Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
961/381324.fcf9e1.pdf
PDF · 173.44 KB
No categories available
5Cdo/39/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Sone
Mesiarkinovej v právnej veci ţalobcu M. H., zastúpeného JUDr. J. H., proti ţalovanému D. T.,
zastúpenému JUDr. Š. M., o zaplatenie 5 321,98 € s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15 C 308/2007, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 23. novembra 2010, sp. zn. 6 Co 58/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného čo do výroku, ktorým v ostatnej zamietajúcej časti napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, o d m i e t a.
Vo zvyšku dovolanie z a m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 26. novembra 2009, č.k. 15 C 308/2007-121 zamietol
návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal od ţalovaného zaplatenia náhrady škody vo výške
160 330 Sk s úrokom z omeškania. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe
ţalobca neuniesol dôkazné bremeno a jednoznačne a nesporne nepreukázal, ţe ţalovaný
prevzal od neho vec - osobné motorové vozidlo - ktorá by mala byť predmetom záväzku
ţalovaného. S poukazom na ustanovenie § 421 Občianskeho zákonníka uviedol, ţe ide
o objektívnu povahu tejto zodpovednosti za škodu a nie sú rozhodujúce skutočnosti ako došlo
k poškodeniu veci, ale či došlo k prevzatiu veci, ako aj to, či medzi účastníkmi bol uzavretý
záväzok. Dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi konania nevznikla ústna zmluva o dielo, keďţe
medzi účastníkmi konania nebola dojednaná odmena. Mal za to, ţe ţalobca sa síce správal tak,
ţe mal záujem na uzavretí zmluvy, avšak ţalovaný jeho návrh neakceptoval. Ďalej zistil, ţe
poţiar na vozidle bol vyvolaný pri manipulácii s otvoreným ohňom fyzickou osobou, pričom
prípad nesie znaky úmyselného konania fyzickej osoby. Nebolo však preukázané, ktorá fyzická
osoba poţiar zapríčinila. Ţalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Bol taktieţ toho
názoru, ţe neboli preukázané ani základné predpoklady zodpovednosti za škodu tak, ako si to
vyţaduje zákonné ustanovenie § 420 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu
návrh ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 23. novembra 2010 sp.zn. 6 Co 58/2010 zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi
5 321,98 € s 8,5 % úrokom z omeškania od 11. decembra 2007 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume
2 733,35 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku JUDr. J. H.. V odôvodnení rozsudku poukázal
na ustanovenia
§ 652 ods. 1 a 2, § 653 ods. 1, § 655 ods. 2 a § 421 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, ţe
zodpovednosť podľa ustanovenie § 421 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na kaţdého, kto
od iného prevzal vec. Nezáleţí ani na tom, či osoba, ktorá prevzala vec, má na vykonávanie
určitej činnosti spojenej s vecou príslušné oprávnenie podľa zákona (napr. ţivnostenský list)
alebo či to robí načierno ako tzv. fušku. Za dôleţité povaţoval to, ţe táto osoba prevzala určitú
vec, ktorá má byť predmetom jej záväzku, teda ţe došlo k prevzatiu veci s povinnosťou ju
opatrovať a ţe v dôsledku porušenia tejto povinnosti sa vec poškodila, zničila alebo stratila.
Uviedol, ţe zbaviť sa tejto zodpovednosti moţno jedine z dôvodu, ţe ku škode na veci by došlo
aj inak, buď z vnútorných príčin (spočívajúcich v povahe veci a jej vadách), alebo z vonkajších
príčin (napr. v ţivelnej pohrome), ktorých vplyv by sa rovnakou mierou prejavil, i keby
vykonávateľ opravy vec na opravu neprevzal. Dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi došlo
k uzatvoreniu ústnej zmluvy o oprave veci v zmysle ustanovenia § 652 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, pri ktorej výška ceny opravy nemusí byť účastníkmi dohodnutá, postačuje dohoda
o odplatnosti opravy s tým, ţe cena sa potom určí podľa rozsahu vykonanej opravy. Povaţoval
za nesporné, ţe na vozidle ţalobcu došlo ku škode počas doby, keď bolo vozidlo u ţalovaného.
Škoda vznikla tým, ţe došlo k zhoreniu vozidla. V tom čase bolo vozidlo umiestnené na dvore
ţalovaného, kam ho sám umiestnil. Povaţoval za irelevantné, či ţalovaný s vozidlom nejakým
spôsobom manipuloval, prípadne, či začal s opravou vozidla, taktieţ konštatoval, ţe je
irelevantné, akým spôsobom došlo ku škode a kto ju spôsobil. Ţalovaný sa mohol vyviniť iba
v tom prípade, ak by preukázal, ţe ku škode by bolo došlo aj inak, či uţ v dôsledku povahy
veci, alebo z vonkajších ţivelných príčin. Uvedené skutočnosti však neboli preukázané, a preto
je daná zodpovednosť ţalovaného za škodu vzniknutú na vozidle ţalobcu. Mal za to, ţe súd
prvého stupňa nesprávne z vykonaného dokazovania vyvodil, ţe ţalobca neuniesol dôkazné
bremeno, nepreukázal, ţe by ţalovaný od neho prevzal vec do opravy a tieţ nepreukázal, aké
povinnosti mal plniť ţalovaný a aké práva mal ţalobca. Dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa
nesprávne ustálil, ţe účastníci sa nedohodli na odmene za opravu. Poukázal na to, ţe prevzatie
veci je i to, ţe ţalovaný ţalobcovi povedal, ţe sa na to pozrie a vozidlo ponechali odstavené
na ulici s tým, ţe ţalovaný od ţalobcu prevzal kľúče. Výšku škody určil v zmysle znaleckého
posudku Ing. V. z 2. marca 2008, ktorý vyčíslil výšku škody vzniknutej poškodením
(zhorením) vozidla v sume 160 330 Sk, keď ním určená cena vozidla pred poţiarom bola
192 330 Sk a všeobecná cena po poţiari 32 000 Sk. Rozdiel medzi uvedenými cenami je výška
vzniknutej škody. V časti úroku z omeškania do 10. decembra 2007 vo výške 9,5 % a úroku
z omeškania vo výške 1 % od 11. decembra 2007 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správy potvrdil podľa § 219 ods. l O.s.p. Vychádzal zo skutočnosti, ţe ţalobca zaslal
ţalovanému výzvu na zaplatenie škody a stanovil mu lehotu do 10. decembra 2007. Ţalovaný
sa teda dostal do omeškania nasledujúci deň po skončení lehoty na plnenie, t. j. 11. decembra
2007. V tom čase patril ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % podľa vyhlášky č. 87/1995
Z.z. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p.
s pouţitím § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie, jeho
prípustnosť odôvodnil ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p. Namietal, ţe napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Mal za to, ţe
z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, ţe medzi ním a ţalobcom došlo k uzatvoreniu
zmluvy o oprave veci. Taktieţ namietal, ţe k poškodeniu motorového vozidla nedošlo v mieste
vykonávania jeho ţivnosti (garáţi), ale auto bolo umiestnené na inej odstavnej ploche.
Poukázal na to, ţe podľa vyjadrenia hasičov, ktorí realizovali zákrok, bola príčinou vzniku
škody porucha elektrického zariadenia, teda technická závada vozidla a naopak, KEU stanovil
príčinu vzniku poţiaru zapálenie motorového vozidla pri manipulácii s otvoreným ohňom. Mal
za to, ţe neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho konaním, resp. nekonaním a výsledkom,
ktorým bol poţiar motorového vozidla. Ţiadal, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe nie sú dané dôvody
dovolania a ţe odvolací súd vec správne právne posúdil. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie
zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, dovolanie ţalovaného nie je dôvodné.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia
dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými
vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody
neposudzuje dovolací súd iba podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto
opravného prostriedku.
V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa .
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné
tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade dovolaním ţalovaného je napadnutý celý výrok rozsudku odvolacieho
súdu, tak zmeňujúci ako aj potvrdzujúci výrok a výrok o trovách konania. Dovolací súd skúmal
prípustnosť a dôvodnosť dovolania osobitne voči kaţdému výroku.
Pokiaľ ide o dovolanie ţalovaného proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho
súdu, dovolací súd predovšetkým skúmal subjektívne oprávnenie ţalovaného podať dovolanie
proti tejto časti napadnutého rozsudku. Z účelu dovolania vyplýva, ţe právo podať dovolanie
neprislúcha tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu nevyznelo,
a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. V predmetnej veci dospel
dovolací súd k záveru, ţe dovolateľ nebol subjektívne oprávnený na podanie dovolania proti
potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu, nakoľko nebol dotknutý na svojich právach,
rozhodnutím neutrpel ţiadnu ujmu a jeho postavenie sa vôbec nezmenilo. Dovolanie preto
z dôvodu § 238 ods. 1 O.s.p. nie je prípustné, lebo smeruje proti tej časti rozhodnutia
odvolacieho súdu, v ktorej došlo k potvrdeniu výroku rozsudku súdu prvého stupňa.
Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa, dovolací súd je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmavať len
v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím
dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení
§ 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady
konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku
alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závaţných procesných vád. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
Dôvody, ktoré by zakladali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. ţalovaný netvrdil
a nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
Inou vadou konania (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), na ktorú musí dovolací súd
prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je
vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup
súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolateľ v dovolaní nenamietal,
a existenciu takejto vady nezistil ani dovolací súd.
Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ţe k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom
došlo v otázke posúdenia existencie predpokladov zodpovednosti za škodu. Dovolateľ mal
za to, ţe nemohlo dôjsť k prevzatiu veci na základe záväzkového vzťahu, pretoţe zmluva
o oprave veci nebola uzavretá a taktieţ neexistuje príčinná súvislosť medzi akýmkoľvek jeho
konaním, resp. nekonaním a výsledkom, ktorým bol poţiar motorového vozidla.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je
nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá,
alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania,
odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), je posúdiť,
či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správny predpis a či ho aj správne interpretoval.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, ţe medzi účastníkmi došlo
k uzatvoreniu ústnej zmluvy o oprave veci v zmysle ustanovenia § 652 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, pri ktorej výška ceny opravy síce nebola účastníkmi dohodnutá, za postačujúce
povaţoval to, ţe došlo k dohode o odplatnosti opravy s tým, ţe cena sa potom určí podľa
rozsahu vykonanej opravy. Povaţoval za nesporné, ţe na vozidle ţalobcu došlo ku škode počas
doby, keď bolo vozidlo u ţalovaného. Škoda vznikla tým, ţe došlo k zhoreniu vozidla. V tom
čase bolo vozidlo umiestnené na dvore ţalovaného, kam ho sám umiestnil. Uviedol, ţe je
irelevantné, či ţalovaný s vozidlom nejakým spôsobom manipuloval, prípadne, či začal
s opravou vozidla, taktieţ konštatoval, ţe je irelevantné, akým spôsobom došlo ku škode a kto
ju spôsobil. Ţalovaný sa mohol vyviniť iba v tom prípade, ak by preukázal, ţe ku škode by bolo
došlo aj inak, či uţ v dôsledku povahy veci, alebo z vonkajších ţivelných príčin. Uvedené
skutočnosti však neboli preukázané, a preto je daná zodpovednosť ţalovaného za škodu
vzniknutú na vozidle ţalobcu.
Podľa § 421 Občianskeho zákonníka kaţdý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť
predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaţe by ku
škode došlo aj inak.
Ustanovenie § 421 Občianskeho zákonníka upravuje jednu z osobitných skutkových
podstát zodpovednosti za škodu. Pôvodne bola táto zodpovednosť upravená v ustanovení § 237
Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. decembra 1991. Podľa citovaného ustanovenia
zodpovedá za škodu kaţdý, kto prevezme od iného vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku,
ibaţe by ku škode došlo aj inak.
Predpoklady vzniku tejto zodpovednosti sú:
1. existencia záväzkového vzťahu, na základe ktorého je subjektu záväzkového vzťahu,
ktorý odovzdáva určitú vec, poskytované určité plnenie
2. prevzatie veci, ktorá má byť predmetom záväzku (t.j. jej fyzické doručenie)
3. poškodenie, strata alebo zničenie veci
4. príčinná súvislosť medzi prevzatím veci, ktorá má byť predmetom záväzku
a poškodením, stratou alebo zničením veci.
K prevzatiu veci, ktorá má byť predmetom záväzku, dochádza na základe zmluvy. Právny
vzťah zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia vzniká výlučne medzi účastníkmi
zmluvy. Vlastníkovi veci, ktorý nebol účastníkom takejto zmluvy, alebo v prípade, ak by
zmluva nebola vôbec upravená, by osoba, ktorá prevzala vec, ktorá je predmetom záväzku,
zodpovedala podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia
§ 420 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd vo vzťahu k námietke ţalovaného, ţe nebolo
preukázané, ţe by došlo k uzatvoreniu zmluvy uvádza, ţe voči tomu, od koho prevádzkovateľ
vec prevzal na splnenie záväzku, sa jeho zodpovednosť za poškodenie alebo stratu veci podľa
ustanovenia § 421 Občianskeho zákonníka uplatňuje aj v prípade, ţe zmluva nebola platne
uzavretá. Z hľadiska vzniku tejto zodpovednosti je dôleţité, ţe tu došlo k prevzatiu veci
s povinnosťou ju opatrovať a ţe v dôsledku porušenia tejto povinnosti sa vec poškodila, zničila
alebo stratila. Okolnosť, ako k poškodeniu, strate alebo zničeniu veci došlo, či sa tak stalo
pri vlastnom plnení záväzku alebo pri preprave, či skladovaní veci, či sa tak stalo v dôsledku
porušenia povinnosti, úmyselne alebo inak, je právne bezvýznamná. Ide o objektívnu
zodpovednosť za škodu, pri ktorej sa nevyţaduje objektívny protiprávny úkon.
Ustanovenie § 421 Občianskeho zákonníka však nezakladá absolútne objektívnu
zodpovednosť povinného subjektu, pretoţe podľa tohto ustanovenia sa pripúšťa jediný
liberačný dôvod. Podľa tohto liberačného dôvodu ten, kto prevzal vec, nezodpovedá za jej
poškodenie, stratu alebo zničenie, ak by ku škode došlo aj inak, to znamená, ţe k škode by
došlo aj v prípade, ţe by k prevzatiu veci nedošlo. Na zbavenie sa zodpovednosti nestačí
samotná moţnosť vzniku rovnakej škody, ale musí byť preukázané, ţe škoda by na veci vznikla
aj bez prevzatia veci za účelom splnenia záväzku, teda, ţe vplyv okolností, ktoré škodu
spôsobili, by sa rovnakou mierou prejavili aj v prípade, ţe vec nebola na vykonanie zákazky
odovzdaná. Ku škode by mohlo dôjsť aj inak, ak by sa vec zničila buď na základe nejakého
vnútorného fyzikálneho alebo chemického procesu alebo následkom vonkajších objektívnych
okolností, ktoré s činnosťou zodpovednostného subjektu nemajú nič spoločné. Dôkazné
bremeno o liberačnom dôvodu má ten, kto vec na splnenie záväzku prevzal.
Odvolací súd zistil, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným došlo k platnému uzavretiu zmluvy
o oprave veci (hoci výška ceny opravy nebola dohodnutá konkrétnou sumou) a taktieţ
k prevzatiu záväzku (umiestnenie vozidla na dvore ţalovaného). Tieto skutkové závery napadol
ţalovaný v dovolaní, keď namietal, ţe medzi ním a ţalobcom nedošlo k uzatvoreniu zmluvy
o oprave a úprave veci. Taktieţ namietal, ţe k poškodeniu motorového vozidla nedošlo
v mieste vykonávania jeho ţivnosti (garáţi), ale auto bolo umiestnené na inej odstavnej ploche.
Mal taktieţ za to, ţe neexistuje príčinná súvislosť medzi jeho konaním, resp. nekonaním
a výsledkom, ktorým bol poţiar motorového vozidla.
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalovaný namieta nesprávnosť skutkových zistení
odvolacieho súdu. Treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom
dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je
„ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len
výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových
zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného
dokazovania.
Zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov ako aj s poukazom na dôvody, ktoré
uviedol odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa dovolací súd stotoţňuje,
dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolaním ţalovaného napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku
odvolacieho súdu nespočíva na nesprávnom právom posúdení veci. Z toho vyplýva, ţe dovolací
dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nie je daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody
uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
ţalovaného podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. Rovnako v zmysle ustanovenia § 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol aj dovolanie ţalovaného
smerujúce voči výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania, nakoľko touto časťou
dovolania napadnuté rozhodnutie má povahu uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.), prípustnosť
dovolania proti nemu vylučuje ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p.
V dovolacom konaní nebol ţalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo ţalobcovi (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom
konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. augusta 2011
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová