Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3be/364254.3dd372.pdf
PDF · 185.91 KB
No categories available
2Sžo/241/2010
Najvyšší súd 2Sžo/241/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny
Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: L. S., š.p., zastúpeného JUDr. E. M.,
advokátkou so sídlom X., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Topoľčanoch, so
sídlom Nám. Ľ. Štúra 1738, Topoľčany, za účasti oprávnených osôb v konaní: 1) S. A.,
2) K. M., 3) K. M., 4) I. M., všetci zastúpení JUDr. M. Ď., advokátom so sídlom B.
a za účasti ďalších účastníkov konania Slovenského pozemkového fondu, regionálny odbor
Topoľčany a obce K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu
č. PÚ 694/91-Gn/4 zo dňa 9. marca 2010, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre č.k. 23Sp/17/2010-29 zo dňa 23. júna 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č.k. 23Sp/17/2010-29 zo dňa 23. júna 2010 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť oprávneným osobám v 1. až 4. rade trovy
odvolacieho konania vo výške 240,37 €, na účet právneho zástupcu oprávnených osôb
JUDr. M. Ď., advokáta so sídlom v N, vedený v T., a.s., č. účtu: X., v lehote 3 dní.
Odporcovi, Slovenskému pozemkovému fondu, regionálny odbor Topoľčany ako
i obci K. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre potvrdil rozhodnutie odporcu
č. PÚ 694/91-Gn/4 zo dňa 9. marca 2010, ktorým odporca v konaní podľa § 9 ods. 4 zákona
č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“) priznal oprávneným osobám podľa
§ 4 ods. 2 písm. e) zákona o pôde S. A., rod. M., K. M., K. M. a I. M., rod. M. vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. K.K. po pôvodných vlastníkoch L. M.,
A. M. a T. M., rod. M., ktoré nehnuteľnosti sú uvedené v bode 2. výrokovej časti správneho
rozhodnutia, z dôvodu, že spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. b) zákona o pôde, pretože
predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu na základe výmeru ONV – odboru
poľnohospodárstva v Topoľčanoch č. 611-27/6/1950 zo dňa 28.6.1950 v zmysle § 10 ods. 1
zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Zároveň v zmysle bodu 3. výrokovej
časti správneho rozhodnutia priznal odporca oprávneným osobám v 1. až 4. rade vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. K., ktoré nehnuteľnosti
sú konkretizované vo výrokovej časti rozhodnutia odporcu, a to v 4/15-tinách pre S. A.,
rod. M. a 4/15-tinách pre K. M. a v spoluvlastníckych podieloch 2/15-tinách pre K. M. a 2/15-
tinách pre Ing. I. M., rod. M. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil s právnym názorom
odporcu v tom, že predmetné nehnuteľnosti prešli na čsl. štát na základe konfiškačného
rozhodnutia ONV v Topoľčanoch č. 611/27/6-1950 zo dňa 28.6.1950 a že táto skutočnosť
vyplýva aj zo zápisnice zo dňa 17.5.1951, spísanej na MNV v K., kde prítomní zástupcovia
štátnych orgánov konštatovali, že predmetné nehnuteľnosti boli vykúpené výmerom č.
611/27/6/1950 zo dňa 28.6.1950 a boli odovzdané nadobúdateľovi lesnej pôdy, a to
Československým štátnym lesom, n.p., správa v Nitrianskej Strede a poľnohospodársku pôdu
mali prevziať ČSSM. Taktiež z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že námietky
povinnej osoby L. S. sú bezpredmetné pokiaľ namietali, že oprávnené osoby nepreukázali
existenciu reštitučného titulu a navrátenie vlastníctva z dôvodu, že príslušný výmer zo dňa
28.6.1950 nebol zaznamenaný v pozemkovej knihe, pričom krajský súd mal za preukázané, že
výmerom z roku 1950 prešli predmetné nehnuteľnosti na čsl. štát a právny predchodca
povinného subjektu predmetné nehnuteľnosti prevzal na základe zápisnice spísanej na MNV
v K. zo dňa 17.5.1951.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie ako povinná osoba
a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu Topoľčany a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že
vlastníctvo u nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto reštitučného konania, neprešlo na štát
podľa výmeru ONV Topoľčany zo dňa 28.6.1950, pričom poukázal na to, že podľa § 10
ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme účinky prechodu vlastníctva na štát
nastávali až zápisom poznámky o výkupe v príslušnej pozemno-knižnej vložke. Do 1.1.1951
sa vlastnícke právo nadobúdalo zápisom do pozemkovej knihy, pričom vlastníctvo štátu
v pozemno-knižných vložkách č. X., X., X. a X. pre kat. úz. K. nie je v týchto vložkách
zapísané ani podľa intabulačného princípu a ani podľa § 10 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb.
Taktiež samotný výmer ONV v Topoľčanoch z 28.6.1950 je podľa navrhovateľa nejasný
a neurčitý, nakoľko nedefinuje určitým a nezameniteľným spôsobom kto je bývalý vlastník
„A. M. a spol. v Nitre“, nekonkretizuje bližšie nehnuteľnosti, ktorých sa dotýka, okrem ich
2
výmery 564ha, 55á, 18mv kat. úz. K. Poukázal na uznesenie Okresného súdu
v Partizánskom č. 446/51 zo dňa 16.4.1951 vo veci pozostalostného konania
po G. M., keď zdedili jeho piati potomkovia iba niektoré z nehnuteľností zapísaných
v pozemno-knižných vložkách X., X., X. a X., ale iba tieto mohli byť predmetom výkupu
podľa výmeru z roku 1950, keby bol samotný výmer platne intabulovaný v pozemno-knižnej
vložke alebo zapísaný podľa § 10 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb. Navrhovateľ taktiež uviedol,
že nie je mu známe a nepreukázali to ani pozemkový úrad a ani oprávnené osoby, z akých
dôvodov nie je zaznamenaný v príslušných pozemkových vložkách prechod vlastníctva
nehnuteľností na štát podľa výmeru z roku 1950, ktorým preukazujú dôvod na navrátenie
vlastníckeho práva. Napriek tomu je podľa navrhovateľa jednoznačne zaznamenané
v príslušných pozemno-knižných vložkách vlastníctvo štátu podľa č. 1175/1961, a to
prídelovej listiny, vydanej v konaní podľa nar. č. 104/1945 Zb. n. SNR po bývalom
vlastníkovi G. M. Táto prídelová listina sa dotýka aj tých nehnuteľností, ktoré boli uvádzané
v uznesení Okresného súdu Partizánske č.d. 446/51 zo dňa 16.4.1951 v rámci pozostalostného
konania po G. M. podľa D 241/49-27 ako i ostatných nehnuteľností, ktoré sú predmetom
priznania vlastníckeho práva oprávneným osobám. Navrhovateľ poukázal na to, že príslušné
rozhodnutie č. 1175/1961 – výmer ONV Topoľčany zo dňa 31.7.1961, č. Pôd 7598/61, ktoré
je ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech čsl. štátu uvádzaný v časti
„B“ vo všetkých pozemno-knižných vložkách, a že touto prídelovou listinou č. 1175/1961
(doloženou súdu pri odvolaní) a ani výmerom ONV Topoľčany č. Pôd. 7598/61 zo dňa
31.7.1961 sa správny orgán a ani prvostupňový súd pri rozhodovaní nezaoberali. Navrhovateľ
ďalej namietal, že záver krajského súdu na základe ním uvádzaných listín nie je správny a je
v rozpore s ich obsahom a krajský súd im dal iný právny význam. Podľa navrhovateľa celý
pozemkový majetok bývalého pozemno-knižného vlastníka G. M. v kat. úz. K. bol zabraný
štátom podľa záborového zákona č. 215/1919 Sb. a v ďalšej vlne pozemkových reforiem bol
riešený v prospech rôznych prídelcov. Rozhodnutím povereníctva poľnohospodárstva
a pozemkovej reformy zo dňa 5.1.1949 bola na revízny majetok G. M. v kat. úz. K. uvalená
úradná správa. Taktiež podľa navrhovateľa výmer č. 611-27/6/1950 zo dňa 28.6.1950 vydaný
ONV v Topoľčanoch nemá charakter konfiškačného rozhodnutia, je rozhodnutím ONV podľa
zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, právne účinky prechodu vlastníctva
z neho nenastali, nakoľko výkup pozemkov podľa neho nebol zaznamenaný podľa § 10 ods. 3
v príslušných pozemkových knihách v kat. úz. K. Z archívneho materiálu „Zoznam
zrevidovaných majetkov vo výmere 50 a nad 50 ha podľa obvodov pracovných skupín“ pod
p.č. 62 sa nachádza údaj o výmere súpisu lesného majetku G. M. kat. úz. K. vo výške 536 ha
2
9 300 m, z čoho bola vlastníkovi ponechaná výmera 50 ha, t.j. deti G. M. po jeho smrti mohli
zdediť iba túto výmeru a po prepočte u parciel z pozemno-knižných vložiek X., X., X. a X.
v kat. úz. K. v porovnaní s uznesením Okresného súdu v Partizánskom zo dňa 16.4.1951 boli
2
predmetom dedenia pozemky o celkovej výmere 26 ha 6 715 m. Podľa navrhovateľa
zápisnica zo dňa 17.5.1951 spísaná na MNV v K. sa dotýka práve odovzdania správy 50 ha
2
výmery pozemkov a nie je dokladom o prevzatí štátom výmery 564 ha 55 á 18 mz výmeru
z roku 1950 a tiež nie je listinou preukazujúcou vlastníctvo A. M. k výmere pozemkov
uvádzanej vo výmere z roku 1950.
Právny zástupca oprávnených osôb v 1. až 4. rade sa písomne k odvolaniu
navrhovateľa vyjadril a žiadal, aby Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok
krajského súdu ako zákonný potvrdil a zaviazal navrhovateľa zaplatiť oprávneným osobám
náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 240,37 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu oprávnených osôb v 1. až 4. rade.
Podľa oprávnených osôb, jediné čím navrhovateľ argumentuje, je spôsob prechodu
nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu, v dôsledku čoho má byť celé rozhodnutie
správneho orgánu podľa názoru navrhovateľa nezákonné. V konaní pred správnym orgánom
sa s navrhovateľom ako s účastníkom konania konalo a mal možnosť oboznámiť sa
s podkladmi rozhodnutia v zmysle správneho poriadku a všetky listinné dôkazy mal možnosť
predložiť už v konaní pred správnym orgánom, čo však neurobil. Až následne podaním
opravného prostriedku navrhovateľ upozornil na existenciu Prídelovej listiny z roku 1961,
o ktorej mal vedomosť minimálne od 18.7.2008, kedy mu ju doručilo Ministerstvo vnútra SR,
Štátny archív v Nitre, pobočka Topoľčany. Rovnako navrhovateľ až k odvolaniu proti
rozsudku krajského súdu predkladá ďalšie nové listinné dôkazy a poukazuje na nové
skutočnosti, pričom tieto dôkazy mal možnosť predložiť už v konaní pred správnym orgánom,
resp. v konaní pred krajským súdom, čo neurobil. Navrhovateľ bol taktiež na pojednávaní
konanom dňa 23.6.2010 pred Krajským súdom v Nitre v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4
O.s.p. poučený o tom, že musí označiť a predložiť dôkazy ešte pred tým, než dôjde
k vyhláseniu uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, a napriek tomu navrhovateľ takéto
dôkazy a skutočnosti neuviedol a tieto predkladá až v odvolaní. Vzhľadom na uvedené
oprávnené osoby v 1. až 4. rade žiadali, aby sa na nové dôkazy predložené navrhovateľom
až v odvolacom konaní neprihliadalo a takýto postup navrhovateľa považujú za účelový,
s cieľom oddialiť splnenie si zákonnej povinnosti ako povinnej osoby vydať im predmetné
nehnuteľnosti, pričom na odškodnenie čakajú už vyše 18 rokov. Poukázali na to, že nie je
možné sa stotožniť so záverom navrhovateľa, že ich právnym predchodcom neboli predmetné
nehnuteľnosti odňaté postupom podľa zákona č. 46/1948 Zb., pretože opak je pravdou
a v konaní pred správnym orgánom preukázali, ako oprávnené osoby, existenciu výmeru
ONV v Topoľčanoch zn. 611-27/6-1950 zo dňa 28.06.1950 o výkupe nehnuteľností podľa
zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme a celá vykúpená výmera predstavuje
2
564 ha 55 á 18 m. Taktiež tá skutočnosť, že k faktickému odňatiu nehnuteľností došlo práve
na základe výmeru z roku 1950 je preukázaná, okrem iného, odvolaním A. M. zo dňa
2
8.8.1950, ktorým namietal, aby vykúpená výmera 564 ha 55 á 18 mbola znížená o 50 ha,
predtým mu ponechanej pôdy v zmysle zápisnice č.j. 2227/49 z 12.5.1949. V nadväznosti na
podané odvolanie bola následne spísaná zápisnica zo dňa 17.5.1951, v ktorej sa konštatuje, že
aj ponechaná 50 ha výmera pôdy sa tiež odníma pôvodnému vlastníkovi v prospech
nadobúdateľa: Čsl. št. lesy, n.p. závod v Nitrianskej Strede. V zápisnici sa okrem iného
konštatuje, že výmerom ONV v Topoľčanoch zo dňa 28.6.1950 boli vykúpené nehnuteľnosti
podľa zákona č. 46/1948 Zb. a že dňom 17.5.1951 vstúpili do užívania nehnuteľností Čsl. št.
lesy, n.p. závod v Nitrianskej Strede. Teda výmerom z roku 1950 boli reálne odňaté
nehnuteľnosti pôvodným vlastníkom, ktoré týmto okamihom prešli na čsl. štát, resp. na Čsl.
štátne lesy, n.p., čím bola splnená podmienka na vydanie nehnuteľností, uvedená v § 6 ods. 1
písm. b) zákona o pôde. Taktiež pôvodní vlastníci žiadnu náhradu v zmysle zákona č. 46/1948
Zb. nedostali.
Čo sa týka námietky navrhovateľa, že výmer z roku 1950 je nejasný a neurčitý,
nakoľko bližšie nekonkretizuje nehnuteľnosti, ktorých sa dotýka, tak oprávnené osoby 1)
2
až 4) uviedli, že výmer presne uvádza, že z celkovej výmery 564 ha 55 á 18 mpôvodného
2
vlastníka sa vykupuje celá výmera 564 ha 55 á 18 mpôvodného vlastníka a preto bližšie
vymenovanie pozemkov ani nebolo potrebné. Nie je preto možné konštatovať vzhľadom
na uvedené skutočnosti, že vlastnícke právo k reštituovaným nehnuteľnostiam stratili pôvodní
vlastníci až v roku 1961 tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Naviac na základe Prídelovej listiny
z roku 1961, o ktorú sa navrhovateľ opiera, ONV v Topoľčanoch, teda štát, prideľuje
2
nehnuteľnosti o výmere spolu 561 ha 89 á 90 mŠtátnym lesom v Pezinku, lesnému závodu
Nitra. Táto listina nemôže byť dokumentom o odňatí vlastníckeho práva pôvodným
vlastníkom, nakoľko prideľovať sa mohla pôda až po tom, čo ju štát nadobudol do svojho
vlastníctva. V súvislosti s Prídelovou listinou z roku 1961 je potrebné poukázať na to, že
pokiaľ by sa malo vychádzať z tejto listiny, tak potom mali byť G. M. konfiškované
nehnuteľnosti podľa nar. č. 104/1945 Zb. nar. SNR, avšak G. M. nemohli byť nehnuteľnosti
konfiškované, pretože konfiškačná komisia v sídle ONV v Topoľčanoch dňa 24.7.1946
rozhodla, že na G. M. sa nevzťahujú ustanovenia nar. č. 104/1945 Zb. nar. SNR, nakoľko
tento nie je osobou, ktorú treba považovať podľa § 1 ods. 1 nar. č. 104/1945 Zb. nar. SNR za
osobu národnosti nemeckej, či maďarskej alebo za zradcu a nepriateľa slovenského a českého
národa alebo Československej republiky. Oprávnené osoby ďalej uviedli, že pokiaľ by
odvolací súd prihliadol i na nové skutočnosti a dôkazy predložené navrhovateľom až
v odvolaní, tak potom právni nástupcovia oprávnených osôb podotýkajú, že G. M. zomrel
v roku 1947, t.j. pred nadobudnutím účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1950, a preto
dedenie po G. M. sa spravuje uhorským dedičským právom, v zmysle ktorého dochádzalo
k prechodu pozostalosti dediča ipso iure, tzn. že dedič nadobúdal dedičstvo už samotnou
smrťou poručiteľa z moci zákona bez toho, aby sa o dedičstvo musel nejako ďalej pričiniť.
Stačilo, pokiaľ dedičstvo neodmietol. Vykonanie pozostalostného konania bolo potrebné len
za tým účelom, aby zmena práv bola v záujme zachovania týchto práv súdne usporiadaná.
Cieľom dedičského konania v tej dobe nebolo zakladanie práva, ale usporiadanie dedičských
práv už nadobudnutých. Preto je v danom prípade irelevantné odkazovať na uznesenie
Okresného súdu v Partizánskom zo dňa 16.4.1951, podľa ktorého mali potomkovia G. M.
zdediť len niektoré z nehnuteľností zapísaných v pozemno-knižných vložkách č. X., X., X.
a X. Po smrti G. M. sa preto stali jeho potomkovia vlastníkmi celého predmetu dedenia, teda
všetkých nehnuteľností, ktoré G. M. ku dňu svojej smrti vlastnil, a to ku dňu jeho smrti a bez
ohľadu na výsledky pozostalostného konania. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na to, že celý
pozemkový majetok bývalého pozemno-knižného vlastníka G. M. bol zabraný štátom podľa
záborového zákona č. 215/1919 Sb. a že v ďalšej vlne bol riešený v prospech rôznych
prídelcov, tak navrhovateľ pritom neuviedol, že podľa ustanovení záborového zákona štát
získal len právo zaberať a prideľovať zabraný majetok, avšak nebol povinný zabraný majetok
prevziať a vlastnícke právo teda nebolo zrušené priamo zo zákona, a ak sa v pozemkovej
knihe zapísalo, že majetok spadá pod zábor, tak týmto záznamom sa štát nestal vlastníkom
a vlastníctvo pôvodného vlastníka zostalo zachované, navrhovateľ taktiež už neuviedol, že
poznámka záboru bola v rokoch 1928 a 1931 vymazaná. Podľa oprávnených osôb
navrhovateľ taktiež účelovo poukázal na to, že na revízny majetok G. M. v kat. úz. K. bola
uvalená úradná správa, avšak nepoukázal navrhovateľ už na ďalší zápis v pozemno-knižných
vložkách zo dňa 20.6.1950, ktorým sa uvalenie úradnej správy vymazáva. Podľa oprávnených
osôb je preto nepochybné, že štát odňal celú výmeru pôvodným vlastníkom, ktorá skutočnosť
jednoznačne vyplýva z Prídelovej listiny z roku 1961 a ktorú skutočnosť tiež potvrdzuje ten
fakt, že v súčasnosti prevažnú výmeru predmetných nehnuteľností vlastní odvolateľ, teda
povinná osoba.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý
verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke www.nsud.sk.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania
posudzoval, či správny orgán ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne
zisteného skutkového stavu veci a vzhľadom na námietku navrhovateľa ohľadne hodnotenia
dôkazov zisťoval, či reštitučné konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý
zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim
pravidlám spravodlivého procesu.
Pri vymedzení nehnuteľného majetku, ktorý podlieha reštitúcii podľa zákona o pôde
je potrebné vychádzať zo vzájomného vzťahu § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 a § 30 zákona o pôde.
Doterajšia aplikačná prax, je možné povedať, zahŕňa celý rad situácií kedy vznikajú
pochybnosti o tom, či určitú majetkovú krivdu reštituovať v režime zákona o pôde. Základné
pravidlo správania, ktoré je pritom potrebné rešpektovať, spočíva v určení nielen povahy
do úvahy prichádzajúceho nehnuteľného majetku k dátumu účinnosti zákona o pôde, ale
naopak predovšetkým jeho povahy v okamihu straty vlastníckeho práva jeho pôvodným
vlastníkom.
V zmysle § 30 zákona o pôde sa totiž pre postup podľa druhej časti zákona o pôde –
t.j. časti reštitučnej, považuje za majetok uvedený v § 1 ods. 1 zákona o pôde i majetok, ktorý
bol v dobe odňatia vlastníckeho práva k týmto účelom užívaný.
Odvolací súd sa v danom prípade stotožňuje s právnym názorom krajského súdu ako
i správneho orgánu v otázke prechodu vlastníckeho práva na čsl. štát ohľadne predmetných
nehnuteľností. V danom prípade totiž z výmeru ONV v Topoľčanoch č. 611-27/6-1950 zo dňa
28.6.1950 nesporne vyplýva, že došlo k výkupu predmetných nehnuteľností v zmysle zákona
č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme a vykúpená výmera predstavuje 564 ha 55
2
à 18 m. Pokiaľ v danom prípade navrhovateľ argumentoval, že vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam nemohlo prejsť na čsl. štát v zmysle výmeru ONV
Topoľčany zo dňa 28.6.1950, nakoľko v zmysle ust. § 10 ods. 3 zákona č. 46/1948 Zb.
o novej pozemkovej reforme účinky prechodu vlastníctva na štát nastávali až zápisom
poznámky o výkupe v príslušnej pozemno-knižnej vložke a že v pozemkovej knihe sa takýto
zápis nenachádza, tak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že takáto argumentácia
navrhovateľa je z hľadiska reštitučného práva právne irelevantnou. Taktiež v danom prípade
pokiaľ navrhovateľ poukazoval na skutočnosť, že v príslušných pozemno-knižných vložkách
pre kat. úz. K. nie je vlastnícke právo štátu zapísané ani v zmysle intabulačného princípu, tak
i takáto argumentácia navrhovateľa je z hľadiska reštitučného práva právne irelevantnou
a nemá oporu v zákone. V danom prípade je potrebné taktiež vychádzať z ustálenej súdnej
praxe, v zmysle ktorej k prechodu majetku na štát dochádzalo bez ohľadu na intabulačný
princíp. Je potrebné si uvedomiť, že v rozhodnom období bol pôvodný vlastník už takýmito
výmermi „kategorizovaný“, čo znamená, že i tam, kde takéto výmery, resp. rozhodnutia
neboli zapísané do pozemkovej knihy, tak bol napriek tomu nepochybne i v týchto prípadoch
daný priechod účinkom prechodu takéhoto majetku na štát ex lege. Výklad, aký prezentuje
v danom prípade navrhovateľ, nemožno považovať za ústavne konformný výklad, pretože je
potrebné si uvedomiť, že na základe výmeru ONV v Topoľčanoch z roku 1950 pôvodní
vlastníci stratili predmetný majetok, a to de facto i de iure, ktorá skutočnosť je nespornou,
pretože čsl. štát následne po tom ako získal predmetné nehnuteľnosti na základe uvedeného
výmeru do svojho vlastníckeho práva, tak s týmito nehnuteľnosťami i následne disponoval,
a to vo forme príslušných prídelov, čo je taktiež nesporné z hľadiska dôkazných prostriedkov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise, a táto skutočnosť je tiež nespornou medzi
účastníkmi konania.
Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na tú skutočnosť, že v príslušných pozemno-knižných
vložkách kat. úz. K. je jednoznačne zaznamenané vlastníctvo štátu v zmysle č. 1175/1961,
a to prídelovej listiny vydanej v konaní podľa nar. č. 104/1945 Zb. nar. SNR po bývalom
vlastníkovi G. M. a že týmto rozhodnutím ONV Topoľčany z roku 1961 sa nikto nezaoberal,
hoci je ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech čsl. štátu uvádzaný
v časti „B“ vo všetkých pozemno-knižných vložkách, tak v tomto smere sa odvolací súd
stotožňuje s právnym názorom oprávnených osôb, že takáto prídelová listina z roku 1961
nemôže byť dôkazom o odňatí vlastníckeho práva pôvodným vlastníkom. Je potrebné si
uvedomiť, že nová pozemková reforma bola v podstate pri svojej realizácii uskutočňovaná
argumentáciou, že jej cieľom je prerozdeliť vlastníctvo pozemkov tak, aby pôda vlastnícky
patrila tým, ktorí na nej skutočne pracujú a pod týmto heslom bola na základe príslušných
právnych predpisov zaberaná pôda fyzických osôb nad 50 ha a pôda právnických osôb bez
ohľadu na výmeru, pričom u fyzických osôb mohlo dôjsť k záboru i pod hranicu 50 ha, pokiaľ
vlastník na svojich pozemkoch osobne nehospodáril, teda ak obsah svojho vlastníctva
realizoval prostredníctvom iného subjektu, napr. nájomcu. V procese pôdohospodárskych
reštitúcií je odňatie poľnohospodárskeho majetku bez náhrady na základe zákona č. 46/1948
Zb. o novej pozemkovej reforme ďalším typickým reštitučným titulom v zmysle § 6 ods. 1
písm. b) zákona o pôde, ktorý je charakteristický tým, že odňatý, teda tzv. vykúpený majetok
si štát buď ponechal vo svojom vlastníctve alebo ho urobil predmetom prídelu, teda tak, ako
sa to stalo i v danom prípade. Ako pre revíziu prvej pozemkovej reformy, tak i pre novú
pozemkovú reformu bolo príznačné, že zábor sa mal vykonať za náhradu. Právo na náhradu
za odňatý majetok bolo založené na základe všeobecne záväznej právnej úpravy, pričom
vo výmeroch a rozhodnutiach o zábore, či výkupe, bolo toto predmetné právo na náhradu
za odňatý majetok proklamované s odkazom na samostatné rozhodnutie vo veci náhrady,
avšak zo skúsenosti praxe je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že k poskytnutiu náhrad
následne nedochádzalo. Odvolací súd i v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že
z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nevyplýva, že by pôvodným
vlastníkom bol štát pri výkupe predmetných nehnuteľností v roku 1950 vyplatil nejakú
finančnú čiastku, resp. v nasledujúcom období. Pre obe etapy pozemkových reforiem bolo
spoločné, že zabratý, resp. odňatý majetok bol následne prerozdeľovaný prostredníctvom
prídelových akcií.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti si preto i navrhovateľ musí uvedomiť, že príslušná
prídelová listina z roku 1961 mohla byť vydaná skutočne až následne po tom, čo čsl. štát
získal a nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom výkupu
v zmysle zákona o novej pozemkovej reforme.
Taktiež z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise nevyplýva, že by pôvodný
vlastník bol odsúdený podľa nariadenia SNR č. 33/1945 Sb. SNR. Opak je pravdou
a z rozhodnutia konfiškačnej komisie v sídle ONV v Topoľčanoch zo dňa 24.7.1946
(č. 99/46-II/17) vyplýva, že G. M., obyvateľ v K., nie je osobou, ktorú treba považovať
za osobu nemeckej či maďarskej národnosti alebo zradcu a nepriateľa slovenského a českého
národa alebo Československej republiky. Z tohto rozhodnutia konfiškačnej komisie v sídle
ONV v Topoľčanoch nesporne vyplýva, že na G. M. sa vzhľadom na uvedené skutočnosti
nevzťahujú ustanovenia nariadení o konfiškácií pôdohospodárskeho majetku. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že oprávnené osoby vo
vzťahu k pôvodnému vlastníkovi z hľadiska príbuzenského pomeru spĺňajú potom nesporne
i status oprávnených osôb a preto potom za týchto skutkových a právnych okolností nič
nebránilo správnemu orgánu, aby ich reštitučnému návrhu zákonu zodpovedajúcim spôsobom
vyhovel.
Navrhovateľ vo svojom odvolaní okrem iného namietal, že predmetný prídel v roku
1961 bol uskutočnený podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. nar. SNR a že preto došlo
k prechodu vlastníckeho práva na štát k 1.3.1945. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
tú skutočnosť, že pre takúto konštatáciu nie sú v administratívnom spise príslušné dôkazy,
nakoľko majetok, ktorý je predmetom reštitúcie prešiel na čsl. štát v zmysle zákona o novej
pozemkovej reforme a naviac z rozhodnutia konfiškačnej komisie v sídle ONV
v Topoľčanoch zo dňa 24.7.1946 vyplýva, okrem iného, že na G. M. sa nevzťahujú
ustanovenia nariadení o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku. Pokiaľ by navrhovateľ
uvedenou argumentáciou smeroval k tomu, že predmetný majetok bol vykúpený ešte pred
rozhodným obdobím a pred rozhodným obdobím prešiel na čsl. štát, tak ani takejto námietke
navrhovateľa by odvolací súd nemohol priznať úspech. V tejto súvislosti poukazuje odvolací
súd na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 45, ktoré je prezentované
pod č. 4-5 ročník 1998, kde sa okrem iného predmetným stanoviskom riešili i otázky, či je
možné vydať nehnuteľnosti osobám, ktorých nehnuteľnosti prešli na čsl. štát už pred
25.2.1948 podľa predpisov o konfiškácii podľa osobitných predpisov z roku 1945, osobitne
s poukazom na nariadenie SNR č. 104/1945 Sb. nar. SNR ako i dekrétu prezidenta republiky
č. 108/1945 Zb.. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by predmetné nehnuteľnosti prešli na čsl.
štát i na základe príslušných predpisov o konfiškácii podľa osobitných predpisov z roku 1945
(i keď vzhľadom na už uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu o takýto prípad
nejde) tak i napriek tomu na takýto konkrétny prípad by sa taktiež vzťahoval režim zákona
o pôde.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
Krajského súdu v Nitre ako súladný so zákonom v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a oprávneným osobám,
ktoré mali vo veci úspech, priznal náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške
240,37 €, a to za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa
proti rozsudku krajského súdu) v zmysle ust. § 11 ods. 3 a ust. § 13 ods. 2 vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 17. augusta 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth