Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)eef/363786.686bd1.pdf
PDF · 183.39 KB
No categories available
2Sžo/13/2011
Najvyšší súd 2Sžo/13/2011 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: R. H.,
zastúpeného advokátskou kanceláriou U. & P., s.r.o., proti ţalovanému: Obec H. P.,
zastúpeného advokátom JUDr. S. H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
č. 836/2009-1 zo dňa 19.novembra 2009, konajúc o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/2/2010-42 zo dňa 3.marca 2010 v spojení
s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/2/2010-55 zo dňa
31.januára 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 23S/2/2010-42 zo dňa 3.marca 2010 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 23S/2/2010-55 zo dňa 31.januára 2011 z r u š u j e a vec m u
v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením č.k. 23S/2/2010-42
zo dňa 3.marca 2010 podľa ustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
zastavil konanie o ţalobe ţalobcu proti rozhodnutiu ţalovaného č. 836/2009-1 zo dňa
19.novembra 2009, ktorým ţalovaný zrušil svoje rozhodnutie č. 529/2009 zo dňa
12.októbra 2009 o námietke predpojatosti (rozhodnutím ţalovaného č. 529/2009 zo dňa
12.októbra 2009 bolo vyhovené námietke predpojatosti podanej ţalobcom proti
zamestnancovi Spoločného stavebného úradu so sídlom v obci B. M. P. v konaní vedenom
pod č. Oc.ú. 628/2007 o vydaní územného rozhodnutia o umiestnení stavby, o ktoré poţiadal
ţalobca s manţelkou, a pracovník spoločného obecného úradu bol vylúčený z konania
a rozhodnutia vo veci).
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 248 písm. a/ Občianskeho
súdneho poriadku. Rozhodnutie ţalovaného podľa § 12 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny
poriadok) o vylúčení zamestnanca správneho orgánu, je rozhodnutím procesnej povahy.
Procesné rozhodnutia nie sú zameriavané na riešenie predmetu konania, ale iba napomáhajú
zabezpečeniu účelu a priebehu správneho konania. Keďţe ide o rozhodnutie procesnej
povahy, nie je proti tomuto rozhodnutiu prípustný opravný prostriedok a takéto rozhodnutie
je vylúčené aj z preskúmavacej právomoci súdov podľa § 248 písm. a/ Občianskeho súdneho
poriadku. Ak sa účastník konania domnieva, ţe správny orgán pri vylúčení zamestnanca
nepostupoval v súlade so zákonom, môţe túto skutočnosť namietať aţ v odvolacom konaní
proti meritórnemu rozhodnutiu, čo sa v danom prípade aj stalo, keď ţalovaný rozhodnutím
č. Oc.ú.-772/2009/PM zo dňa 15.decembra 2009 vo veci vydania rozhodnutia o umiestnení
stavby, prístupovej komunikácie, NN prípojky, vodovodnej prípojky v katastrálnom území H.
P. na pozemku parc. č. X. bola ţiadosť ţalobcu zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu podal
ţalobca odvolanie a aj v samotnom odvolaní poukazuje na zaujatosť Mgr. M. P., zamestnanca
Spoločného obecného úradu so sídlom v obci B. V odvolacom konaní sa bude musieť
druhostupňový správny orgán zaoberať aj touto námietkou zaujatosti.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a ţalobcovi náhradu trov konania z dôvodu neúspešnosti nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol
uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, ţe v konaní
pred krajským súdom došlo k vadám, pretoţe krajský súd vec nesprávne právne posúdil,
nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav
a ţalobcovi odňal moţnosť konať pred súdom. Poukázal na nedostatočné odôvodnenie
uznesenia krajského súdu (je zmätočné a nezrozumiteľné), nie je moţné z neho vyvodiť,
akými úvahami bol súd prvého stupňa vedený pri posudzovaní otázky, prečo je potrebné
napádané rozhodnutie povaţovať za procesné rozhodnutie a tieţ prečo ho aj, ak také je,
nie je moţné preskúmať súdom; v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 26/01 ako aj na presne neoznačenú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva. Konaním prvostupňového súdu bolo porušené jeho právo
na spravodlivý proces. Poukázal na ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa názoru ţalobcu neexistuje právny základ na zrušenie rozhodnutia o vyhovení námietke
predpojatosti, keďţe Správny poriadok nepozná pojem odpadnutia dôvodov predpojatosti;
stačí, aby bola pochybnosť o nezaujatosti zamestnanca správneho orgánu a tento je z konaní
vylúčený raz a navţdy. Navrátenie do pôvodného stavu v tomto prípade neprichádza
do úvahy. Napadnuté rozhodnutie odporcu povaţuje za nezákonné. Uviedol, ţe podanie
odvolania proti meritórnemu rozhodnutiu nesúvisí s napadnutým rozhodnutím odporcu.
Napadnuté rozhodnutie odporcu ţalobcu ukracuje na jeho vlastníckom práve (právo postaviť
na svojom pozemku stavbu). Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Sţf 56/2008.
Ţalobca v odvolaní poukázal aj na znenie ustanovenia § 12 ods. 2 Správneho
poriadku, podľa ktorého proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu
z konania nemoţno podať samostatné odvolanie. Podľa názoru ţalobcu moţno podať
samostatné odvolanie v prípade, ak sa rozhodlo o nevylúčení zamestnanca správneho orgánu
(samostatné odvolanie nemoţno podať len proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca
správneho orgánu). Ţalobca zastáva názor, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nie je
procesným rozhodnutím a aj keby ním bolo, nemôţe byť vylúčené z preskúmania súdom,
nakoľko sa ním hrubo zasiahlo do jeho základných práv, odhliadnuc pritom od toho,
ţe nebola vôbec rešpektovaná zásada právnej istoty účastníka konania, keď najskôr bol
zaujatý zamestnanec z konania vylúčený a následne mohol v konaní na základe nezákonného
a protiústavného rozhodnutia správneho orgánu pokračovať.
Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie krajského
súdu potvrdiť. Uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nie je spôsobilé ukrátiť ţalobcu
na jeho právach, pretoţe nejde o rozhodnutie vo veci, ale o rozhodnutie vydané v priebehu
konania, ktoré týmto rozhodnutím nekončí; ide o procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia
konania. Preto je vylúčené z preskúmavacej právomoci súdom podľa § 248 písm. a/
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe uznesenie
krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho
súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou
je aj administratívny spis ţalovaného č. Oc.ú. 628/2007, zistil, ţe ţalovaný rozhodnutím
č. 529/2009 zo dňa 12.októbra 2009 vyhovel ţalobcom vznesenej námietke predpojatosti proti
M. P., zamestnancovi Spoločného stavebného úradu so sídlom v obci B. v konaní vedenom
pod č. Oc.ú. 628/2007 o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby, o ktoré poţiadal
ţalobca s manţelkou. Ţalovaný rozhodnutie o vylúčení M. P. z konania odôvodnil tým, ţe
existujú skutočnosti, ktoré spochybňujú nepredpojatosť M. P. v predmetnom konaní.
Uvedenými skutočnosťami je postup M. P. v konaní č. Oc.ú. 628/2007, ktorého
protizákonnosť bola niekoľkokrát konštatovaná druhostupňovým správnym orgánom,
naposledy rozhodnutím č. KSU BB 2009-224/251-1:OŠSS. Rozhodnutie ţalovaného č.
529/2009 z 12.októbra 2009 nadobudlo právoplatnosť 16.októbra 2009.
Ţalovaný následným rozhodnutím č. 836/2009-1 zo dňa 19.novembra 2009 zrušil
svoje rozhodnutie č. 529/2009 zo dňa 12.októbra 2009 (ktorým bol M. P. vylúčený z konania
č. Oc.ú. 628/2007). Zrušenie rozhodnutia odôvodnil tým, ţe na základe listu Krajskej
prokuratúry v Banskej Bystrici č. Kd 146/07-36 zo dňa 30.októbra 2009 pominuli dôvody
o pochybnosti M. P., zamestnanca Spoločného stavebného úradu so sídlom v obci B. v konaní
vedenom pod č. Oc.ú. 628/2007 o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby,
o ktoré poţiadal ţalobca s manţelkou. Dňom doručenia tohto rozhodnutia Spoločnému
stavebnému úradu zamestnanec Spoločného stavebného úradu M. P. bude pokračovať
v konaní vedenom pod č. Oc.ú. 628/2007. Toto rozhodnutie ţalobca napadol ţalobou
o preskúmanie jeho zákonnosti na krajskom súde a aj uznesenie krajského súdu napadol
odvolaním, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania.
Ţalovaný ako stavebný úrad rozhodnutím č. Oc.ú.-772/2009/PM zo dňa
15.decembra 2009 podľa § 37 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) následne
rozhodol vo veci samej a zamietol ţiadosť ţalobcu a jeho manţelky o vydanie rozhodnutia
o umiestnení stavby rodinného domu, prístupovej komunikácie, NN prípojky, vodovodnej
prípojky v katastrálnom území H. P. na pozemku parc. č. 652/1, 668/6, 633/2 a 633/1,
z dôvodu zistenia rozporu podaného návrhu s platnou záväznou časťou a schválenou územno-
plánovacou dokumentáciou obce H. P.
Toto rozhodnutie ţalobca tieţ napadol odvolaním na Krajskom stavebnom úrade
v Banskej Bystrici, v ktorom (okrem iného) namietal aj predpojatosť konajúceho zamestnanca
Spoločného stavebného úradu M. P. (citované meritórne rozhodnutie ţalovaného č. Oc.ú.-
772/2009/PM však nie je predmetom tohto odvolacieho konania). Z podania ţalobcu z 9.júna
2011 adresovaného Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe Krajský stavebný
úrad v Banskej Bystrici o jeho odvolaní proti meritórnemu rozhodnutiu ţalovaného č. Oc.ú.-
772/2009/PM z 15.decembra 2009 nerozhodol a toto odvolacie správne konanie je prerušené
z dôvodu nepredloţenia spisového materiálu ţalovaným (rozhodnutie Krajského stavebného
úradu v Banskej Bystrici č. KSUBB-2010-479/733-1:OŠSS,My zo dňa 9.apríla 2010).
V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. 836/2009-1
z 19.novembra 2009, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného č. 529/2009 zo dňa
12.októbra 2009 o vylúčení pracovníka spoločného stavebného úradu M. P. z konania č.
Oc.ú.-628/2007.
Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z princípu generálnej klauzuly
(čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) s negatívnou enumeráciou (§ 248 Občianskeho
súdneho poriadku). Preto kaţdý kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak; z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Súdne preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ústavným princípom, ktorý sa neuplatní
len vtedy, ak tak ustanoví zákon. Ani zákon však nemôţe vylúčiť preskúmanie rozhodnutí,
ktoré sa týkajú základných práv a slobôd garantovaných ústavou alebo medzinárodnými
zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom (čl. 7 ústavy). Vylúčenie rozhodnutia orgánu verejnej správy
zo súdneho preskúmania musí zohľadniť všeobecnú právomoc súdov podľa čl. 142 ods. 1
ústavy, podľa ktorého súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy
a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej správy, ak tak
ustanoví zákon. Treba však zohľadniť aj skutočnosť, či vylučované rozhodnutie neohrozí
alebo nemôţe ohroziť dodrţiavanie základných práv a slobôd (bliţšie napríklad nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 26/2004 z 9.januára 2003).
Otázku právomoci všeobecného súdu z hľadiska ústavou upraveného práva na súdnu
ochranu (čl. 46 ods. 2 ústavy) treba posudzovať v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou; v prípade, ak dôjde
k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne súladným spôsobom, môţe to mať dopad
na niektoré zo základných práv a slobôd (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. III. ÚS 138/03-29 z 15.októbra 2003).
Úlohou súdu v správnom súdnictve pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku
v spojení s čl. 46 ods. 2 poslednou vetou ústavy je zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu,
zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania (vrátane rozhodnutí
uvedených v § 248 Občianskeho súdneho poriadku), je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé
týkať sa základných práv a slobôd. Ak súd zistí, ţe tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie
byť vylúčené zo súdneho preskúmania. Samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia
správneho orgánu nemôţu byť samé osebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie
jeho súdneho preskúmavania, pretoţe ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 Občianskeho
súdneho poriadku vyţaduje, aby súd zisťoval, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom súčasne
nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd. Nie je totiţ vylúčené, ţe by sa
aj rozhodnutia uvedené v § 248 Občianskeho súdneho poriadku nemohli dotýkať alebo
porušovať základné práva a slobody jednotlivcov. Základnému právu uvedenému v čl. 46
ods. 2 ústavy zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky
rozhodnutia predloţeného mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím
obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania (napríklad
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 50/01-50 z 11.októbra 2001,
č.k. I. ÚS 52/02-30 z 28.mája 2003).
V predmetnej právnej veci stav pochybnosti o nezaujatosti pracovníka správneho
orgánu (z akéhokoľvek zákonného dôvodu uvedeného v § 9 Správneho poriadku) potvrdený
právoplatným rozhodnutím kompetentného správneho orgánu nemoţno negovať alebo zrušiť
následným rozhodnutím toho istého správneho orgánu. Nie je predstaviteľné, aby uţ raz
deklarovaná pochybnosť o nezaujatosti pracovníka správneho orgánu, ktorá viedla k vydaniu
právoplatného rozhodnutia o vylúčení tohto pracovníka z konania a rozhodnutia vo veci
z dôvodu objektívnej alebo subjektívnej zaujatosti, pominula. Rozhodnutie o vylúčení
zamestnanca je posledným štádiom pre vylúčenie pracovníka správneho orgánu z konania.
Vylúčeniu pracovníka správneho orgánu môţe predchádzať námietka účastníka konania alebo
oznámenie samotného pracovníka správneho orgánu o dôvodoch smerujúcich
k pochybnostiam o jeho nezaujatosti. Je na príslušnom správnom orgáne (§ 11 ods. 1
Správneho poriadku), aby o tejto námietke alebo oznámení rozhodol. V prípade záporného
rozhodnutia, t.j. ak nadriadený správny orgán rozhodol o nevylúčení pracovníka správneho
orgánu, nakoľko uvádzané dôvody nepredstavujú zákonné podmienky na vylúčenie
pracovníka, pracovník naďalej koná a rozhoduje vo veci. V tomto prípade môţe účastník
správneho konania opätovne namietať (aj keď z iných dôvodov) zaujatosť pracovníka
správneho orgánu, o ktorých znova rozhoduje kompetentný správny orgán. Pre uvedené
konanie potom platí, ţe pracovník správneho orgánu (aj napriek námietkam účastníka
správneho konania) sa povaţuje za nezaujatého, tak ako to vyplýva z právoplatného
rozhodnutia príslušného správneho orgánu. Inak je tomu v prípade kladného rozhodnutia,
teda keď príslušný správny orgán dospel k záveru, ţe dôvody uvádzané účastníkom správneho
konania alebo pracovníkom správneho orgánu sú tak závaţné, ţe môţu viesť alebo vedú
k pochybnostiam o jeho nezaujatosti. V takom prípade pracovník správneho orgánu
je právoplatným rozhodnutím vylúčený z konania a rozhodovania vo veci a vec bude
pridelená inému pracovníkovi správneho orgánu na konanie a rozhodnutie. Je nevyhnutné
pripomenúť, ţe všetky dôvody na vylúčenie pracovníka správneho orgánu je potrebné
vyhodnotiť vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam veci tak, aby sa predišlo moţným
pochybnostiam o predpojatosti pracovníka správneho orgánu.
Ak uţ raz existujú zákonné dôvody (§ 9 Správneho poriadku) smerujúce k vylúčeniu
zamestnanca správneho orgánu, konštatované v právoplatnom rozhodnutí, nie je moţné
ich zmeniť, prípadne rozhodnúť, ţe odpadli. V opačnom prípade ide o závaţný zásah
do právnej istoty účastníka konania, ktorý má vedomosť o právoplatnom rozhodnutí
o vylúčení konkrétneho pracovníka správneho orgánu z konania pre ním uvádzané dôvody –
správnym orgánom vyhodnotené za závaţné a spôsobilé narušiť dôveru v nepredpojatosť
zamestnanca správneho orgánu. Rozhodnutím (v rámci autoremedúry) o zrušení
právoplatného rozhodnutia o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konkrétneho konania
je narušená právna istota ako základný princíp právneho štátu, ktorým je viazaná Slovenská
republika podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie správneho orgánu,
ktorým bolo v procese autoremedúry zrušené rozhodnutie správneho orgánu o vylúčení
zamestnanca správneho orgánu pre odpadnutie dôvodov, je mätúce – v jednom rozhodnutí
správny orgán konštatuje, ţe uvádzané dôvody oprávnene smerujú k vylúčeniu tohto
zamestnanca z konania a v ďalšom rozhodnutí správny orgán konštatuje, ţe totoţné dôvody
nie sú dôvodom na vylúčenie tohto zamestnanca, prípadne, ţe tieto dôvody odpadli.
Na základe uvedených skutočností správny orgán – ţalovaný – pri rozhodovaní o vylúčení
pracovníka správneho orgánu z konania a rozhodnutia vo veci prejavil svojvôľu
a arbitrárnosť, čo je neprijateľné a zákonne a ústavne neudrţateľné. V konečnom dôsledku
bolo účastníkovi správneho konania odopreté právo na spravodlivé konanie (aj správne
konanie), ktoré by spĺňalo všetky zákonné atribúty územného a stavebného konania
vyplývajúce zo stavebného zákona a Správneho poriadku.
Krajský súd sa vecou z uvedených hľadísk nezaoberal. Preto bolo potrebné zrušiť
napadnuté uznesenie a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/,
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa názoru najvyššieho súdu rozhodnutie správneho orgánu (v rozsahu, určenom
ustanovením § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) o zrušení rozhodnutia o vylúčení
zamestnanca je vzhľadom na jeho vplyv na základné práva účastníka konania (princíp právnej
istoty, právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na spravodlivé konanie) preskúmateľné
súdom v správnom súdnictve s poukazom na čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy Slovenskej
republiky.
Krajský súd v Banskej Bystrici je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
vysloveným v tomto uznesení (§ 250ja ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 17. augusta 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová