Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/96/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o deti K. plnoletú

M. nar. X. a maloletého M. nar. X., zastúpeného Úradom práce , sociálnych vecí a rodiny, so

sídlom v Bratislave, Vazovova 7/A, deti rodičov matky Ing. S. K., bývajúcej v B., (

doručovacia adresa . ), zastúpenej JUDr. L. S., advokátom v B., otca Ing. J.. K. bývajúceho

v B., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 25. novembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo 14. júna 2005 č. k. – 761

zveril maloletého M. nar. X. do osobnej starostlivosti otca. Matke uložil povinnosť platiť

výživné na mal. M. v sume 1 800 Sk mesačne počnúc dňom 8. 9. 2002, vždy do 15-teho dňa

v každom mesiaci k rukám otca a na pln. M. v sume 3 000 Sk mesačne počnúc dňom 8. 9.

2002 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám pln. M.. Zročné výživné za obdobie od 8. 9.

2002 do 31. 5. 2005 na mal. M. v celkovej sume 58 980 Sk a na pln. M. v celkovej sume

98 300 Sk jej povolil splácať po 2 000 Sk a 3 000 Sk mesačných splátkach spolu s bežným

2

výživným počnúc mesiacom august 2005, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku návrh otca

( na zverenie detí do jeho starostlivosti a určení vyživovacej povinnosti matky ) , pln. M. ( na

určenie výživného vo výške 5 000 Sk ) a návrh matky ( na zverenie detí do jej starostlivosti

a určenie vyživovacej povinnosti otca ) zamietol. Zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava

V z 30. apríla 2003 č. k. – 428 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Bratislave z 28. 8. 2003 sp. zn. ( týkajúce sa predbežného opatrenia o úprave

styku matky s mal. M. ) . Styk matky s mal. M. neupravil a žiadnemu z účastníkov nepriznal

náhradu trov konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázanú čiastočnú dôvodnosť

návrhu otca, preto zveril mal. M. do jeho starostlivosti ( M. nadobudla plnoletosť v priebehu

konania a v plnom rozsahu sa pripojila k návrhu otca ) a matke určil povinnosť platiť výživné

vo výške primeranej veku , odôvodneným potrebám detí a v závislosti od pomerov oboch

rodičov . Pri zverení mal. M. do starostlivosti otca prihliadol na závery znaleckého

dokazovania. O zročnom výživnom rozhodol podľa a trovách konania

podľa

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 17. januára 2006 sp. zn.

odvolanie matky ako oneskorene podané odmietol ( ). Následne

Okresný súd Bratislava V uznesením zo 4. apríla 2006 č. k. – 14 preniesol

miestnu príslušnosť ( na vedenie daného konania ) na Okresný súd Bratislava II ( § 177 ods.

2 veta prvá ), na ktorom prebieha konanie pod sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 31. marca 2008 sp. zn.

( čl. 53 ) na dovolanie matky uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Krajský súd v Bratislave ( v poradí druhým rozhodnutím ) rozsudkom z 25. novembra

2008 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219

ods. 1, 2 ) a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V

celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu , keď matka

v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti , ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia

súdu prvého stupňa. Konštatoval, že matka v priebehu celého konania poukazovala na svoj

zdravotný stav a z dôvodu práceneschopnosti aj ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní

dňa 14.októbra 2008 . Dotazom na Sociálnu poisťovňu, pobočka Bratislava ale zistil, že

matka si neuplatnila nárok na nemocenské ( na základe predloženej práceneschopnosti )

3

a žiadne dávky jej ani nie sú vyplácané. Zamestnávateľ ani matka pracovnú neschopnosť

Sociálnej poisťovne nepredložili. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ( ako aj rozsudku okresného súdu ) podala

dovolanie matka. Navrhla ich zrušiť a vec vrátiť s právnym názorom na ďalšie konanie.

Namietala odňatie jej možnosti konať pred súdom ( ) postupom

odvolacieho súdu , ktorý jej predvolanie na pojednávanie dňa 14. 10. 2008 doručoval na

adresu B. ( B. ) napriek tomu, že zo spisu nesporne vyplýva, že jej doručovacia adresa je T. .

Predvolanie prevzala až 13. 10. 2008 a po ospravedlnení jej neúčasti zo zdravotných

dôvodov bolo pojednávanie odročené na neurčito. Preto zo spisu v tejto súvislosti nevyplýva

žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zmenu postupu súdu v zmysle pokynu sudcu ( čl.

60 ) kancelárii oznámiť verejné vyhlásenie rozsudku . Zo spisu ani nevyplýva dodržanie 5 –

dňovej lehoty na zverejnenie termínu verejného vyhlásenia rozsudku pred vytýčeným

termínom. Odvolací súd sa teda dôsledne neriadil ustanovením , , čím

porušil jej ústavné právo v zmysle . Podľa jej názoru

nepochopiteľne vyznieva aj postup odvolacieho súdu pri samotnom doručovaní jeho

rozsudku vzhľadom na oznámenie doručovacej adresy. Namietala tiež nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu ( ) a tým

porušenie práva na spravodlivé súdne konanie , ktorá vada zakladá prípustnosť dovolania

podľa a súčasne dôvodnosť dovolania. Preto nie je zrejmé, v akom

rozsahu sa odvolací súd zaoberal odvolaním , z čoho vychádzal, keď súd prvého stupňa

nedostatočne zistil skutkový stav veci a žiadnym spôsobom sa nevysporiadal so

skutočnosťou, že treba zisťovať nielen príjmové a majetkové pomery rodičov, ale aj

manželky otca , z ktorého dôvodu vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na nedostatky

v paginácii spisu a nerešpektovanie vyhlášky č. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre ( uvedené ) súdy.

Otec a kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

4

ods. 1 ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom vo veci upravenej zákonom

o rodine ( vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ) .

Podľa dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem rozsudku o obmedzení alebo

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému dieťaťu , o určení rodičovstva, o zapretí

otcovstva alebo o osvojení.

Podľa citovaného ustanovenia teda v danej veci dovolanie proti potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné, pretože ním bolo rozhodnuté vo veci upravenej

zákonom o rodine a nejde o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv

a povinností, alebo pozastavení ich výkonu , priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému dieťaťu , o určenie rodičovstva, o zapretí otcovstva alebo o osvojení.

S prihliadnutím na ustanovenie druhá veta ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ) ,

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ ( ide o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Existenciu vád

uvedených v až e/ a dovolateľka nenamietala a neboli zistené ani

dovolacím súdom.

5

Matka namietala odňatie jej možnosti konať pred súdom ( )

postupom odvolacieho súdu pri doručovaní jej predvolania na pojednávanie dňa 14. októbra

2008, vyhlásenie rozhodnutia bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nepreskúmateľnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu , nedostatočne zistený skutkový stav nevykonaním potrebného

dokazovania a z toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie veci.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký procesný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu právnou

úpravou za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

, ktorým sa mení a dopĺňa ,

s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah predchádzajúceho znenia ustanovenia § 214

tak, že inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na

prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania.

Podľa v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie , b/ súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný

záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( v znení účinnom od 15. októbra 2008 ).

Podľa na konanie začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú

predpisy účinné od 15. októbra 2008 , ak nie je ďalej ustanovené inak.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd na pojednávanie vytýčené na termín

14. októbra 2008 doručil matke predvolanie na doručovaciu adresu ( T.) až dňa 13. októbra

2008, ale po jej ospravedlnení neúčasti zo zdravotných dôvodov , toto pojednávanie odročil

( na neurčito ) . O odvolaní matky odvolací súd rozhodol 25. novembra 2008 , teda už za

účinnosti uvedenej novely . Na danú vec v súvislosti

s postupom odvolacieho súdu bolo potrebné preto aplikovať ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008.

6

Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania

podľa ( krajský súd nepovažoval za potrebné dokazovanie dopĺňať ani

zopakovať , súd prvého stupňa nerozhodol podľa bez nariadenia pojednávania

a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem), odvolací súd v súlade

s ustanovením rozhodol o odvolaní matky bez nariadenia pojednávania.

Postupom odvolacieho súdu , plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho

poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008 , keď aj miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku oznámil v súlade s ( vo veciach, v ktorých súd rozhoduje

rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania , oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením ), vrátane

dodržania lehoty najmenej päť dní ( oznámenie o termíne vyhlásenia rozhodnutia

25. novembra 2008 bolo vyvesené na úradnej tabuli dňa 18. novembra 2008 ) , sa matke

neodňala možnosť konať pred súdom v zmysle

Nevykonanie dôkazov ( navrhnutých účastníkom konania ) nie je postupom, ktorým

by súd odnímal účastníkovi možnosť konať pred súdom ( pozri uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 26. marca 1992 sp. zn. , uverejnené v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk Slovenskej republiky , ročník 1993, zošit 3-4, str. 127, pod por. č. 37/1993 ).

V zmysle dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti , pritom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne

vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne

vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, mohlo by byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu

vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania

v zmysle ( pre úplnosť treba uviesť, že nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne

prípustné – pozri § 241 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p ).

Vadu konania v zmysle neboli spôsobilé založiť ani právne závery, na

ktorých založili súdy svoje rozhodnutia. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou

rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania v zmysle § 237

, pretože právnym posúdením súd nemôže založiť procesnú vadu, ktorá je uvedená

v tomto ustanovení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

7

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav . O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia ). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené ( dovolací súd

ich z uvedeného aspektu neposudzoval ), dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za

následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť dovolania

v zmysle ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd ( ne )

použil správny právny predpis a či o ( ne ) správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy,

keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký prípad v prejednávanej veci nešlo ). Keďže

dovolanie nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti

právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

K námietke matky, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je

nepreskúmateľné, treba uviesť, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť

všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán

( avšak ) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( ) . Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní ( ). Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia je zrejmé,

z akých dôvodov považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa , obsahujúce podrobné

odôvodnenie , s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil, za správne a z akých dôvodov ho

potvrdil.

Navyše, nepreskúmateľnosť rozhodnutia je konštantnou judikatúrou Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky považovaná za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady

konania v zmysle , teda nie vady konania v zmysle

( R 111/1998 ). Takáto procesná vada je síce relevantným dovolacím dôvodom ( ak mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ), ale sama osebe, ako už bolo uvedené zhora,

prípustnosť dovolania nezakladá.

8

Pokiaľ matka namietala nesprávny postup súdu pri určení dňa právoplatnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu v súvislosti s jeho doručovaním na nesprávnu adresu ( nie na

určenú a súdu oznámenú doručovaciu adresu ) , toto pochybenie , súdom napravené ( zmena

doložky právoplatnosti - čl. 169 ) , nemôže zakladať vadu konania v zmysle ustanovenia

, pretože jej ním neboli odňaté žiadne procesné práva. To sa týka aj namietanej

paginácie ( správnosti žurnalizácie – číslovania strán ) spisu.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie matky v súlade

s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozsudku, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s a .

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. augusta 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta