Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/46/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. K. bývajúceho v N. proti

ţalovanému Ing. R. F. bývajúcemu v N., o vydanie osobných motorových vozidiel, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o návrhu ţalobcu na vylúčenie sudcov Krajského súdu v Nitre z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Nitre, . JUDr. Z. B. , JUDr. J. B., JUDr. J. B. , JUDr.

I. D., JUDr. L. G., JUDr. R. G., JUDr. D. H., JUDr. E. H., JUDr. Š. H., JUDr. M. H., JUDr. A.

K., PhD., JUDr. D. K., JUDr. I. K., Dr., JUDr. Ľ. K., JUDr. S. L., JUDr. P. L., JUDr. K. M.,

JUDr. Z. M., JUDr. Ľ. M., PhD., JUDr. B. M., JUDr. M. M., Mgr. E. N., Mgr. A. N.,

JUDr. V. N., JUDr. R. P., JUDr. P. P., JUDr. D. P., JUDr. J. P., JUDr. M. P., JUDr.

V. P., JUDr. S. S., JUDr. V. T., PhD., JUDr. J. V., JUDr. D. V., JUDr. S. Z., n i e

s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod

sp.zn. , (vec Okresného súdu Nitra vedená pod sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca písomným podaním zo dňa 7. júla 2008 vzniesol námietku zaujatosti voči

všetkým sudcom Krajského súdu v Nitre, ktorý v tom čase mal rozhodnúť o námietke

zaujatosti vznesenej (ţalobcom) voči sudcom Okresného súdu Nitra v senáte 9NcC. Podľa

jeho názoru dôvodnosť ním vznesenej námietky zaujatosti spočíva v správaní sa sudcov

krajského súdu tak, ţe nezachovávajú dôstojnosť konania, porušujú zákon a pri rozhodovaní

nadŕţajú protistrane. Ţalobca preto vyslovil podozrenie z korupcie, zneuţitia právomoci

verejného činiteľa a šikany zo strany sudcov Krajského súdu v Nitre.

2

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 9. februára 2009 sp. zn.

sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. E. M., JUDr. V. S. a Mgr. I. V. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn. nevylúčil. V dôvodoch rozhodnutia, prečo nerozhodol o námietke zaujatosti voči ostatným sudcom krajského súdu uviedol, ţe v danom prípade má podľa rozvrhu práce v konaní rozhodovať senát 9Co vo vyššie uvedenom zloţení sudkýň. Preto je námietka voči ostatným sudcom bezpredmetná, ich rozhodovacia činnosť v danej procesnej situácii neprichádza do úvahy.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe na Krajskom súde v Nitre došlo k zmene senátu. O novom

návrhu ţalobcu o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti ( č.l.116 a 169 spisu ), bude rozhodovať senát 8 Co, v novom zloţení sudcov JUDr. M. H., JUDr. J. P. a JUDr. V. N.. Preto vzhľadom na zmenu senátu a pôvodnú námietku zaujatosti ţalobcu voči všetkým sudcom Krajského súdu v Nitre, ten vec opätovne predloţil Najvyššiemu súdu na rozhodnutie. O celom návrhu na vylúčenie ostatných sudcov krajského súdu je potrebné rozhodnúť aj vzhľadom na Nález Ústavného súdu slovenskej republiky zo 14. júna 2011 ( ).

Vzhľadom na uvedené sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal len tou časťou

námietky zaujatosti, ktorá sa týka sudcov Krajského súdu v Nitre, o ktorých doteraz nebolo

rozhodnuté, t.j. JUDr. Z. B. , JUDr. J. B., JUDr. J. B. , JUDr. I. D., JUDr. L. G., JUDr. R. G.,

JUDr. D. H., JUDr. E. H., JUDr. Š. H., JUDr. M. H., JUDr. A. K., PhD., JUDr. D. K., JUDr.

I. K., Dr., JUDr. Ľ. K., JUDr. S. L., JUDr. P. L., JUDr. K. M., JUDr. Z. M., JUDr.

Ľ. M., PhD., JUDr. B. M., JUDr. M. M., Mgr. E. N., Mgr. A. N., JUDr. V. N., JUDr. R.

P., JUDr. P. P., JUDr. D. P., JUDr. J. P., JUDr. M. P., JUDr. V. P., JUDr. S. S., JUDr. V. T.,

PhD., JUDr. J. V., JUDr. D. V., JUDr. S. Z..

Sudcovia Krajského súdu v Nitre k uplatnenej námietke zaujatosti zhodne uviedli vo

svojom vyjadrení na č.l.95 aţ 102, č.l.197 a č.l.202 spisu, ţe účastníkov konania nepoznajú a k prejednávanej veci nemajú ţiaden vzťah. Vo veci sa preto necítia byť zaujatí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Nitre (§ 16

ods. 1 ) posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky zaujatosti podľa ,

, v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejedávania a rozhodovania veci, ak so

3

zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o

ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe

sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1./ k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším

účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tieţ vtedy, keď

sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor

na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť 2./ k účastníkom konania [o

takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manţelského,

súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu

(tak pozitívneho alebo negatívneho)], 3./ k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2.).

Pri posudzovaní dôvodnosti námietky voči označeným sudcom o skutočnostiach

vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší súd Slovenskej

republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky z tejto

prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k veci, k

účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď

ustanovenie ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia sudcov krajského súdu nezistil ţiadne

také skutočnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť pochybnosť o ich nezaujatosti v zmysle uvedeného ustanovenia . Základom pre vylúčenie sudcu môţu byť len objektívne zistené dôvody; nepreukázané a nepodloţené tvrdenia nemoţno vziať na zreteľ.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2 ods.

2 v znení zmien a doplnkov a je povinný prejednať a rozhodnúť všetky

4

7

veci, ktoré mu boli pridelené v súlade s platným rozvrhom práce súdu. Obsah tohto práva a

povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu vyplývať len z

naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom prípade splnené.

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôţe byť subjektívne hľadisko účastníka

konania, ktoré je spravidla motivované tým, ţe súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho

predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí

účastníkovi konania a nemôţe objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Súčasťou základného práva na prejednanie veci pred nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1

nie je povinnosť súdu vyhovieť návrhu účastníka súdneho

konania, ktorý podal takýto návrh podľa a vylúčiť označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý

proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je garancia, aby

vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Na druhej strane ústavná úprava práva na

spravodlivý proces ( ) zahrňuje právo, aby prejednávaná

právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov ( ). Z uvedeného vyplýva, ţe obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (viď I. ÚS . , II. ÚS

121/03).

Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a

straníckosti (nadŕţania určitej procesnej strane). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec

prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu

z nich nenadŕţal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok ().

Európsky súd pre ľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, ţe

okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a

5

objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri

napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho

osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k

ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri

subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, aţ kým nie je preukázaný

opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o

skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však

(subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré

môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje

podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa

uplatňuje teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe spravodlivosť nielenţe musí byť

poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done")]. Nestačí, ţe sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na

vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k

prejednávanej veci a k účastníkom konania. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v

hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej

úvahe, či moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke

rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka

konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha

a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému

kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká

obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne

závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo

môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako

sudcu nestranného.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť, ţe

subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

6

vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môţe byť sudca vylúčený z

prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, ţe jeho vzťah k veci,

účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom

ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda nezávisle a

nestranne.

Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti vznesenej námietky zaujatosti nie je rozhodujúci

subjektívny názor, domnienka alebo pocit účastníka konania. Nadriadený súd totiţ môţe vylúčiť namietaného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci aţ vtedy, keď je evidentné, ţe vzťah sudcu nie je len tvrdený, ale ţe skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle

V danom prípade ţalobca tvrdil, ţe má na Krajskom súde v Nitre voči ţalovanému

viaceré spory a podľa jeho názoru sa sudcovia navonok nejavia byť pri prejednávaní a rozhodovaní vecí nestranní. Uvedený subjektívny pocit však nepodloţil ţiadnou relevantnou okolnosťou z hľadiska , objektívne zakladajúcou dôvod pre pochybnosť o zaujatosti vo výroku uvedených sudcov. Ani z ich vyjadrení nevyplývajú ţiadne zákonné dôvody pre ich vylúčenie. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nevyhovel vznesenej námietke zaujatosti a rozhodol podľa ustanovenia druhá veta tak, ţe označení sudcovia Krajského súdu v Prešove nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3: 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. augusta 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta

7

7 Nc

46/2011