Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
11c/381945.eb1c26.pdf
PDF · 215.21 KB
No categories available
7Cdo/96/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Cdo 96/2011
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o deti K. plnoletú
M. nar. X. a maloletého M. nar. X., zastúpeného Úradom práce , sociálnych vecí a rodiny, so
sídlom v Bratislave, Vazovova 7/A, deti rodičov matky Ing. S. K., bývajúcej v B., (
doručovacia adresa . ), zastúpenej JUDr. L. S., advokátom v B., otca Ing. J.. K. bývajúceho
v B., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vedenej na Okresnom súde
Bratislava II pod sp. zn. 49P 171/2006, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 25. novembra 2008 sp. zn. 11 CoP 132/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 14. júna 2005 č. k. 17 Nc 66/2001 – 761
zveril maloletého M. nar. X. do osobnej starostlivosti otca. Matke uložil povinnosť platiť
výživné na mal. M. v sume 1 800 Sk mesačne počnúc dňom 8. 9. 2002, vždy do 15-teho dňa
v každom mesiaci k rukám otca a na pln. M. v sume 3 000 Sk mesačne počnúc dňom 8. 9.
2002 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám pln. M.. Zročné výživné za obdobie od 8. 9.
2002 do 31. 5. 2005 na mal. M. v celkovej sume 58 980 Sk a na pln. M. v celkovej sume
98 300 Sk jej povolil splácať po 2 000 Sk a 3 000 Sk mesačných splátkach spolu s bežným
2
výživným počnúc mesiacom august 2005, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku návrh otca
( na zverenie detí do jeho starostlivosti a určení vyživovacej povinnosti matky ) , pln. M. ( na
určenie výživného vo výške 5 000 Sk ) a návrh matky ( na zverenie detí do jej starostlivosti
a určenie vyživovacej povinnosti otca ) zamietol. Zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava
V z 30. apríla 2003 č. k. 17 Nc 66/01 – 428 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Bratislave z 28. 8. 2003 sp. zn. 9 CoP 32/03 ( týkajúce sa predbežného opatrenia o úprave
styku matky s mal. M. ) . Styk matky s mal. M. neupravil a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázanú čiastočnú dôvodnosť
návrhu otca, preto zveril mal. M. do jeho starostlivosti ( M. nadobudla plnoletosť v priebehu
konania a v plnom rozsahu sa pripojila k návrhu otca ) a matke určil povinnosť platiť výživné
vo výške primeranej veku , odôvodneným potrebám detí a v závislosti od pomerov oboch
rodičov . Pri zverení mal. M. do starostlivosti otca prihliadol na závery znaleckého
dokazovania. O zročnom výživnom rozhodol podľa § 160 ods. 1 O. s. p. a trovách konania
podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. januára 2006 sp. zn. 11 CoP 323/05
odvolanie matky ako oneskorene podané odmietol ( § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ). Následne
Okresný súd Bratislava V uznesením zo 4. apríla 2006 č. k. 22 P 79/2006 – 14 preniesol
miestnu príslušnosť ( na vedenie daného konania ) na Okresný súd Bratislava II ( § 177 ods.
2 veta prvá O. s. p.), na ktorom prebieha konanie pod sp. zn. 49 P 171/06.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 31. marca 2008 sp. zn. 1 Cdo 17/2008
( čl. 53 ) na dovolanie matky uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.
Krajský súd v Bratislave ( v poradí druhým rozhodnutím ) rozsudkom z 25. novembra
2008 sp. zn. 11 CoP 132/08 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219
ods. 1, 2 O. s. p. ) a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V
celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu , keď matka
v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti , ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia
súdu prvého stupňa. Konštatoval, že matka v priebehu celého konania poukazovala na svoj
zdravotný stav a z dôvodu práceneschopnosti aj ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní
dňa 14.októbra 2008 . Dotazom na Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava ale zistil, že
matka si neuplatnila nárok na nemocenské ( na základe predloženej práceneschopnosti )
3
a žiadne dávky jej ani nie sú vyplácané. Zamestnávateľ ani matka pracovnú neschopnosť
Sociálnej poisťovne nepredložili. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1
O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu ( ako aj rozsudku okresného súdu ) podala
dovolanie matka. Navrhla ich zrušiť a vec vrátiť s právnym názorom na ďalšie konanie.
Namietala odňatie jej možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom
odvolacieho súdu , ktorý jej predvolanie na pojednávanie dňa 14. 10. 2008 doručoval na
adresu B. ( B. ) napriek tomu, že zo spisu nesporne vyplýva, že jej doručovacia adresa je T. .
Predvolanie prevzala až 13. 10. 2008 a po ospravedlnení jej neúčasti zo zdravotných
dôvodov bolo pojednávanie odročené na neurčito. Preto zo spisu v tejto súvislosti nevyplýva
žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu postupu súdu v zmysle pokynu sudcu ( čl.
60 ) kancelárii oznámiť verejné vyhlásenie rozsudku . Zo spisu ani nevyplýva dodržanie 5 –
dňovej lehoty na zverejnenie termínu verejného vyhlásenia rozsudku pred vytýčeným
termínom. Odvolací súd sa teda dôsledne neriadil ustanovením § 214 ods. 1, 2 O. s. p. , čím
porušil jej ústavné právo v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa jej názoru
nepochopiteľne vyznieva aj postup odvolacieho súdu pri samotnom doručovaní jeho
rozsudku vzhľadom na oznámenie doručovacej adresy. Namietala tiež nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu ( § 157 ods. 2 O. s. p. ) a tým
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie , ktorá vada zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 písm. f/ O. s. p. a súčasne dôvodnosť dovolania. Preto nie je zrejmé, v akom
rozsahu sa odvolací súd zaoberal odvolaním , z čoho vychádzal, keď súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav veci a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal so
skutočnosťou, že treba zisťovať nielen príjmové a majetkové pomery rodičov, ale aj
manželky otca , z ktorého dôvodu vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na nedostatky
v paginácii spisu a nerešpektovanie vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom
a kancelárskom poriadku pre ( uvedené ) súdy.
Otec a kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom ( § 23a a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a
4
ods. 1 O. s. p. ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom vo veci upravenej zákonom
o rodine ( vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ) .
Podľa § 238 ods. 4 O. s. p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem rozsudku o obmedzení alebo
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, priznaní
rodičovských práv a povinností maloletému dieťaťu , o určení rodičovstva, o zapretí
otcovstva alebo o osvojení.
Podľa citovaného ustanovenia teda v danej veci dovolanie proti potvrdzujúcemu
rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné, pretože ním bolo rozhodnuté vo veci upravenej
zákonom o rodine a nejde o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv
a povinností, alebo pozastavení ich výkonu , priznaní rodičovských práv a povinností
maloletému dieťaťu , o určenie rodičovstva, o zapretí otcovstva alebo o osvojení.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O. s. p. ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ) ,
ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
vymenovaných v písmenách a/ až g/ O. s. p. ( ide o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Existenciu vád
uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. dovolateľka nenamietala a neboli zistené ani
dovolacím súdom.
5
Matka namietala odňatie jej možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. )
postupom odvolacieho súdu pri doručovaní jej predvolania na pojednávanie dňa 14. októbra
2008, vyhlásenie rozhodnutia bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nepreskúmateľnosť
rozhodnutia odvolacieho súdu , nedostatočne zistený skutkový stav nevykonaním potrebného
dokazovania a z toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie veci.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu právnou
úpravou za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Zákon č. 384/2008 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok ,
s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah predchádzajúceho znenia ustanovenia § 214
O. s. p. tak, že inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na
prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.
Podľa § 214 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie , b/ súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný
záujem.
V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
( § 214 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 ).
Podľa § 372p ods. 1 O. s. p. na konanie začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú
predpisy účinné od 15. októbra 2008 , ak nie je ďalej ustanovené inak.
Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd na pojednávanie vytýčené na termín
14. októbra 2008 doručil matke predvolanie na doručovaciu adresu ( T.) až dňa 13. októbra
2008, ale po jej ospravedlnení neúčasti zo zdravotných dôvodov , toto pojednávanie odročil
( na neurčito ) . O odvolaní matky odvolací súd rozhodol 25. novembra 2008 , teda už za
účinnosti uvedenej novely Občianskeho súdneho poriadku . Na danú vec v súvislosti
s postupom odvolacieho súdu bolo potrebné preto aplikovať ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008.
6
Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania
podľa § 214 ods. 1 O. s. p. ( krajský súd nepovažoval za potrebné dokazovanie dopĺňať ani
zopakovať , súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O. s. p. bez nariadenia pojednávania
a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem), odvolací súd v súlade
s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodol o odvolaní matky bez nariadenia pojednávania.
Postupom odvolacieho súdu , plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008 , keď aj miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil v súlade s § 156 ods. 3 O. s. p. ( vo veciach, v ktorých súd rozhoduje
rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania , oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením ), vrátane
dodržania lehoty najmenej päť dní ( oznámenie o termíne vyhlásenia rozhodnutia
25. novembra 2008 bolo vyvesené na úradnej tabuli dňa 18. novembra 2008 ) , sa matke
neodňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Nevykonanie dôkazov ( navrhnutých účastníkom konania ) nie je postupom, ktorým
by súd odnímal účastníkovi možnosť konať pred súdom ( pozri uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp. zn. 4 Cdo 6/1992, uverejnené v Zbierke rozhodnutí
a stanovísk Slovenskej republiky , ročník 1993, zošit 3-4, str. 127, pod por. č. 37/1993 ).
V zmysle § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p. Pokiaľ súd nesprávne
vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, mohlo by byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu
vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ( pre úplnosť treba uviesť, že nesprávne vyhodnotenie
dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne
prípustné – pozri § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p ).
Vadu konania v zmysle § 237 O. s. p. neboli spôsobilé založiť ani právne závery, na
ktorých založili súdy svoje rozhodnutia. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou
rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania v zmysle § 237
O. s. p. , pretože právnym posúdením súd nemôže založiť procesnú vadu, ktorá je uvedená
v tomto ustanovení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
7
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav . O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania
nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia ). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené ( dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval ), dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za
následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania
v zmysle ustanovenia § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd ( ne )
použil správny právny predpis a či o ( ne ) správne interpretoval alebo či zo správnych
skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy,
keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký prípad v prejednávanej veci nešlo ). Keďže
dovolanie nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti
právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
K námietke matky, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je
nepreskúmateľné, treba uviesť, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
( avšak ) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( I. ÚS 46/05 ) . Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument
v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní ( II. ÚS 78/05 ). Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé,
z akých dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa , obsahujúce podrobné
odôvodnenie , s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil, za správne a z akých dôvodov ho
potvrdil.
Navyše, nepreskúmateľnosť rozhodnutia je konštantnou judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. , teda nie vady konania v zmysle § 237 O. s. p.
( R 111/1998 ). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom ( ak mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci ), ale sama osebe, ako už bolo uvedené zhora,
prípustnosť dovolania nezakladá.
8
Pokiaľ matka namietala nesprávny postup súdu pri určení dňa právoplatnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu v súvislosti s jeho doručovaním na nesprávnu adresu ( nie na
určenú a súdu oznámenú doručovaciu adresu ) , toto pochybenie , súdom napravené ( zmena
doložky právoplatnosti - čl. 169 ) , nemôže zakladať vadu konania v zmysle ustanovenia
§ 237 O. s. p., pretože jej ním neboli odňaté žiadne procesné práva. To sa týka aj namietanej
paginácie ( správnosti žurnalizácie – číslovania strán ) spisu.
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a vady konania v zmysle § 237 O. s. p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie matky v súlade
s § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. , ako dovolanie smerujúce
proti rozsudku, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. .
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. augusta 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta