Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/241/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: L. S., š.p., zastúpeného JUDr. E. M.,

advokátkou so sídlom X., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Topoľčanoch, so

sídlom Nám. Ľ. Štúra 1738, Topoľčany, za účasti oprávnených osôb v konaní: 1) S. A.,

2) K. M., 3) K. M., 4) I. M., všetci zastúpení JUDr. M. Ď., advokátom so sídlom B.

a za účasti ďalších účastníkov konania Slovenského pozemkového fondu, regionálny odbor

Topoľčany a obce K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu

č. PÚ 694/91-Gn/4 zo dňa 9. marca 2010, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre č.k. -29 zo dňa 23. júna 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č.k. -29 zo dňa 23. júna 2010 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť oprávneným osobám v 1. až 4. rade trovy

odvolacieho konania vo výške 240,37 €, na účet právneho zástupcu oprávnených osôb

JUDr. M. Ď., advokáta so sídlom v N, vedený v T., a.s., č. účtu: X., v lehote 3 dní.

Odporcovi, Slovenskému pozemkovému fondu, regionálny odbor Topoľčany ako

i obci K. náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre potvrdil rozhodnutie odporcu

č. PÚ 694/91-Gn/4 zo dňa 9. marca 2010, ktorým odporca v konaní podľa § 9 ods. 4 zákona

č. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pôde“) priznal oprávneným osobám podľa

§ 4 ods. 2 písm. e) zákona o pôde S. A., rod. M., K. M., K. M. a I. M., rod. M. vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. K.K. po pôvodných vlastníkoch L. M.,

A. M. a T. M., rod. M., ktoré nehnuteľnosti sú uvedené v bode 2. výrokovej časti správneho

rozhodnutia, z dôvodu, že spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. b) zákona o pôde, pretože

predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu na základe výmeru ONV – odboru

poľnohospodárstva v Topoľčanoch č. 611-27/6/1950 zo dňa 28.6.1950 v zmysle § 10 ods. 1

o novej pozemkovej reforme. Zároveň v zmysle bodu 3. výrokovej

časti správneho rozhodnutia priznal odporca oprávneným osobám v 1. až 4. rade vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. K., ktoré nehnuteľnosti

sú konkretizované vo výrokovej časti rozhodnutia odporcu, a to v 4/15-tinách pre S. A.,

rod. M. a 4/15-tinách pre K. M. a v spoluvlastníckych podieloch 2/15-tinách pre K. M. a 2/15-

tinách pre Ing. I. M., rod. M. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil s právnym názorom

odporcu v tom, že predmetné nehnuteľnosti prešli na čsl. štát na základe konfiškačného

rozhodnutia ONV v Topoľčanoch č. 611/27/6-1950 zo dňa 28.6.1950 a že táto skutočnosť

vyplýva aj zo zápisnice zo dňa 17.5.1951, spísanej na MNV v K., kde prítomní zástupcovia

štátnych orgánov konštatovali, že predmetné nehnuteľnosti boli vykúpené výmerom č.

611/27/6/1950 zo dňa 28.6.1950 a boli odovzdané nadobúdateľovi lesnej pôdy, a to

Československým štátnym lesom, n.p., správa v Nitrianskej Strede a poľnohospodársku pôdu

mali prevziať ČSSM. Taktiež z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že námietky

povinnej osoby L. S. sú bezpredmetné pokiaľ namietali, že oprávnené osoby nepreukázali

existenciu reštitučného titulu a navrátenie vlastníctva z dôvodu, že príslušný výmer zo dňa

28.6.1950 nebol zaznamenaný v pozemkovej knihe, pričom krajský súd mal za preukázané, že

výmerom z roku 1950 prešli predmetné nehnuteľnosti na čsl. štát a právny predchodca

povinného subjektu predmetné nehnuteľnosti prevzal na základe zápisnice spísanej na MNV

v K. zo dňa 17.5.1951.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie ako povinná osoba

a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil rozhodnutie Obvodného

pozemkového úradu Topoľčany a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že

vlastníctvo u nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto reštitučného konania, neprešlo na štát

podľa výmeru ONV Topoľčany zo dňa 28.6.1950, pričom poukázal na to, že podľa § 10

ods. 3 o novej pozemkovej reforme účinky prechodu vlastníctva na štát

nastávali až zápisom poznámky o výkupe v príslušnej pozemno-knižnej vložke. Do 1.1.1951

sa vlastnícke právo nadobúdalo zápisom do pozemkovej knihy, pričom vlastníctvo štátu

v pozemno-knižných vložkách č. X., X., X. a X. pre kat. úz. K. nie je v týchto vložkách

zapísané ani podľa intabulačného princípu a ani podľa

Taktiež samotný výmer ONV v Topoľčanoch z 28.6.1950 je podľa navrhovateľa nejasný

a neurčitý, nakoľko nedefinuje určitým a nezameniteľným spôsobom kto je bývalý vlastník

„A. M. a spol. v Nitre“, nekonkretizuje bližšie nehnuteľnosti, ktorých sa dotýka, okrem ich

2

výmery 564ha, 55á, 18mv kat. úz. K. Poukázal na uznesenie Okresného súdu

v Partizánskom č. 446/51 zo dňa 16.4.1951 vo veci pozostalostného konania

po G. M., keď zdedili jeho piati potomkovia iba niektoré z nehnuteľností zapísaných

v pozemno-knižných vložkách X., X., X. a X., ale iba tieto mohli byť predmetom výkupu

podľa výmeru z roku 1950, keby bol samotný výmer platne intabulovaný v pozemno-knižnej

vložke alebo zapísaný podľa Navrhovateľ taktiež uviedol,

že nie je mu známe a nepreukázali to ani pozemkový úrad a ani oprávnené osoby, z akých

dôvodov nie je zaznamenaný v príslušných pozemkových vložkách prechod vlastníctva

nehnuteľností na štát podľa výmeru z roku 1950, ktorým preukazujú dôvod na navrátenie

vlastníckeho práva. Napriek tomu je podľa navrhovateľa jednoznačne zaznamenané

v príslušných pozemno-knižných vložkách vlastníctvo štátu podľa č. 1175/1961, a to

prídelovej listiny, vydanej v konaní podľa nar. č. n. SNR po bývalom

vlastníkovi G. M. Táto prídelová listina sa dotýka aj tých nehnuteľností, ktoré boli uvádzané

v uznesení Okresného súdu Partizánske č.d. 446/51 zo dňa 16.4.1951 v rámci pozostalostného

konania po G. M. podľa D 241/49-27 ako i ostatných nehnuteľností, ktoré sú predmetom

priznania vlastníckeho práva oprávneným osobám. Navrhovateľ poukázal na to, že príslušné

rozhodnutie č. 1175/1961 – výmer ONV Topoľčany zo dňa 31.7.1961, č. Pôd 7598/61, ktoré

je ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech čsl. štátu uvádzaný v časti

„B“ vo všetkých pozemno-knižných vložkách, a že touto prídelovou listinou č. 1175/1961

(doloženou súdu pri odvolaní) a ani výmerom ONV Topoľčany č. Pôd. 7598/61 zo dňa

31.7.1961 sa správny orgán a ani prvostupňový súd pri rozhodovaní nezaoberali. Navrhovateľ

ďalej namietal, že záver krajského súdu na základe ním uvádzaných listín nie je správny a je

v rozpore s ich obsahom a krajský súd im dal iný právny význam. Podľa navrhovateľa celý

pozemkový majetok bývalého pozemno-knižného vlastníka G. M. v kat. úz. K. bol zabraný

štátom podľa záborového zákona č. 215/1919 Sb. a v ďalšej vlne pozemkových reforiem bol

riešený v prospech rôznych prídelcov. Rozhodnutím povereníctva poľnohospodárstva

a pozemkovej reformy zo dňa 5.1.1949 bola na revízny majetok G. M. v kat. úz. K. uvalená

úradná správa. Taktiež podľa navrhovateľa výmer č. 611-27/6/1950 zo dňa 28.6.1950 vydaný

ONV v Topoľčanoch nemá charakter konfiškačného rozhodnutia, je rozhodnutím ONV podľa

o novej pozemkovej reforme, právne účinky prechodu vlastníctva

z neho nenastali, nakoľko výkup pozemkov podľa neho nebol zaznamenaný podľa § 10 ods. 3

v príslušných pozemkových knihách v kat. úz. K. Z archívneho materiálu „Zoznam

zrevidovaných majetkov vo výmere 50 a nad 50 ha podľa obvodov pracovných skupín“ pod

p.č. 62 sa nachádza údaj o výmere súpisu lesného majetku G. M. kat. úz. K. vo výške 536 ha

2

9 300 m, z čoho bola vlastníkovi ponechaná výmera 50 ha, t.j. deti G. M. po jeho smrti mohli

zdediť iba túto výmeru a po prepočte u parciel z pozemno-knižných vložiek X., X., X. a X.

v kat. úz. K. v porovnaní s uznesením Okresného súdu v Partizánskom zo dňa 16.4.1951 boli

2

predmetom dedenia pozemky o celkovej výmere 26 ha 6 715 m. Podľa navrhovateľa

zápisnica zo dňa 17.5.1951 spísaná na MNV v K. sa dotýka práve odovzdania správy 50 ha

2

výmery pozemkov a nie je dokladom o prevzatí štátom výmery 564 ha 55 á 18 mz výmeru

z roku 1950 a tiež nie je listinou preukazujúcou vlastníctvo A. M. k výmere pozemkov

uvádzanej vo výmere z roku 1950.

Právny zástupca oprávnených osôb v 1. až 4. rade sa písomne k odvolaniu

navrhovateľa vyjadril a žiadal, aby Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok

krajského súdu ako zákonný potvrdil a zaviazal navrhovateľa zaplatiť oprávneným osobám

náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 240,37 € do troch dní od právoplatnosti

rozsudku na účet právneho zástupcu oprávnených osôb v 1. až 4. rade.

Podľa oprávnených osôb, jediné čím navrhovateľ argumentuje, je spôsob prechodu

nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu, v dôsledku čoho má byť celé rozhodnutie

správneho orgánu podľa názoru navrhovateľa nezákonné. V konaní pred správnym orgánom

sa s navrhovateľom ako s účastníkom konania konalo a mal možnosť oboznámiť sa

s podkladmi rozhodnutia v zmysle správneho poriadku a všetky listinné dôkazy mal možnosť

predložiť už v konaní pred správnym orgánom, čo však neurobil. Až následne podaním

opravného prostriedku navrhovateľ upozornil na existenciu Prídelovej listiny z roku 1961,

o ktorej mal vedomosť minimálne od 18.7.2008, kedy mu ju doručilo Ministerstvo vnútra SR,

Štátny archív v Nitre, pobočka Topoľčany. Rovnako navrhovateľ až k odvolaniu proti

rozsudku krajského súdu predkladá ďalšie nové listinné dôkazy a poukazuje na nové

skutočnosti, pričom tieto dôkazy mal možnosť predložiť už v konaní pred správnym orgánom,

resp. v konaní pred krajským súdom, čo neurobil. Navrhovateľ bol taktiež na pojednávaní

konanom dňa 23.6.2010 pred Krajským súdom v Nitre v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4

poučený o tom, že musí označiť a predložiť dôkazy ešte pred tým, než dôjde

k vyhláseniu uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, a napriek tomu navrhovateľ takéto

dôkazy a skutočnosti neuviedol a tieto predkladá až v odvolaní. Vzhľadom na uvedené

oprávnené osoby v 1. až 4. rade žiadali, aby sa na nové dôkazy predložené navrhovateľom

až v odvolacom konaní neprihliadalo a takýto postup navrhovateľa považujú za účelový,

s cieľom oddialiť splnenie si zákonnej povinnosti ako povinnej osoby vydať im predmetné

nehnuteľnosti, pričom na odškodnenie čakajú už vyše 18 rokov. Poukázali na to, že nie je

možné sa stotožniť so záverom navrhovateľa, že ich právnym predchodcom neboli predmetné

nehnuteľnosti odňaté postupom podľa , pretože opak je pravdou

a v konaní pred správnym orgánom preukázali, ako oprávnené osoby, existenciu výmeru

ONV v Topoľčanoch zn. -1950 zo dňa 28.06.1950 o výkupe nehnuteľností podľa

o novej pozemkovej reforme a celá vykúpená výmera predstavuje

2

564 ha 55 á 18 m. Taktiež tá skutočnosť, že k faktickému odňatiu nehnuteľností došlo práve

na základe výmeru z roku 1950 je preukázaná, okrem iného, odvolaním A. M. zo dňa

2

8.8.1950, ktorým namietal, aby vykúpená výmera 564 ha 55 á 18 mbola znížená o 50 ha,

predtým mu ponechanej pôdy v zmysle zápisnice č.j. 2227/49 z 12.5.1949. V nadväznosti na

podané odvolanie bola následne spísaná zápisnica zo dňa 17.5.1951, v ktorej sa konštatuje, že

aj ponechaná 50 ha výmera pôdy sa tiež odníma pôvodnému vlastníkovi v prospech

nadobúdateľa: Čsl. št. lesy, n.p. závod v Nitrianskej Strede. V zápisnici sa okrem iného

konštatuje, že výmerom ONV v Topoľčanoch zo dňa 28.6.1950 boli vykúpené nehnuteľnosti

podľa a že dňom 17.5.1951 vstúpili do užívania nehnuteľností Čsl. št.

lesy, n.p. závod v Nitrianskej Strede. Teda výmerom z roku 1950 boli reálne odňaté

nehnuteľnosti pôvodným vlastníkom, ktoré týmto okamihom prešli na čsl. štát, resp. na Čsl.

štátne lesy, n.p., čím bola splnená podmienka na vydanie nehnuteľností, uvedená v § 6 ods. 1

písm. b)

Zb. nedostali.

Čo sa týka námietky navrhovateľa, že výmer z roku 1950 je nejasný a neurčitý,

nakoľko bližšie nekonkretizuje nehnuteľnosti, ktorých sa dotýka, tak oprávnené osoby 1)

2

až 4) uviedli, že výmer presne uvádza, že z celkovej výmery 564 ha 55 á 18 mpôvodného

2

vlastníka sa vykupuje celá výmera 564 ha 55 á 18 mpôvodného vlastníka a preto bližšie

vymenovanie pozemkov ani nebolo potrebné. Nie je preto možné konštatovať vzhľadom

na uvedené skutočnosti, že vlastnícke právo k reštituovaným nehnuteľnostiam stratili pôvodní

vlastníci až v roku 1961 tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Naviac na základe Prídelovej listiny

z roku 1961, o ktorú sa navrhovateľ opiera, ONV v Topoľčanoch, teda štát, prideľuje

2

nehnuteľnosti o výmere spolu 561 ha 89 á 90 mŠtátnym lesom v Pezinku, lesnému závodu

Nitra. Táto listina nemôže byť dokumentom o odňatí vlastníckeho práva pôvodným

vlastníkom, nakoľko prideľovať sa mohla pôda až po tom, čo ju štát nadobudol do svojho

vlastníctva. V súvislosti s Prídelovou listinou z roku 1961 je potrebné poukázať na to, že

pokiaľ by sa malo vychádzať z tejto listiny, tak potom mali byť G. M. konfiškované

nehnuteľnosti podľa nar. č. nar. SNR, avšak G. M. nemohli byť nehnuteľnosti

konfiškované, pretože konfiškačná komisia v sídle ONV v Topoľčanoch dňa 24.7.1946

rozhodla, že na G. M. sa nevzťahujú ustanovenia nar. č. nar. SNR, nakoľko

tento nie je osobou, ktorú treba považovať podľa nar. č. nar. SNR za

osobu národnosti nemeckej, či maďarskej alebo za zradcu a nepriateľa slovenského a českého

národa alebo Československej republiky. Oprávnené osoby ďalej uviedli, že pokiaľ by

odvolací súd prihliadol i na nové skutočnosti a dôkazy predložené navrhovateľom až

v odvolaní, tak potom právni nástupcovia oprávnených osôb podotýkajú, že G. M. zomrel

v roku 1947, t.j. pred nadobudnutím účinnosti z roku 1950, a preto

dedenie po G. M. sa spravuje uhorským dedičským právom, v zmysle ktorého dochádzalo

k prechodu pozostalosti dediča ipso iure, tzn. že dedič nadobúdal dedičstvo už samotnou

smrťou poručiteľa z moci zákona bez toho, aby sa o dedičstvo musel nejako ďalej pričiniť.

Stačilo, pokiaľ dedičstvo neodmietol. Vykonanie pozostalostného konania bolo potrebné len

za tým účelom, aby zmena práv bola v záujme zachovania týchto práv súdne usporiadaná.

Cieľom dedičského konania v tej dobe nebolo zakladanie práva, ale usporiadanie dedičských

práv už nadobudnutých. Preto je v danom prípade irelevantné odkazovať na uznesenie

Okresného súdu v Partizánskom zo dňa 16.4.1951, podľa ktorého mali potomkovia G. M.

zdediť len niektoré z nehnuteľností zapísaných v pozemno-knižných vložkách č. X., X., X.

a X. Po smrti G. M. sa preto stali jeho potomkovia vlastníkmi celého predmetu dedenia, teda

všetkých nehnuteľností, ktoré G. M. ku dňu svojej smrti vlastnil, a to ku dňu jeho smrti a bez

ohľadu na výsledky pozostalostného konania. Pokiaľ navrhovateľ poukázal na to, že celý

pozemkový majetok bývalého pozemno-knižného vlastníka G. M. bol zabraný štátom podľa

záborového zákona č. 215/1919 Sb. a že v ďalšej vlne bol riešený v prospech rôznych

prídelcov, tak navrhovateľ pritom neuviedol, že podľa ustanovení záborového zákona štát

získal len právo zaberať a prideľovať zabraný majetok, avšak nebol povinný zabraný majetok

prevziať a vlastnícke právo teda nebolo zrušené priamo zo zákona, a ak sa v pozemkovej

knihe zapísalo, že majetok spadá pod zábor, tak týmto záznamom sa štát nestal vlastníkom

a vlastníctvo pôvodného vlastníka zostalo zachované, navrhovateľ taktiež už neuviedol, že

poznámka záboru bola v rokoch 1928 a 1931 vymazaná. Podľa oprávnených osôb

navrhovateľ taktiež účelovo poukázal na to, že na revízny majetok G. M. v kat. úz. K. bola

uvalená úradná správa, avšak nepoukázal navrhovateľ už na ďalší zápis v pozemno-knižných

vložkách zo dňa 20.6.1950, ktorým sa uvalenie úradnej správy vymazáva. Podľa oprávnených

osôb je preto nepochybné, že štát odňal celú výmeru pôvodným vlastníkom, ktorá skutočnosť

jednoznačne vyplýva z Prídelovej listiny z roku 1961 a ktorú skutočnosť tiež potvrdzuje ten

fakt, že v súčasnosti prevažnú výmeru predmetných nehnuteľností vlastní odvolateľ, teda

povinná osoba.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle rozsudkom, ktorý

verejne vyhlásil ( ), pričom termín verejného

vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke www.nsud.sk.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania

posudzoval, či správny orgán ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne

zisteného skutkového stavu veci a vzhľadom na námietku navrhovateľa ohľadne hodnotenia

dôkazov zisťoval, či reštitučné konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý

zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim

pravidlám spravodlivého procesu.

Pri vymedzení nehnuteľného majetku, ktorý podlieha reštitúcii podľa zákona o pôde

je potrebné vychádzať zo vzájomného vzťahu § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 a § 30 zákona o pôde.

Doterajšia aplikačná prax, je možné povedať, zahŕňa celý rad situácií kedy vznikajú

pochybnosti o tom, či určitú majetkovú krivdu reštituovať v režime zákona o pôde. Základné

pravidlo správania, ktoré je pritom potrebné rešpektovať, spočíva v určení nielen povahy

do úvahy prichádzajúceho nehnuteľného majetku k dátumu účinnosti zákona o pôde, ale

naopak predovšetkým jeho povahy v okamihu straty vlastníckeho práva jeho pôvodným

vlastníkom.

V zmysle § 30 zákona o pôde sa totiž pre postup podľa druhej časti zákona o pôde –

t.j. časti reštitučnej, považuje za majetok uvedený v § 1 ods. 1 zákona o pôde i majetok, ktorý

bol v dobe odňatia vlastníckeho práva k týmto účelom užívaný.

Odvolací súd sa v danom prípade stotožňuje s právnym názorom krajského súdu ako

i správneho orgánu v otázke prechodu vlastníckeho práva na čsl. štát ohľadne predmetných

nehnuteľností. V danom prípade totiž z výmeru ONV v Topoľčanoch č. 611-27/6-1950 zo dňa

28.6.1950 nesporne vyplýva, že došlo k výkupu predmetných nehnuteľností v zmysle zákona

č. o novej pozemkovej reforme a vykúpená výmera predstavuje 564 ha 55

2

à 18 m. Pokiaľ v danom prípade navrhovateľ argumentoval, že vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam nemohlo prejsť na čsl. štát v zmysle výmeru ONV

Topoľčany zo dňa 28.6.1950, nakoľko v zmysle ust.

o novej pozemkovej reforme účinky prechodu vlastníctva na štát nastávali až zápisom

poznámky o výkupe v príslušnej pozemno-knižnej vložke a že v pozemkovej knihe sa takýto

zápis nenachádza, tak v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že takáto argumentácia

navrhovateľa je z hľadiska reštitučného práva právne irelevantnou. Taktiež v danom prípade

pokiaľ navrhovateľ poukazoval na skutočnosť, že v príslušných pozemno-knižných vložkách

pre kat. úz. K. nie je vlastnícke právo štátu zapísané ani v zmysle intabulačného princípu, tak

i takáto argumentácia navrhovateľa je z hľadiska reštitučného práva právne irelevantnou

a nemá oporu v zákone. V danom prípade je potrebné taktiež vychádzať z ustálenej súdnej

praxe, v zmysle ktorej k prechodu majetku na štát dochádzalo bez ohľadu na intabulačný

princíp. Je potrebné si uvedomiť, že v rozhodnom období bol pôvodný vlastník už takýmito

výmermi „kategorizovaný“, čo znamená, že i tam, kde takéto výmery, resp. rozhodnutia

neboli zapísané do pozemkovej knihy, tak bol napriek tomu nepochybne i v týchto prípadoch

daný priechod účinkom prechodu takéhoto majetku na štát ex lege. Výklad, aký prezentuje

v danom prípade navrhovateľ, nemožno považovať za ústavne konformný výklad, pretože je

potrebné si uvedomiť, že na základe výmeru ONV v Topoľčanoch z roku 1950 pôvodní

vlastníci stratili predmetný majetok, a to de facto i de iure, ktorá skutočnosť je nespornou,

pretože čsl. štát následne po tom ako získal predmetné nehnuteľnosti na základe uvedeného

výmeru do svojho vlastníckeho práva, tak s týmito nehnuteľnosťami i následne disponoval,

a to vo forme príslušných prídelov, čo je taktiež nesporné z hľadiska dôkazných prostriedkov

nachádzajúcich sa v administratívnom spise, a táto skutočnosť je tiež nespornou medzi

účastníkmi konania.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na tú skutočnosť, že v príslušných pozemno-knižných

vložkách kat. úz. K. je jednoznačne zaznamenané vlastníctvo štátu v zmysle č. 1175/1961,

a to prídelovej listiny vydanej v konaní podľa nar. č. nar. SNR po bývalom

vlastníkovi G. M. a že týmto rozhodnutím ONV Topoľčany z roku 1961 sa nikto nezaoberal,

hoci je ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech čsl. štátu uvádzaný

v časti „B“ vo všetkých pozemno-knižných vložkách, tak v tomto smere sa odvolací súd

stotožňuje s právnym názorom oprávnených osôb, že takáto prídelová listina z roku 1961

nemôže byť dôkazom o odňatí vlastníckeho práva pôvodným vlastníkom. Je potrebné si

uvedomiť, že nová pozemková reforma bola v podstate pri svojej realizácii uskutočňovaná

argumentáciou, že jej cieľom je prerozdeliť vlastníctvo pozemkov tak, aby pôda vlastnícky

patrila tým, ktorí na nej skutočne pracujú a pod týmto heslom bola na základe príslušných

právnych predpisov zaberaná pôda fyzických osôb nad 50 ha a pôda právnických osôb bez

ohľadu na výmeru, pričom u fyzických osôb mohlo dôjsť k záboru i pod hranicu 50 ha, pokiaľ

vlastník na svojich pozemkoch osobne nehospodáril, teda ak obsah svojho vlastníctva

realizoval prostredníctvom iného subjektu, napr. nájomcu. V procese pôdohospodárskych

reštitúcií je odňatie poľnohospodárskeho majetku bez náhrady na základe

Zb. o novej pozemkovej reforme ďalším typickým reštitučným titulom v zmysle § 6 ods. 1

písm. b) zákona o pôde, ktorý je charakteristický tým, že odňatý, teda tzv. vykúpený majetok

si štát buď ponechal vo svojom vlastníctve alebo ho urobil predmetom prídelu, teda tak, ako

sa to stalo i v danom prípade. Ako pre revíziu prvej pozemkovej reformy, tak i pre novú

pozemkovú reformu bolo príznačné, že zábor sa mal vykonať za náhradu. Právo na náhradu

za odňatý majetok bolo založené na základe všeobecne záväznej právnej úpravy, pričom

vo výmeroch a rozhodnutiach o zábore, či výkupe, bolo toto predmetné právo na náhradu

za odňatý majetok proklamované s odkazom na samostatné rozhodnutie vo veci náhrady,

avšak zo skúsenosti praxe je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že k poskytnutiu náhrad

následne nedochádzalo. Odvolací súd i v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že

z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nevyplýva, že by pôvodným

vlastníkom bol štát pri výkupe predmetných nehnuteľností v roku 1950 vyplatil nejakú

finančnú čiastku, resp. v nasledujúcom období. Pre obe etapy pozemkových reforiem bolo

spoločné, že zabratý, resp. odňatý majetok bol následne prerozdeľovaný prostredníctvom

prídelových akcií.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti si preto i navrhovateľ musí uvedomiť, že príslušná

prídelová listina z roku 1961 mohla byť vydaná skutočne až následne po tom, čo čsl. štát

získal a nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom výkupu

v zmysle zákona o novej pozemkovej reforme.

Taktiež z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise nevyplýva, že by pôvodný

vlastník bol odsúdený podľa nariadenia SNR č. 33/1945 Sb. SNR. Opak je pravdou

a z rozhodnutia konfiškačnej komisie v sídle ONV v Topoľčanoch zo dňa 24.7.1946

(č. ) vyplýva, že G. M., obyvateľ v K., nie je osobou, ktorú treba považovať

za osobu nemeckej či maďarskej národnosti alebo zradcu a nepriateľa slovenského a českého

národa alebo Československej republiky. Z tohto rozhodnutia konfiškačnej komisie v sídle

ONV v Topoľčanoch nesporne vyplýva, že na G. M. sa vzhľadom na uvedené skutočnosti

nevzťahujú ustanovenia nariadení o konfiškácií pôdohospodárskeho majetku. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že oprávnené osoby vo

vzťahu k pôvodnému vlastníkovi z hľadiska príbuzenského pomeru spĺňajú potom nesporne

i status oprávnených osôb a preto potom za týchto skutkových a právnych okolností nič

nebránilo správnemu orgánu, aby ich reštitučnému návrhu zákonu zodpovedajúcim spôsobom

vyhovel.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní okrem iného namietal, že predmetný prídel v roku

1961 bol uskutočnený podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. nar. SNR a že preto došlo

k prechodu vlastníckeho práva na štát k 1.3.1945. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na

tú skutočnosť, že pre takúto konštatáciu nie sú v administratívnom spise príslušné dôkazy,

nakoľko majetok, ktorý je predmetom reštitúcie prešiel na čsl. štát v zmysle zákona o novej

pozemkovej reforme a naviac z rozhodnutia konfiškačnej komisie v sídle ONV

v Topoľčanoch zo dňa 24.7.1946 vyplýva, okrem iného, že na G. M. sa nevzťahujú

ustanovenia nariadení o konfiškácii pôdohospodárskeho majetku. Pokiaľ by navrhovateľ

uvedenou argumentáciou smeroval k tomu, že predmetný majetok bol vykúpený ešte pred

rozhodným obdobím a pred rozhodným obdobím prešiel na čsl. štát, tak ani takejto námietke

navrhovateľa by odvolací súd nemohol priznať úspech. V tejto súvislosti poukazuje odvolací

súd na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 45, ktoré je prezentované

pod č. 4-5 ročník 1998, kde sa okrem iného predmetným stanoviskom riešili i otázky, či je

možné vydať nehnuteľnosti osobám, ktorých nehnuteľnosti prešli na čsl. štát už pred

25.2.1948 podľa predpisov o konfiškácii podľa osobitných predpisov z roku 1945, osobitne

s poukazom na nariadenie SNR č. 104/1945 Sb. nar. SNR ako i dekrétu prezidenta republiky

č. . Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by predmetné nehnuteľnosti prešli na čsl.

štát i na základe príslušných predpisov o konfiškácii podľa osobitných predpisov z roku 1945

(i keď vzhľadom na už uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu o takýto prípad

nejde) tak i napriek tomu na takýto konkrétny prípad by sa taktiež vzťahoval režim zákona

o pôde.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

Krajského súdu v Nitre ako súladný so zákonom v zmysle ust. v spojení

s ust. veta prvá potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení

s ust. za použitia ust. veta prvá a oprávneným osobám,

ktoré mali vo veci úspech, priznal náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške

240,37 €, a to za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa

proti rozsudku krajského súdu) v zmysle ust. § 11 ods. 3 a ust. § 13 ods. 2 vyhl. MS SR

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 17. augusta 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth