Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/101/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M.C. bývajúceho

v Ţ., zastúpeného JUDr. R.K., advokátom v B., proti odporcovi T. S. s. r. o., so sídlom v Ţ.,

zastúpenému JUDr. Š. B., advokátom v B., o určenie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. apríla 2011 sp. zn. 14

Co 116/2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z

19. apríla 2011 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ţiar nad Hronom rozsudkom z 24. novembra 2010 č. k. –

39 určil, ţe výpoveď daná odporcom navrhovateľovi zo dňa 15. 2. 2010 je neplatná. Vo

zvyšku návrh ( na určenie neplatnosti výpovede danej odporcom navrhovateľovi z

24. 2. 2010 ) zamietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Dospel

k záveru , ţe výpoveď daná odporcom navrhovateľovi 15. 2. 2010 podľa § 63 ods. 2 písm. b/

je neplatná , lebo navrhovateľ odmietol prijať zmenu pracovnej zmluvy

týkajúcej sa druhu práce - miešača kalot zo zdravotných dôvodov ( ktorá skutočnosť ani

nebola v konaní spornou) a s jej odvolaním (zo strany odporcu ) nesúhlasil . Súčasne dospel

k záveru , ţe výpoveď daná odporcom navrhovateľovi 24. 2. 2010 podľa § 63 ods. 1 písm. b/

je platná, pretoţe boli splnené všetky podmienky výpovedného dôvodu

podľa tohto ustanovenia t. j. organizačná zmena u zamestnávateľa ( odporcu ), nadbytočnosť

2

zamestnanca ( navrhovateľa ) a príčinná súvislosť medzi nimi. Bolo preukázané, ţe odporca

nemal moţnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve

( fóliovača ) z dôvodu zníţenia celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť

práce. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľa vo výroku, ktorým bol

návrh zamietnutý, rozsudkom z 19. apríla 2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutej časti ( aj vo výroku o trovách prvostupňového konania ) potvrdil .

Vyslovil, ţe v nenapadnutej časti sa rozsudku okresného súdu nedotýka a odporcovi

nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotoţnil so záverom

prvostupňového súdu o splnení podmienok pre skončenie pracovného pomeru odporcu

s navrhovateľom výpoveďou z 24. 2. 2010 podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce. Keďţe v rámci riešenia organizačnej štruktúry bolo poskytnuté navrhovateľovi

pracovné miesto, ktoré odmietol a inú vhodnú prácu pre neho zamestnávateľ ( odporca )

nemal, bol daný výpovedný dôvod pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Tvrdenie

navrhovateľa v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa , (ţe odporca ako zamestnávateľ

neprerokoval skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/

so zástupcami zamestnancov) vyhodnotil za nedôvodné, lebo takýto

doklad odporca do spisu doloţil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.

1 v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu moţnosti konať

pred súdom ( ) postupom odvolacieho súdu tým, ţe nenariadil na

prejednanie odvolania pojednávanie , i keď bolo treba doplniť dokazovanie. Odporca totiţ

doplnil dokazovanie doloţením dokladu o prejednaní výpovede so zástupcami zamestnancov

aţ po rozhodnutí prvostupňového súdu, ktorú skutočnosť namietal v odvolaní a čo

konštatoval aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Namietal tieţ nesprávne

právne posúdenie veci v tom smere, ţe súd akceptoval protiprávny stav zapríčinený dvomi

súbeţne danými výpoveďami zo strany odporcu navrhovateľovi . Podľa jeho názoru nie je

moţné, aby zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď v čase , kedy uţ jednu výpoveď danú

mal a táto je účinná a nebola zákonným spôsobom zrušená, ani odvolaná a ani vyhlásená za

neplatnú. Celkom iná situácia by bola pri akumulovaní viac výpovedných dôvodov v jednej

výpovedi, ktorú súdna prax pripúšťa.

3

Odporca navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať mu náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) , skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( § 236

a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, ţe dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 ods. 1

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 253 ods. 3, 4.

Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale

taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe

dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil

záväzný právny názor , od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad

týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4. Z týchto dôvodov dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie nie je podľa

prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

( či uţ to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou , či dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

4

súdu ( rozsudku či uzneseniu ) , ak konanie , v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu

o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom ).

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania navrhovateľa preto z týchto

ustanovení nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

odvolacieho súdu nebola navrhovateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/

).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

znemoţní realizáciu procesných práv, ktoré účastníkovi občianskeho súdneho konania

procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen samotným

rozhodnutím, ale aj činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza.

Dovolateľ namietal odňatie mu moţnosti konať pred súdom ( )

postupom odvolacieho súdu tým, ţe nenariadil pojednávanie, i keď bolo treba doplniť

dokazovanie.

, ktorým sa mení a dopĺňa ,

s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah predchádzajúceho znenia ustanovenia § 214

tým, ţe inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na

prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania.

Podľa v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého

5

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný

záujem.

V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( v znení účinnom od 15. októbra 2008 ).

Podľa na konanie začaté pred 15. októbrom 2008 sa pouţijú

predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe navrhovateľ ( aţ ) v odvolaní proti rozsudku súdu prvého

stupňa , ktoré podal osobne na súde prvého stupňa 24. februára 2011 ( čl. 48 ) namietal

( okrem iného ) nesplnenie ( hmotnoprávnej ) podmienky platnosti výpovede podľa § 74

t. j. jej neprerokovanie so zástupcami zamestnancov , ktorou podmienkou

sa súd prvého stupňa nezaoberal ( zo zápisníc o pojednávaní z 13. októbra 2010 a z 24.

novembra 2010 , ako aj a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva , ţe by sa ňou zaoberal ).

Dôkaz o splnení tejto podmienky platnosti výpovede ( prerokovanie návrhu na skončenie

pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov T. S. s. r. o. ) zaslal odporca súdu prvého

stupňa 18. marca 2011 s vyjadrením k odvolaniu ( čl. 53 – 54 ) , teda aţ po rozhodnutí súdu

prvého stupňa, ktorú skutočnosť konštatoval aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku (

čl. 67 ). Odvolací súd po predloţení mu spisu s opravným prostriedkom 8. apríla 2011

rozhodol o odvolaní navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania 19. apríla 2011 (

oznámenie o vyhlásení rozhodnutia 19. apríla 2011 , zverejnené na úradnej tabuli 13. apríla

2011 a zápisnica o vyhlásení rozhodnutia pred odvolacím súdom z 19. apríla 2011 - čl. 62 )

.

Z uvedeného moţno vyvodiť, ţe bol daný dôvod pre nariadenie pojednávania

odvolacím súdom podľa , t. j. bolo totiţ treba doplniť

dokazovanie na okolnosť splnenia ( hmotnoprávnej ) podmienky platnosti skončenia

pracovného pomeru výpoveďou odporcu s navrhovateľom v zmysle .

Potom postupom odvolacieho súdu nerešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho

poriadku o potrebe nariadiť odvolacie pojednávanie , sa navrhovateľovi odňala moţnosť

konať pred súdom v zmysle

Navrhovateľ teda dôvodne namietal, ţe konanie, ktoré predchádzalo vydaniu

rozhodnutia odvolacieho súdu má vadu podľa

6

Uvedená skutočnosť, ţe došlo k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľa

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. augusta 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta