poukazujme na obsah našich stanovísk, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.“ Nato súd

uznesením zmenu ţaloby pripustil a po poučení v zmysle ustanovenia

vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Právna zástupkyňa ţalovaného v záverečnej

reči, vzhľadom na zmenu petitu, poţiadala pojednávanie odročiť. Súd odročil pojednávanie

na 26. marca 2010 za účelom vyhlásenia rozsudku. Dovolateľ namietal, ţe súd nevyhovel

-8-5 Cdo 226/2010

ţiadosti právnej zástupkyne ţalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu pripustenej

zmeny návrhu. Je potrebné zdôrazniť, ţe na odročenie pojednávania nie je právny nárok

a zostáva len na posúdení súdu, či dôvod uvádzaný účastníkom bude kvalifikovať za tak

závaţný (dôleţitý), ţe odôvodňuje odročenie pojednávania.

Dovolací súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, ţe k pripustenej zmene

návrhu sa súd prvého stupňa ţalovanej umoţnil vyjadriť priamo v deň pojednávania, a preto nemoţno preto konštatovať, ţe by ţalovanému postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť zo ţiadneho

ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní nebol ţalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo ţalobcom 1/ a 2/ ( v spojení s a

ods. 1 ). Dovolací súd priznal ţalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania

spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby, ktorú poskytol ţalobcom 1/ a 2/

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalovaného (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Základnú sadzbu

tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky

vo výške 55,49 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j.

7,21 €)] a po pripočítaní DPH v sume 11,91 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu

74,61 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. augusta 2011

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

-9-5 Cdo 226/2010

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová