Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/93/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P. K. bývajúceho

v B.B., proti odporkyni Slovenskej republike – Ministerstvo financií Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o náhradu škody, vedenej na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo 16. júna 2010 sp. zn. a uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 21. apríla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 21. apríla 2011

sp. zn. o d m i e t a.

Konanie o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. júna 2010

sp. zn. zastavuje.

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 22. apríla 2009 č. k. – 218 návrh

navrhovateľa na náhradu škody podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ( ďalej len

„“) zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že

2

pokiaľ sa navrhovateľ domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť nezákonnými

rozhodnutiami Daňového úradu II Banská Bystrica uvedenými pod bodom I. odôvodnenia

rozsudku pre priznanie takéhoto nároku nesplnil ( formálne ) predpoklady v zmysle § 3 ods.

1 a ( nepodal opravný prostriedok a nepreukázal ani

existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa , ktorý by mu bol v tom bránil ). Proti

rozhodnutiam uvedeným pod bodom II. odôvodnenia rozsudku nebolo prípustné odvolanie

z dôvodu, že ako rozhodnutia výlučne procesného charakteru nezakladali , nemenili alebo

nerušili oprávnenia a povinnosti navrhovateľa , neboli nimi dotknuté jeho práva a právom

chránené záujmy a ani neboli zrušené pre nezákonnosť. Okrem uvedených formálnych

predpokladov neboli splnené materiálne predpoklady vzniku nároku na náhradu škody

podľa Rozhodnutiami Daňového úradu II Banská Bystrica

( označenými pod bodmi I. a II. ) , napriek jeho chybnému postupu pri započítaní daňového

preplatku na daň z obratu , navrhovateľovi škoda nevznikla ( nedošlo k duplicitnému plneniu

daňových povinností ). O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom zo 16. júna 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny ( )

potvrdil a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa

stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu (vychádzajúcim zo správne zisteného

skutkového stavu) a jeho odôvodnením , na ktoré v podrobnostiach poukázal. Dodal , že

jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti ( § 2 ods. 1 zákona č.

v znení neskorších predpisov ). Daňový úrad II Banská Bystrica postupoval

v súlade so zákonom , keď započítal preplatok na dani z pridanej hodnoty a dani z príjmov

fyzických osôb na daň z obratu a keď pri zistení vlastných omylov vydal rozhodnutia o ich

oprave. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

ods. 1

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal ( prvé ) dovolanie navrhovateľ. Navrhol

tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal odňatie mu

možnosti konať pred súdom ( ) postupom odvolacieho súdu , ktorý vec

prejednal bez nariadenia pojednávania. Tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci a

nedostatočne zistený skutkový stav čo viedlo k vydaniu nesprávneho rozhodnutia.

3

Okresný súd Bratislava I uznesením z 21. februára 2011 č. k. – 272

neustanovil navrhovateľovi právneho zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie

( ) z dôvodu nesplnenia oboch predpokladov pre oslobodenie od súdnych

poplatkov v zmysle , podľa ktorého na návrh môže súd priznať

účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov , ak to pomery účastníka

odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie

práva. Dospel k záveru, že priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov odôvodňujú uvedené

osobné a majetkové pomery navrhovateľa ( splnil prvú podmienku ) . Vzhľadom na to, že

návrh navrhovateľa bol v celom rozsahu zamietnutý ako nedôvodný , ktoré rozhodnutie

odvolací súd potvrdil , je zjavné, že išlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie

práva. Preto dospel k záveru, že navrhovateľ súčasne nesplnil druhú podmienku pre priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov. Tým neboli splnené podmienky ani pre ustanovenie mu

zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie v zmysle

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa uznesením z 21. apríla 2011

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne ( )

potvrdil. Uviedol, že predmetom konania bol nárok navrhovateľa na náhradu škody podľa

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ nevyužil možnosť podať

riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiam Daňového úradu II Banská Bystrica,

špecifikovaným v bode I odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa , proti ktorým bol

opravný prostriedok prípustný ( navrhovateľ to ani nepoprel ). Nepreukázal pritom existenciu

žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa , ktorý by ho zbavoval možnosti opravný

prostriedok ( proti údajne nezákonným rozhodnutiam ) podať a tým dosiahnuť nápravu ním

tvrdeného nezákonného postupu. Z formálneho hľadiska teda nebola splnená podmienka

podľa , bez splnenia ktorej nemožno nárok na náhradu škody

vzniknutej nezákonným rozhodnutím priznať. Nečinnosťou navrhovateľa nedošlo k splnenie

ani druhej formálnej podmienky v zmysle § 4 ods. 1 tohto zákona. Pokiaľ došlo ex offo

k zrušeniu rozhodnutí daňového úradu , stalo sa tak z dôvodu, že správny orgán sám zistil

pochybenia pri započítaní daňového preplatku na daň z obratu ( nesprávny úradný postup )

a preto súd v súvislosti s rozhodnutiami ( uvedenými pod bodom I ) neskúmal splnenie

materiálnych predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody ( nezákonnosť rozhodnutí,

vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi ). V súvislosti s rozhodnutiami špecifikovanými

4

pod bodom II odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa poukázal na to, že proti nim nebolo

prípustné odvolanie a nemohli mať vplyv na vznik škody v majetkovej sfére navrhovateľa

a neboli ani pre nezákonnosť zrušené. Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa , ktorým súd

návrh zamietol, bolo potvrdené odvolacím súdom, (keď súdy dospeli k zhodnému záveru , že

navrhovateľovi nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody podľa ,)

dospel k záveru, že prvostupňový súd správne vyhodnotil , že neboli splnené súčasne obe

podmienky pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov vyplývajúce z § 138 ods. 1

a tým ani podmienky pre ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie . Námietku

navrhovateľa, podľa ktorej mal súd prvého stupňa rozhodnúť samostatne o oslobodení od

súdnych poplatkov , vyhodnotil ako nedôvodnú, lebo túto otázku v súvislosti s návrhom na

ustanovenie zástupcu z radov advokátov súd rieši ako otázku prejudiciálnu ( predbežnú ). Za

nedôvodnú vyhodnotil aj námietku týkajúcu sa nenariadenia pojednávania odvolacím súdom

vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal ( druhé ) dovolanie navrhovateľ.

Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne

právne posúdenie veci v otázke splnenia aj druhej podmienky ( že nejde o o svojvoľné alebo

zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva ) pre ustanovenie mu zástupcu z radov

advokátov pre dovolacie konanie v zmysle . Trval preto na jeho ustanovení

( konkrétne ustanovení Mgr. M. H. ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolania podal včas účastník konania ( ) , skúmal najskôr, či sú

splnené procesné predpoklady pre to, aby bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutia

z hľadiska ich vecnej správnosti, teda či sú splnené podmienky dovolacieho konania.

Pokiaľ ide o dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu krajského súdu z 21. apríla 2011

sp. zn. aj keď navrhovateľ nemá právnické vzdelanie a nie je zastúpený

advokátom ( ) , dovolací súd nepovažoval nedostatok povinného

zastúpenia za prekážku, ktorá by bránila vydaniu rozhodnutia, ktorým sa dovolacie konanie

končí. So zreteľom na dovolaním napadnuté rozhodnutie vychádzal z toho, že ak predmetom

dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle ( ako je to v preskúmavanej

5

veci ) , nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky, lebo v opačnom prípade by bol

popretý nielen zámer, ktorý sledoval účastník konania podaním dovolania, ale tiež účel

dovolacieho konania, v ktorom predmetom posúdenia má byť záver odvolacieho súdu o

( ne ) splnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov súdom ( pozri napr.

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2007 sp. zn.

).

Dovolací súd z uvedeného dôvodu pristúpil k posudzovaniu procesnej prípustnosti

dovolania proti tomuto uzneseniu krajského súdu napriek tomu, že dovolateľ bez právnického

vzdelania nie je zastúpený advokátom.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu , ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa o neustanovení zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie , má procesnú

formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a Prípustnosť dovolania podľa

v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo nejde o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 písm.

a/ a b/ prvá veta , ale ani o potvrdzujúce uznesenie patriace do niektorej z kategórií

potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v až c/ Keďže

napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených

v a , proti ktorým je dovolanie prípustné, nemožno prípustnosť proti

nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.

So zreteľom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád vymenovaných v až g/ , zaoberal sa dovolací súd

aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z takýchto vád ( t. j. či v danej veci nejde

o prípad nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, o prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania

6

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ). Dovolateľ vadu konania v zmysle

ustanovenia nenamietal a jej existenciu nezistil ani dovolací súd.

Z hľadiska prieskumu dovolacieho súdu čo do existencie dovolacieho dôvodu podľa

treba uviesť, že dáva odňatie možnosti

konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickým procesným postupom súdu , nie s jeho

právnym posúdením určitej otázky ( vrátane otázky splnenia podmienok pre ustanovenie

zástupcu z radov advokátov ). Pokiaľ by sa aj prípadne súd pri rozhodovaní ( posudzovaní

tejto otázky ) dopustil omylu v aplikácii práva, mal by jeho postup za následok ( len )

nesprávne právne posúdenie veci, nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/

Nesprávne právne posúdenie veci ( ) je prípustným

dovolacím dôvodom ( ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné ) , samo osebe

ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Súčasne treba na tomto mieste uviesť,

že pokiaľ by aj súdy svoje rozhodnutie založili na nesprávnych skutkových zisteniach, ani to

neznamená procesnú vadu konania v zmysle Nesprávne skutkové zistenie má

za následok vydanie vecne nesprávneho rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je vadou

konania v zmysle

Pretože prípustnosť dovolania proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu nemožno

vyvodiť z ustanovenia a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody

prípustnosti dovolania uvedené v Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

navrhovateľa podľa ustanovenia v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný

prostriedok prípustný, odmietol.

Pokiaľ ide o dovolanie navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu zo 16. júna 2010

sp. zn. dovolací súd dospel k záveru, že jeho preskúmaniu bráni procesná

prekážka. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že dovolateľ nemá právnické vzdelanie a v zmysle

7

rozhodnutí súdov oboch nižších stupňov mu nebol ustanovený zástupca z radov advokátov.

Napriek tomu žiadneho advokáta nesplnomocnil zastupovaním v dovolacom konaní.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ).

Podľa ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno

odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale

nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky

konania odstrániť, konanie zastaví.

Nedostatok právneho zastúpenia dovolateľa advokátom podľa § 241 ods. 1 druhá veta

O. s . p. je odstrániteľným nedostatkom podmienky konania . Pokiaľ však dovolateľ napriek

poučeniu podľa o povinnom právnom zastúpení v dovolacom konaní

uvedený nedostatok neodstránil ( nepredložil plnomocenstvo pre advokáta na zastupovanie

v dovolacom konaní ) , tak svojím procesným postupom spôsobil, že v dovolacom konaní pre

tento nedostatok nie je možné pokračovať a dovolacie konanie treba zastaviť podľa § 243c

v spojení s

Vzhľadom na uvedený nedostatok podmienky dovolacieho konania , ktorý pre

nečinnosť dovolateľa zostal neodstránený, Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie

o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. júna 2010 sp. zn.

zastavil. So zreteľom na zastavenie dovolacieho konania sa nezaoberal

otázkou procesnej prípustnosti dovolania ( ani vecnou správnosťou napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ).

Navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho prvom dovolaní

muselo zastaviť a jeho druhé dovolanie muselo odmietnuť a vznikla mu povinnosť nahradiť

trovy dovolacieho konania odporkyni ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky ale odporkyni nepriznal náhradu

trov dovolacieho konania, pretože jej žiadne trovy tohto konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. augusta 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta