Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/30/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného Š. D., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

prerokoval na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2011 v Bratislave dovolanie, ktoré podal

obvinený Š. D., zastúpený obhajcom JUDr. R. L. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 11. decembra 2009, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Š. D. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie z 9. apríla 2009, sp. zn. ,

bol Š. D. uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

na skutkovom základe, že

ako konateľ obchodnej spoločnosti s obchodným menom Y.. s.r.o. so sídlom R. č. 29,

M., IČO: X., vyfakturoval na základe faktúry č. X. zo dňa 12. januára 2007 obchodnej

spoločnosti T. S. s.r.o., so sídlom R., IČO: X. kúpnu cenu za objednané osobné motorové

vozidlo zn. Š. bielej farby s termínom dodávky do 18. januára 2007, sumu vo výške 797 230

Sk, t.j. 26 463,19 eur. Uvedená suma bola poukázaná na účet manželky obžalovaného I. D.

dňa 17. januára 2007, ku ktorému mal dispozičné právo aj obžalovaný. Napriek tomu,

2

že obžalovaný vedel, že predmetné vozidlo má dodať obchodnej spoločnosti T. S., s.r.o.

do 18. januára 2007 a že toto vozidlo mu bude vydané od obchodnej spoločnosti A. s.r.o.

len po zaplatení jeho ceny najneskôr pri jeho prevzatí, uvedené peňažné prostriedky nepoužil

na zabezpečenie dodania predmetného vozidla pre obchodnú spoločnosť T. S. s.r.o.,

ale na prevádzkový kapitál obchodnej spoločnosti Y. s.r.o., čím poškodenej obchodnej

spoločnosti T. S. s.r.o. spôsobil škodu vo výške 797 230 Sk t.j. 26 463,19 eur.

Za to bol odsúdený podľa § 213 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/, § 38 ods. 3

Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere jedného roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon uloženého trestu

podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený

prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch svojho odvolania vytýkal okresnému súdu,

že rozhodol nesprávne a nezákonne, pretože nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu

za účelom náležitého objasnenia veci. Ďalej vytýkal súdu, že vykonané dôkazy hodnotil

jednostranne v jeho neprospech. Dožadoval sa doplnenia dokazovania znaleckým posudkom

z odboru ekonomiky, vypočutia svedkov a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

okresnému súdu na nové konanie.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie i poškodená strana T. S., s.r.o., pretože súd

nerozhodol o jej nároku na náhradu škody.

Krajský súd v Košiciach na podklade podaných odvolaní rozhodol na verejnom

zasadnutí 11. decembra 2009 rozsudkom, sp. zn. tak, že podľa § 321 ods. 1

písm. e/, ods.2 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Postupom podľa

ods. 3 sám vo veci rozhodol podľa , za použitia Tr. zák.

a uložil obvinenému peňažný trest vo výmere 2 000 eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu stanovil

obvinenému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.

Podľa odvolanie poškodenej strany T. S., s.r.o. zamietol.

3

Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 11. decembra 2009, kedy

vo veci rozhodol krajský súd.

Odpis rozsudku krajského súd bol obvinenému doručený 5. februára 2010 a jeho

obhajcovi 17. februára 2010.

Okresný súd Košice - okolie 27. júna 2011 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie obvineného Š. D., ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu

JUDr. R. L., ktorý obvineného obhajoval aj v pôvodnom konaní. Dovolanie bolo podané

na súde prvého stupňa 30. júna 2010 a smeruje proti vyššie citovanému rozsudku krajského

súdu.

V písomných dôvodoch dovolania obvinený uviedol, že dovolanie podáva z dôvodov

, , i/

V prvom rade vytýkal, že v konaní bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo

na obhajobu - , pretože počas celého konania nebola zmenená

právna kvalifikácia a spáchanie skutku mu nebolo vôbec preukázané, preto mal

byť oslobodený v zmysle zásady in dubio pro reo.

Dôvod dovolania podľa vidí v tom, že vo veci konal

orgán činný v trestnom konaní, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného

konania, a to vyšetrovateľka JUDr. V., voči ktorej vzniesli námietky zaujatosti

29. januára 2008.

Dovolací dôvod v zmysle vidí v tom, že rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom - neboli vôbec

vykonané.

Dovolací dôvod v zmysle videl v tom,

že bol rozhodnutím uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 Tr. zák., napriek

tomu, že mu skutok nebol preukázaný. Navrhol preto, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom,

že rozhodnutím krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2

a a v konaní ktoré mu predchádzalo v ustanovení ,

písm. a/ Tr. zák. v jeho neprospech. Navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu, ako aj rozsudok

4

okresného súdu v celom rozsahu a prikázať vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

Samosudca okresného súdu v súlade s ustanovením doručil rovnopis

dovolania stranám trestného konania s upozornením, že sa môžu k dovolaniu vyjadriť, ktorú

možnosť strany nevyužili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom

stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

( ). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením

prostredníctvom svojho obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie obvineného

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ()

V prvom rade považuje najvyšší súd uviesť, že obsah konkrétne uplatnených

námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého

dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto

dovolacieho dôvodu podľa V prípade, že podané dovolanie len formálne

odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania a v skutočnosti obsahuje

argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, takéto dovolanie treba odmietnuť

podľa

Obvinený Š. D. vo svojom dovolaní v prvom rade namietal, že v konaní došlo

k zásadnému porušeniu jeho práva na obhajobu,, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. c/

Obvineným uvádzaný dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu práva

na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe

Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu

obvineného napriek tomu, že ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej obhajoby.

V posudzovanej veci nešlo o prípad povinnej obhajoby, pretože obvinenému bolo uznesením

vyšetrovateľa z 22. augusta 2007 vznesené obvinenie iba za prečin podvodu podľa § 221

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Napriek tomu si obvinený na základe plnej moci zo 16. septembra 2007

5

zvolil obhajcu JUDr. R. L., ktorý sa zúčastňoval úkonov prípravného konania

a bol prítomný počas hlavného pojednávania i verejného zasadnutia o odvolaní.

Obhajca obvineného mal teda možnosť počas celého konania kvalifikovane navrhovať,

predkladať a zadovažovať dôkazy slúžiace na obhajobu obvineného. Za porušenie práva

na obhajobu v zmysle tohto dovolacieho dôvodu nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej

úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2

ods. 10 , resp. práva podľa , preto skutočnosť, že súd neakceptoval

návrhy obhajoby na doplnenie dokazovania ešte neznamená, že došlo k porušeniu práv

na obhajobu, z čoho vyplýva, že uvedený dovolací dôvod nebol naplnený.

Podľa dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo

rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený

z vykonávania úkonov trestného konania.

Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videl obvinený v tom, že vyšetrovanie v jeho

trestnej veci vykonávala vyšetrovateľka OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odboru

ekonomickej kriminality Košice - okolie por. JUDr. S. V., voči ktorej

už v prípravnom konaní vzniesol námietku zaujatosti.

Z ustanovenia vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného

konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno

mať pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo

pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Účelom tohto ustanovenia o vylúčení orgánov činných v trestnom konaní je upevniť

dôveru účastníkov konania i verejnosti v nestrannosť postupu orgánov činných v trestnom

konaní. Preto je potrebné už v prípravnom konaní zabezpečiť, aby sa na úkonoch prípravného

konania nepodieľal vyšetrovateľ, ktorý má k predmetnej veci alebo vyššie vymedzenému

okruhu osôb taký vzťah, ktorý môže objektívne vzbudiť pochybnosti o jeho spôsobilosti

postupovať pri objasňovaní trestnej činnosti nestranne. Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1

o vylúčení orgánov trestného konania preto prichádza do úvahy iba vtedy,

ak je existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná.

6

Z obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil, že obvinený už v prípravnom konaní

prostredníctvo obhajcu 30. januára 2008 vzniesol námietku zaujatosti vyšetrovateľky.

O jeho námietke vyšetrovateľka rozhodla v zmysle s poukazom na

ods. 1 uznesením z 31. januára 2008 pod ČVS: ORP-224/OJP-KS-2007,

že nie je vylúčená z úkonov. Predmetné uznesenie vyšetrovateľky bolo doručené obvinenému

i jeho obhajcovi, pričom ani jeden z nich proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľky opravný

prostriedok nepodal a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. februára 2008.

Z uvedeného potom vyplýva, že uplatnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1

písm. e/ nemá svoje opodstatnenie.

Existenciu dovolacieho dôvodu podľa obvinený videl

v tom, že rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom – neboli vykonané vôbec.

Uvedený dovolací dôvod možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď rozhodnutie

súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané, resp. neboli

vykonané zákonným spôsobom, prípadne na dôkazoch, ktoré neboli získané zákonným

spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí

byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho,

že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Z obsahu spisového

materiálu a z rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa najvyšší súd zistil, že oba súdy

pri svojom rozhodovaní brali do úvahy iba dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu

dokazovania na hlavnom pojednávaní resp. verejnom zasadnutí, na ktorom bol obvinený

prítomný a mal teda možnosť vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom. Návrhy na doplnenie

dokazovania zo strany obvineného i jeho obhajcu súdy zamietli, pretože neboli potrebné

pre objasnenie skutkového stavu. Išli nad rámec dokazovania. Nevykonanie navrhovaných

dôkazov preto nemôže byť dôvodom pre naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1

písm. g/

Napokon obvinený ako ďalší dovolací dôvod uvádzal ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/

, pretože podľa jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj jemu

predchádzajúce rozhodnutie okresného súdu je založené na nesprávnom posúdení zisteného

skutku. Uvedený dovolací dôvod v podstate opieral o nesprávne zistený skutkový stav.

K tomu je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok

v zmysle tohto ustanovenia je určené k náprave právnych pochybení vo veci samej, pokiaľ

tieto pochybenia spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem

hmotného práva, nie však z hľadiska procesných predpisov. V praxi to znamená,

že s poukazom na uvedený dovolací dôvod nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových

zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Skutkový stav je možné

pri rozhodovaní o dovolaní hodnotiť iba z hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej

povahy, bola správne posúdená, t.j. či sú právne kvalifikované v súlade s príslušnými

ustanoveniami hmotného práva. Na základe tohto dovolacieho dôvodu nemožno hodnotiť

správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle ,

V posudzovanej veci však uplatnené námietky obvineného smerujú výlučne do oblasti

skutkových zistení. Vytýka súdom neúplné dokazovanie, nesprávne hodnotenie dôkazov

a následne chybné skutkové zistenia, pričom presadzuje vlastné hodnotiace úvahy vzťahujúce

sa na vykonané dôkazy a predkladá vlastnú verziu skutkového stavu. Pre dovolací súd

je rozhodujúce skutkové zistenie podľa ktorého obvinený Š. D. spáchal skutok tak,

ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorého skutkovými závermi sa stotožnil

aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu plne zodpovedá i právny záver vyjadrený

v posúdení skutku ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Použitú právnu kvalifikáciu podľa citovaného ustanovenia odôvodňujú všetky skutkové

okolnosti, ktoré sú do popisu skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov

uvedeného prečinu. Z uvedeného vyplýva, že ani tento dovolací dôvod nebol naplnený.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

V posudzovanej veci ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné

podmienky dovolania podľa , preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného Š. D. odmietol.

Uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 18. augusta 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t , v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová