Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
62f/364181.8871b8.pdf
PDF · 198.05 KB
No categories available
7Cdo/101/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Cdo 101/2011
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M.C. bývajúceho
v Ţ., zastúpeného JUDr. R.K., advokátom v B., proti odporcovi T. S. s. r. o., so sídlom v Ţ.,
zastúpenému JUDr. Š. B., advokátom v B., o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. 13 C 162/2010, o dovolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. apríla 2011 sp. zn. 14
Co 116/2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
19. apríla 2011 sp. zn. 14 Co 116/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Ţiar nad Hronom rozsudkom z 24. novembra 2010 č. k. 13 C 162/2010 –
39 určil, ţe výpoveď daná odporcom navrhovateľovi zo dňa 15. 2. 2010 je neplatná. Vo
zvyšku návrh ( na určenie neplatnosti výpovede danej odporcom navrhovateľovi z
24. 2. 2010 ) zamietol a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Dospel
k záveru , ţe výpoveď daná odporcom navrhovateľovi 15. 2. 2010 podľa § 63 ods. 2 písm. b/
Zákonníka práce je neplatná , lebo navrhovateľ odmietol prijať zmenu pracovnej zmluvy
týkajúcej sa druhu práce - miešača kalot zo zdravotných dôvodov ( ktorá skutočnosť ani
nebola v konaní spornou) a s jej odvolaním (zo strany odporcu ) nesúhlasil . Súčasne dospel
k záveru , ţe výpoveď daná odporcom navrhovateľovi 24. 2. 2010 podľa § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce je platná, pretoţe boli splnené všetky podmienky výpovedného dôvodu
podľa tohto ustanovenia t. j. organizačná zmena u zamestnávateľa ( odporcu ), nadbytočnosť
2
zamestnanca ( navrhovateľa ) a príčinná súvislosť medzi nimi. Bolo preukázané, ţe odporca
nemal moţnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve
( fóliovača ) z dôvodu zníţenia celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť
práce. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľa vo výroku, ktorým bol
návrh zamietnutý, rozsudkom z 19. apríla 2010 sp. zn. 14 Co 116/2011 rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti ( aj vo výroku o trovách prvostupňového konania ) potvrdil .
Vyslovil, ţe v nenapadnutej časti sa rozsudku okresného súdu nedotýka a odporcovi
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotoţnil so záverom
prvostupňového súdu o splnení podmienok pre skončenie pracovného pomeru odporcu
s navrhovateľom výpoveďou z 24. 2. 2010 podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce. Keďţe v rámci riešenia organizačnej štruktúry bolo poskytnuté navrhovateľovi
pracovné miesto, ktoré odmietol a inú vhodnú prácu pre neho zamestnávateľ ( odporca )
nemal, bol daný výpovedný dôvod pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Tvrdenie
navrhovateľa v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa , (ţe odporca ako zamestnávateľ
neprerokoval skončenie pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce so zástupcami zamestnancov) vyhodnotil za nedôvodné, lebo takýto
doklad odporca do spisu doloţil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.
1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu moţnosti konať
pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom odvolacieho súdu tým, ţe nenariadil na
prejednanie odvolania pojednávanie , i keď bolo treba doplniť dokazovanie. Odporca totiţ
doplnil dokazovanie doloţením dokladu o prejednaní výpovede so zástupcami zamestnancov
aţ po rozhodnutí prvostupňového súdu, ktorú skutočnosť namietal v odvolaní a čo
konštatoval aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Namietal tieţ nesprávne
právne posúdenie veci v tom smere, ţe súd akceptoval protiprávny stav zapríčinený dvomi
súbeţne danými výpoveďami zo strany odporcu navrhovateľovi . Podľa jeho názoru nie je
moţné, aby zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď v čase , kedy uţ jednu výpoveď danú
mal a táto je účinná a nebola zákonným spôsobom zrušená, ani odvolaná a ani vyhlásená za
neplatnú. Celkom iná situácia by bola pri akumulovaní viac výpovedných dôvodov v jednej
výpovedi, ktorú súdna prax pripúšťa.
3
Odporca navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať mu náhradu trov
dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) , skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( § 236
a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, ţe dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 ods. 1
O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie
prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie
prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 253 ods. 3, 4.
Dovolaním navrhovateľa nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale
taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe
dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil
záväzný právny názor , od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad
týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4. Z týchto dôvodov dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie nie je podľa § 238 O. s. p.
prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. , ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O. s. p. ( či uţ to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238
O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou , či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
4
súdu ( rozsudku či uzneseniu ) , ak konanie , v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu
o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom ).
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania navrhovateľa preto z týchto
ustanovení nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom
odvolacieho súdu nebola navrhovateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/
O. s. p. ).
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
znemoţní realizáciu procesných práv, ktoré účastníkovi občianskeho súdneho konania
procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen samotným
rozhodnutím, ale aj činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza.
Dovolateľ namietal odňatie mu moţnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. )
postupom odvolacieho súdu tým, ţe nenariadil pojednávanie, i keď bolo treba doplniť
dokazovanie.
Zákon č. 384/2008 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok ,
s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah predchádzajúceho znenia ustanovenia § 214
O. s. p. tým, ţe inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na
prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môţe o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.
Podľa § 214 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého
5
stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný
záujem.
V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
( § 214 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 ).
Podľa § 372 ods. 1 O. s. p. na konanie začaté pred 15. októbrom 2008 sa pouţijú
predpisy účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe navrhovateľ ( aţ ) v odvolaní proti rozsudku súdu prvého
stupňa , ktoré podal osobne na súde prvého stupňa 24. februára 2011 ( čl. 48 ) namietal
( okrem iného ) nesplnenie ( hmotnoprávnej ) podmienky platnosti výpovede podľa § 74
Zákonníka práce t. j. jej neprerokovanie so zástupcami zamestnancov , ktorou podmienkou
sa súd prvého stupňa nezaoberal ( zo zápisníc o pojednávaní z 13. októbra 2010 a z 24.
novembra 2010 , ako aj a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva , ţe by sa ňou zaoberal ).
Dôkaz o splnení tejto podmienky platnosti výpovede ( prerokovanie návrhu na skončenie
pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov T. S. s. r. o. ) zaslal odporca súdu prvého
stupňa 18. marca 2011 s vyjadrením k odvolaniu ( čl. 53 – 54 ) , teda aţ po rozhodnutí súdu
prvého stupňa, ktorú skutočnosť konštatoval aj odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku (
čl. 67 ). Odvolací súd po predloţení mu spisu s opravným prostriedkom 8. apríla 2011
rozhodol o odvolaní navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania 19. apríla 2011 (
oznámenie o vyhlásení rozhodnutia 19. apríla 2011 , zverejnené na úradnej tabuli 13. apríla
2011 a zápisnica o vyhlásení rozhodnutia pred odvolacím súdom z 19. apríla 2011 - čl. 62 )
.
Z uvedeného moţno vyvodiť, ţe bol daný dôvod pre nariadenie pojednávania
odvolacím súdom podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p., t. j. bolo totiţ treba doplniť
dokazovanie na okolnosť splnenia ( hmotnoprávnej ) podmienky platnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou odporcu s navrhovateľom v zmysle § 74 Zákonníka práce.
Potom postupom odvolacieho súdu nerešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho
poriadku o potrebe nariadiť odvolacie pojednávanie , sa navrhovateľovi odňala moţnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Navrhovateľ teda dôvodne namietal, ţe konanie, ktoré predchádzalo vydaniu
rozhodnutia odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
6
Uvedená skutočnosť, ţe došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť
povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k zrušeniu napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľa
uvedenými v dovolaní.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243b ods. 2 O. s. p. ).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania ( § 243d ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. augusta 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta