Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b26/364349.189f86.pdf
PDF · 123.4 KB
No categories available
5Cdo/226/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 226/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ P. Š., 2/ A. Š., oboch
zastúpených JUDr. D. R., proti ţalovanému P. D., IČO : X., zastúpenému JUDr. I. R., o
uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, vedenej na Okresnom
súde Prešov pod sp.zn. 10 C 69/2005, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Prešove, sp.zn. 8 Co 79/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania
v sume 74,61 € na účet ich právneho zástupcu JUDr. D. R.R., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 26. marca 2010, č.k. 10 C 69/2005-286 (v poradí
druhým) uloţil ţalovanému povinnosť uzavrieť so ţalobcami kúpnu zmluvu o prevode
vlastníctva bytu, obsah ktorej pojal do výroku rozhodnutia. Ţalovanému uloţil nahradiť
ţalobcovi 1/ trovy konania vo výške 798 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. D. R.
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ţalobkyni 2/ trovy konania vo výške 671,81 € na
účet jej právneho zástupcu JUDr. D. R. v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť trovy štátu vo výške 237,70 € na účet Okresného súdu
v Prešove v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním zistil, ţe
ţalobcovia 1/ a 2/ uţívajú predmetný byt od roku 1987 na základe dohody s právnym
predchodcom ţalovaného. V roku 2003 poţiadali o odkúpenie bytu do svojho vlastníctva,
avšak nedošlo k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva, pretoţe nedošlo k dohode o cene,
za ktorú sa mal byt previesť. Mal za preukázané, ţe ţalobcovia predmetný byt riadne uţívajú
-2-5 Cdo 226/2010
a nemajú ţiadne nedoplatky voči ţalovanému ani Spoločenstvu vlastníkov bytov obytného
domu č. X. z titulu uţívania predmetného bytu. Taktieţ zistil, ţe pri prevode bytov
do vlastníctva ostatných nájomníkov bytov v tomto bytovom dome neboli predmetom zmlúv
podiely na parcelách č. X. a X., k.ú Š. a ţe pri predmetnom bytovom dome sa nenachádzajú
ţiadne priľahlé pozemky. Na základe uvedených zistení vec právne posúdil podľa § 29 ods.7
a 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kúpnu cenu určil
podľa § 18 ods. l zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a
vyvodil záver, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ spĺňajú všetky podmienky pre odpredaj bytu do ich
vlastníctva, nakoľko sú nájomcami predmetného bytu a poţiadali o jeho odkúpenie.
Konštatoval, ţe znenie zmluvy tak, ako bolo upravené ţalobcami má všetky náleţitosti
zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru tak, ako to vyţaduje ustanovenie
§ 5 a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. K námietke
ţalovaného, ţe v zmluve nie sú uvedené priľahlé pozemky, uviedol, ţe pri tomto bytovom
dome sa nenachádzajú ţiadne priľahlé pozemky tak, ako ich definuje ustanovenie § 5 ods. 1
písm. c/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rovnako,
pokiaľ sa týka pozemkov, na ktorých je bytový dom postavený, nebolo moţné ich pojať ako
predmet prevodu do vlastníctva ţalobcov z dôvodu, ţe nie sú vo vlastníctve vlastníka
bytového domu a ani pri prevodoch bytov do vlastníctva iných nájomcov bytov v tomto
bytovom dome neboli predmetom prevodu. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil
ustanovením § 142 ods. l O.s.p.
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 21. júna 2010, sp.zn. 8 Co 79/2010, rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalobcom 1/ a 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 95,59 € a ţalovanému uloţil povinnosť ju zaplatiť JUDr. D. R., advokátovi do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe ţalobcovia
splnili zákonné podmienky pre odpredaj bytu do ich vlastníctva, preukázali existenciu
nájomného vzťahu ako aj to, ţe poţiadali o jeho odpredaj a cena bytu bola určená podľa § 18
ods. l zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov tak, ako ju stanovil
súdny znalec. Mal za to, ţe súd prvého stupňa sa právne vysporiadal aj s otázkou pozemkov,
na ktorých stojí bytový dom, v ktorom sa predmetný byt nachádza, ako aj s otázkou
priľahlého pozemku a s týmto názorom sa plne stotoţnil. V odôvodnení rozhodnutia sa
venoval aj námietke ţalovaného, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred
súdom tým, ţe mu zmenený návrh iba krátkou cestou doručil
na pojednávaní a on nemal čas na prípravu. Uviedol, ţe v odvolaní uvádzané ustanovenie
-3-5 Cdo 226/2010
§ 115 ods. 2 O.s.p. sa týka predvolania účastníka na pojednávanie. Z obsahu spisu vyplýva, ţe
právna zástupkyňa ţalovaného sa o termíne pojednávania 5. marca 2010 dozvedela priamo
na pojednávaní 18. decembra 2009, ktorý termín zobrala na vedomie a lehota na prípravu
pojednávania bola zachovaná. Pokiaľ sa týka doručenej zmeny ţalobného petitu
na pojednávaní 5. marca 2010, táto zmena sa týkala iba vypustenia priľahlého pozemku parc.
č. 1092/39 zo zmluvy, nakoľko bolo nepochybne zistené, ţe k bytovému domu súp. č. X.
v Š. nepatrí ţiadne priľahlý pozemok. Nešlo o takú zmenu návrhu, ktorá by si vyţiadala dlhší
čas na prípravu právnej zástupkyne, ktorá sa od počiatku zúčastňovala pojednávaní a
skutkový stav jej bol známy. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia §
224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Prípustnosť
dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. ţe mu postupom súdu bola odňatá
moţnosť konať pred súdom. Namietal, ţe na pojednávaní 5. marca 2010 bolo jeho právnej
zástupkyni doručené podanie ţalobcov 1/ a 2/ obsahujúce zmenu návrhu na začatie konania,
na ktorého základe poţiadala o odročenie pojednávania (z dôvodu, ţe jej nebola poskytnutá
lehota na oboznámenie sa so zmeneným návrhom a na zaujatie stanoviska k nemu). Odvolal
sa na názor uvedený uţ v odvolaní, ţe pokiaľ ide o doručovanie zmeny návrhu ostatným
účastníkom konania, súd postupuje v súlade s ustanovením § 114 ods. 2 O.s.p., v zmysle
ktorého má takýto návrh byť doručovaný súdom ostatným účastníkom v rámci prípravy
pojednávania. Uviedol, ţe tým, ţe súd prvého stupňa neaplikoval ustanovenia § 114 O.s.p.
a § 115 ods. 2 O.s.p., bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci zákonom ustanoveným
postupom vyjadrené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne
konanie vyplývajúce z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov
dovolacieho konania.
Ţalobcovia 1/ a 2/ navrhli, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného zamietol a ţiadali
priznať aj náhradu trov dovolacieho konania. Mali za to, ţe rozhodnutia súdov niţších
stupňov sú zákonné, po právnej a vecnej stránke správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
-4-5 Cdo 226/2010
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či jeho
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním moţno napadnúť.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním ţalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej
veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie
ţalovaného nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
ktoré zistenie by viedlo k záveru, ţe dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu
rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie
a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad odňatia
-5-5 Cdo 226/2010
moţnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania
vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom
alebo súdom nesprávne obsadeným).
So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej
veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má
právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu
celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej
bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo
-6-5 Cdo 226/2010
ochrana súkromného ţivota účastníkov, alebo v rozsahu povaţovanom súdom za úplne
nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť
na ujmu záujmom spoločnosti.
Podľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.augusta 2001 II. ÚS
14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p. a pod.).
Ţalovaný namietal, ţe súd prvého stupňa mu mal zmenený návrh v zmysle
ustanovenia § 114 ods. 2 O.s.p. doručiť v rámci prípravy pojednávania a pojednávanie
nariadiť tak, aby mal dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď
sa má pojednávanie konať (§ 115 O.s.p.).
Podľa § 114 ods. 2 O.s.p. v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie
konania (ţalobu) odporcovi (ţalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu
do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne
odošle navrhovateľovi.
Podľa § 115 ods. 1 a 2 O.s.p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,
ktorých prítomnosť je potrebná. Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali
-7-5 Cdo 226/2010
dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie
konať.
Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môţe za konania so súhlasom súdu meniť návrh
na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,
pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Zmena návrhu na začatie konania je základným dispozičným úkonom predmetom
konania. Zmena návrhu je podaním vo veci samej a navrhovateľ (ţalobca) ju môţe urobiť
ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v § 42 ods. 1 O.s.p. a s dodrţaním podmienok
uvedených v § 42 ods. 2 a 3 O.s.p. Podľa toho, kedy a akou formou ţalobca o zmenu ţaloby
poţiada, Občiansky súdny poriadok upravuje aj niekoľko spôsobov, akými má súd protistranu
oboznámiť so zmenou ţaloby. Ak ţalobca podá zmenu návrhu písomne pred začatím
pojednávania, súd doručí jeho návrh ţalovanému do vlastných rúk na vyjadrenie, resp. na vedomie, aby mal ţalovaný moţnosti vyjadriť sa k tomuto podaniu (tento postup má základ v ustanovení § 114 ods. 2 O.s.p.). V prípade, ţe je zmena návrhu ţalobcom prezentovaná ústne, t.j. na pojednávaní, na ktorom ţalovaný je prítomný (ako je to aj v uvedenom prípade), nie je potrebné zmenený návrh ţalovanému doručovať. Súd rozhodne o tomto návrhu uznesením, proti ktorému nie je moţné podať odvolanie (§ 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p.). V prípade, ţe na pojednávaní ţalovaný nie je prítomný a na tomto pojednávaní je prednesený návrh na zmenu návrhu na začatie konania, postačí, ak súd zašle neprítomnému ţalovanému (účastníkovi) rovnopis zápisnice z pojednávania spolu s rozhodnutím o navrhovanej zmene (porovnaj napr. Krajčo, J.: Občiansky súdny poriadok I. diel komentár. Bratislava: EUROUNION 2010, s. 387).
Zo zápisnice pred súdom prvého stupňa z 5. marca 2010 (č.l. 262- 263) vyplýva, ţe
právny zástupca ţalobcov 1/ a 2/ predniesol súdu návrh na zmenu ţalobného návrhu ústne
na pojednávaní (predloţený aj v písomnej forme, datovaný zo 4. marca 2010), kópiu ktorého
súd krátkou cestou doručil právnej zástupkyni ţalovaného na vyjadrenie. Právna zástupkyňa
ţalovaného k predmetnému návrhu uviedla: „Nemám pripomienky k oboznámeným
dôkazom. Poukazujme na obsah našich stanovísk, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.“ Nato súd
uznesením zmenu ţaloby pripustil a po poučení v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p.
vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Právna zástupkyňa ţalovaného v záverečnej
reči, vzhľadom na zmenu petitu, poţiadala pojednávanie odročiť. Súd odročil pojednávanie
na 26. marca 2010 za účelom vyhlásenia rozsudku. Dovolateľ namietal, ţe súd nevyhovel
-8-5 Cdo 226/2010
ţiadosti právnej zástupkyne ţalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu pripustenej
zmeny návrhu. Je potrebné zdôrazniť, ţe na odročenie pojednávania nie je právny nárok
a zostáva len na posúdení súdu, či dôvod uvádzaný účastníkom bude kvalifikovať za tak
závaţný (dôleţitý), ţe odôvodňuje odročenie pojednávania.
Dovolací súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, ţe k pripustenej zmene
návrhu sa súd prvého stupňa ţalovanej umoţnil vyjadriť priamo v deň pojednávania, a preto nemoţno preto konštatovať, ţe by ţalovanému postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť zo ţiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
V dovolacom konaní nebol ţalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo ţalobcom 1/ a 2/ (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal ţalobcom 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania
spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej sluţby, ktorú poskytol ţalobcom 1/ a 2/
vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu ţalovaného (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Základnú sadzbu
tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky
vo výške 55,49 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j.
7,21 €)] a po pripočítaní DPH v sume 11,91 € (§ 18 ods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu
74,61 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. augusta 2011
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
-9-5 Cdo 226/2010
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová