Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/13/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: R. H.,

zastúpeného advokátskou kanceláriou U. & P., s.r.o., proti ţalovanému: Obec H. P.,

zastúpeného advokátom JUDr. S. H., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

č. 836/2009-1 zo dňa 19.novembra 2009, konajúc o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -42 zo dňa 3.marca 2010 v spojení

s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -55 zo dňa

31.januára 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. -42 zo dňa 3.marca 2010 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici č.k. -55 zo dňa 31.januára 2011 z r u š u j e a vec m u

v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením č.k. -42

zo dňa 3.marca 2010 podľa ustanovenia

zastavil konanie o ţalobe ţalobcu proti rozhodnutiu ţalovaného č. 836/2009-1 zo dňa

19.novembra 2009, ktorým ţalovaný zrušil svoje rozhodnutie č. 529/2009 zo dňa

12.októbra 2009 o námietke predpojatosti (rozhodnutím ţalovaného č. 529/2009 zo dňa

12.októbra 2009 bolo vyhovené námietke predpojatosti podanej ţalobcom proti

zamestnancovi Spoločného stavebného úradu so sídlom v obci B. M. P. v konaní vedenom

pod č. Oc.ú. 628/2007 o vydaní územného rozhodnutia o umiestnení stavby, o ktoré poţiadal

ţalobca s manţelkou, a pracovník spoločného obecného úradu bol vylúčený z konania

a rozhodnutia vo veci).

2

Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 248 písm. a/ Občianskeho

súdneho poriadku. Rozhodnutie ţalovaného podľa

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny

poriadok) o vylúčení zamestnanca správneho orgánu, je rozhodnutím procesnej povahy.

Procesné rozhodnutia nie sú zameriavané na riešenie predmetu konania, ale iba napomáhajú

zabezpečeniu účelu a priebehu správneho konania. Keďţe ide o rozhodnutie procesnej

povahy, nie je proti tomuto rozhodnutiu prípustný opravný prostriedok a takéto rozhodnutie

je vylúčené aj z preskúmavacej právomoci súdov podľa § 248 písm. a/ Občianskeho súdneho

poriadku. Ak sa účastník konania domnieva, ţe správny orgán pri vylúčení zamestnanca

nepostupoval v súlade so zákonom, môţe túto skutočnosť namietať aţ v odvolacom konaní

proti meritórnemu rozhodnutiu, čo sa v danom prípade aj stalo, keď ţalovaný rozhodnutím

č. /PM zo dňa 15.decembra 2009 vo veci vydania rozhodnutia o umiestnení

stavby, prístupovej komunikácie, NN prípojky, vodovodnej prípojky v katastrálnom území H.

P. na pozemku parc. č. X. bola ţiadosť ţalobcu zamietnutá. Proti tomuto rozhodnutiu podal

ţalobca odvolanie a aj v samotnom odvolaní poukazuje na zaujatosť Mgr. M. P., zamestnanca

Spoločného obecného úradu so sídlom v obci B. V odvolacom konaní sa bude musieť

druhostupňový správny orgán zaoberať aj touto námietkou zaujatosti.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku a ţalobcovi náhradu trov konania z dôvodu neúspešnosti nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, ţe v konaní

pred krajským súdom došlo k vadám, pretoţe krajský súd vec nesprávne právne posúdil,

nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav

a ţalobcovi odňal moţnosť konať pred súdom. Poukázal na nedostatočné odôvodnenie

uznesenia krajského súdu (je zmätočné a nezrozumiteľné), nie je moţné z neho vyvodiť,

akými úvahami bol súd prvého stupňa vedený pri posudzovaní otázky, prečo je potrebné

napádané rozhodnutie povaţovať za procesné rozhodnutie a tieţ prečo ho aj, ak také je,

nie je moţné preskúmať súdom; v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. ako aj na presne neoznačenú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva. Konaním prvostupňového súdu bolo porušené jeho právo

na spravodlivý proces. Poukázal na ustanovenie .

3

Podľa názoru ţalobcu neexistuje právny základ na zrušenie rozhodnutia o vyhovení námietke

predpojatosti, keďţe Správny poriadok nepozná pojem odpadnutia dôvodov predpojatosti;

stačí, aby bola pochybnosť o nezaujatosti zamestnanca správneho orgánu a tento je z konaní

vylúčený raz a navţdy. Navrátenie do pôvodného stavu v tomto prípade neprichádza

do úvahy. Napadnuté rozhodnutie odporcu povaţuje za nezákonné. Uviedol, ţe podanie

odvolania proti meritórnemu rozhodnutiu nesúvisí s napadnutým rozhodnutím odporcu.

Napadnuté rozhodnutie odporcu ţalobcu ukracuje na jeho vlastníckom práve (právo postaviť

na svojom pozemku stavbu). Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. .

Ţalobca v odvolaní poukázal aj na znenie ustanovenia § 12 ods. 2 Správneho

poriadku, podľa ktorého proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu

z konania nemoţno podať samostatné odvolanie. Podľa názoru ţalobcu moţno podať

samostatné odvolanie v prípade, ak sa rozhodlo o nevylúčení zamestnanca správneho orgánu

(samostatné odvolanie nemoţno podať len proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca

správneho orgánu). Ţalobca zastáva názor, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nie je

procesným rozhodnutím a aj keby ním bolo, nemôţe byť vylúčené z preskúmania súdom,

nakoľko sa ním hrubo zasiahlo do jeho základných práv, odhliadnuc pritom od toho,

ţe nebola vôbec rešpektovaná zásada právnej istoty účastníka konania, keď najskôr bol

zaujatý zamestnanec z konania vylúčený a následne mohol v konaní na základe nezákonného

a protiústavného rozhodnutia správneho orgánu pokračovať.

Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie krajského

súdu potvrdiť. Uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného nie je spôsobilé ukrátiť ţalobcu

na jeho právach, pretoţe nejde o rozhodnutie vo veci, ale o rozhodnutie vydané v priebehu

konania, ktoré týmto rozhodnutím nekončí; ide o procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia

konania. Preto je vylúčené z preskúmavacej právomoci súdom podľa § 248 písm. a/

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 prvá veta ) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe uznesenie

krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia

4

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho

súdneho poriadku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou

je aj administratívny spis ţalovaného č. Oc.ú. 628/2007, zistil, ţe ţalovaný rozhodnutím

č. 529/2009 zo dňa 12.októbra 2009 vyhovel ţalobcom vznesenej námietke predpojatosti proti

M. P., zamestnancovi Spoločného stavebného úradu so sídlom v obci B. v konaní vedenom

pod č. Oc.ú. 628/2007 o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby, o ktoré poţiadal

ţalobca s manţelkou. Ţalovaný rozhodnutie o vylúčení M. P. z konania odôvodnil tým, ţe

existujú skutočnosti, ktoré spochybňujú nepredpojatosť M. P. v predmetnom konaní.

Uvedenými skutočnosťami je postup M. P. v konaní č. Oc.ú. 628/2007, ktorého

protizákonnosť bola niekoľkokrát konštatovaná druhostupňovým správnym orgánom,

naposledy rozhodnutím č. KSU BB 2009-224/251-1:OŠSS. Rozhodnutie ţalovaného č.

529/2009 z 12.októbra 2009 nadobudlo právoplatnosť 16.októbra 2009.

Ţalovaný následným rozhodnutím č. 836/2009-1 zo dňa 19.novembra 2009 zrušil

svoje rozhodnutie č. 529/2009 zo dňa 12.októbra 2009 (ktorým bol M. P. vylúčený z konania

č. Oc.ú. 628/2007). Zrušenie rozhodnutia odôvodnil tým, ţe na základe listu Krajskej

prokuratúry v Banskej Bystrici č. Kd 146/07-36 zo dňa 30.októbra 2009 pominuli dôvody

o pochybnosti M. P., zamestnanca Spoločného stavebného úradu so sídlom v obci B. v konaní

vedenom pod č. Oc.ú. 628/2007 o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby,

o ktoré poţiadal ţalobca s manţelkou. Dňom doručenia tohto rozhodnutia Spoločnému

stavebnému úradu zamestnanec Spoločného stavebného úradu M. P. bude pokračovať

v konaní vedenom pod č. Oc.ú. 628/2007. Toto rozhodnutie ţalobca napadol ţalobou

o preskúmanie jeho zákonnosti na krajskom súde a aj uznesenie krajského súdu napadol

odvolaním, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania.

Ţalovaný ako stavebný úrad rozhodnutím č. /PM zo dňa

15.decembra 2009 podľa o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) následne

rozhodol vo veci samej a zamietol ţiadosť ţalobcu a jeho manţelky o vydanie rozhodnutia

o umiestnení stavby rodinného domu, prístupovej komunikácie, NN prípojky, vodovodnej

prípojky v katastrálnom území H. P. na pozemku parc. č. 652/1, 668/6, 633/2 a 633/1,

5

z dôvodu zistenia rozporu podaného návrhu s platnou záväznou časťou a schválenou územno-

plánovacou dokumentáciou obce H. P.

Toto rozhodnutie ţalobca tieţ napadol odvolaním na Krajskom stavebnom úrade

v Banskej Bystrici, v ktorom (okrem iného) namietal aj predpojatosť konajúceho zamestnanca

Spoločného stavebného úradu M. P. (citované meritórne rozhodnutie ţalovaného č. Oc.ú.-

772/2009/PM však nie je predmetom tohto odvolacieho konania). Z podania ţalobcu z 9.júna

2011 adresovaného Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe Krajský stavebný

úrad v Banskej Bystrici o jeho odvolaní proti meritórnemu rozhodnutiu ţalovaného č. Oc.ú.-

772/2009/PM z 15.decembra 2009 nerozhodol a toto odvolacie správne konanie je prerušené

z dôvodu nepredloţenia spisového materiálu ţalovaným (rozhodnutie Krajského stavebného

úradu v Banskej Bystrici č. KSUBB-2010-479/733-1:OŠSS,My zo dňa 9.apríla 2010).

V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. 836/2009-1

z 19.novembra 2009, ktorým bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného č. 529/2009 zo dňa

12.októbra 2009 o vylúčení pracovníka spoločného stavebného úradu M. P. z konania č.

Oc.ú.-628/2007.

Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z princípu generálnej klauzuly

( ) s negatívnou enumeráciou ( Občianskeho

súdneho poriadku). Preto kaţdý kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak; z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Súdne preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ústavným princípom, ktorý sa neuplatní

len vtedy, ak tak ustanoví zákon. Ani zákon však nemôţe vylúčiť preskúmanie rozhodnutí,

ktoré sa týkajú základných práv a slobôd garantovaných alebo medzinárodnými

zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré boli vyhlásené spôsobom

ustanoveným zákonom ( ). Vylúčenie rozhodnutia orgánu verejnej správy

zo súdneho preskúmania musí zohľadniť všeobecnú právomoc súdov podľa čl. 142 ods. 1

, podľa ktorého súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy

a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej správy, ak tak

ustanoví zákon. Treba však zohľadniť aj skutočnosť, či vylučované rozhodnutie neohrozí

6

alebo nemôţe ohroziť dodrţiavanie základných práv a slobôd (bliţšie napríklad nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 9.januára 2003).

Otázku právomoci všeobecného súdu z hľadiska upraveného práva na súdnu

ochranu ( ) treba posudzovať v zmysle Slovenskej

republiky, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a iných

všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ; v prípade, ak dôjde

k výkladu právnych predpisov inak ako ústavne súladným spôsobom, môţe to mať dopad

na niektoré zo základných práv a slobôd (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky č.k. -29 z 15.októbra 2003).

Úlohou súdu v správnom súdnictve pri uplatňovaní

v spojení s poslednou vetou je zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu,

zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania (vrátane rozhodnutí

uvedených v ), je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé

týkať sa základných práv a slobôd. Ak súd zistí, ţe tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie

byť vylúčené zo súdneho preskúmania. Samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia

správneho orgánu nemôţu byť samé osebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie

jeho súdneho preskúmavania, pretoţe ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 Občianskeho

súdneho poriadku vyţaduje, aby súd zisťoval, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom súčasne

nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd. Nie je totiţ vylúčené, ţe by sa

aj rozhodnutia uvedené v nemohli dotýkať alebo

porušovať základné práva a slobody jednotlivcov. Základnému právu uvedenému v čl. 46

ods. 2 zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky

rozhodnutia predloţeného mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím

obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania (napríklad

nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -50 z 11.októbra 2001,

č.k. -30 z 28.mája 2003).

V predmetnej právnej veci stav pochybnosti o nezaujatosti pracovníka správneho

orgánu (z akéhokoľvek zákonného dôvodu uvedeného v § 9 Správneho poriadku) potvrdený

právoplatným rozhodnutím kompetentného správneho orgánu nemoţno negovať alebo zrušiť

následným rozhodnutím toho istého správneho orgánu. Nie je predstaviteľné, aby uţ raz

deklarovaná pochybnosť o nezaujatosti pracovníka správneho orgánu, ktorá viedla k vydaniu

7

právoplatného rozhodnutia o vylúčení tohto pracovníka z konania a rozhodnutia vo veci

z dôvodu objektívnej alebo subjektívnej zaujatosti, pominula. Rozhodnutie o vylúčení

zamestnanca je posledným štádiom pre vylúčenie pracovníka správneho orgánu z konania.

Vylúčeniu pracovníka správneho orgánu môţe predchádzať námietka účastníka konania alebo

oznámenie samotného pracovníka správneho orgánu o dôvodoch smerujúcich

k pochybnostiam o jeho nezaujatosti. Je na príslušnom správnom orgáne (§ 11 ods. 1

Správneho poriadku), aby o tejto námietke alebo oznámení rozhodol. V prípade záporného

rozhodnutia, t.j. ak nadriadený správny orgán rozhodol o nevylúčení pracovníka správneho

orgánu, nakoľko uvádzané dôvody nepredstavujú zákonné podmienky na vylúčenie

pracovníka, pracovník naďalej koná a rozhoduje vo veci. V tomto prípade môţe účastník

správneho konania opätovne namietať (aj keď z iných dôvodov) zaujatosť pracovníka

správneho orgánu, o ktorých znova rozhoduje kompetentný správny orgán. Pre uvedené

konanie potom platí, ţe pracovník správneho orgánu (aj napriek námietkam účastníka

správneho konania) sa povaţuje za nezaujatého, tak ako to vyplýva z právoplatného

rozhodnutia príslušného správneho orgánu. Inak je tomu v prípade kladného rozhodnutia,

teda keď príslušný správny orgán dospel k záveru, ţe dôvody uvádzané účastníkom správneho

konania alebo pracovníkom správneho orgánu sú tak závaţné, ţe môţu viesť alebo vedú

k pochybnostiam o jeho nezaujatosti. V takom prípade pracovník správneho orgánu

je právoplatným rozhodnutím vylúčený z konania a rozhodovania vo veci a vec bude

pridelená inému pracovníkovi správneho orgánu na konanie a rozhodnutie. Je nevyhnutné

pripomenúť, ţe všetky dôvody na vylúčenie pracovníka správneho orgánu je potrebné

vyhodnotiť vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam veci tak, aby sa predišlo moţným

pochybnostiam o predpojatosti pracovníka správneho orgánu.

Ak uţ raz existujú zákonné dôvody (§ 9 Správneho poriadku) smerujúce k vylúčeniu

zamestnanca správneho orgánu, konštatované v právoplatnom rozhodnutí, nie je moţné

ich zmeniť, prípadne rozhodnúť, ţe odpadli. V opačnom prípade ide o závaţný zásah

do právnej istoty účastníka konania, ktorý má vedomosť o právoplatnom rozhodnutí

o vylúčení konkrétneho pracovníka správneho orgánu z konania pre ním uvádzané dôvody –

správnym orgánom vyhodnotené za závaţné a spôsobilé narušiť dôveru v nepredpojatosť

zamestnanca správneho orgánu. Rozhodnutím (v rámci autoremedúry) o zrušení

právoplatného rozhodnutia o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konkrétneho konania

je narušená právna istota ako základný princíp právneho štátu, ktorým je viazaná Slovenská

republika podľa . Rozhodnutie správneho orgánu,

8

ktorým bolo v procese autoremedúry zrušené rozhodnutie správneho orgánu o vylúčení

zamestnanca správneho orgánu pre odpadnutie dôvodov, je mätúce – v jednom rozhodnutí

správny orgán konštatuje, ţe uvádzané dôvody oprávnene smerujú k vylúčeniu tohto

zamestnanca z konania a v ďalšom rozhodnutí správny orgán konštatuje, ţe totoţné dôvody

nie sú dôvodom na vylúčenie tohto zamestnanca, prípadne, ţe tieto dôvody odpadli.

Na základe uvedených skutočností správny orgán – ţalovaný – pri rozhodovaní o vylúčení

pracovníka správneho orgánu z konania a rozhodnutia vo veci prejavil svojvôľu

a arbitrárnosť, čo je neprijateľné a zákonne a ústavne neudrţateľné. V konečnom dôsledku

bolo účastníkovi správneho konania odopreté právo na spravodlivé konanie (aj správne

konanie), ktoré by spĺňalo všetky zákonné atribúty územného a stavebného konania

vyplývajúce zo stavebného zákona a Správneho poriadku.

Krajský súd sa vecou z uvedených hľadísk nezaoberal. Preto bolo potrebné zrušiť

napadnuté uznesenie a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/,

ods. 2 ).

Podľa názoru najvyššieho súdu rozhodnutie správneho orgánu (v rozsahu, určenom

ustanovením ) o zrušení rozhodnutia o vylúčení

zamestnanca je vzhľadom na jeho vplyv na základné práva účastníka konania (princíp právnej

istoty, právo na súdnu a inú právnu ochranu, právo na spravodlivé konanie) preskúmateľné

súdom v správnom súdnictve s poukazom na druhá veta Slovenskej

republiky.

Krajský súd v Banskej Bystrici je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,

vysloveným v tomto uznesení ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 17. augusta 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová