Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/39/2011

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Sone

Mesiarkinovej v právnej veci ţalobcu M. H., zastúpeného JUDr. J. H., proti ţalovanému D. T.,

zastúpenému JUDr. Š. M., o zaplatenie 5 321,98 € s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , na dovolanie ţalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 23. novembra 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného čo do výroku, ktorým v ostatnej zamietajúcej časti napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, o d m i e t a.

Vo zvyšku dovolanie z a m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 26. novembra 2009, č.k. -121 zamietol

návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal od ţalovaného zaplatenia náhrady škody vo výške

160 330 Sk s úrokom z omeškania. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe

ţalobca neuniesol dôkazné bremeno a jednoznačne a nesporne nepreukázal, ţe ţalovaný

prevzal od neho vec - osobné motorové vozidlo - ktorá by mala byť predmetom záväzku

ţalovaného. S poukazom na ustanovenie uviedol, ţe ide

o objektívnu povahu tejto zodpovednosti za škodu a nie sú rozhodujúce skutočnosti ako došlo

k poškodeniu veci, ale či došlo k prevzatiu veci, ako aj to, či medzi účastníkmi bol uzavretý

záväzok. Dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi konania nevznikla ústna zmluva o dielo, keďţe

medzi účastníkmi konania nebola dojednaná odmena. Mal za to, ţe ţalobca sa síce správal tak,

ţe mal záujem na uzavretí zmluvy, avšak ţalovaný jeho návrh neakceptoval. Ďalej zistil, ţe

poţiar na vozidle bol vyvolaný pri manipulácii s otvoreným ohňom fyzickou osobou, pričom

2

prípad nesie znaky úmyselného konania fyzickej osoby. Nebolo však preukázané, ktorá fyzická

osoba poţiar zapríčinila. Ţalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Bol taktieţ toho

názoru, ţe neboli preukázané ani základné predpoklady zodpovednosti za škodu tak, ako si to

vyţaduje zákonné ustanovenie , a . Vzhľadom k tomu

návrh ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142

ods. 1 .

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 23. novembra 2010 sp.zn. zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi

5 321,98 € s 8,5 % úrokom z omeškania od 11. decembra 2007 do zaplatenia, do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume

2 733,35 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku JUDr. J. H.. V odôvodnení rozsudku poukázal

na ustanovenia

a , , a . Konštatoval, ţe

zodpovednosť podľa ustanovenie sa vzťahuje na kaţdého, kto

od iného prevzal vec. Nezáleţí ani na tom, či osoba, ktorá prevzala vec, má na vykonávanie

určitej činnosti spojenej s vecou príslušné oprávnenie podľa zákona (napr. ţivnostenský list)

alebo či to robí načierno ako tzv. fušku. Za dôleţité povaţoval to, ţe táto osoba prevzala určitú

vec, ktorá má byť predmetom jej záväzku, teda ţe došlo k prevzatiu veci s povinnosťou ju

opatrovať a ţe v dôsledku porušenia tejto povinnosti sa vec poškodila, zničila alebo stratila.

Uviedol, ţe zbaviť sa tejto zodpovednosti moţno jedine z dôvodu, ţe ku škode na veci by došlo

aj inak, buď z vnútorných príčin (spočívajúcich v povahe veci a jej vadách), alebo z vonkajších

príčin (napr. v ţivelnej pohrome), ktorých vplyv by sa rovnakou mierou prejavil, i keby

vykonávateľ opravy vec na opravu neprevzal. Dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi došlo

k uzatvoreniu ústnej zmluvy o oprave veci v zmysle ustanovenia § 652 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka, pri ktorej výška ceny opravy nemusí byť účastníkmi dohodnutá, postačuje dohoda

o odplatnosti opravy s tým, ţe cena sa potom určí podľa rozsahu vykonanej opravy. Povaţoval

za nesporné, ţe na vozidle ţalobcu došlo ku škode počas doby, keď bolo vozidlo u ţalovaného.

Škoda vznikla tým, ţe došlo k zhoreniu vozidla. V tom čase bolo vozidlo umiestnené na dvore

ţalovaného, kam ho sám umiestnil. Povaţoval za irelevantné, či ţalovaný s vozidlom nejakým

spôsobom manipuloval, prípadne, či začal s opravou vozidla, taktieţ konštatoval, ţe je

irelevantné, akým spôsobom došlo ku škode a kto ju spôsobil. Ţalovaný sa mohol vyviniť iba

v tom prípade, ak by preukázal, ţe ku škode by bolo došlo aj inak, či uţ v dôsledku povahy

veci, alebo z vonkajších ţivelných príčin. Uvedené skutočnosti však neboli preukázané, a preto

je daná zodpovednosť ţalovaného za škodu vzniknutú na vozidle ţalobcu. Mal za to, ţe súd

prvého stupňa nesprávne z vykonaného dokazovania vyvodil, ţe ţalobca neuniesol dôkazné

bremeno, nepreukázal, ţe by ţalovaný od neho prevzal vec do opravy a tieţ nepreukázal, aké

povinnosti mal plniť ţalovaný a aké práva mal ţalobca. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa

nesprávne ustálil, ţe účastníci sa nedohodli na odmene za opravu. Poukázal na to, ţe prevzatie

veci je i to, ţe ţalovaný ţalobcovi povedal, ţe sa na to pozrie a vozidlo ponechali odstavené

na ulici s tým, ţe ţalovaný od ţalobcu prevzal kľúče. Výšku škody určil v zmysle znaleckého

posudku Ing. V. z 2. marca 2008, ktorý vyčíslil výšku škody vzniknutej poškodením

(zhorením) vozidla v sume 160 330 Sk, keď ním určená cena vozidla pred poţiarom bola

192 330 Sk a všeobecná cena po poţiari 32 000 Sk. Rozdiel medzi uvedenými cenami je výška

vzniknutej škody. V časti úroku z omeškania do 10. decembra 2007 vo výške 9,5 % a úroku

z omeškania vo výške 1 % od 11. decembra 2007 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správy potvrdil podľa ods. l Vychádzal zo skutočnosti, ţe ţalobca zaslal

ţalovanému výzvu na zaplatenie škody a stanovil mu lehotu do 10. decembra 2007. Ţalovaný

sa teda dostal do omeškania nasledujúci deň po skončení lehoty na plnenie, t. j. 11. decembra

2007. V tom čase patril ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % podľa vyhlášky č. 87/1995

Z.z. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie

s pouţitím

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, jeho

prípustnosť odôvodnil ustanovením Namietal, ţe napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Mal za to, ţe

z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, ţe medzi ním a ţalobcom došlo k uzatvoreniu

zmluvy o oprave veci. Taktieţ namietal, ţe k poškodeniu motorového vozidla nedošlo v mieste

vykonávania jeho ţivnosti (garáţi), ale auto bolo umiestnené na inej odstavnej ploche.

Poukázal na to, ţe podľa vyjadrenia hasičov, ktorí realizovali zákrok, bola príčinou vzniku

škody porucha elektrického zariadenia, teda technická závada vozidla a naopak, KEU stanovil

príčinu vzniku poţiaru zapálenie motorového vozidla pri manipulácii s otvoreným ohňom. Mal

za to, ţe neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho konaním, resp. nekonaním a výsledkom,

ktorým bol poţiar motorového vozidla. Ţiadal, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe nie sú dané dôvody

dovolania a ţe odvolací súd vec správne právne posúdil. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie

zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) a dospel k záveru, dovolanie ţalovaného nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody

neposudzuje dovolací súd iba podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto

opravného prostriedku.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalovaného je napadnutý celý výrok rozsudku odvolacieho

súdu, tak zmeňujúci ako aj potvrdzujúci výrok a výrok o trovách konania. Dovolací súd skúmal

prípustnosť a dôvodnosť dovolania osobitne voči kaţdému výroku.

Pokiaľ ide o dovolanie ţalovaného proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho

súdu, dovolací súd predovšetkým skúmal subjektívne oprávnenie ţalovaného podať dovolanie

proti tejto časti napadnutého rozsudku. Z účelu dovolania vyplýva, ţe právo podať dovolanie

neprislúcha tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo,

a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. V predmetnej veci dospel

dovolací súd k záveru, ţe dovolateľ nebol subjektívne oprávnený na podanie dovolania proti

potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu, nakoľko nebol dotknutý na svojich právach,

rozhodnutím neutrpel ţiadnu ujmu a jeho postavenie sa vôbec nezmenilo. Dovolanie preto

z dôvodu nie je prípustné, lebo smeruje proti tej časti rozhodnutia

odvolacieho súdu, v ktorej došlo k potvrdeniu výroku rozsudku súdu prvého stupňa.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa, dovolací súd je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmavať len

v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím

dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení

aţ d/ Ak nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady

konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku

alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Dôvody, ktoré by zakladali prípustnosť dovolania podľa ţalovaný netvrdil

a nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Inou vadou konania ( veta druhá ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľ v dovolaní nenamietal,

a existenciu takejto vady nezistil ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie

, ţe k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom

došlo v otázke posúdenia existencie predpokladov zodpovednosti za škodu. Dovolateľ mal

za to, ţe nemohlo dôjsť k prevzatiu veci na základe záväzkového vzťahu, pretoţe zmluva

o oprave veci nebola uzavretá a taktieţ neexistuje príčinná súvislosť medzi akýmkoľvek jeho

konaním, resp. nekonaním a výsledkom, ktorým bol poţiar motorového vozidla.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je

nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá,

alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania,

odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci ( ), je posúdiť,

či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správny predpis a či ho aj správne interpretoval.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi došlo

k uzatvoreniu ústnej zmluvy o oprave veci v zmysle ustanovenia § 652 ods. 1 a 2 Občianskeho

zákonníka, pri ktorej výška ceny opravy síce nebola účastníkmi dohodnutá, za postačujúce

povaţoval to, ţe došlo k dohode o odplatnosti opravy s tým, ţe cena sa potom určí podľa

rozsahu vykonanej opravy. Povaţoval za nesporné, ţe na vozidle ţalobcu došlo ku škode počas

doby, keď bolo vozidlo u ţalovaného. Škoda vznikla tým, ţe došlo k zhoreniu vozidla. V tom

čase bolo vozidlo umiestnené na dvore ţalovaného, kam ho sám umiestnil. Uviedol, ţe je

irelevantné, či ţalovaný s vozidlom nejakým spôsobom manipuloval, prípadne, či začal

s opravou vozidla, taktieţ konštatoval, ţe je irelevantné, akým spôsobom došlo ku škode a kto

ju spôsobil. Ţalovaný sa mohol vyviniť iba v tom prípade, ak by preukázal, ţe ku škode by bolo

došlo aj inak, či uţ v dôsledku povahy veci, alebo z vonkajších ţivelných príčin. Uvedené

skutočnosti však neboli preukázané, a preto je daná zodpovednosť ţalovaného za škodu

vzniknutú na vozidle ţalobcu.

Podľa kaţdý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť

predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaţe by ku

škode došlo aj inak.

Ustanovenie upravuje jednu z osobitných skutkových

podstát zodpovednosti za škodu. Pôvodne bola táto zodpovednosť upravená v ustanovení § 237

v znení platnom do 31. decembra 1991. Podľa citovaného ustanovenia

zodpovedá za škodu kaţdý, kto prevezme od iného vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku,

ibaţe by ku škode došlo aj inak.

Predpoklady vzniku tejto zodpovednosti sú:

1. existencia záväzkového vzťahu, na základe ktorého je subjektu záväzkového vzťahu,

ktorý odovzdáva určitú vec, poskytované určité plnenie

2. prevzatie veci, ktorá má byť predmetom záväzku (t.j. jej fyzické doručenie)

3. poškodenie, strata alebo zničenie veci

4. príčinná súvislosť medzi prevzatím veci, ktorá má byť predmetom záväzku

a poškodením, stratou alebo zničením veci.

K prevzatiu veci, ktorá má byť predmetom záväzku, dochádza na základe zmluvy. Právny

vzťah zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia vzniká výlučne medzi účastníkmi

zmluvy. Vlastníkovi veci, ktorý nebol účastníkom takejto zmluvy, alebo v prípade, ak by

zmluva nebola vôbec upravená, by osoba, ktorá prevzala vec, ktorá je predmetom záväzku,

zodpovedala podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia

. Dovolací súd vo vzťahu k námietke ţalovaného, ţe nebolo

preukázané, ţe by došlo k uzatvoreniu zmluvy uvádza, ţe voči tomu, od koho prevádzkovateľ

vec prevzal na splnenie záväzku, sa jeho zodpovednosť za poškodenie alebo stratu veci podľa

ustanovenia uplatňuje aj v prípade, ţe zmluva nebola platne

uzavretá. Z hľadiska vzniku tejto zodpovednosti je dôleţité, ţe tu došlo k prevzatiu veci

s povinnosťou ju opatrovať a ţe v dôsledku porušenia tejto povinnosti sa vec poškodila, zničila

alebo stratila. Okolnosť, ako k poškodeniu, strate alebo zničeniu veci došlo, či sa tak stalo

pri vlastnom plnení záväzku alebo pri preprave, či skladovaní veci, či sa tak stalo v dôsledku

porušenia povinnosti, úmyselne alebo inak, je právne bezvýznamná. Ide o objektívnu

zodpovednosť za škodu, pri ktorej sa nevyţaduje objektívny protiprávny úkon.

Ustanovenie však nezakladá absolútne objektívnu

zodpovednosť povinného subjektu, pretoţe podľa tohto ustanovenia sa pripúšťa jediný

liberačný dôvod. Podľa tohto liberačného dôvodu ten, kto prevzal vec, nezodpovedá za jej

poškodenie, stratu alebo zničenie, ak by ku škode došlo aj inak, to znamená, ţe k škode by

došlo aj v prípade, ţe by k prevzatiu veci nedošlo. Na zbavenie sa zodpovednosti nestačí

samotná moţnosť vzniku rovnakej škody, ale musí byť preukázané, ţe škoda by na veci vznikla

aj bez prevzatia veci za účelom splnenia záväzku, teda, ţe vplyv okolností, ktoré škodu

spôsobili, by sa rovnakou mierou prejavili aj v prípade, ţe vec nebola na vykonanie zákazky

odovzdaná. Ku škode by mohlo dôjsť aj inak, ak by sa vec zničila buď na základe nejakého

vnútorného fyzikálneho alebo chemického procesu alebo následkom vonkajších objektívnych

okolností, ktoré s činnosťou zodpovednostného subjektu nemajú nič spoločné. Dôkazné

bremeno o liberačnom dôvodu má ten, kto vec na splnenie záväzku prevzal.

Odvolací súd zistil, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným došlo k platnému uzavretiu zmluvy

o oprave veci (hoci výška ceny opravy nebola dohodnutá konkrétnou sumou) a taktieţ

k prevzatiu záväzku (umiestnenie vozidla na dvore ţalovaného). Tieto skutkové závery napadol

ţalovaný v dovolaní, keď namietal, ţe medzi ním a ţalobcom nedošlo k uzatvoreniu zmluvy

o oprave a úprave veci. Taktieţ namietal, ţe k poškodeniu motorového vozidla nedošlo

v mieste vykonávania jeho ţivnosti (garáţi), ale auto bolo umiestnené na inej odstavnej ploche.

Mal taktieţ za to, ţe neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho konaním, resp. nekonaním

a výsledkom, ktorým bol poţiar motorového vozidla.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalovaný namieta nesprávnosť skutkových zistení

odvolacieho súdu. Treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia dôvodom

dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je

„ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len

výslovne uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych (

ods. 2 písm. c/ ) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania.

Zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov ako aj s poukazom na dôvody, ktoré

uviedol odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa dovolací súd stotoţňuje,

dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolaním ţalovaného napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku

odvolacieho súdu nespočíva na nesprávnom právom posúdení veci. Z toho vyplýva, ţe dovolací

dôvod podľa nie je daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody

uvedené v , ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

ţalovaného podľa zamietol. Rovnako v zmysle ustanovenia

v spojení s ustanovením odmietol aj dovolanie ţalovaného

smerujúce voči výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, nakoľko touto časťou

dovolania napadnuté rozhodnutie má povahu uznesenia ( ), prípustnosť

dovolania proti nemu vylučuje ustanovenie

V dovolacom konaní nebol ţalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo ţalobcovi ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom

konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. augusta 2011

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

10